Zadanie č. 11 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 11 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Charakterizujte podmienky vzniku a prínos Nemeckej klasického idealizmu. Vymenujte predstaviteľov tejto filozofie. Vysvetlite pojem Kategorický imperatív.

V 18. stor. nastal vzostup Pruského kráľovstva. Prusi získali v Severnej vojne, vo vojne o Habsburské dedičstvo (1740-1748) i v Sedemročnej vojne (1756-1763).Celkovo však Nemecko tvorilo ďalších 40 štátov, štátikov a slobodných miest, ktoré sa akosi bránili zjednoteniu. A práve na prelome 18.-19.stor. sa po Francúzskej revolúcii presúva ťažisko európskeho myslenia na toto nejednotné územie, kde sa zrodili štyria veľkí filozofi a tvorilo tu i viacero významných literátov (Goethe, Schiller). Po Napoleonských vojnách, kedy v Európe myšlienky o slobode a rovnosti zlyhali, sa znova dostala do myslenia ľudí táto požiadavka a takisto požiadavka zjednotenia štátov na národnom princípe, resp. samostatnosti utláčaných národov.

Myšlienky nemeckých filozofov 19. stor. sa sústreďujú na rozum a jeho chápanie sveta. Doteraz sa tvrdilo, že rozum len prijíma (poznatky, idey). Teraz tvrdia, že rozum má aj tvorivú stránku, nie je to len miesto pasívneho prijímania a systematizovania ideí, ale jeho vlastnosťou je hneď myslieť, tvoriť nové idey, špekulovať, hľadať nové pravdy.

Aktivita rozumu nemeckého klasického idealizmu je začlenená do celkového historického procesu. Predstaviteľmi nemeckého klasického idealizmu boli Kant, na ktorého neskôr nadviazali Schelling a Fichte, a Hegel, ktorý bol akýmsi zvestovateľom absolútnej moci rozumu.

KATEGORICKÝ IMPERATÍV

Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Podľa Kanta je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. Tento zákon vyžaduje, aby každý konal tak, aby sa pravidlo jeho osobného konania mohlo stať pravidlom konania pre všetkých. Skutok, čin bude morálny len vtedy, ak vychádza z rešpektovania mravného zákona. Kant sformuloval štyri základné tvrdenia kategorického imperatívu, z toho jedno základné a tri podriadené.

Základné a najznámejšie tvrdenie hovorí:

„Konaj len podľa toho maxima, od ktorého môžeš zároveň chcieť, aby sa stalo všeobecným zákonom."

Tri podriadené znejú nasledovne:

„Konaj tak, aby sa maxima tvojho konania mohli na základe tvojej vôle stať všeobecným prírodným zákonom."

„Konaj tak, aby si používal ľudstvo ako vo svojej osobe, tak v osobe druhého vždy zároveň ako účel a nikdy len ako prostriedok."

„Všetky maximá majú zo svojej vlastnej zákonodarnej povahy súhlasiť s možnou ríšou účelov ako ríšou prírody.“

V uvedených tvrdeniach sa opakuje slovo „maximum“. V logike znamenali „propositiones maximae“ (najvyššie tvrdenia) také tvrdenia, z ktorých sa vyvodzoval nejaký dôkaz. „Najvyššie tvrdenia“ sa už nedokazovali.

 - mravný zákon, predbežný princíp umožňujúci mravnú skúsenosť, bezpodmienečný príkaz každému rozumnému človeku konať podľa pravidla, ktoré by sa mohlo z jeho vôle stať všeobecným zákonom: "Konaj tak, aby si mohol chcieť, aby sa zásada tvojho konania stala univerzálnym zákonom."

Iba kategorický imperatív je mravným príkazom vo vlastnom zmysle slova, pretože sa netýka obsahu konania ani jeho výsledku, ale výhradne jeho formy, t. j. jeho adekvátnosti požiadavke možnej univerzálnej záväznosti.

Úloha č. 2

Ekonómia:Vysvetlite čo je podnik a podnikanie. Čo je jeho zmyslom. Analyzujte základné právne normy: fyzická osoba, právnická osoba, právna subjektivita, ekonomická samostatnosť, obchodný register.

PODNIK a PODNIKANIE

Podnik - hospodárska jednotka, ktorá má ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu - to mu umožňuje podnikať, čiže vyrábať výrobky a nakupovať výrobné faktory alebo poskytovať služby určené na predaj. Podnik potrebuje materiálnu samostatnosť a ekonomickú samostatnosť. Ekonomická samostatnosť - štát priamo nezasahuje do činnosti podniku. Úlohou štátu je určovať právne normy, ktorými sa musí riadiť podnik. Inak sa podnik rozhoduje o svojej činnosti sám: o predmete podnikania, sídle, partneroch, forme podnikania a použití financií. Majetková samostatnosť - vlastníctvo kapitálu a splácanie záväzkov zo svojich výnosov. Výnosy - úkony vyjadrené v peňažných jednotkách. Z nich sa platia náklady a ostáva zisk. Právna subjektivita - podnik má právo vykonávať právne úkony vo vlastnom mene. Obchodný zákonník, Živnostenský zákon - základné právne normy v podnikaní.

Podnikanie- sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú

zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku.

Zmysel podnikania- podnikanie sa chápe ako činnosť zabezpečujúca premenu ohraničených zdrojov na výrobky a služby uspokojujúce ľudské potreby. Existuje aj opačné ponímanie, že podnikanie znamená činnosť prinášajúcu premenu potrieb spoločnosti na príležitosť pre všestranný rozvoj príslušného podniku. V každom prípade je podnikanie tesne spojené so zabezpečovaním a riadením rozvoja podniku. Obsahom podnikania je premena naturálnej formy vecí tak, aby dobre uspokojovali potreby ľudí, a súčasne znehodnocovanie takýchto vecí, ktoré vedie k rastu majetku každého podnikateľa. Zmyslom podnikania nie je niekoho dobehnúť, pričom toto poňatie má svoj pôvod v čiernej ekonomike, ale prispieť mu k lepšiemu uspokojeniu jeho potrieb a podeliť sa o úžitok, ktorý z toho vzíde s používateľom vytváraných výrobkov a služieb. Tieto skutočnosti vymedzujú vzťah medzi podnikaním a riadením podniku. Riadenie je vždy zamerané dovnútra podniku, na vlastných pracovníkov, zatiaľ čo podnikanie je zamerané navonok – do okolia. Preto úlohou riadenia je premeniť možnosti a príležitosti vznikajúce v okolí podniku na činnosti zabezpečujúce tvorbu výrobkov a služieb, ktoré budú využitím týchto možností a príležitostí na prospech oboch strán. Riadenie podniku plniace tieto funkcie nazývame podnikateľským na rozdiel od doposiaľ prevládajúceho administratívneho riadenia, obsahom ktorého bolo zabezpečenie splnenia úloh stanovených vyššími stupňami v hierarchii riadenia. Do obsahu podnikateľského riadenia v jeho modernom poňatí patrí vytváranie trhu zákazníkov. Túto funkciu podnikateľského riadenia treba chápať tak, že podnikateľ sa neobmedzuje iba na tvorbu výrobkov a služieb známych, ale zisťovaním potrieb a záujmov odberateľov sa usiluje o tvorbu nových typov výrobkov a služieb, prípadne aj principiálne nových, a o vytvorenie ich trhu. Funkciou podnikateľského riadenia je marketing ako činnosť zabezpečujúca informovanosť a ovplyvňovanie spotrebiteľov o nových výrobkoch a službách podniku. Vo výrobných podnikoch je dôležitou podnikateľskou činnosťou výroba a na ňu bezprostredne nadväzujúce inovácie výrobkov a služieb na základe poznania známych, ale aj predvídania očakávaných potrieb rôznych odberateľov.

Fyzická osoba

Fyzická osoba je prirodzená osoba, ľudská bytosť, človek, jednotlivec, ktorej právo priznáva možnosť byť účastníkom (subjektom) právneho vzťahu prostredníctvom právnej spôsobilosti, pričom je irelevantné, či je štátnym občanom štátu pobytu, cudzincom alebo bezdomovcom.

Fyzická osoba má dvojakú právnu spôsobilosť:

1. Spôsobilosť mať práva a povinnosti- vzniká narodením a zaniká smrťou
2. Spôsobilosť na právne úkony- v plnom rozsahu vzniká plnoletosťou; skôr môže získať uzavretím manželstva (najskôr v 16 rokoch)
   - maloletý má spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú primerané ich rozumovej a mravnej vyspelosti
   - spôsobilosť na právne úkony môže obmedziť alebo úplne zbaviť len súd

Právnická osoba

Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Obvykle je to podnik, organizácia, nadácia, ktorá je spôsobilá k právam a povinnostiam, má teda právnu subjektivitu.

Na Slovensku je vznik právnickej osoby viazaný predpismi, ktoré sú špecifické pre každý typ právnickej osoby. Zavŕšením procesu vzniku právnickej osoby je evidencia na Štatistickom úrade SR a s ňou súvisiace pridelenie IČO (identifikačného čísla organizácie).

Právna subjektivita

Právna subjektivita je platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv a právnych povinností, a tak byť účastníkom (subjektom) právneho vzťahu. Priznáva sa fyzickým a právnickým osobám. Rozlišuje sa jej pasívna a aktívna stránka.

• spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nositeľom práv a povinností (pasívna stránka);
• spôsobilosť na právne konanie, spôsobilosť na právne úkony (aktívna stránka), čiže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti,
• deliktuálna spôsobilosť, t. j. niesťprávnu zodpovednosť (zákonom uvedené následky) za protiprávne konanie a
• procesná spôsobilosť, teda spôsobilosť byť účastníkom konania a vystupovať v samotnom konaní.

Fyzické osoby nadobúdajú právnu subjektivitu narodením - za určitých okolností aj pred narodením v tele matky za predpokladu, že sa dieťa narodí živé, napr. určitá ochrana života, právo dediť - a strácajú ju smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho - v niektorých prípadoch môže trvať aj po smrti, napr. povinnosť vykonať poslednú vôľu vyjadrenú v platnom závete, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, autorské práva, atď. Spôsobilosti mať práva a povinnosti nesmie byť nikto pozbavený, spôsobilosť na právne konanie môže byť obmedzená kvôli nedostatku veku a vo výnimočných prípadoch môže byť čiastočne alebo úplne pozbavená len rozhodnutím súdu (napr. v dôsledku duševnej choroby, nadmerného požívania alkoholu či iných omamných látok).

Právna subjektivita právnických osôb sa chápe ako celok - spôsobilosť mať práva a povinnosti splýva so spôsobilosťou na právne úkony, začína ich vznikom a končí zánikom. Právnické osoby majú právnu subjektivitu vymedzenú, závisí od toho, aké konkrétne úlohy plní a aké má ciele. Ide len o také oprávnenia a právne povinnosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie jej sledovaných úloh a cieľov (právnická osoba nemá právnu spôsobilosť napr. v oblasti rodinného práva, uzatvoriť manželstvo, pretože ono nie je nevyhnutné pre plnenie jej úloh a cieľov). Právne úkony v mene právnickej osoby vykonávajú jej jednotlivé orgány.

Ekonomická samostatnosť

Štát priamo nezasahuje do činnosti podniku. Úlohou štátu je určovať právne normy, ktorými sa musí riadiť podnik. Inak sa podnik rozhoduje o svojej činnosti sám: o predmete podnikania, sídle, partneroch, forme podnikania a použití financií. Podnik sám rozhoduje ohľadom otázok Čo?, Ako?, Pre koho?

Obchodný register

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa (spravidla) podnikateľov, najmä ich obchodné meno a právna forma.

Zapisujú sa údaje ako obchodné meno, miesto podnikania, predmet podnikania, právna forma, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny stav spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je možné overiť, či právnická osoba existuje a môže slúžiť ako základ pre posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať (napr. usúdiť či nie je v stave pred zánikom).

Úloha č. 3

Právo a Politológia: Zaujmite stanovisko k zastúpeniu menšín v politike. Zdôvodnite potrebu ochrany národnostných , etnických, jazykových a náboženských menšín. Popíšte národnostné zloženie v SR.

Na území Slovenskej republiky sa nachádza viacero národnostných i náboženských menšín. Zastúpenie národnostných menšín v politike je však veľmi nízke. Z počtu menšín 12 sú zastúpené v politike iba dve. Maďarská menšina, ktorá je najväčšou menšinou Slovenska má v politike dve strany MK a MOST-HÍD. Tie dve politické strany pravidelne vo voľbách atakujú hranicu 5%, a teda zvoliteľnosti. Ďalšou menšinou, ktorá má zastúpenie v Slovenskej politike je Strana Rómskej únie na Slovensku. Táto strana však atakuje opačný koniec rebríčka a jeho preferencie sa pohybujú pod 1%.

Ochrana každej jednej menšiny či už národnostnej, etnickej, jazykovej alebo náboženskej je v dnešnej dobe veľmi podstatná. Národnostné menšiny majú svoje zastúpenie v každom jednom štáte, a preto je nevyhnutná ochrana aby sa neasimilovali resp. nesplynuli s majoritným obyvateľstvom. Ich ochrana má pozitívny dôsledok nie len na krajinu a obyvateľstvo, v ktorom žijú, ale aj na ich pôvodnú krajinu. Rôznorodosť etník svedčí o nerasovosti a priateľskosti majoritného národa a tak ich ochrana pomáha k celkovému pôsobeniu štátu na medzinárodnej úrovni. Jazykové menšiny sú prospešné pre domáce obyvateľstvo, ktoré spolunažívaním s niektorou z jazykových menšín preberá jej jazykové jednotky a tým obohacuje nie len svoju jazykovú rozhľadnosť, ale i rozhľadnosť celého národa. Náboženské menšiny- právo každého občana je právo výberu náboženstva, preto je rešpektovanie tohto práva obrazom celej spoločnosti. Navyše každé jedno náboženstvo vnáša do spoločnosti svoje mravné zákony čím sa spoločnosť môže stať lepšou.

Národnostné zloženie SR

Na území Slovenskej republiky bolo k 31. decembru 2007 celkom 5 400 998 obyvateľov z toho 

4 613 875 slovenskej národnosti (85,43% celkového podielu obyvateľstva), 513 650 maďarskej národnosti (9.51%), 101 960 rómskej národnosti (1,89%), 47 327 českej národnosti (0,88%) , 24 014 rusínskej (0.44%) a 11 586 ukrajinskej národnosti (0.21%) ostatné národnostné menšiny tvoria (1,63%) .