Politológia prehľad

Politológia prehľad

ŠTÁT – právna forma usporiadania spoločnosti

VZNIK – 6-4 tisíc rokov p.n.l.

– obdobie rozkladu prvotnopospolnej spoločnosti v súvislosti so spoločenskou deľbou práce

– chod spoločnosti sa komplikoval – vela remesiel, nárast obyvateľstva, konflikty, výmenný obchod

– ľudia sa z pudu sebazáchovy vzdali časti slobody a a dali ju do rúk jednotlivca (malej skupiny) kt. riadi spoločnosť

– verejná moc sa mení na štátnu moc

CHARAKTER ŠTÁTU

– forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla na základe zmluvy (istý poriadok)

– neosobný mocenský mechanizmus ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko čo sa na ňom nachádza

ZNAKY ŠTÁTU

1. štátne územie – vyznačené hranicami

2. štátna moc – jednotlivec/skupina riadia štát

3. štátne symboly – znak, hymna, vlajka, pečať

4. štátny jazyk, občianstvo

5. štátna zvrchovanosť/suverenita (samostatnosť/nezávislosť od inej moci)

FUNKCIE ŠTÁTU

– vnútorné: ochrana práv a slobôd občanov, života, zdravia, ochrana súkromného a verejného majetku, ochrana verejného poriadku, ochrana prírody a kultúry, podpora rozvoja školstva, vedy, kultúry a vzdelania, zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky,...

– vonkajšie: zabezpečenie spolupráce s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami, obranyschopnosť štátu, zapojiť sa do boja za mier vo svete,...

DRUHY VOLIEB

a, parlamentné
b, prezidentské
c, komunálne – voľby do orgánov samosprávnych krajov (vyšší územný celok- 8), volí sa predseda = župan a zastupiteľstvo

POLITICKÉ STRANY

– organizácie ktoré reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne, ekologické a iné záujmy rôznych skupín obyvatelstva.

– pôsobia na verejnosti, snažia sa získať rozhodujúci podiel na štátnej moci

• politická orientácia:

  – konzervatívne strany = tradičné hodnoty, rodina, náboženstvo, národná solidarita
  ( KDH, SDKÚ, SNS)

  – liberálne strany = demokratické, práva, slobody, zmierovanie konfliktov, ochrana jednotlivca kt. za seba zodpovedá, nepreferujú žiadny národ (OĽANO, SAS)

  – sociálne strany = záujmy väčšej sociálnej pracujúcej vrstvy, komunistické, odstránenie nezamestnanosti, riešenie sociálnych problémov, ľavica (SMER)

• zriadenie v politickom spektre:
  – ľavicové strany = sociálnodemokratické, komunistické, socialistické

  – pravicové strany = konzervatívne, monarchistické, kresťanskodemokratické

• politický vplyv ß parlamentné strany = vyjadrujú sa k politike, prijímajú zákony

  – parlamentné vládne strany = najväčší politický vplyv, tvoria štátnu politiku

  – parlamentné opozičné strany = ich vplyv závisí od počtu poslaneckých kresiel v parlamente

  – neparlamentné strany = nepriami pol. vplyv – konferencie, meetingy, nátlakové akcie

• politické správanie:

  – ústavné strany = ústava, pol. tradície

  – revolučné strany = neuznávajú ústavu

PARLAMENTNÁ A PREZIDENTSKÁ REPUBLIKA

– najpodstatnejším znakom prezidentskej formy vlády je fakt, že legitimita exekutívnej aj legislatívnej moci je odvodená od občanov. To znamená, že aj parlament, aj prezident sú volení de facto priamo občanmi, v parlamentnej forme sú prezidenti niekedy volení parlamentom alebo iným špeciálnym, na toto určeným orgánom

EURÓPSKA ÚNIA

– medzinárodná organizácia, zoskupenie európskych štátov – 27

– symboly:
*európska vlajka – symbol jednoty, s kruhom dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí
*Hymna, ktorá vychádza z „Ódy na radosť“ z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena
*Heslo „Zjednotení v rozmanitosti“
*Deň Európy, 9. mája
*Mena euro (€)

INŠTITÚCIE: (pozrieť si žltú učebnicu str. 138)

– Európska rada

– Rada EU (Ministrov)

– Európska komisia

– Európsky parlament

– Európsky súdny dvor

ZNAKY PRÁVNEHO ŠTÁTU

1. zvrchovanosť práva – každý postup akéhokoľvek subjektu nemôže byť protizákonný, musí byť v súlade so zákonom

2. princíp podriadenosti štátnych orgánov právu – každý štátny orgán je kontrolovaný, štátny orgánom je povolené len to, čo im zákon prikazuje

3. princíp ochrany záujmov jednotlivca – občanovi je povolené konať všetko, čo mu nie je zákonom zakázané; v právnom štáte sú všetci občania pred zákonom rovní a je im zabezpečená realizácia práv a slobôd

4. princíp kontroly – v štáte musia byť vybudované kontrolné orgány, ktoré sú nezávislé a samostatné; ich rozhodnutia nezávisia od štátnej moci, ich rozhodnutia sú určované zákonom

5. právna istota – v štáte musia byť zaručené a garantované ľudské práva

REFERENDUM

– hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu, jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie

EKONOMICKÉ FUNKCIE ŠTÁTU

1. Stabilita – rast hrubého národného produktu, vysoká zamestnanosť, cenová stabilita

2. Efektívnosť´- zmierniť negatívne činnosti monopolov, zabezpečiť konkurenciu = zmierniť znehodnocovanie životného prostredia = verejný sektor má priniesť úžitok celej spoločnosti

3. Rovnosť – dôchodkovú- prijímovú , progresívne zdaňovanie, sociálna pomoc, dotácie...

OSN – organizácia spojených národov (193 členských štátov)

– najznámejšia a celosvetovo najviac uznávaná medzinárodná organizácia, zoskupenie zvrchovaných a rovnoprávnych štátov

Ciele:

– zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti

– podpora medzinárodnej hospodárskej a kultúrnej spolupráce

– rozvoj medzinárodných priateľských vzťahov založených na úcte k rovnoprávnosti a sebaurčenia národov

– presadzovanie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami

– eliminácia chudoby a pomoc rozvojovým krajinám

– dodržiavanie ľudských práv a slobôd

PRÁVOMOCI NAJVYŠŠÝCH ŠTÁTNYCH ORGÁNOV

Štátne orgány – sú základnou a rozhodujúcou zložkou štátneho mechanizmu, sú taktiež vybavené právomocou (môžu vydávať právne akty) , pôsobnosťou (kompetencia na výkon právomoci v objektívnym právom určenom priestore spoločenských vzťahov) a štátnou mocou.

– rozdelenie moci:

a) zákonodarná moc (legislatíva)

b) výkonná moc (exekutíva)

c) súdna moc (jurisdikcia)

– zmysel: presne definované a vymedzené kompetencie jednotlivých zložiek moci, pričom všetky zložky sú rovnocenné, navzájom sa dopĺňajú a zároveň obmedzujú

ZÁKONODARNÁ MOC

– podieľa sa na tvorbe štátnych orgánov, na vnútornej a zahraničnej politike, schvaľuje zákony

– jej cieľom je určiť normy, ktoré budú na území štátu platné

– nositeľom tejto moci je parlament – v súčasných moderných štátoch väčšinou dvojkomorový
v SR – Národná rada Slovenskej republiky – jednokomorový zákonodarný orgán, zložený zo 150 poslancov (volení občanmi na štyri roky)

– NRSR – kolektívny orgán, rozhoduje väčšinou hlasov

– na čele NR SR stojí predseda, ktorého zvolia poslanci spomedzi seba; jeho základnou činnosťou je zvolávať a riadiť schôdze parlamentu, podpisovať zákony, prijímať sľub poslancov, vyhlasovať voľby

– ďalšia činnosť parlamentu – rokovať o všetkých dôležitých otázkach činnosti štátu; vyslovovať súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia SR; schvaľovať zmluvy o vstupne Slovenska do zväzkov s inými štátmi; vyjadrovať súhlas s medzinárodnými zmluvami

– NR SR zriaďuje ministerstvá, iné orgány výkonnej moci, výbory (iniciatívne a kontrolné orgány zložené z poslancov); schvaľuje programové vyhlásenie vlády, kontroluje jej činnosť; rokuje, hlasuje o vyhlásení nedôvery vláde; odsúhlasuje štátny rozpočet, disponuje právom interpelovať vládu (niektorého člena) – právo klásť otázky

VÝKONNÁ MOC

– Prezident, vláda, ministerstvá

– Prezident – hlava štátu

– jeho právomoci: zastupuje, reprezentuje štát navonok aj dovnútra; prijíma vyslancov iných štátov, poveruje vyslancov SR; kompetencie hlavy štátu smerom k NR SR: zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu (po parlamentných voľbách); môže rozpustiť parlament, prezident podpisuje zákony NR SR; má právo suspenzívneho veta (právo vrátiť prijaté zákony na opätovné prerokovanie do 15 dní od doručenia schváleného zákona); predkladá návrhy opatrení; podáva správu o stave republiky na pôde parlamentu; má právo byť prítomný na schôdzach NR SR

– Kompetencie prezidenta smerom k vláde: vymenúva, odvoláva predsedu, ostatných členov vlády, poveruje ich vedením ministerstiev; prijíma demisiu vlády; prezident – hlavný veliteľ ozbrojených síl (vypovedanie vojny, vyhlásenie mieru); právo byť prítomný na schôdzach vlády; právo vyžadovať od členov vlády informácie potrebné na plnenie úloh prezidenta

– Kompetencie prezidenta smerom k súdnej moci: možnosť udeľovať amnestiu, odpúšťať, zmierňovať tresty; nariadiť nezačatie, ukončenie trestného konania; vymenovanie, odvolanie sudcov

– Vláda: najvyšší orgán výkonnej moci zložený z predsedu (väčšinou predseda víťaznej politickej strany z parlamentných volieb), podpredsedovia, ministri

– Právomoci vlády: predkladá NR SR návrhy zákonov; vydáva nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev (nimi sa vykonávajú zákony); navrhuje štátny rozpočet; prijíma opatrenia na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej politiky; rozhoduje o zásadných otázkach vnútornej, zahraničnej politiky

– Ministerstvo: ústredný orgán štátnej správy; na čele – minister (člen vlády) – poverený riadením konkrétneho úseku (rezortu z vládnej agendy) štátnej správy; za svoju činnosť zodpovedá parlamentu; ministra v prípade potreby zastupuje štátny tajomník (určený vládou)

– Ďalšie ústredné orgány štátnej správy – poverené riadením špecializovaných úsekov: Úrad vlády; Štatistický úrad; Úrad jadrového dozoru; Úrad geodézie, kartografie, katastra; Protimonopolný úrad; Správa štátnych hmotných rezerv

– Najvyšší kontrolný úrad = NKÚ: nezávislý kontrolný organ hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu; oprávnenie – kontrolovať vládu, ministerstvá, iné štátne orgány, fondy, obce, verejnoprávne inštitúcie, právnické i fyzické osoby v súvislosti s prostriedkami rozpočtu štátu; vyrubujú, vymáhajú dane, pokuty (príjmy štátneho rozpočtu); predseda NKÚ je volený NR SR na 5 rokov, raz ročne predkladá parlamentu správu – výsledky kontroly; zaujíma stanovisko k štátnemu rozpočtu

SÚDNA MOC

– interpretuje zákony

– kontroluje legislatívu aj exekutívu a dodržiavanie zákonov

– rozhoduje o právach a povinnostiach občanov, organizácií, vyplývajúcich zo zákona, zo zmlúv, iných skutočností; o zákonitosti orgánov v zákonom stanovených prípadoch; o vine, nevine, uložení trestu v prípade spáchania trestného činu