Vysvetlite podstatu Hegelovej filozofie

Vysvetlite podstatu Hegelovej filozofie

W. F. Hegel je ďalší z významných filozofov nemeckej klasickej filozofie. Narodil sa v Stuttgarte 27. augusta 1770. Študoval na gymnáziu v Stuttgarte, kde sa zoznamuje s myšlienkami osvietenstva a humanistického klasicizmu, živo sa zaujíma aj o dejepis, pričom sa venuje historikom Thukydidesom a Tacitom. Neskôr (1788) študuje filozofiu a teológiu na univerzite v Tübingene. Stretáva sa tu s myšlienkami francúzskej revolúcie, ktoré aj živo propaguje v tzv. „politickom klube“. Do tohto klubu okrem iného patria aj debaty o potrebe nového mravného vyššieho poriadku v Európe. Po štúdiách pracoval ako domáci učiteľ no neskôr získal miesto profesora na univerzite v Berlíne. Jeho prednášky boli hojne navštevované a sám bol medzi študentami obľúbený. V roku 1831 umrel na choleru, ktorou ho nakazila jeho manželka. Ako irónia osudu vyznieva fakt, že jeho žena sa vyliečila, on ale nie.

Hegela zaraďujeme do systému nemeckej klasickej filozofie. Bol veľmi ovplyvnený I. Kantom, čo možno vidieť v jeho filozofii. No nestotožňuje sa s Kantom vo všetkých bodoch. Predstavme si teda Hegelovu filozofiu:

Skutočnosť je podľa Hegela vytváraná našim vedomím. Celá skutočnosť je vedomím a vo vedomí sa aj vyvíja. Skutočnosť teda vychádza z jediného pricípu a to z večnej absolútnej idei, ktorá sa neustále vyvíja a zo seba tvorí ďalšie veci a javy. Inak povedané všetko bytie (duchovné či prírodné) je stupňom vývoja ducha. Hegel je absolútny idealista, lebo je presvedčený o skutočnosti, že bytie a myslenie je jedno a to isté. Bytie sa pri tom vyvíja cez protiklady v zmysle vzorca„téza – antitéza – syntéza“.

Hegel rozlišuje ľudského ducha a božského ducha, ktorý neskôr nevyhnutne musia splynúť. Ľudského ducha považuje Hegel za obraz božieho ducha. Ľudský duch si uvedomuje seba samého v troch štádiách a to sú:

1. Sebauvedomenie ľudského ducha– je to prvé štádium, ktoré sa nazýva aj detské uvedomenie si seba. Je to uvedomenie si svojej existencie, bez toho aby sme ešte poznali seba samého v detailoch. (Téza – uvedomujem si, že som)
2. Objavovanie seba samého– je to druhé štádium, v ktorom sa človek začína objavovať. Začína si uvedomovať svoje vlastnosti a funkcie. Človek sa v tomto štádiu delí na „ja-pozorované“ a „ja - pozorujúce“. (Antitéza – rozpor - pozorované a zároveň pozorujúce)
3. Človek sa stáva jednotou.Rozpor, ktorý nastal v zmysle „pozorovaného ja“ a „pozorujúceho ja“ sa mení na syntézu a jednotu. Človek dochádza k hlbšiemu sebapoznaniu sa. (Syntéza – splynutie – pozorované a pozorujúce je jedno a to isté)

Sebauvedomenie sa božieho ducha, sa tiež deje v troch štádiách v zmysle téza-anititéza-syntéza. No Hegel chápe Boha ako Boha, ktorý sa neustále vyvíja - ako absolútnu ideu. (Nie je to kresťanské chápanie Boha).

1. Prvé štádium – téza– existuje božstvo, ktoré si uvedomuje svoju existenciu. Existuje mimo času a priestoru.
2. Druhé štádium - antitéza– božstvo hľadá a poznáva samo seba a prechádza sebaodcudzením existuje vo svojej negácií v čase a priestore.
3. Tretie štádium – syntéza– návrat božstva k sebe samému, cez dokonalé sebapoznanie ktoré prebieha v človeku. Je to sebapoznanie Boha, ktoré sa uskutočňuje v rovine ľudského ducha. Božstvo sa tak stáva duchom subjektívnym, objektívnym (v rodine, v štáte, v morálke a v práve) a absolútnym (v umení, náboženstve, vo filozofii). Sebapoznaním absolútnej idei sa končia dejiny, ktoré sú umiestnené v čase a je zavŕšený proces sebapoznania od sebauvedomenia až po samotné myslenie. Nevyhnutnou úlohou bytia je teda sebapoznanie seba, ktorým všetko končí.

Tento Hegelov filozofický systém hovorí o tom, že každý dokáže poznať podstatu sveta, potrebuje len správne uvažovať bez chybných úsudkov. Protirečenia pri tom treba chápať ako bránu resp. prechod na vyššie štádium poznania. Podľa Hegela je nevyhnutné poznať dejiny. Dejiny sú vlastne isté udalosti, ktoré nie je možné chápať izolovanie, ale v rámci reťaze myšlienok, ktoré dejiny tvoria. Len dejiny nás naučia, ktorá myšlienka bola správna či nesprávna, ktorý úkon nevyhnutný či postrádateľný.

Medzi najvýznamnejšie diela G. W. F. Hegela patria nasledovné diela:

1. Fenomenológia ducha– je to najvýznamnejšie Hegelove dielo, ktoré sa zaoberá vysvetlením jeho filozofického systému, a jeho fungovaním. Dočítame sa v ňom aj o systéme dejín.
2. Logika – v tomto diele sa zaoberá prvým štátdiom vývoja ducha
3. Filozofia prírody- v tomto diele sa Hegel venuje predovšetkých antitéze a teda druhému štádiu vývinu ducha
4. Filozofia ducha– tu preskúmava Hegel tretie štádium vývoja ducha a teda venuje sa syntéze.

Hegel sa nevenoval jedine filozofii bytia. Už ako študent bol činný v politickom klube a zastával myšlienky francúzskej revolúcie. Svoje politické názory prezentoval vo svojom diele "Skúmanie o základoch politickej ekonómie"

Medzi jeho ďalšie diela patrili napr.: O podstate filozofickej kritiky, Filozofia náboženstva, Základy filozofie práva, Estetika ...