Zadanie č. 8 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 146 slov
Počet zobrazení: 1 354
Tlačení: 119
Uložení: 117

Zadanie č. 8 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Vysvetlite ako sa mení charakter gréckej filozofie v období helenizmu. Charakterizujte filozofické smery z obdobia helenizmu. Vysvetlite pojmy ataraxia, epikurovstvo, Jedno.

  1. Vypracovanie:
  • HELENIZMUS (4. stor. p.n.l.- 5. stor. n.l.)

- helenizmus patrí medzi tretie obdobie antickej filozofie

-úlohou helenistickej filozofie je učiť človeka, ako mravne, hodnotne a zmysluplne žiť

- ide o orientáciu filozofov na etiku, na dosiahnutie ataraxie- je stav duševného pokoja, šťastia, vnútornej slobody

- menil sa charakter gréckej filozofie

- do popredia sa dostali otázky, ktoré súvisia s postavením človeka v neistých časoch

- filozofi sa sústreďujú na etickú problematiku, hľadajú také postoje k životu a k svetu, ktoré zodpovedajú požiadavkám múdrosti a dôstojnosti

- problematika samého sveta, jeho počiatkov, prvých príčin a najvyšších foriem sa dostáva až na druhé miesto

- predmet skúmania sa posúva z prírodovednej oblasti do etickej oblasti

- patria tam smery: skepticizmus, stoicizmus, epikureizmus, novoplatonizmus, eklekticizmus

  • SMERY:

SKEPTICIZMUS

- zakladateľom skeptického F smeru bol Pyrrhón z Elidy / 356-275 p.n.l./

- keptické učenie systematizoval Sextus Empiricus, ku skepticizmu sa prikláňal aj Marcus Tulius Cicero

- spory, ktoré filozofovia vedú utvrdzujú v tom, že pravda je v skutočnosti nedosiahnuteľná

- skepticizmus je filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania objektívnej skutočnosti

- najviac uplatňuje a rozširuje v takých obdobiach, keď staré spoločenské ideály sú otrasené a nové sa ešte neupevnili; vznikol v období krízy antickej spoločnosti

- nazdávali sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci- ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu

- základom skepticizmu je pyrrhonovo učenie- kladie si 3 základné otázky:

a)aké sú veci
b)aký postoj k nim máme zaujať
c)čo získame správnym postojom k nim

- o tom aké sú veci vonkoncom nemôžeme nič vedieť, nie sú tým ani oným, lebo zmyslové aj rozumové poznanie je rovnako klamné, proti každému tvrdeniu možno postaviť rovnako silný protiargument.
- máme k týmto veciam zaujať skeptický postoj, nemáme o nich vypovedať nijaké súdy a máme sa zdržať úsudku o nich.
- dôsledkom toho že nemôžeme poznať aké sú veci v skutočnosti je epoche = zdržanlivosť v úsudku. Môžeme vypovedať len o našich subjektívnych pocitoch a vnemoch, ale nič o povahe a podstate

STOICIZMUS / gr. stoa = stĺporadie /

- škola stoikov dostala názov podľa stĺporadia, ktoré v Aténach kúpil jej zakladateľ Zenon z Kitia

- vo vývine tejto školy rozlišujeme 3 obdobia:

  1. starší stoicizmus – Zenon z Kitia, Kleantes, Chrisippos
  2. stredný stoicizmus – Panaitios, Poseidonios
  3. rímsky stoicizmus – Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius

 - stoici delili filozofiu na logiku, fyziku a etiku a ich vzájomný vzťah prirovnali k záhrade

Logika predstavuje plot

Fyzika predstavuje pôdu

Etika predstavuje plod.

Najväčší význam pripisovali etike.

 - v logike sa zaslúžili o prepracovanie a rozšírenie Aristotelovej sylogistiky – učenie formálnej logiky, čo bol historicky prvý logický systém dedukcie; Logiku chápali ako náuku o jazyku, v ktorej odlíšili etymológiu / učenie o vzniku slov / od učenia o ýzname slov. Stoici sú predchodcovia vedy o znakoch – semiológie

- vo fyzike preberajú Herakleitov pojem LOGU, ktorému pripisujú význam svetového zákona. Logos je všeprenikajúci jemný oheň, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta

- etika je ústredný bod v stoickej filozofii. Dodnes sa hovorí o „stoickom pokoji“, alebo o „stoickej povahe“. Stoici hlásali potrebu dosiahnuť ATARAXIU(z gr. pokoj, neohrozenosť), t.j. duševný pokoj zachovávaný za každých okolností. Podľa nich je ataraxia vyrovnanosť mysle, neochvejnosť, ľahostajnosť voči ranám osudu, duševný pokoj zachovávaný za každých okolností: človek sa má zbavovať všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.

- podľa stoikov sa má človek zbaviť všetkých afektov, pudov a vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.

- ataraxia je prirodzená vlastnosť mudrca, ktorý vie znášať protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie, nešťastie, dobro i zlo.

- život človeka je predurčený a on ho nemôže nijako zmeniť

- stoici rozoznávajú DOBRO A ZLO (Podľa stoikov dobro predstavuje cnostný človek. To je človek, ktorý žije v súlade s prírodou, t.j. pokiaľ je to možné byť sebestačný, nemať veľa potrieb, činiť dobré skutky.Zlo predstavuje nerozumný, necnostný život.)

- Všetko ostatné je ľahostajné è chudoba, otroctvo, choroba, bohatstvo, bolesť è nie je to dobré ani zlé.

EPIKUREIZMUS

- Epikuros, zakladateľ tejto školy, sa prihlásil k atomizmu, no na rozdiel od Demokrita, ktorý presadzoval prísny determinizmus, dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky

- Epikurovci sa vraj stretávali v jednej záhrade- „Epikurova záhrada“, preto ich nazývame aj „záhradnými filozofmi“

- k stoickému učeniu mali veľmi blízko a to vďaka tomu ako chápali etiku

- aj Epikuros delil F na logiku, fyzikuetiku

- jeho F hovorí o slobode, nezávislosti, o vlastnej zodpovednosti za svoj osud, božská prozreteľnosť neurčuje život človeka; človek je pánom svojho osudu

- Epikurovci vidia zmysel múdrosti v dosiahnutí stavu – ataraxie /pokoja ducha/

- odlišujú sa chápaním fyziky, kde Epikuros našiel oporu v atomizme, k učeniu o atómoch pridal tiež. Pri pohybe smerom nadol tiež spôsobuje určitú odchýlku, ktorá sa prejavuje u človeka slobodou konania

NOVOPLATONIZMUS

- je to zavŕšenie helenizmu, na ktoré neskôr nadviazala stredoveká filozofia

- vychádza z Platónovej filozofie, no preberá aj prvky Aristotelovho učenia, stoicizmuskepticizmu

- hlavným predstaviteľom je Plotinos- keďže svoje práce nevydával, zachovali sa nám len vďaka jeho žiakovi Porfýriovi. Je to šesť kníh, z ktorých každá má 9 rozpráv (odtiaľ názov – Enneady – deviatky)

- Plotinos odmietol Platónovu predstavu o dvoch rozličných svetoch (zmyslovom a ideálnom),ale všetko chcel odvodiť z jednotného božského základu, ktorý nazýval„Jedno“- Z neho vyžarujú jednotlivé súcna

- Plotinos načrtáva stupnicu emanácie (vyžarovanie) od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna.

- Jedno nie je dostupné pojmovému poznaniu, ktoré sa opiera o logické princípy. Nazeranie Jedna si vyžaduje, aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extázy. Je to mystická skúsenosť.

EKLEKTICIZMUS / gr.eklego – vyberám /

- ako škola antickej filozofie sa eklekticizmus začal šíriť v období helenistickej filozofie v 2. st.p.n.l. Najväčšie rozšírenie dosiahol v 1. – 2. st.n.l.- t. j. v období, keď nevznikali nijaké filozofické systémy./ V 3.st.n.l. boli všetky staré smery a s nimi aj eklekticizmus zatlačené novoplatonizmom / 

-bezzásadové miešanie rozličných, často protirečivých filozofických názorov, teoretických predpokladov

- spájanie prvkov jednotlivých filozofických škôl

- èeklektické vytváranie filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov.

  • POJMY

ATARAXIA- je stav úplného duševného pokoja a nevznetlivosti, ktorý podľa mienky niektorých starogréckych filozofov dosahuje mudrc.

-zvláštny dôraz kládli na ataraxiu stoici. Podľa nich je ataraxia vyrovnanosť mysle, neochvejnosť, ľahostajnosť voči ranám osudu, duševný pokoj zachovávaný za každých okolností: človek sa má zbavovať všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.

EPIKUROVSTVO- /viď hore SMERY/

JEDNO- Vo filozofických učeniach sa chápe napr. ako to, čo je celkom prvé alebo predchodné všetkému, a síce vtedy, keď ešte ostatného niet;

- Jedno je jeden z počiatkov protikladov; jedno je to, čo je nedeliteľné, nepretržité, čo má povahu celku, čo má jeden pohyb a jeden tvar, resp. jeden pojem

Úloha č. 2

Právo a Politológia: Analyzujte princípy volebného práva v SR(všeobecnosť, rovnosť, priamosť, tajné hlasovanie). Porovnajte volebné systémy a zhodnoťte výhody a nevýhody jednotlivých systémov.

  1. Vypracovanie:
  • PRINCÍPY VOLEBNÉHO PRÁVA

Voľby- sú aktom, pri ktorom si oprávnení voliči volia svojich zástupcov do určitých orgánov; demokratické voľby musia spĺňať základné princípy volebného práva.

Volebné právo je súčasťou volebného systému. Voľby do zákonodarných orgánov sa konajú na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva s tajným hlasovaním.

  1. Všeobecnosť

 – právo všetkých, ktorí v deň volieb dosiahli 18 rokov voliť do zastupiteľských orgánov alebo zúčastniť sa na referende.

- aktívne volebné právo- právo voliť majú všetci svojprávni občania nad 18 rokov veku

- pasívne volebné právo- možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého z utváraných orgánov, je viazané na vyšší vek: občan zvolený za poslanca- 21 rokov, za prezidenta a za sudcu Ústavného súdu- 40 rokov

- právo byť volený možno odobrať občanovi, ktorý je vo väzení, zúčastnil sa na volebných podvodoch, zastáva funkciu hlavy štátu, trvale nežije na území daného štátu

- právo voliť má každý občan bez rozdielu pohlavia, rasy, národnosti, ktorý trvale žije na území Slovenskej republiky. Voliť nemôže ten, kto je pozbavený spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu, kto je vo výkone trestu odňatia slobody, nemá trvalý pobyt alebo ak sa v deň volieb zdržiava v zahraničí

  1. Rovnosť

- každý občan má jeden hlas a tento hlas má rovnakú váhu ako hlasy ostatných voličov

III. Priamosť

- vyžaduje aby voliči priamo rozhodovali o tvorbe voleného orgánu; účasť na voľbách bez sprostredkovateľa

  1. Tajnosť

- vyplýva zo zákona, povinnosť tajne hlasovať znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky

  • VOLEBNÉ SYSTÉMY

V demokratických spoločnostiach sa uplatňujú dva základné volebné systémy :

- väčšinový (majoritný) systém
- proporcionálny(systém pomerného zastúpenia), alebo určitá kombinácia oboch

  1. Väčšinový volebný systém

- používa sa najmä v štátoch anglo-americkej právnej kultúry so systémom dvoch politických strán ( USA, VB)

- základné znaky:

  • územia sa rozdelí na viacero volebných obvodov
  • utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom obvode sa volí jeden kandidát
  • volebných obvodov je toľko koľko je poslaneckých miest v zastupiteľskom zbore
  • voliči volia konkrétneho kandidáta, nie politickú stranu

- volebný zákon určí či na víťazstvo je potrebná – absolútna väčšina ( 50 % plus jeden hlas) alebo relatívna väčšina ( víťazom je kandidát s najvyšším počtom hlasov)

- výhodou tohto systému je možnosť vstupu do zastupiteľských orgánov a vyššia politická stabilita

- nevýhodou tohto systému je, že menšie politické strany a strany , ktoré nepôsobia na celom území štátu, majú veľmi malé šance.

  1. Proporcionálny volebný systém

- je to mladší volebný systém, využíva sa od 18 storočia, teda od presadenia všeobecného volebného práva; vtedy vznikli politické strany, ktoré reprezentovali záujmy čoraz väčšieho počtu obyvateľov

- v súčasnosti ho využívajú európske štáty kde pôsobí väčší počet politických strán

- základné znaky:

  • menší počet volebných obvodov
  • veľké a viacmandátové kraje
  • počet mandátov závisí od počtu obyvateľov v obvode
  • voliči si vyberajú jednu politickú stranu alebo hnutie

- všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov

- mandáty získavajú kandidáti v takom poradí, v akom boli uvedení na kandidátnych listinách

- výhodou proporcionálneho volebného systému je, že umožňuje účasť vo voľbách všetkým registrovaným stranám- vytvára pluralitu názorov v parlamente a dáva možnosť presadiť sa aj menším politickým stranám

- nevýhodou proporcionálneho volebného systému je, že hlasy získajú iba politické strany, nie jednotlivci, menej stabilná vláda

Paralelné (kombinované) systémy

- sú súbežnou kombináciou dvoch predošlých princípov

- v praxi sa to zvykne realizovať tak, že jedna snemovňa je volená podľa jednokolového väčšinového princípu a druhá podľa pomerného systému politických strán

Úloha č. 3

Psychológia a Sociológia: Utvorte niekoľko typových modelov rodinnej výchovy. Posúďte súčasné problémy rodiny a určte príčiny krízy v rodine.

  1. Vypracovanie:
  • MODELY RODINNEJ VÝCHOVY:

Rodina svojím štýlom života, vytvára obojstranné výchovné pôsobenie. U dieťaťa utvára základ jeho osobnostných vlastností, u dospelých tieto vlastnosti dotvára. Narodením dieťaťa dochádza k zmenám v zložení rodiny. Rodina si vytvára istý štýl, spôsob vzájomného pôsobenia i pôsobenia na dieťa. 

  1. autoritatívna výchova- opiera sa o absolútnu poslušnosť detí

- rodičia neobmedzene vládnu- o rozkazoch, príkazoch a zákazoch sa v rodine nediskutuje

- v prípade, že sa dieťa odmieta bezvýhradne podriadiť, nasleduje zvyčajne telesný trest

- deti v týchto rodinách bývajú poslušné a svedomité, ale zato bývajú nesmelé, nervózne a plaché

  1. demokratický spôsob výchovy- je založený na vzájomnej úcte a rešpektovaní, kde rodičia berú do úvahy prejavy, potreby i nápady svojich detí a vedú ich k tomu, aby aj ony rozumeli im- rodičom

- vzťahy sú vrelé, akceptujúce, rodičia podporujú samostatnosť a iniciatívu dieťaťa

- typická je vzájomná dôvera a spolupráca

  1. 3. úzkostlivá výchova- má za následok nesamostatnosť dieťaťa

- samostatnosť sa dá nadobudnúť iba za predpokladu, že rodičia dieťaťu dôverujú a umožňujú mu, aby pracovalo samostatne a pritom preberalo za svoje konanie zodpovednosť

  1. liberálny výchovný štýl- charakterizuje pasívny prístup rodiča k výchove, nedostatočné vedenie dieťaťa

- typický je nedostatok organizovanosti, istoty, malá efektivita výchovného pôsobenia

- vzťahy sú uvoľnené, dieťa môže pociťovať nedostatok lásky

  1. perfekcionalistická rodina- požiadavky rodičov sú príliš vysoké, deťmi nerealizovateľné
  2. degradujúca rodina- výchova spočíva v neustálom podceňovaní dieťaťa, jeho výkon a usilovnosť rodičia kritizujú

- na dieťati hľadajú a vidia iba chyby

  1. rozdielna výchova- odlišný postoj rodičov k otázkam výchovy, v dôsledku čoho vznikajú výrazné odlišnosti vo výchove dieťaťa
  2. patologická výchova- je uskutočňovaná v patologickom výchovnom prostredí (alkoholizmus, kriminalita...)

- dieťa sa už v rodine učí porušovať spoločenské normy správania v dôsledku napodobňovania rodičov

  • SÚČASNÉ PROBLÉMY V RODINE:

- problematika rodiny je stále živá a v určitých etapách vývoja spoločnosti vstupujú do popredia niektoré aktuálne problémy: kríza manželstva, rozvodovosť, alkoholizmus, patologické hráčstvo, drogy, nevera, zlá životná a sociálna úroveň rodiny, nezamestnanosť, sociálna a ekonomická neistota...

- kroky na prekonanie týchto negatívnych javov treba hľadať v školách, centrách voľného času, inštitúciách / manželské a predmanželské poradne/, kde je priestor na poradenstvo a učebnú prípravu a riešenie týchto problémov

- dôslednou výchovou a prípravou môžeme predchádzať týmto negatívnym javom, ktoré sa v značnej miere dotýkajú každej osobnosti. Malé skupiny sú hlavným terénom socializácie, cez ne prenikajú vplyvy širších okruhov centier a kultúrneho prostredia a tým odovzdávajú jednotlivcovi hodnoty, normy a vzory správania.

  • KRÍZY V RODINE:

Kríza rodiny znamená stále sa stupňujúce zmeny v štruktúre rodiny alebo v plnení klasických rolí, ktoré vyvolávajú obavy o blížiacom sa zániku rodiny ako sociálnej inštitúcie. Vedie k zmene spôsobov správania sa, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Najčastejšími spúšťačmi kríz sú časový stres, zdravotné a finančné problémy. Kríza môže vyústiť až k rozpadu rodiny. 

Typy kríz:
- krízy súvisiace s vývinom dieťaťa
- krízy súvisiace s vývinovými etapami v rodine
- krízy vyvolané poruchami osobnosti a správania sa jedného či viac členov
- krízy súvisiace s náhlymi životnými udalosťami v živote dieťaťa a rodiny
- krízy súvisiace s manželskou krízou

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti

Diskusia: Zadanie č. 8 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.029 s.
Zavrieť reklamu