Vysvetlite v čom sa prejavil vplyv Heglovej filozofie na vývoj slovenského filozofického myslenia

Vysvetlite v čom sa prejavil vplyv Heglovej filozofie na vývoj slovenského filozofického myslenia

Teoretické chápanie štátu Štúra pod vplyvom heglovej filozofie

Ľudovít Štúr nebol teoretikom štátu a práva v úzkom zmysle slova, tak ako nebol v úzkom zmysle slova filozofom. Tento fakt vyplýva predovšetkým z toho, že ako filozofia v najširšom poní­maní, tak i jeho filozofia štátu a práva osobitne boli spaté s iný­mi, predovšetkým historickými, filozofujúcimi a literámymi záuj­mami.Aj keď Štúr nevyprodukoval vyslovene filozofické dielo so vše­obecným alebo konkrétnym štátoprávnym zameraním, a ako jeho filozofické, tak i štátoprávne názory treba hľadať v rôznych au­torových článkoch, spisoch a výrokoch, kde sú roztrúsené a príle­žitostne vyslovené, reflexii o štáte a politike pripadá dôležité miesto v jeho myslení.

V súvislosti s výkladom Štúrovho prínosu pri aplikácii Heglo­vej filozofie dejín na slovanskú otázku vidno jeho ideovú závislosť od Heglovej filozofie, kto­rá sa najzreteľnejšie prejavila práve v oblasti filozofie štátu a práva. Osvojenie si vývojového princípu dejín ako súčasti prejavu objektívneho ducha, ktoré v podobe rozšírenia tohto procesu o otázku slovanskej budúcnosti tak vhodne zapadlo do Štúrovej koncepcie slovanstva, viedlo ho zároveň aj k osvojeniu si ostat­ných stránok Heglovho učenia o objektívnom duchu, teda aj učenia o štáte a práve.

V týchto otázkach sa však Štúr už natoľko nevedel osamostatniť, prejaviť sa originálne, ale skôr naopak, pridržiavajúc sa absolutizácie štátu a legitimistických princípov, zostal práve v týchto oblastiach od Hegla najzávislejším, i keď sa aj tu usiloval rešpektovať záujmy slovenského národného hnutia, ktoré nie vždy nachádzali v jeho filozofii štátu a práva, prebratej od Hegla, adekvátne vyjadrenie. Štúr pokladal štát za jednu z foriem prejavu objektívneho ducha. Podľa Hegla skutočnosť vo sfére objektív­neho ducha, napríklad pruský štát, jeho právo a mravnosť, boli vrcholom vývoja objektívneho ducha, stelesnením rozumného v skutočnosti.

Pravda, heglovské zavŕšenie spoločenského vývinu v pruskej konštitučnej monarchii možno chápať ako dobové apli­kácie vývinového princípu u samého Hegla, tak isto ako to platí o jeho názore na vyvrcholenie dejín u germánskych národov; vy­vrcholenie vývoja objektívneho ducha v pruskej konštitučnej monarchii však bolo jediným logickým záverom Heglovej filozo­fie dejín, podľa ktorej iba tie národy majú v histórii miesto, ktoré sú štátotvorné, iba tie národy vystupujú ako historický činiteľ, ktoré sú organizované vo forme štátu.

Ak vrcholom histórie bola éra germánskych národov, musel byť v oblasti štátu logicky jej vy­vrcholením pruský štát. Štúr využil Heglovu vývinovú koncepciu dejín na budovanie slovanskej nadstavby, kde mu - teoreticky a abstraktne vzaté ­Heglova filozofia ponúkala práve také možnosti pretvárania či prispôsobovania ako v oblasti učenia o štáte, ktoré však Štúr pre­vzal viac-menej nekriticky, predovšetkým v nazeraní na absolút­ny, rozumný, vznešený a božský charakter štátnej moci. Heglovo chápanie národa ako štátotvorného činiteľa však Štúr nemohol aplikovať a využiť z dôvodov praktických potrieb slovenského národného hnutia. Štúr, ktorý vždy prechovával úctu k štátu, nevidel v Heglovej filozofii to, čo v nej videli Heglovi prívrženci K. Marx a F: Engels.