Zadanie č. 3 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: wanna (20)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 810 slov
Počet zobrazení: 1 796
Tlačení: 187
Uložení: 180

Zadanie č. 3 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Porovnajte etapy vývoja Filozofie a vysvetlite predmet filozofie v jednotlivých obdobiach dejín filozofie. Uveďte smery s charakteristikou hlavných predstaviteľov. 

  1. ANTICKÁ FILOZOFIA – ovplyvnila rímsku
  2. ranná grécka filozofia
  • Milétska škola: (Táles, Anaximenes, Anaximandros)

– Táles – za prapočiatok považoval vodu

– Anaximenes – arché – vzduch

– Anaximandros - apeirón – neobmedzené(všetko božské), 1.abstraktná podstata v dejinách filozofie

  • Pytagorovci: (Pytagoras zo Samu)

– arché – číslo 

  • Eleátska škola: (Parmenides, Xenofanes, Zenón z Eley)

– Xenofanes – zakladateľ, prapočiatok vš. jedno = nehybné, nemenné

– Parmenides – podstata jedno = nehybné, nemenné

– Zenón z Eley – apórie (paradoxy) = bezvýchodiskové situácie, ktoré dokazujú nemožnosť pohybu ( Achilles a korytnačka, letiaci šíp)

  • Herakleitos z Efézu: základ: pohyb, tvrdí, že všetko plynie (Panta rei)

– za prapočiatok považoval oheň = večný

  • Poeleátska škola: (Emperokles, Anaxagoras)

– za prapočiatok považovali viacero podstát

– Emperokles – 4 pôvodné živly – oheň, vzduch, voda, zem

– láska a nenávisť

– Anaxagoras – k prírodným živlom pridáva nús – rozum, kt. vš. riadi

  • Atomisti: (Demokritos, Leuktipos)

– množstvo podstát = atómy, ako najmenšie častice, zložky vš. vecí, kt. sa vzájomnými nárazmi pohybujú

  1. poklasické obdobie
  • Stojici – zakladateľ – Zenón z Kítia; Senecov, Marcus Aurelius
  • Skeptici – zakladateľ – Pyrhon z Eleidy; Sextus Empirikus, Cicero
  • Epikurovci – zakladateľ – Epikuros
  • Novoplatonizmus – najvýzn. predstaviteľ – Plotinos
  1. klasické obdobie
  • Sofisti – Protagoras, Gorgias, Knitias ( študujúci učitelia múdrosti)
  • Sokrates, Platón, Aristoteles
  1. STREDOVEKÁ FILOZOFIA
  • Scholastika - ranná - Anselm z Canterbury, William z Campeaux, Johannes Duns Scotus, William Occam, Peter Abelabo

– spor Nominalizmu s Realizmom

– vrcholná – Tomáš Akvinský, Albert Veľký

– neskorá

  • Patristika – Tertulianus, Origenes, Ambrosius, Hierominus, Gregor Veľký, Aurelius Augestinus (sv. Augustín)
  1. RENESANČNÁ FILOZOFIA 

predstavitelia – Mikuláš Koperník(heliocentrizmus), Mikuláš Kuzanský, Ficino, Pietro Pomponazzi, Bernardo Palesio, Pico dela Mirandela, Gordiano Bruno, Galileo Galilei, Leonardo da Vinci

humanizmus – Erazmus Roterdamský, Michel de Montaigne

sociálne utópie – Niccolo Machiaveli, Thomas Morrus, Thommaso Camparela, Hugo Grotius

reformácia – Martin Luther, Filip Melanchton, Johannes Kalvin, Ulrich Zwingli

  1. NOVOVEKÁ FILOZOFIA

– zakladatelia: Francis Bacon a René Descardes

  • Empirizmus – Bacon, David Hume, John Locke, George Barkley
  • Racionalizmus – R. Descardes, Baruch Spinoza, G.W. Leibniz
  • Thomas Hobbes – nachádza sa medzi empiristami a racionalistami
  1. OSVIETENSTVO
  • Anglické – John Toland, Shaftesbury
  • Francúzske – Ch.L. Montesquieu, Voltaire, D. Diderot, J.J. Rousseau
  • encyklopedisti – Diderot, De Lamettrie, Holbach, Helvetius, D' Alembert
  1. NEMECKÝ KLASICKÝ IDEALIZMUS

predstavitelia – Immanuel Kant, J. G. Fichte, F.Schelling, G.W.H. Hegel

  1. POKLASICKÁ F. 19. STOR.
  2. Scientistický – 1. pozitivizmus – B. Russel, L. Wittegenstein, R. Carnap, August Comte, John Stuart Mill, Herbert Spencer
  3. empiriokriticizmus – Avenarius, Ernst Mach
  4. logický empirizmus/novopozitivizmus 
  5. novokantovstvo – Harburká škola – Hermman Cohen, Natorp, Cassirer

– Bádenská škola – Windelbahn, Riccert

  1. marxizmus – Marx, Engels
  2. Antropologický (na človeka) – Kierkegaard, A. Schopenhauer, F. Nietzsche, Henri Bergson, William Dilthey
  1. FILOZOFIA 20. STOR.

– existencializmus – Karl Jasper, Martin Heideger (Nemecko)

– Sartre, Camus, Marcel, Marleau – Ponty, Simone de Beauioir (Francúz.)

– filozof. antropológia – Max Scheller, H. Plessner, Arnold Gehlen

– pragmatizmus – Ch.S. Pierce, W. James, J. Dewey, R. Rorty

– fenomenológia – Edmund Husserl

– hermeneutika – Hans Georg Gadaner

– marxizmus a neomarxizmus – ozdobný m. – Vladimír Iljič Lenin

– západný m. – Gramsci, Lukács, Ernst Bloch

– neom. – Fromm, Horkheimer, Adorno, J. Habermas

– neorealizmus – G.E. Moore; White – Head, N. Hartamann

– náb. filozofia – Maritain, Teilhard de Chardin, Karl Barth

– štrukturalizmus – J. Derris, Foucault

– analytická f. vedy – L.Wittgenstein, B. Russel

– postpozivitizmus – K.R. Pooper, Feyerabeno

– logický empirizmus – Schlick, Rudolf Carnap, Neurath

– postmodernizmus – J.F. Lyotard, J. Derrid

Úloha č. 2

Psychológia, Sociológia: Uveďte zdroje sociálnych zmien. Analyzujte ich príčiny, uveďte možnosti ich odstránenia. Na základe historického poznania uveďte príklady v priebehu sociálnych zmien v spoločnosti. Porovnajte pojmy evolúcia, revolúcia, pokrok, sloboda, modernizácia. 

Sociálna zmena – základná zmena soc. usporiadania spoločnosti, zmeny sa môžu týkať soc. kultúry, štruktúry, soc. vzťahov, správania

Zdroje sociálnych zmien: – prírodné prostredie

– vývoj populácie (migrácia, tempo rastu)

– vedecko – technický pokrok

– kultúrne zmeny (hodnoty, ideológie)

– sociálne hnutia (ekonomické, feministické)

Príčiny: – súťaženie, konflikt, konkurencia

Možnosti odstránenia: – proces globalizácie – vzájomná závislosť v oblasti ekonomickej, politickej, kultúrnej a prepojenosť spoločnosti

– postupné vytváranie jedného celosvet. systému

Príklady: – dá sa vysvetliť aj na zmenách v štáte (každé začlenenie SR) – Samova ríša, Veľká Morava, zánik VM, začlenenie do Rakúska – Uhorska, ČSR, rozpad ČSR, vznik SR

evolúcia – prechod určitými vývojovými štádiami

revolúcia – zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami

pokrok – krok dopredu, krok pre lepšiu spoločnosť; týp vývoja alebo procesu

sloboda – stav bytosti konajúcej len zo svojej vlastnej vôle bez obmedzovania

modernizácia – proces umožnený industrializáciou a urbanizáciou

– formuje sa v dôsledku pádu tradičnej spoločnosti, vzniká moderná spoločnosť

Úloha č. 3

Právo, Politológia:Prezentujte vlastný názor na jednotlivé zložky politického systému 

a zdôvodnite, prečo sú politické strany a hnutia najdôležitejšie subjekty. 

Zložky politického systému – myslím si, že sú veľmi dôležité pre formovanie ľudí a celkovo aj pre štát, pretože sa prostr. nich realizuje politická moc a riadia všetky procesy v danej konkrétnej spoločnosti

– vytvárajú politické vzťahy, politické vedomie, politické a právne normy, politickú organizáciu spoločnosti

Politické strany a hnutia – sú organizácie, ktoré reprezentujú politickú, kultúrnu, sociálnu a iné záujmy rôznych skupín obyvateľstva

– združujú ľudí so zámerom ovplyvňovať politickú moc

– usmerňujú vývoj celej spoločnosti a získavajú rozhodujúci podiel na štátnej moci

  • nich sa realizuje zástup. princíp
  • stabilizujú politickú moc
  • vyjadrujú pluralitu spoločnosti
  • umožňujú konkurenciu strán – občan si vyberá podľa ich programu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti

Diskusia: Zadanie č. 3 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.012 s.