Zadanie č. 1 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 1 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia

Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom, ktorý nastal v Grécku v 6. – 5. storočí p.n.l. Zapríčinili to dôležité procesy a zmeny ako rozklad rodovej spoločnosti a vznik gréckeho mestského štátu polis, kde sa utvára nové postavenie jednotlivca, nový typ vzťahu medzi slobodnými ľuďmi a nové chápanie prírody. Občan gréckeho polis už vedel, že život riadia zákony a podriadil sa im, už rozlišoval medzi zákonmi prírody a spoločnosti, vedel, že spoločnosť si vytvorili sami a príroda im dávala základ pre filozofiu.
Ďalším predpokladom bola bohatá kolonizačná a obchodná činnosť Grékov ako i nové poznatky v oblasti matematiky, lekárstva, či astronómie. Hlavnými strediskami sa stal Milétos, Krotón a Eleá. Predpokladmi k vzniku filozofie, či už gréckej alebo v globálnom aspekte boli spoločenské a individuálne podmienky. Spoločenské znamenali úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov, ktoré umožnili oddelenie duševnej od fyzickej práce a poskytli možnosť filozofovať. Individuálne podmienky znamenali, že nie všetci ľudia majú schopnosť alebo vedomosti na filozofovanie, samostatne myslieť, ale v hraničných situáciách si všetci kladieme otázky, ktoré majú filozofickú povahu.

Filozofia a mytológia
- obsahom mytológie sú mýty (rozprávanie o bohoch, legendy, báje o prírodných a spoločenských javoch, polobohoch)
- mala veľký význam, je predchodca filozofie
- predstavuje zvláštny druh synkretického chápania a videnia sveta
- mytologický obraz sveta
antropomorfizmus – všetkému boli pripisované ľudské vlastnosti

sociomorfizmus – stotožnenie spoločenských a prírodných zákonov

hylozoizmus – všetkým veciam v prírode bola pripisovaná schopnosť videnia, pohybu a vcítenia sa

- mytológia nemá konkrétneho autora, šírila sa ústnym podaním
- využíva fantáziu, predstavivosť
- človek nerozlišuje medzi reálnym a nereálnym, prirodzeným a neprirodzeným, objektívnym a subjektívnym
- človek nekladie žiadne otázky, prijíma svet pasívne
- na určitom stupni vývoja spoločnosti mytológia zaniká – dôvod zániku – rozvoj poznania
- dochádza k prechodu od mýtu k logu (logos – veda)
- rozpadá sa tradičná rodová spoločnosť (hl. príčina – majetková neorovnosť), vzniká štát a s ním právo, politika a filozofia
 FILOZOFIA
- vždy konkrétne meno, filozof. škola
- výpoveď sa začína kladením otázok
- hľadaním odpovedí človek prestáva byť pasívny, snaží sa svet meniť a pretvárať
- pracuje s pojmami a pojmovým myslením
- tolerancia – základ každej filozofia – dialóg, počúvanie, nevnucovanie svojich názorov, presviedčanie

Predmet filozofovania sa menil v závislosti od vývoja spoločnosti a poznania. Nie je ľahké jednoznačne povedať, čo bolo v ktorom období dominantné, najmä ak sa príslušné obdobie aj ďalej vnútorne členilo.

Filozofia v antickom grécku sa svojím záujmom sústreďovala v predsokratovskom období na prírodu, u sofistov a Sokrata na človek-občana, v klasickom období u Platóna a Aristotela na metafyziku. Raná grécka filozofia sa vyznačovala hľadaním arché- prapočiatku. Klasické obdobie gréckej filozofie malo už náznaky prechodu od hľadania arché po etickú problematiku a človeka. Poklasické obdobie bolo charakteristické zmenou charakteru filozofie, kde sa do popredia dostáva etická problematika, vyzdvihnutie múdrosti a na prvom mieste je človek až potom arché.

V helenistickom období sa filozofia sústreďovala na problémy individuálnej etiky, na človeka ako jednotlivca. V tomto období už silneli náboženské a mistické tendencie.Celá grécka filozofia pripomínala súčasnú filozofiu.

V stredoveku sa filozofické myslenie vyvíjalo na pozadí náboženskej viery v zjavenie. Dominantou stredovekej filozofie sa stáva človek a jeho vzťah k Bohu.

Renesančná filozofia nastoľovala otázky človeka, sveta, Boha a vzájomných vzťahov medzi nimi. Nastáva výrazný príklon k pozemskému životu, jeho krásam a potrebám.

Novoveká filozofia 17.storočia sa sústreďovala na gnozeologické a metodologické otázky. V tomto období sa rieši spor empirizmu a racionalizmu a objavujú sa hlbšie úvahy a postavení a slobode človeka ako občana.

V období osvietenstva v 18. storočí sa záujem sústreďoval na spoločenskú problematiku a na liberalistické chápanie človeka ako svojbytného indivídua. Prezentuje sa nová hierarchia hodnôt, dôraz sa kladie na rozum, vzdelanie a pokrok.

Nemecký klasický idealizmus dôkladne rozoberal úlohu filozofie. Pre Kanta je Filozofia vedou o princípoch konania a poznania.

Úloha č. 2

 Psychológia a sociológia

Spôsoby sociálnej výmeny:

• verbálny prejav- slovný prejav slúži na výmenu informácií, názorov a postojov v hovorenom prejave (rozhovor, list, telefonát, ...)

- môže byť ústny alebo písomný

• neverbálny prejav- „reč tela“- mimika, pantomimika, gestikulácia, pohľad, dotyk, melódia a zafarbenie reči, úprava zovňajšku, ...
• činy- konkrétne skutky (ochota pomôcť, potešiť, ...)

Priama komunikácia- obaja účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou zisťujú, či informácii toho druhého porozumeli správne.

• je často spontánna, nepripravená, nevyžaduje sa prísne dodržiavanie spisovnej normy.

Nepriama komunikácia- účastníci komunikácie nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. list).

Vývoj komunikácie a spoločnosti
Prostriedky komunikácie prešli v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti dlhým vývojom.
Spoločnosti na rôznych stupňoch svojho vývoja potrebovali a zároveň boli schopné používať rôzne metódy komunikácie. Vývoj komunikačných prostriedkov má kumulatívny charakter, to znamená že staré prvky nezanikajú, len pribúdajú nové.
Periodizácia vývinu komunikačných prostriedkov by sa dala zhruba načrtnúť takto:
1. Epocha znamení a signálov
2. Epocha reči 90-40000 rokov p.n.l
3. Epocha písma 7-5000 rokov p.n.l
4. Epocha tlače 15.storočie
5. Epocha masovej komunikácie 50. roky 20. storočia
6. Epocha počítačov a internetu 80. roky 20. storočia
Prvá epocha bola situovaná do doby pre-hominidných foriem života. Medzi základné komunikačné schopnosti tej doby boli postoje, zvuky, mimika, gestika. Komunikácia bola pomalá a zložitá.
Epocha reči bola spätá s nástupom človeka kromaňonského, tento človek mal hlasové ústrojenstvo veľmi podobné súčasnému človeku. Vďaka jednoduchšej komunikácii si mohol počínať koordinovanejšie a účelnejšie a tak jeho rozvoj bol rýchlejší.
Písmo sa súčasne objavilo na viacerých miestach našej planéty. Za prvé písmo považujeme písmo piktografické, ktoré spočíva v maľovaní obrázkov vedľa seba podľa toho ako prebiehal dej bez členenia textu na slová. Ďalší druh bolo písmo ideografické kde pre jednotlivé slová boli znaky. Inou formou bolo klinové písmo. Prvú abecedu vymysleli feničania, z nej vzniklo písmo grécke a z neho písmo latinské.
Epocha tlače bola započatá vynálezom kníhtlače Johanna Gutenberga. Tento vynález umožnil hromadné rozširovanie textov, čo umožnilo rozvoj vzdelanosti v európskych krajinách. Uplatnenie tohto vynálezu sa rozšírilo od tlače Biblie po masovú tlač novín a literatúry.
Od začiatku 20. storočia prichádzali na svet nové vynálezy ktoré urobili komunikáciu masovou. Bol to veci ako film, rádio a televízor, ktoré umožnili šírenie veľkého množstva oznamov, veľkému množstvu adresátov rýchlejšie a jednoduchšie než kedykoľvek predtým.
Masové používanie internetu a rýchlosť predávania a spracovania správ nám umožňuje o súčasnej epoche hovoriť ako o epoche počítačov a internetu. Stretávame sa i z názorom, že prijatie počítačov a virtuálnej reality, vlastne symbolizuje odklon západnej kultúry od analytickej, fonografickej komunikácie späť ku komunikácii ikonografickej.

Úloha č. 3

Právo, Politológia

Štátny režim - metódy vládnutia alebo výkonu štátnej moci alebo spôsob, akým sa štátna moc vykonáva

- vyjadruje dosiahnutý stupeň demokracie v štáte

Formy štátnych režimov:

1. a) demokratický štátny režim

- št. moc zakotvuje a garantuje dodržiavanie zákl. l’ud. práv a slobôd

- slobodná trhová ekonomika

- rešpektovanie vlastníckeho práva

- št. moc sa tvorí v demokrat. a slobodných voľbách

- riadenie spoločnosti v súlade so zákonmi

- rešpektovaná zákonnosť, existencia garancie zákonnosti

- existencia súdnej kontroly ústavnosti a zákonnosti

- v štáte sú vytvorené podmienky pre existenciu pluralitnej ideológie, pre slobodu náb. vyznania, polit. názorov, pre združovanie

- existencia politického pluralizmu

- št. moc vykonávajú samostatné, oddelené, nezávislé št. orgány

1. b) nedemokratický štátny režim

- nerešpektuje vlastnícke právo

- nerešpektuje trhovú ekonomiku

- nezaručuje zákl. ľud. práva a slobody - vôbec alebo len obmedzene

- nevytvára podmienky pre politický pluralizmus

- zakotvuje vedúce postavenie jednej politickej strany

- namiesto individualizmu vládne princíp št. kolektivizmu

- centrálne riadený a plánovaný ekonomický život

- prejavuje sa vo fašistických a komunistických štátoch (napr. obd. vlády Hitlera, Stalina...)

1. c) kombinovaný štátny režim

- využíva metódy demokratického a nedemokratického štátneho režimu, pričom v konkrétnom čase prevažuje jeden alebo druhý

Nedemokratický štátny režim bol v ČSR, po druhej svetovej vojne keď sme patrili do Sovietskeho bloku, to znamená, že na oko u nás bola demokracia, ale bola to ľudová demokracia, ktorá zabezpečila cestu k socializmu. Voľby v roku 1948 už neboli slobodné, pretože na nich bola jednotná kandidátka, t.j. dalo sa zvoliť len jednu stranu. Nemci, Maďari (národnostné menšiny), a aj politickí väzni nemohli voliť vôbec. Bolo im potlačené volebné právo. SNR ako zákonodarný orgán fungovala už len "na papieri", pretože všetko a všetkých kontrolovala ŠTB, ktorá bola postrachom pre všetkých občanov. Zlikvidovala sa aj sudcovská nezávislosť a justícia sa premenila na nástroj moci. KSČ ako jedna strana ovládala všetkých a všetko, ľudí manipulovala prostredníctvom rozhlasu a televízie. Začalo masové zatýkanie, väznenie a iné prenasledovanie občanov. Nepohodlné osoby posielali do táborov nútených prác. Uskutočnili sa stovky vopred naplánovaných súdnych procesov. Obžalovaní sa po krutom fyzickom i psychickom mučení priznávali k najťažším zločinom (vlastizrade,
špionáž, sabotáže, atď), ktoré však nikdy nespáchali. Ich "vina" spočívala v pokuse opustiť republiku. Tieto politické procesy, ktoré sa konali verejne ako "divadlo" . Organizovala "Akcie" proti cirkvi aj proti aktivistom. Znakom KSČ bola taktiež aj organizácia mládeže t.j. mládež do 15 rokov Pionierske organizácie, od 15 rokov Československý zväz mládeže.