Zadanie č. 3 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 796
Uložení: 180
Zadanie č. 3 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Úloha č. 1
Filozofia: Porovnajte etapy vývoja Filozofie a vysvetlite predmet filozofie v jednotlivých obdobiach dejín filozofie. Uveďte smery s charakteristikou hlavných predstaviteľov.
- ANTICKÁ FILOZOFIA – ovplyvnila rímsku
- ranná grécka filozofia
- Milétska škola: (Táles, Anaximenes, Anaximandros)
– Táles – za prapočiatok považoval vodu
– Anaximenes – arché – vzduch
– Anaximandros - apeirón – neobmedzené(všetko božské), 1.abstraktná podstata v dejinách filozofie
- Pytagorovci: (Pytagoras zo Samu)
– arché – číslo
- Eleátska škola: (Parmenides, Xenofanes, Zenón z Eley)
– Xenofanes – zakladateľ, prapočiatok vš. jedno = nehybné, nemenné
– Parmenides – podstata jedno = nehybné, nemenné
– Zenón z Eley – apórie (paradoxy) = bezvýchodiskové situácie, ktoré dokazujú nemožnosť pohybu ( Achilles a korytnačka, letiaci šíp)
- Herakleitos z Efézu: základ: pohyb, tvrdí, že všetko plynie (Panta rei)
– za prapočiatok považoval oheň = večný
- Poeleátska škola: (Emperokles, Anaxagoras)
– za prapočiatok považovali viacero podstát
– Emperokles – 4 pôvodné živly – oheň, vzduch, voda, zem
– láska a nenávisť
– Anaxagoras – k prírodným živlom pridáva nús – rozum, kt. vš. riadi
- Atomisti: (Demokritos, Leuktipos)
– množstvo podstát = atómy, ako najmenšie častice, zložky vš. vecí, kt. sa vzájomnými nárazmi pohybujú
- poklasické obdobie
- Stojici – zakladateľ – Zenón z Kítia; Senecov, Marcus Aurelius
- Skeptici – zakladateľ – Pyrhon z Eleidy; Sextus Empirikus, Cicero
- Epikurovci – zakladateľ – Epikuros
- Novoplatonizmus – najvýzn. predstaviteľ – Plotinos
- klasické obdobie
- Sofisti – Protagoras, Gorgias, Knitias ( študujúci učitelia múdrosti)
- Sokrates, Platón, Aristoteles
- STREDOVEKÁ FILOZOFIA
- Scholastika - ranná - Anselm z Canterbury, William z Campeaux, Johannes Duns Scotus, William Occam, Peter Abelabo
– spor Nominalizmu s Realizmom
– vrcholná – Tomáš Akvinský, Albert Veľký
– neskorá
- Patristika – Tertulianus, Origenes, Ambrosius, Hierominus, Gregor Veľký, Aurelius Augestinus (sv. Augustín)
- RENESANČNÁ FILOZOFIA
predstavitelia – Mikuláš Koperník(heliocentrizmus), Mikuláš Kuzanský, Ficino, Pietro Pomponazzi, Bernardo Palesio, Pico dela Mirandela, Gordiano Bruno, Galileo Galilei, Leonardo da Vinci
humanizmus – Erazmus Roterdamský, Michel de Montaigne
sociálne utópie – Niccolo Machiaveli, Thomas Morrus, Thommaso Camparela, Hugo Grotius
reformácia – Martin Luther, Filip Melanchton, Johannes Kalvin, Ulrich Zwingli
- NOVOVEKÁ FILOZOFIA
– zakladatelia: Francis Bacon a René Descardes
- Empirizmus – Bacon, David Hume, John Locke, George Barkley
- Racionalizmus – R. Descardes, Baruch Spinoza, G.W. Leibniz
- Thomas Hobbes – nachádza sa medzi empiristami a racionalistami
- OSVIETENSTVO
- Anglické – John Toland, Shaftesbury
- Francúzske – Ch.L. Montesquieu, Voltaire, D. Diderot, J.J. Rousseau
- encyklopedisti – Diderot, De Lamettrie, Holbach, Helvetius, D' Alembert
- NEMECKÝ KLASICKÝ IDEALIZMUS
predstavitelia – Immanuel Kant, J. G. Fichte, F.Schelling, G.W.H. Hegel
- POKLASICKÁ F. 19. STOR.
- Scientistický – 1. pozitivizmus – B. Russel, L. Wittegenstein, R. Carnap, August Comte, John Stuart Mill, Herbert Spencer
- empiriokriticizmus – Avenarius, Ernst Mach
- logický empirizmus/novopozitivizmus
- novokantovstvo – Harburká škola – Hermman Cohen, Natorp, Cassirer
– Bádenská škola – Windelbahn, Riccert
- marxizmus – Marx, Engels
- Antropologický (na človeka) – Kierkegaard, A. Schopenhauer, F. Nietzsche, Henri Bergson, William Dilthey
- FILOZOFIA 20. STOR.
– existencializmus – Karl Jasper, Martin Heideger (Nemecko)
– Sartre, Camus, Marcel, Marleau – Ponty, Simone de Beauioir (Francúz.)
– filozof. antropológia – Max Scheller, H. Plessner, Arnold Gehlen
– pragmatizmus – Ch.S. Pierce, W. James, J. Dewey, R. Rorty
– fenomenológia – Edmund Husserl
– hermeneutika – Hans Georg Gadaner
– marxizmus a neomarxizmus – ozdobný m. – Vladimír Iljič Lenin
– západný m. – Gramsci, Lukács, Ernst Bloch
– neom. – Fromm, Horkheimer, Adorno, J. Habermas
– neorealizmus – G.E. Moore; White – Head, N. Hartamann
– náb. filozofia – Maritain, Teilhard de Chardin, Karl Barth
– štrukturalizmus – J. Derris, Foucault
– analytická f. vedy – L.Wittgenstein, B. Russel
– postpozivitizmus – K.R. Pooper, Feyerabeno
– logický empirizmus – Schlick, Rudolf Carnap, Neurath
– postmodernizmus – J.F. Lyotard, J. Derrid
Úloha č. 2
Psychológia, Sociológia: Uveďte zdroje sociálnych zmien. Analyzujte ich príčiny, uveďte možnosti ich odstránenia. Na základe historického poznania uveďte príklady v priebehu sociálnych zmien v spoločnosti. Porovnajte pojmy evolúcia, revolúcia, pokrok, sloboda, modernizácia.
Sociálna zmena – základná zmena soc. usporiadania spoločnosti, zmeny sa môžu týkať soc. kultúry, štruktúry, soc. vzťahov, správania
Zdroje sociálnych zmien: – prírodné prostredie
– vývoj populácie (migrácia, tempo rastu)
– vedecko – technický pokrok
– kultúrne zmeny (hodnoty, ideológie)
– sociálne hnutia (ekonomické, feministické)
Príčiny: – súťaženie, konflikt, konkurencia
Možnosti odstránenia: – proces globalizácie – vzájomná závislosť v oblasti ekonomickej, politickej, kultúrnej a prepojenosť spoločnosti
– postupné vytváranie jedného celosvet. systému
Príklady: – dá sa vysvetliť aj na zmenách v štáte (každé začlenenie SR) – Samova ríša, Veľká Morava, zánik VM, začlenenie do Rakúska – Uhorska, ČSR, rozpad ČSR, vznik SR
evolúcia – prechod určitými vývojovými štádiami
revolúcia – zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami
pokrok – krok dopredu, krok pre lepšiu spoločnosť; týp vývoja alebo procesu
sloboda – stav bytosti konajúcej len zo svojej vlastnej vôle bez obmedzovania
modernizácia – proces umožnený industrializáciou a urbanizáciou
– formuje sa v dôsledku pádu tradičnej spoločnosti, vzniká moderná spoločnosť
Úloha č. 3
Právo, Politológia:Prezentujte vlastný názor na jednotlivé zložky politického systému
a zdôvodnite, prečo sú politické strany a hnutia najdôležitejšie subjekty.
Zložky politického systému – myslím si, že sú veľmi dôležité pre formovanie ľudí a celkovo aj pre štát, pretože sa prostr. nich realizuje politická moc a riadia všetky procesy v danej konkrétnej spoločnosti
– vytvárajú politické vzťahy, politické vedomie, politické a právne normy, politickú organizáciu spoločnosti
Politické strany a hnutia – sú organizácie, ktoré reprezentujú politickú, kultúrnu, sociálnu a iné záujmy rôznych skupín obyvateľstva
– združujú ľudí so zámerom ovplyvňovať politickú moc
– usmerňujú vývoj celej spoločnosti a získavajú rozhodujúci podiel na štátnej moci
- nich sa realizuje zástup. princíp
- stabilizujú politickú moc
- vyjadrujú pluralitu spoločnosti
- umožňujú konkurenciu strán – občan si vyberá podľa ich programu