Prezentujte vlastný názor na súčasný aktuálny problém modernej doby označovaný ako "kríza rodiny"
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 586
Uložení: 170
Prezentujte vlastný názor na súčasný aktuálny problém modernej doby označovaný ako "kríza rodiny"
KRÍZA RODINY
Či už je to v Štokholme, San Francisku, Bombaji, Mexiku City alebo v Nairobi, tlak
moderného života uvádza rodinu do čoraz ťažšej situácie.
Niekoľko čísel
Uvedieme niekoľko výrečných čísel: V USA štyri deti z desiatich nežijú so svojimi
biologickými rodičmi. Počet rodín, v ktorých chýba jeden z rodičov, sa od roku 1970
zdvojnásobil. V poslednej generácii počet nemanželských detí vzrástol až o 500%. V
západnej Európe za poslednej generácie klesol počet uzatvorených manželstiev o 40% a počet
narodených detí klesol o 25%.
K týmto javom došlo na základe hospodárskych zmien, keď milióny žien vstúpili na
trh práce a zápas o pracovné miesta prinútil mnohých rodičov pracovať na miestach
vzdialených stovky i tisíce kilometrov od svojej rodiny.
Ľudia, ktorí si želajú viac detí a chcú sa venovať ich výchove, narážajú v súčasnosti na
množstvo prekážok a často musia čeliť takmer neprekonateľným ťažkostiam a nepochopeniu.
Od rodiny-inštitúcie k rodine-dohode
Spolu s týmto vývojom, ktorý nepriaznivo vplýva na rodinu, na jej početnosť a
situáciu rodičov, môžeme pozorovať aj zmeny hodnôt, znehodnotenie pojmu povinnosti a
spoločenskej zodpovednosti a čoraz častejšie vyhľadávanie osobnej slobody a
sebauspokojovania.
Najnovšia správa o demografickej situácii v pätnástich krajinách Európskej únie
hovorí, že „rodina, ktorá v minulosti plnila úlohu inštitúcie a prostriedku sociálnej integrácie,
sa v súčasnosti stala akousi dohodou medzi dvoma jedincami zameranými na vlastné
uspokojenie“. Po dosiahnutí osobného uspokojenia dochádza často k rozpadu rodiny.2
Málo času pre deti
Oslabenie stability rodiny, zmeny v motivácii rodičov i skutočnosť, že mnohé matky
pracujú v súčasnosti mimo rodiny, spôsobuje rastúcu ujmu na plnení tradičnej úlohy rodiny,
ktorou je výchova detí.
Najvýraznejšie sa to prejavuje skracovaním času, ktorý rodičia trávia so svojimi
deťmi. Prieskum ukázal, že v Spojených štátoch amerických trávia dnešní rodičia so svojimi
dedmi o 40% menej času než rodičia predchádzajúcej generácie.
Analýza anglickej spoločnosti Care for the family (Starostlivosť o rodinu) z roku 1996
ukázala, že vo všedných pracovných dňoch viac než polovica opýtaných otcov venuje svojim
deťom menej ako päť minút denne. „Tento výsledok ma vôbec neprekvapil,“ vyhlásil
riaditeľ spoločností Rob Parson, autor knihy The sixty minutes Father (Otcom na šesťdesiat
minút), a dodal: „Pritom vôbec nejde o zlých otcov. Sú to len ľudia, ktorí uverili svojej
pomýlenej predstave, že kanceláriu sa nepatrí opustiť pred šiestou hodinou večer.“
Pritom neprítomnosť otca nie je nahradená dlhšou prítomnosťou matky. Práve naopak,
čoraz väčší počet žien vstupuje do pracovného procesu či už pod tlakom materiálnych potrieb,
či v túžbe po sebauplatnení, prípadne pre obe príčiny. V niektorých európskych krajinách,
napríklad vo Švédsku alebo v Dánsku, sa do pracovného procesu zapája približne rovnaké
percento žien ako mužov. V ostatných krajinách počet zamestnaných žien rýchlo narastá:
napríklad v Španielsku, v Belgicku a v Holandsku vzrástol tento počet za posledných päť
rokov o 20%. Je len samozrejmé, že ženy, ktoré sú matkami, môžu potom venovať svojim
deťom omnoho menej času.
Neprítomnosť jedného z rodičov
V čoraz väčšom počte prípadov však nejde len o problém prílišnej zamestnanosti
rodičov, ale o dlhodobú neprítomnosť jedného z nich, a to buď preto, že došlo k rozpadu
manželstva, alebo preto, že jeden z rodičov bol nútený odísť za prácou na vzdialené miesto —
to je častým javom najmä v rozvojových krajinách.
Štúdia strediska Population Council (Rada pre populáciu) tiež ukázala, že od začiatku
sedemdesiatych rokov po druhú polovicu osemdesiatych rokov počet rodín bez jedného z
rodičov výrazne vzrástol na celom svete: napríklad len v Spojených štátoch amerických
vzrástol z 13% na 24%.3
V priebehu posledných rokov sme teda svedkami rozpadu rodiny namiesto jej
oživenia. Zostanú nám z rodiny napokon iba trosky, ako to predpovedal Alvin Toffler?
Uprostred neustálych zmien súčasného sveta sa už v myslení ľudí zakorenila hlboká
pochybnosť o rodine a jej schopnosti prežiť.
I - SÚČASNÁ DIALEKTIKA O HODNOTÁCH A RODINE
Keď uvažujeme o situácii dnešnej rodiny v našej civilizácii, stretávame sa s dvoma
smermi súčasnej dialektiky týkajúcej sa hodnôt. Na jednej strane môžeme v našej spoločnosti
pozorovať nepopierateľný príklon a úctu k istým hodnotám, na strane druhej sa však naša
spoločnosť odvracia zvlášť od hodnôt, ktoré súvisia s rodinou, pričom sa spochybňuje
samotný význam a potreba rodiny.
a/ V popredí je určitý typ hodnôt
Naša spoločnosť sa pridŕža určitých hodnôt, čo Svätý Otec neopomenul vyzdvihnúť.
Vo svojej encyklike Evangelium vitae v odseku 26 hovorí o účinných pozitívnych
znameniach, ktoré pozorujeme v dnešnej dobe a ktoré svedčia o úpornom boji našej
spoločnosti za zmiernenie biedy a utrpenia.
Súčasná spoločnosť je skutočne citlivá na určitý typ hodnôt, voči ktorým
predchádzajúce generácie prejavili iba letmý záujem. Tragédie, akými boli nacistické tábory
smrti, genocída Židov, systematické mučenie v mnohých totalitných režimoch a rasizmus
uzákonený v niektorých krajinách, to sú skutočnosti, ktoré zjavne otriasli ľudským svedomím
a natrvalo v ňom zanechali hlboké stopy. Dnes môžeme pozorovať jednomyseľnosť v boji
proti rasizmu a obmedzovaniu osobných slobôd, v odmietaní mučenia, v túžbe po zmiernení
biedy a nerovnosti v spoločnosti. Na prvé miesto v rade súčasných hodnôt môžeme zaiste
zaradiť súbor ľudských práv a rešpektovania človeka ako jedinca s právom na odlišnosť.
Tolerancia, pochopenie a úcta k iným dosiahli novú, vyššiu úroveň. V období od skončenia
druhej svetovej vojny po súčasnosť veľká pozornosť sa venuje solidarite.
b/ Hodnoty rodiny — svetlá a tiene
I keď našej súčasnej spoločnosti nechýbajú hodnoty a znamenia nádeje, citeľne
zaostáva najmä pokiaľ ide o hodnoty týkajúce sa rodiny.