Zadanie č. 13 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 13 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Právo, Politológia: Vysvetlite podstatu priamej a nepriamej demokracie. Definujte pojem demokracia a uveďte základné princípy demokracie.

Demokracia – grécky pôvod ( demos-ľud, kratos-sila, moc, vláda) – moc patrí ľudu, a ten ju vykonáva buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov, zvolených v slobodných voľbách.

- forma politickej organizácie, politický systém, v ktorom sa občan stáva aktívnym subjektom vládnutia, berie spoluúčasť na riadení spoločnosti a určovaní vývoja

 Demokracia je:

1. účasť ľudí na vláde
2. deľba štátnej moci a jej kontrola
3. sloboda, rovnosť, spravodlivosť (Abraham Lincoln: „Demokracia je vláda ľudu, ľudom, pre ľud.)

Demokracia predstavuje mieru účasti ľudu na štátnej moci a môže byť:

- priama

- nepriama ( zastupiteľská )

Priama demokracia, niekedy označovaná aj ako pravá, alebo čistá demokracia, je formou demokracie, pri ktorej štátnu moc majú v rukách všetci občania, ktorí sa rozhodli na nej podieľať.

• v závislosti od systému môže časť alebo všetci títo ľudia vydávať výkonné predpisy, vytvárať zákony, voliť alebo odvolávať úradníkov a zástupcov a viesť súdne konania.
• Andrew Heywood definuje priamu demokraciu ako demokraciu založená na priamej, nesprostredkovanej trvalej účasti občanov na úlohách spojených s vládnutím.
• Formy priamej demokracie: REFERENDUM, PLEBISCIT

Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky, je platné, ak sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina občanov oprávnených voliť a ak rozhodnutie prijala nadpolovičná väčšina účastníkov referenda

Plebiscit- je to rozhodnutie ľudu, hlasovanie o nejakej otázke, najčastejšou formou plebiscitu je územný plebiscit, keď obyvateľstvo. Rozhoduje buď o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu, dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát alebo medzinárodná organizácia.

Nepriama demokracia(zastupiteľská) občania si zvolia poslancov, ktorí v mene občanov prijímajú politické rozhodnutia, tvoria zákony, rokujú o verejných veciach,

• poslanci sú ľudu zodpovední za svoje činy, v nepriamej demokracii sú občania zdrojom moci, ale nositeľom moci sú zvolení

Princípy demokracie

- uznanie zvrchovanosti ľudu – ľud je nositeľom a zdrojom moci v štáte

- rozhodovanie na základe väčšiny – platí to, o čom rozhodne väčšina ale pri garantovaní práv menšiny

- platnosť základných práv a slobôd

- dodržiavanie princípu zákonnosti = deľba moci, nezávislosť súdnictva a štátne orgány musia dodržiavať zákony

- v demokracii platí zásada fair-play – pluralita, kompromis, tolerancia, politický dialóg

Úloha č. 2

Psychológia, Sociológia: Analyzujte príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi. Porovnajte typológiu osobnosti podľa Hippokrata, Junga a Eysencka. Na príkladoch popíšte prejavy ľudí rôzneho temperamentu.

Základným znakom osobnosti je individuálnosť. Prakticky to znamená, že nie je možné opísať všetky vlastnosti osobnosti. Jednotlivé vlastnosti, však majú rozličný význam v duševnom živote človeka a jeho vzťahu s prostredím.

Osobnosť jednotlivca je podmienená viacerými faktormi, ale najmä:

* biologicky

* spoločensky

* vzhľadom na činnosť

* vzhľadom na aktívnosť

Typológiu osobnosti podľa Hippokrata

Najstaršiu typológiu temperamentov vypracoval Hippokrates z Kosu. Koncom 5.storočia pred n. l. bol známy ako učiteľ a praktický lekár. Určil štyri klasické temperamenty, ktoré vznikajú na základe prevahy jednej zo štyroch telesných štiav (tekutín) – krvi (sangui), žlče (chole), hlienu (phlegma) a čiernej žlče (melan chole):

1. a) sangvinik – vyznačuje sa tým, že je živý, značne pohyblivý, ľahko u neho vznikajú a rýchle sa striedajú nehlboké city;
2. b) cholerik – vyznačuje sa tým, že má výbušné uspôsobenie, vznikajú u neho náhle, silne emocionálne reakcie, ťažko sa vie ovládať;
3. c) flegmatik – má pomalé, pokojné uspôsobenie, pomaly vznikajúce citové reakcie, navonok málo výrazné, ale trváce;
4. d) melancholik – má láskavé uspôsobenie, city u neho vznikajú pomaly, ale ľahko sa udržujú, sú trváce. Je empatický, skôr nesmelý a uzavretý človek.

Typológia osobnosti podľa Junga

Za základné modality psychiky človeka považuje emócie a myslenie. Podľa ich prevahy je človek buď emotívny (extrovert) alebo racionálny (introvert).

Extrovert sa zameriava na vnímanie vonkajšieho sveta, je aktívny, otvorený, bezprostredný, spoločenský, zábavný.

 Introvert sa zameriava na svoj vnútorný svet, horšie sa adaptuje, je neistý, opatrný, má sklon k únikovým tendenciám. 

Typológia osobnosti podľa Eysenecka

Eyseneck prevzal pojmy extroverzia – introverzia, ktoré chápe ako protipóly, a priradil k nim pojem neuroticizmus, ktorý pochádza z medicíny( konkrétne zo psychiatrie ) a označuje pohotovosť reagovať neuroticky, t.j. úzkostne, nepokojne, podráždene, sebaneisto. Iným slovom labilne.

Prejavy ľudí rôzneho temperamentu:

Ak hovoríme o temperamente ľudí, myslíme predovšetkým na dynamickú stránku,t.z. že prihliadame na impulzivitu a rýchlosť, s ktorou prejavujú napr.svoje záľuby, záujmy a správanie vôbec. Tomto zmysle hovoríme o ľuďoch, že sú veľmi alebo málo temperamentní.

Temperament je vrodený,ovláda našu citovú aj pocitovú stránku, rozhoduje o našej reakcii na určité podnety.Riadi naše tempo nielen duševné, ale aj pohybové. Temperamentové vlastnosti nemôžeme sami na sebe celkom objektívne vidieť, sledujeme ich skôr na druhých ľudoch.Tiež ovplyvniť ho príliš nemôžeme, predovšetkým v stresových či krízových situáciách sa prejavuje naplno.

Úloha č. 3

Filozofia: Zaujmite stanovisko solipsizmu. Objasnite podstatu myšlienky „Byť znamená byť vnímaný“ a kriticky posúďte.

Solipsizmus je filozofické učenie, ktoré uznáva 'ja' a jeho zážitky za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len 'predstavy' 'ja'. Solipsizmus je krajný filozofický subjektivizmus.

Podľa (marxizmu-leninizmu) je solipsizmus subjektívnoidealistická teória, podľa ktorej jestvuje len človek a jeho vedomie, kým objektívny svet vrátane ľudí jestvuje len vo vedomí indivídua. Hľadisko solipsizmu pozbavuje ľudskú činnosť a vedu akéhokoľvek zmyslu

Podľa Berkeleyeho svet garantujem ja, ja obraz vnímam, preto tu obraz je. Jeho teória by tak smerovala ku krajnej situácii, k solipsizmu, z latinského "iba ja sám" - dopracoval by sa k tomu, že reálne existujem iba ja. Preto zaviedol univerzálneho vnímateľa, boha, ktorý všetko vníma a garantuje, že sa predmety nestratia, keď ich nik nevidí.

Známy je Berkeleyho výrok „Byť znamená byť vnímaný“. Podstatou tohto výroku je myšlienka, že neexistuje nič okrem môjho „ja“. Keď moje „ja“ zanikne, zanikne aj všetko ostatné (keďže to existuje len v mojom vedomí). Táto myšlienka zaraduje Georga Berkeleya k prívržencom učenia pomenovanom „solipsizmus“ a subjektívneho idealizmu, ktorý z týchto myšlienok nevyhnutne vyplýva.