Zadanie č. 21 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 21 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Charakterizujte podstatu filozofie J.J.Roussea. Objasnite podstatu prirodzeného stavu a prirodzeného náboženstva. Vysvetlite prínos Rousseau ako sociálneho mysliteľa a zdôvodnite, v čom spočíva jeho senzualistická filozofia.

J.J.Roussea

V rámci francúzskeho osvietenského myslenia má nezastupiteľné miesto Jean Jacques Rousseau (1712-1778). Základným problémom jeho filozofického myslenia je osud človeka, osud jednoduchého človeka nachádzajúceho sa v zložitej a protirečivej materiálno-duchovnej sfére polovice 18. storočia. Rousseau je filozof, ktorý hlavne obhajuje chudobu, práve v tom bol v porovnaní s inými francúzskymi osvietencami originálny. Poukázal na kontrast medzi prírodou a kultúrou, bol kritikom civilizácie a rozvoja vied, ktoré podľa neho vedú k morálnemu úpadku spoločnosti. Za najideálnejsí považoval prirodzený stav, neveril v návrat k prírode všeobecne ale len vo forme výchovy detí. Zaoberal sa tiež pôvodom nerovnosti medzi ľuďmi, príčinou bolo súkromné vlastníctvo. V diele spoločenská zmluva popisuje riešenie spoločenskej situácie vytvorením spoločenskej zmluvy medzi občanom a panovníkom. Jej podstatou je, že jednotlivec sa vzdá časti svojej slobody v prospech spoločnosti, ktorá mu zabezpečí dodržiavanie jeho práv. Nerozhoduje teda jednotlivec a jeho vôľa, ale všeobecná vôľa. Spoločenská zmluva sa stala „Bibliou Fr. Revolúcie“. Oproti ostatným osvietencom bol kritikom materializmu a bol predstaviteľom senzualistickej filozofie (dôležitú úlohu v oblasti poznania hral cit). A bol predstaviteľom svojsky chápaného deizmu. Podľa neho je náboženstvo založené na cite nie na rozume. Cit vraví , že Boh existuje a nepotrebujeme viac vedieť potrebujem cítiť.

Úloha č. 2

Psychológia a Sociológia: Definujte pojem hodnoty a určte postavenie hodnôt v živote človeka. Určte vzťah medzi hodnotami, postojmi a normami. Vysvetlite pojmy: socializácia, sociálna deviácia, diáda, triáda, sociálne vzťahy v skupine.

Hodnoty - vlastnosti, ktoré ľudia pripisujú veciam, situáciám, činnostiam , sú úzko spojené s potrebami, záujmami a postojmi, predstavujú normy správneho života, odzrkadľujú v sene to, aké hodnoty človek v živote vyznáva a akými sa riadi.

Individuálna hierarchia hodnôt je podkladom životného štýlu každého človeka. Hodnoty sú kategóriami, s ktorými sa stretávame predovšetkým pri posudzovaní zmyslu a významu

nejakého činu, či činov, pri hodnotení ich významu pre nás, či pre spoločnosť.

Hodnotová orientácia - Človek spravidla hodnotí všetky predmety a javy skutočnosti z hľadiska svojich potrieb a záujmov. V závislosti od hodnotových predstáv a názorov sa vytvára určité zameranie záujmov a konania človeka. Tak vzniká jeho hodnotová orientácia, hodnotový systém. Hodnotovú orientáciu možno chápať aj ako proces, v ktorom sa tvoria a uplatňujú hodnoty a hodnotový systém. Vlastný hodnotový systém predstavuje u človeka vzájomné (hierarchické) usporiadanie, štruktúru uznávaných a želateľných hodnôt. Často v tejto súvislosti hovoríme aj o hierarchii hodnôt. Hodnotovou orientáciou sa rozumie zameranie osobnosti na určité hodnoty materiálnej a duchovnej kultúry spoločnosti. Hodnotové orientácie sú najdôležitejšou súčasťou štruktúry osobnosti, predstavujúcou určitú os vedomia, s ktorou úzko súvisia myšlienky a city človeka a z hľadiska ktorej sa rozhodujú mnohé životné otázky. Systém hodnotových orientácii človeka predstavuje najvyššiu úroveň dispozičnej hierarchie, regulujúcej správanie človeka. Preto sa hovorí, že ak poznáme hodnotový systém toho ktorého človeka, získavame nielen obraz o jeho osobnosti, ale na jeho základe vieme do vysokej miery prognózovať aj jeho správanie. Určité hodnoty sú obvykle navzájom pospájané, tvoria zhluky alebo trsy. Nemôžeme jednotlivé hodnoty vytrhávať a interpretovať izolovanie, pretože ich zmysel závisí od toho, s akými ďalšími hodnotami (ale aj cieľmi, ašpiráciami, záujmami a podobne) a akým spôsobom sú prepojené.

Postoje - Sú odvodenými motivačnými predpokladmi reagovať určitým spôsobom na určité, motivačne závažné podnety. Táto reakcia závisí od významu, ktorý ten-ktorý podnet nadobudol v dôsledku s ním spojenej skúsenosti. Postoje sa vyznačujú istou stálosťou, sú odolnejšie voči vonkajším vplyvom. Môžu byť elementárne - týkajú sa jednotlivých objektov, ktoré samy o sebe majú malý význam ( napr. postoj ku knihe, ktoré práve čítam ). Inokedy sú obecnejšie, tie zahŕňajú v sebe celý rad rozličných motívov (napr. postoj k rodine, k niektorému predmetu v škole a pod.)

Normy - soc. očakávania, vzory a pravidlá regulujúce správanie. Vymedzujú vhodnosť –nevhodnosť správania. Majú podobu pravidiel, predpisov. Sú buď nepísané ( odovzdávajú sa tradíciou ), alebo písané ( majú podobu zákonov ). Dodržiavanie noriem si spoločnosti vynucujú sankciami.

Socializácia - je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i ako individuálna osobnosť

Sociálna deviácia - predstavuje podtriedu soc. správania a súčasne termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje soc. norma platná v určitej spoločnosti, skupine, soc. útvare.

Diáda - dvojčelnná skupina. 2člennú skupinu môže charakterizovať buď rovnocenný vzťah jej členov, alebo dominancia 1 člena nad druhým, a z toho vyplývajúce rozdielne statusy a roly.

Triáda - trojčlenná skupina. V triádach sa zas spájajú 2 členovia, pričom 3tí ostáva bokom a v skupine hrá rolu neutrála alebo sprostredkovateľa medzi zvyšnými dvoma, oportunistu – prospechára striedavo, prípadne zároveň využíva zvyšných dvoch.

Sociálne vzťahy v skupine - sú jednou z foriem prejavu sociálnych vzájomných pôsobení. Medzi také patria vzťahy medzi triedami, medzi národmi a národnosťami a iné medziskupinové vzťahy.

Úloha č. 3

Právo a Politológia: Zdôvodnite potrebu práva v spoločnosti. Uveďte ako sa jednotlivec môže podieľať na tvorbe práva. Zhodnoťte aplikáciu práva, formy nápravy práva a uveďte aké sú garancie ochrany práva.

Výsledkom ľudského pôsobenia n na prírodné prostredie je civilizácia a kultúra. Ich neodmysliteľnou súčasťou je poriadok a ako výsledok rešpektovania spoločenských noriem. Človek od narodenia do smrti žije vo svete rôznych požiadaviek a nárokov, ktoré vyplývajú z náboženských, morálnych , estetických či právnych noriem. Právo je súčasťou duchovnej kultúry spoločnosti. Od ostatných normatívnych systémov spoločnosti sa odlišuje svojím monizmom / teda tým , že platí len jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť /,svojou spätosťou so štátom a zvláštnou formou. Už Rimania chápali právo ako umenie dobra a spravodlivosti. Právo je systém noriem a pravidiel správania v spoločnosti , ktoré stanovuje a sankcionuje / vynucuje / štátna moc. Právne normy sú záväzné pre všetkých členov spoločnosti a na rozdiel od morálnych noriem si ich možno vynútiť orgánmi a inštitúciami, ktoré si ľudstvo v dejinách postupne vytvorilo.
Morálne normy upravujú vzťahy v spoločnosti na báze tradícií, zvykov, iných vplyvov. Pri vymedzení práva sa stretávame s s troma základnými súčasťami jeho štruktúry : právne normy, právne inštitúcie, právnevedomie. Právne normy sú idey, pravidlá správania vystupujúce v podobe zákonov, vládnych nariadení , vyhlášok, výnosov či iných foriem práva. Upravujú vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ako aj medzi nimi a štátom , predstavujú akýsi právny ideál, teda vzor želateľného správania v spoločnosti. Na dodržiavanie , alebo vynucovanie práva má štát celý systém právnych inštitúcií. Pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem tak, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti , ale zároveň aj uplatňovať svoje práva. Do tohoto systému patrí sústava súdov , prokuratúra, advokácia, notárstvo a polícia. Dôležitou inštitúciou, ktorá rieši spory , trestá delikty , určuje výšku trestu obžalovaného je súd. Inou právnou inštitúciou je notárstvo , ktoré má za úlohu osvedčovať právne úkony /overovanie dokumentov/.

Politické aktivity občanov

1. volebná - individuálna forma; občan tu vystupuje sám za seba; priamo ovplyvňuje politickú štruktúru.
2. kampaňová - aktivita občanov na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie, pochody, petície... skupinová forma;strany udržujú aktivitu svojich vstúpencov a ukazujú protivníkom svoju spoločenskú silu
3. miestna - vstupovanie do organizovaných združení – hobbystické združenia (politické strany, profesné a záujmové združenia, voľné hnutia)
4. militantná - najmenej používaná; konfliktná forma, vrcholom je občianska vojna; občan svojou účasťou priamo likviduje protivníka a presadzuje svoju stranu; má dlhé dôsledky

Aplikácia práva- št. orgánmi treba chápať ako druh štátneho riadenia spoločnosti a to metódou zákonnosti. Aplikačnú právomoc majú iba orgány, ktoré sú na to splnomocnené všeobecne záväznými normatívnymi právnymi aktmi.

Formy nápravy práva- záruky nápravy nezákonnosti sú :

1. zabezpečenie súladu právnych predpisov s ústavou – podať ústavnú sťažnosť môžu poslanci NRSR ( minimálne 1/5 ), prezident, vláda, generálny prokurátor, súd. Ústavný súd nerozhoduje spory občianskych, pracovných, obchodných,... vzťahov. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nemožno podať opravný prostriedok.

1. nezávislosťsúdnictva – pilier demokracie a právneho štátu, dôležitá je sudcovská nezávislosť → sudcovia sa pri rozhodovaní riadia len právom a svojím svedomím. Sudcovia majú aj osobnú a statusovú nezávislosť→ ich funkcia je trvalá , zosadení len výnimočne, funkcia sudcu je nezlučiteľná s funkciami v iných št. orgánoch i v politických stranách.

1. napadnuteľnosťrozhodnutí opravnými prostriedkami – opravné prostriedky → právne inštitúty, ktorých sa oprávnená osoba domáha, aby opravný súd preskúmal rozhodnutie a vykonal nápravu. Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie, mimoriadnymi sú dovolanie, obnova konania. Odvolaním sa zaoberá vyššia inštancia ( napr. druhostupňový súd – krajský ). Ak sme rozhodnutím súdu utrpeli škodu, zodpovedá za ňu štát.

1. petičné právo – patrí medzi základné práva a slobody v druhej hlave Ústavy SR. Je možné ho využívať pod podmienkou, že sa ním nebude vyzývať na porušovanie práv a slobôd, ani ním nezasahovať do nezávislosti súdu. Je to právo na petičný výbor a zhromažďovať podpisy.

1. štátna a spoločenská kontrola –

a, vnútorná kontrola – na podriadené subjekty ( napr. vnútropodniková kontrola );

b, vonkajšia kontrola – na orgány, organizácie a pracovníkov, ktorí nie sú podriadení kontrolným orgánom, uskutočňujú ju orgány št. kontroly ( napr. v energetike, obchode ).

Záruky nápravy nezákonnosti alebo garancie ochrany práva:

1. zabezpečenie súladu všetkých právnych predpisov s ústavou,
2. nezávislosť súdnictva,

3.opravné prostriedky proti rozhodnutiam,

1. petične pŕavo,
2. štátna a spoločenská kontrola.