Zadanie č. 19 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 19 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Analýzou výroku „ Dajte mi hmotu a ukážem vám, ako z nej musí vzniknúť svet“ (I.Kant). Zhodnoťte jeden z najpozoruhodnejších novovekých názorov na vznik vesmíru. Uveďte názov tejto teórie s jej popisom a menom fyzika, s ktorým musel Kant bojovať o prvenstvo vo svojej teórií. Rozlíšte jednotlivé obdobia Kantovej filozofie (Predkritické obdobie, Kritické obdobie)

Predkritické obdobie: v tomto období sa venoval prírodovednej problematike a Newtonovej fyzike, ktorú pokladal za vzor vedeckej teórie.

„Všeobecné dejiny prírody a teória nebies“ /1755/ najvýzn. dielo. tohto obdobia. Uplatňujúc Newtonovu fyziku sa pokúsil vysvetliť vznik slnečnej sústavy a celú stavbu vesmíru. Jeho stavba vesmíru je mechanistická, využíva hmotu a jej zákony. „ Dajte mi hmotu a ukážem vám, ako z nej musí vzniknúť svet.“ Pohyb planét a nebeských telies je výsledkom dvoch síl- príťažlivej a odpudivej. Z pôvodne chaotického pohybu vzniká rovnovážny pohyb – kruhový, ktorý nezapríčiňujú žiadne prirodzené sily ,ale zákon príťažlivosti a odpudivosti. Zlyháva ale pri otázke ako vznikla pôvodná hmota, ktorá vyplňuje priestor, z toho vyplýva, že musí predpokladať stvoriteľa. Jeho kozmogonická hypotéza je jedným z najvýznamnejších názorov na vznik vesmíru v novoveku. V tom čase, ale nenašla veľký ohlas, až o niekoľko 10-ročí neskôr prišiel s touto teóriou francúzsky matematik a fyzik Laplace. Kant sa domáhal prvenstva a tak urobili kompromis a vznikla Kant-Laplaceova hypotéza.

Kritické obdobie: je to obdobie (po 1770) ktorého najvýznamnejšie dielo bolo „Kritika čistého rozumu“. Je to obdobie, v ktorom sa zaoberá ľudským poznaním a kladie si otázku: „Pokiaľ až siaha ľudské poznanie.“ V tejto otázke odmieta metafyzický postoj – že predmetom filozofie je objekt (skutočnosť). Práve naopak, tvrdí, že predmetom filozofie je subjekt (teda ten, ktorý poznáva skutočnosť – ľudský rozum a jeho činnosť). Tu už neide o poznanie ale o mravné konanie. Ak používame praktický rozum, tak sa rozhodujeme medzi viacerými možnosťami konania a nachádzame v sebe požiadavku konať podľa morálneho zákona. Aby sme ho mohli poslúchnuť, musíme disponovať slobodnou vôľou – svoje konanie usmerňujeme v prospech všeobecného dobra. Morálny zákon ako bezpodmienečná pre všetkých a za každých okolností platná požiadavka predpisuje, ako treba zamerať vôľu, aby zrodila mravné konanieàtú požiadavku nazýva kategorický imperatív : „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.“

Úloha č. 2

Psychológia a Sociológia: Vysvetlite, čím sa zaoberá psychológia. Na konkrétnych príkladoch rozlíšte základné psychologické disciplíny. Porovnajte základné psychologické smery. Uveďte príklady životných situácií, v ktorých môžete využiť psychologické poznatky.

Psychológia - je veda o psychike (duši). Pôvod slova: psychéàduša a logosàveda. Je to veda, ktorá študuje ľudské správanie, mentálne a telesné procesy a ich vzájomné vzťahy. Predmetom psychológie je vedecké skúmanie správania a duševnej činnosti.

Základné psychologické disciplíny:

1. základné – najvšeobecnejšie poznatky, skôr teoretického charakteru, patria sem: všeobecná psychológia ( všeobecné problémy podstaty ľudského vedomia, prežívania, správania ), sociálna psychológia ( sústreďuje sa na vzťah spoločnosť-jednotlivec ), vývinová

psychológia ( ontogenéza-vývin psychiky jednotlivca ), psychológia osobnosti ( individuálne

špecifiká a rozdielnosti v v psychike a správaní ľudí ), psychopatológia ( poruchy, ťažkosti, hľadá liečebné metódy );

1. špeciálne – na báze úskej spolupráce psychológie a špeciálnych vied, napr. diferenciálna psychológia ( skúma rozdiely medzi psychologickými javmi, rozdiely medzi psychikou muža a ženy ), zoopsychológia ( psychológia zvierat ), psycholingvistika ( rieši súvislosti myslenie– reč-jazyk );

1. aplikované – psychologické disciplíny priamo využiteľné v praxi, napr. poradenská psychológia ( školská, profesionálna, predmanželská, manželská ), klinická psychológia ( zameraná na psychiku človeka v súvislosti s chorobou, vzťah pacient-lekár, diagnostikovanie duševných chorôb ), súdna psychológia ( aplikuje sa v súdnej praxi- motivácia konania ), psychológia dopravy, trhu, reklamy, športu, umenia,...

Základné psychologické smery:

1. PSYCHOANALÝZA - sústredenia sa na skúmanie dejov v psychike. Tvorcom je Sigmund Freud. Neskúma len to čo si uvedomujeme, ale aj to čo si neuvedomujeme alebo je to zabudnuté- podvedomé a nevedomé obsahy mysle. Freud vytvoril štrukturálny obraz 3- dielnej psychiky človeka:

• Ego (vedomé Ja)-stred vedomia, každodenná osobnosť
• Ono (nevdemomé Ja)-potlačené spomienky, túžby, inštinkty, pudy
• Superego (nad-Ja)-svedomie ako výsledok vnútorného spracovania vplyvu spoločenskej normy, morálky, ktorá je jednotlivcovi vnucovaná a ktorou sa musí riadiť

1. BEHAVIORIZMUS –smer orientovaný na sledovanie správania človeka, stotožnenie psychiky a správania. Zakladateľom je Watson, ktorý odmietol celkom vedomie a genetické predpoklady.

3.TVAROVÁ, GESTALT PSYCHOLÓGIA- (gestalt = tvar, celok) jej predstavitelia považujú za predmet psychológie osobnosť človeka ako celostnú jednotu. Celok a časti sa podmieňujú, ale vždy dominuje celok nad časťami. Vnímanie a duševné javy sa skladajú nie z jednotlivých pocitov, ale z celkov – gestaltov.

1. HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA- charakterizuje človeka ako celistvú, unikátnu osobnosť, ktorá sa nachádza v procese permanentnej seba aktualizácie a sebarealizácie. Skúmali hlavne zdravé osobnosti, pocity prázdna, samoty. Hlavní predstavitelia: Maslow – výskum ľudskej motivácie + koncepcia normality, Rogers. V Európe Frankl, ktorý nastolil otázku zmyslu života, ktorý sa stále mení, ale nikdy nechýba.

1. KOGNITÍVNA PSYCHOLÓGIA- (poznávacia) kognitívni psychológovia považujú za hlavný predmet problémy spracovania informácií z vonkajšieho sveta v mozgu. Venujú sa skúmaniu poznávacích procesov: myslenie, učenie, pamäť, inteligencia. Zakladatľ je Piaget.

6. FUNKCIONALIZMUS- tvorcom je W.James. Skúma psychológiu ako niečo čo plní nejakú funkciu, napr. funkciou prežívania je vyrovnať sa s okolím.

7. ŠTRUKTURALIZMUS- vníma psychológiu ako štruktúrny celok, ktorý má nejaké zložky.

PRAKTICKÉ VYUŽITIE PSYCHOLOGICKÝCH POZNATKOV :

Psychodiagnostika : diagnostika individuálnych vlastností, schopností a osobitostí ľudí,

štruktúry ich osobnosti, charakteru emotivity, druhu konfliktov, ide o stanovenie diagnózy

– úlohy : podáva obraz o psychickom stave jedinca, o stave psychických funkcií, výkonnosti, emočnom stave; sleduje možné príčinné vzťahy medzi psychologickými činiteľmi a ochorením, poruchou; posudzuje úroveň jednotlivých schopností, úroveň duševného vývinu; robí rozbor štruktúry osobnosti jedinca; posudzuje vplyvy prostredia na priebeh ochorenia, liečby účinnosť terapie;

– psychologické testy : jednotne používaný a vyhodnocovaný súbor úloh zameraný na psychické veci ( výkonové testy = meranie výkonu v určitej presne definovanej schopnosti, funkcii ); inteligenčné testy; pamäťové testy;

– prístrojové metódy + počítačové testy, projektívne testy, dotazníková metóda;

Psychoterapia : liečebné pôsobenie na chorobu alebo poruchu psychologickými prostriedkami. Metódy – racionálne ( pôsobenie na rozum, kritickosť pacienta ), sugestívne ( využíva sa sugescia-hypnóza ), abreaktívne ( odreagovaním sa, katarzia – napr. vyplakanie sa ), tréningové ( tréning, nácvik a ním odnaučenie, či nacvičenie + relaxácia ), psychoanalytické ( využívanie spomienok, snov ), interpersonálne ( náprava, korekcia osobnosti ),...

– psychologické poradenstvo ( Pedagogicko – psychologické poradne, centrá krízovej intervencie – poradenské strediská, linky dôvery)

životné situácie, pri ktorých môžeme využiť psychologické poznatky:

- smrť životného partnera, rozvod, choroba, prepustenie z práce, zmena finančného stavu, zmena podmienok života...

Úloha č. 3

Právo a Politológia: Prezentujte vlastná názor na riešenie rôznych prípadov porušovania ľudských práv. Uveďte, ktoré orgány OSN, Rady Európy a EÚ sa zaoberajú ochranou ľudských práv. Vymenujte základné dokumenty k ochrane ľudských práv a slobôd.

OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV :

1. Vnútroštátne prostriedky ochrany : kontrolné mechanizmy politickej moci, nezávislé súdnictvo, výchova a vzdelávanie v ľudských právach, ombudsman ( ochranca ľudských práv v rôznych oblastiach života, pomáha vybavovať sťažnosti, podlieha parlamentu, u násje

to verejný ochranca práv, volí ho NRSR na 5 rokov, môže ním byť občan SR nad 35 rokov,

ktorý nie je členom politickej strany ).

1. Medzinárodný systém ochrany : OSN – Charta OSN ( 1945 )- hl. záujmom ľudské práva. V roku 1946 vznikla pri OSN Komisia pre ľudské práva → vypracovanie Medzinárodnej charty ľudských práv, prvá časť : Všeobecná deklarácia ľudských práv ( december 1948, prijatá Valným zhromaždením OSN, potvrdila nescudziteľnosť a neporušiteľnosť práv, výzva k slobode, spravodlivosti, mieru. ).

– subjektom medzinárodného práva : štáty + jednotlivci.

– Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

– svoju úlohu splnili aj záverečné akty helsinského procesu ( 1975 ), v ktorom štáty vyjadrili spoločnú vôľu vyvarovať sa porušovania ľudských práv a vytvorenie EÚ.

– významnými orgánmi ochrany ľudských práv : Výbor OSN pre ľudské práva, Hospodárska a sociálna rada OSN, Medzinárodná organizácia práce – kontrola ekonomických a sociálnych práv, UNESCO – kontrola kultúrnych práv. Európsky systém ochrany ľudských práv predstavuje Rada Európy, Európska komisia pre ľudské práva, Výbor ministrov EÚ, Európsky súd pre ľudské práva.

– regionálny systém ochrany ľudských práv : napr. Americký dohovor o ľudských právach, Africká charta ľudských práv a národov.

Orgány OSN:

1.Charta Organizácie Spojených národov

2.Medzinárodná charta ľudských práv

3.Všeobecná deklarácia ľudských práv

Orgány Rady Európy:

1.Európska komisia pre ľudské práva

2.Európsky súd pre ľudské práva

3.Výbor ministrov

Orgány európskej unie:

1.Európsky súdny dvor

2.americký, africký a arabský systém ochrany ľudských práv

Dokumenty na ochranu ľudských práv a slobôd:

1.Deklarácia práv človeka a občana

2.Vyhlásennie nezávislosti

3.Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN

4.Európska charta ľudských práv

5.Deklarácia práv dieťaťa

6.Dohovor o právach dieťaťa

7.Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

8.Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

9.Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe