Zadanie č. 24 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 24 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Ekonómia a ekonomika: Typy ekonomík + 3 základné ekonomické otázky, Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?

1.inštinktívna ekonomika- ekonomika založená na zvykoch a tradíciách

– všetky rozhodnutia sa prijímajú na základe zvykov, tradícií, skúseností prenášaných z generácie na generáciu

– je to typ málo rozvinutej ekonomiky, pretrváva v nižších formách spoločnosti, dnes napr. v domácnostiach

2.príkazová ekonomika- na triádu (3 základné otázky) odpovedá štát a jeho mocenské orgány

– prevláda štátne vlastníctvo a monopolné postavenie výrobcov, centrálne sú stanovené ceny i mzdy

3.trhová ekonomika- založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže

– funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, t.j. procesu, kde vstupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt

– o triáde rozhoduje spotrebiteľ, voľba závisí:

– čo vyrábať: od príjmov a ochoty spotrebúvať

– ako vyrábať: od konkurencie medzi výrobcami

– pre koho vyrábať: prostredníctvom ponuky a dopytu

4.zmiešaná ekonomika- štát vytvára základný zákonný rámec, prijíma zákony, nariadenia a stará sa o uspokojovanie dôležitých spoločenských potrieb (výstavba škôl, zdravotníckych zariadení, zásobovanie energiou, MHD …)

– pomocou zákonov štát chráni sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva

(Na príklade SR vysvetlite prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú)

Politické a spoločenské zmeny vo východnej Európe po roku 1989 spôsobili aj zmeny v ekonomike SR. Z centrálne príkazovej ekonomiky bývalej ČSSR bolo nutné preorientovať sa na trhovú, resp. zmiešanú ekonomiku so všetkými jej znakmi.

 Základné zmeny sa začali po roku 1990 realizovať v bývalej ČSFR. Keďže štát sa v minulosti ukázal ako zlý vlastník, bolo po revolúcii potrebné jednotlivé štátne podniky postupne previesť do súkromného vlastníctva. Tomuto procesu hovoríme privatizácia. Nastal prechod na trhový mechanizmus a systém slobodného podnikania, liberalizáciu cien a zahraničného obchodu.

 Vznik samostatnej a zvrchovanej SR 1. 1. 1993 si vyžadovalo vybudovať samostatné slovenské hospodárstvo a to na princípoch trhovo sociálne a ekologicky orientovanej ekonomiky. V súlade s Ústavou SR postupne vytvorila všetky podmienky na to, aby fungovala ako typ zmiešanej ekonomiky.

Úloha č. 2

Právo a politológia

Predmet pracovného práva

Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku SR. Predmet pracovného práva nesúvisí len so samou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti.

Predmetom úpravy pracovného práva sú:

-vzťahy výkonu závislej práce zamestnanca vykonávanej pre zamestnávateľa za odplatu na zmluvnom základe

-vzťahy vznikajúce medzi zamestnancami a odbormi

-vzťahy smerujúce k ochrane základných pracovnoprávnych vzťahov /zodpovednosť za škodu../

-vzťahy súvisiace s uskutočňovaním práva občanov na zamestnanie

-vzťahy určujúce všeobecné predpoklady vzniku pracovnoprávnych vzťahov, spôsobilosť k právam a spôsobilosť na právne úkony

Spôsoby vzniku pracovného pomeru:

1. a) pracovný pomer na neurčitý čas- v pracovnej zmluve nie je výslovne určená doba jeho trvania
2. b) pracovný pomer na dobu určitú- možno dohodnúť, predĺžiť ( pri a,b- skúšobná lehota 3 mesiace)
3. c) pracovný pomer na kratší pracovný čas – na základe dohody, zmena ustanoveného týždenného pracovného času na kratší ( nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni)
4. d) domácky zamestnanec- nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale doma alebo na dohodnutom mieste v pracovnom čase

Spôsoby rozviazania pracovného pomeru:

1. a) dohodou
2. b) výpoveďou
3. c) okamžitým zrušením
4. d) zrušením v skúšobnej dobe
5. Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa aj uplynutím dojednanej doby
6. Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, pokiaľ k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa končí
7. a) dňom, ktorým sa má skončiť ich pobyt na zemí SR podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt
8. b) dňom, ktorým nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci týmto osobám trest vyhostenia z územia SR
9. pracovný pomer zaniká v deň smrti zamestnanca

Úloha č. 3

Filozofia

Príčiny vzniku marxistickej filozofie

Zakladatelia: Karol Marx a Friedrich Engels

!!!Súkromné vlastníctvo!!! je podľa Marxa príčinou vzniku tried a odcudzuje človeku produkt jeho práce a prácu samotnú. To sa prejavuje v postavení moderného proletára. Odcudzením práce Marx chápe nadvládu ľudských výrobkov nad človekom, ktoré voči nemu vystupujú ako cudzie sily. Za odcudzenie pokladá aj pretváranie reálnych životných vzťahov ľudí v ich vedomí, napríklad náboženstvo a ideológia. Odcudzenie možno prekonať len zrušením súkromného vlastníctva, komunistickou premenou spoločnosti. Základom tejto spoločnosti je materiálna výroba, v ktorej ľudia produkujú všetko to, čo slúži na uspokojovanie ich potrieb

(zdroje vzniku marxizmu- Jedným z teoretických zdrojov marxizmu je nemecká klasická filozofia, ktorej najvýznamnejšími predstaviteľmi boli HEGEL a FEUERBACH. Z Hegla si vybral dialektickú metódu (život = boj protikladov).

Podstata: marxistická filozofia je zameraná prakticky a politicky a celá smeruje k činnosti.

-Tvrdí, že spoločnosť je založená na vykorisťovaní. Súkromné vlastníctvo (pôdy, nástrojov, a pod.) rozdeľuje spoločnosť na triedu vlastníkov a triedu nevlastníkov. Vlastníci vykorisťujú nevlastníkov (teda kapitalisti robotníkov), a tým vznikajú v spoločnosti rozpory, ktoré sa môžu vyriešiť len úplným spoločensko-ekonomickým prevratom. Marx predpokladal, že upadajúci kapitalizmus (aj súkromné vlastníctvo) musí nahradiť nový systém, a to komunizmus. Ale Marx si neuvedomoval, že podmienky robotníkov sa zlepšujú, preto dôvod na revolúciu zaniká.

Základom tejto spoločnosti je materiálna výroba, v ktorej ľudia produkujú všetko to, čo slúži na uspokojovanie ich potrieb. Takáto premena by však znamenala, že celé dejiny ako prírodno - historický proces smerujú k beztriednej spoločnosti.

+ kritický postoj

Napriek veľmi dobre rozobratej podstate kapitalizmu, sa ich riešenie problému celého kapitalizmu vymklo z rúk. Vytvorenie robotníckej triedy sa ukázalo ako nefungujúci systém. Pád socializmu dokázal, že takéto usporiadanie štátu nemôže fungovať. Bolo to vykorisťovanie človeka. Engels a Marx rozobrali dopodrobna chaos a nedostatky kapitalizmu, popísali vzťahy, výrobu a terciálnu sféru. Ako? Reálne. Fungovanie kapitalizmu v ich učení odhalili správne,nesprávna však bola teória, že robotnícka trieda ma vedúcu úlohu a socializmus ako zriadenie dospeje do fázy komunizmu,kde bude každý žiť podľa svojich potrieb. Nezoberieš viac ako potrebuješ--- to nevyšlo, socializmus zlyhal spolu s robotníckou triedou. Kapitalizmus zničil socializmus.

Pojmy:

 (sociálna základňa, sociálna nadstavba, nadhodnota, odcudzenie, odcudzenie práce, sociálna revolúcia+ marxistická filozofia ako vedecký svetonázor)

Marx rozdelil spoločnosť na sociálnu (materiálna a sociálna oblasť) základňu a sociálnu nadstavbu.Sociálnu nadstavbu tvoria zákony, morálka, kultúra, náboženstvo, filozofia, veda, umenie...ak nefunguje v spoločnosti základňa, nemôže byť v spoločnosti vytvorená ani nadstavba. Sociálna základňa má tri úrovne: 1. Prírodné zdroje, 2. pracové sily- robotnícka trieda, proletariát, 3. pracovné vzťahy. Marx tvrdí, že predajná cena zahŕňa náklady, mzdu, zisk- zisk predstavuje NADHODNOTU , ktorú si privlastní majiteľ výrobných prostriedkov-kapitalista, takto Marx vysvetľuje podstatu vykorisťovania. Popritom vzniká ďalší paradox, pre človeka je práca príznačná, obohacuje ho, posúva dopredu, ale vykorisťovaním v kapitalizme sa mu práca odcudzuje, tým sa odcudzuje sám sebe (človek robí ťažko, dlhé hodiny za minimálnu mzdu), práca ho ubíja. Marx chcel zmenu spoločnosti zmeniť prostredníctvom sociálnej revolúcie. Sociálna revolúcia znamená od základu kvalitatívne zmeny zásad spoločenského života, ktoré zabezpečujú postupný pokrokový rozvoj spoločnosti.

Marxistická filozofia bola budovaná ako vedecký svetonázor a rozvíjala sa hlavne v prostredí robotníckeho hnutia v západoeurópskych krajinách a v Rusku. Jej predstavitelia neboli akademickí filozofi, ale hlavne vodcovia ľavicových robotníckych strán. Preto došlo aj k tomu, že marxistická F bola často krát zle chápaná ako redukcia spoločenského života na ekonómiu - ekonomické analýzy.

-(zdôvodnite rozšírenie marxistickej filozofie ako vedeckého svetonázoru)- to je vlastne šírenie socializmu