Zadanie č. 29 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 29 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Ekonómia: Vysvetlite vzťah subjektov dlžník, veriteľ a pojmy úrok a úver. Aká je pozícia centrálnej banky v bankovej sústave a jej úlohy. Aké operácie vykonávajú obchodné banky a poisťovne. Popíšte jednotlivé druhy poistení.

Úrok - je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vypočítanie úrokov z istiny podľa určitej úrokovej miery sa nazýva úrokovanie.

Úrok je daný úrokovou mierou, ktorá vyjadruje pomer úroku a veľkosti kapitálu. Úroková miera sa vytvára na trhu kapitálu ako výsledok vzájomného vzťahu dopytu po financovaní a ponukou financovania. Vo väčšine krajín však centrálna banka v rámci svojej monetárnej politiky úrokovú mieru priamo alebo nepriamo určuje.

Úver - alebo kredit je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany jednej osoby (tzv. veriteľa) do určitej sumy v prospech inej osoby (tzv. dlžníka) s podmienkou, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky (presnejšie: peňažné prostriedky v rovnakej nominálnej hodnote) po čase vráti a prípadne aj zaplatí úroky alebo inú náhradu. Poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť aj formou odkladu platby (tzv. obchodný úver). V širšom zmysle sa za úver považuje aj situácia, keď veriteľ obdobne poskytuje tovar a dlžník vracia peniaze alebo naopak, alebo úver, pri ktorom veriteľ poskytuje tovar a dlžník vracia tovar.

Veriteľ alebo kreditor je fyzická osoba alebo právnická osoba, voči ktorej vykazuje dlžník peňažný záväzok, resp. ktorá mu poskytuje úver. V obchode je veriteľ najmä dodávateľ tovaru alebo služieb, pokým nie sú zaplatené.

Dlžník alebo debitor je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je veriteľovi zaviazaná peňažným, vecným alebo iným plnením (v službách alebo výkonoch).

Centrálna banka (zriedkavo ústredná banka; často máva v názve slová národná banka) je (súkromná, štátna alebo súkromno-štátna) banka, ktorá v štáte alebo zoskupení štátov zodpovedá za emisiu obeživa (tzv. emisná banka), priamo alebo nepriamo ovplyvňuje celkové množstvo peňazí v obehu (obeživa aj úverových peňazí) a výšku úrokových sadzieb a často vykonáva (aspoň čiastočne) dohľad nad bankami v štáte.

Základnou úlohou centrálnej banky je dnes v mnohých štátoch zabezpečiť nízku infláciu. Centrálna banka reguluje rozsah bankových zdrojov.

Centrálna banka eurozóny vrátane Slovenska je Európska centrálna banka resp. eurosystém. Centrálnou bankou Slovenska je preto Európska centrálna banka resp. eurosystém (v rámci eurosystému konkrétne najmä Národná banka Slovenska ako vykonávateľ rozhodnutí ECB). Centrálna banka USA je Federálny rezervný systém.

• Funkcie - je emisnou bankou na území svojej krajiny má zákonom dané právo vydávať hotovostné peniaze (bankovky a mince)
• je najvyšším subjektom menovej politiky
• plní funkciu banky pre štát - spravuje štátny dlh, vedie účty štátneho rozpočtu
• je hlavnou bankou od ktorej si môžu požičiavať komerčné banky
• spravujedevízové rezervy a ovplyvňuje menový kurz
• dohliada na činnosť ďalších finančných inštitúcii (poisťovní, obchodníkov s cennými papiermi)

Obchodnábanka- prijímanie vkladov
- poskytovanie úverov
- platobný styk
- sprostredkovanie obchodu na kapitálovom trhu
- ostatné služby (pokladničná činnosť, poradenstvo,...)

Poisťovňa - význam poisteniaspočíva v ovplyvňovaní trhovej ekonomiky, v zasahovaní do všetkých činností ekonomiky (do podnikateľskej sféry, do života občanov a štátu) a vytváraní nových pracovných príležitostí.
Ďalšími funkciami poistenia sú napríklad:
- rozdeľovacia funkcia – spočíva v peňažno-poisťovacích vzťahoch, na základe ktorých sa tvorí poistný fond 
- funkcia fiškálna a redistribučná,
- funkcia alokačná, 
- funkcia stabilizačná, 
- kontrolná funkcia. 

Členenie poistení (poistné druhy, poistné typy):

1. časové hľadisko:
   - krátkodobépoistenie(uzavreté na menej ako 1 rok)
   - dlhodobé poistenie (uzavreté na dlhšie ako l rok a všetky poistenia, ktoré sú uzavreté na dobu neurčitú)
2. miestna platnosť– musí byť uvedené vo všeobecných poistných podmienkach. Rozlišujeme poistenia:
   - miestne platné
   - v republike platné
   - v Európe platné v republike platné
   - vo svete
3. podľa formy uzatvorenia a tzv. dobrovoľnosti:
   - zákonné
   - zmluvné: povinné a dobrovoľné
4. podľa platenia poistného:
   - jednorázovo platené (lx pri uzatvorení PZ)
   - bežné platené poistné (v poistných obdobiach)
5. podľa toho, či sa z poistného musia vytvárať všetky typy rezerv:
   - rizikové (poistenie majetkua poistenie zodpovednosť) poistné sa spotrebováva v bežnom období, PU môže nastať 1 alebo n – krát)
   - rezervotvorné (životné –riziko:
   a) dožitie
   b) úmrtie
   c) kombinové 1. a 2.
   d) dôchodok
   e) poistenie na veno
   f) poistenie študijných nákladov
   V priebehu poistnej doby riziko nastane 1 krát.
6. z hľadiska ako sa limituje (obmedzuje) poistné:
   a) poistenie na novú cenu
   b) poistenie na časovú cenu
   c) poistenie na redukovanú cenu
   d) poistenie na modifikovanú cenu
7. z hľadiska predmetu poistenia:
   a) poistenie majetku: občanov a podnikateľských subjektov
   b) poistenie osôb
   c) poistenie záujmu
8. hľadisko počtu rizík:
   a) poistenia, ktoré sa uzatvárajú na 1 riziko
   b) poistenia, ktoré sa uzatvárajú na krytie 2,3,4 … rizík
   c) poistenia, ktoré sa uzatvárajú na všetky riziká (all risks)
9. hľadisko na koľko objektov sa uzatvára:
   a) jednotlivá vec, jedna vec (napr. linka)
   b) viac vecí
   c) súbor (všetko, čo je v danej prevádzke)

Úloha č. 2

Filozofia: Porovnajte učenie Spinozu a Leibniza. Vysvetlite ako chápal Leibniz monády a pluralizmus. Prečo je Spinozova filozofia panteistická a monistická.

Baruch Spinóza - Bol príslušníkom židovského náboženstva. Zo židovskej obce ho však vylúčili kvôli odmietaniu náboženských dogiem. Zastával totiž názor, že kresťanstvo, rovnako ako aj židovstvo, tvorí zhluk zastaraných dogiem a vonkajších rituálov. Tieto považoval za prázdne. Tvrdil aj, že Biblia nie je až do posledného slovka inšpirovaná Bohom (apeluje na časové nezrovnalosti medzi jednotlivými knihami). Kvôli týmto tvrdeniam Spinozu obvinili z kacírstva a vylúčením z cirkvi odsúdili na život v samote. Neskôr bol obvinený (nespravodlivo) i z vraždy. Aj napriek tomu, že pochádzal z bohatej rodiny, nežil život boháča, ale naopak žil v skromných pomeroch. Privyrábal si ako brúsič šošoviek. Zomrel v roku 1677 na tuberkulózu.

Zaujímavosťou jeho filozofie je fakt, že pri tvorení filozofie pracoval jedine v noci. Spinoza považuje všetko, čo je, za jednu veľkú súvislosť. Súčasť tejto súvislosti je aj jednotlivec.

Zastáva „monizmus“, ktorý hovorí o tom, že existuje len jediná substancia. Ona je súčasťou všetkého aj jednotlivca. Je nekonečná a nedeliteľná. Táto substancia má veľa vlastností, ale človek dokáže rozoznať len dve a to materiálnosť (hmotný svet) a myslenie (duchovný svet). Substancia sa prejavuje pomocou takzvaného modusu. Modusom sa chápe konkrétny prejav substancie. Modusom materiálneho sveta je napr. kameň a modusom duchovného sveta je napr. modlitba alebo báseň. Motlidba a aj kameň sú dve stránky jednej substancie. Človek nie je bytosť, ktorá by sa skladala z dvoch odlišných substancií (tela a duše), ale naopak je to jediná substancia, ktorá má dve stránky (telo a dušu). Tieto stránky paralelne existujú a sa takto aj prezentujú.

Racionalizmus sa u Spinozu prejavuje aj tým, že tvrdí, že všetko podlieha prísnemu determinizmu. Náhoda neexistuje. To, čo je a čo bude, je vždy prejavom kauzálnej činnosti. (všetko je určené – všetko musí byť práve takto a nie inak a nedá sa to za žiadnych okolností zmeniť.) Boh je súčasťou prírody, je rozpriestranený všade v prírode. Práve cez prírodu sa nám Boh ukazuje, a pomocou prírodných zákonov aj všetko na zemi riadi. Prírodné zákony sú vnútornou príčinou všetkého diania. Týmto sa Spinoza prihlásil k panteizmu (Panteizmus tvrdí, že Boh je rozpriestranený v prírode.)

Gottfried Wilhelm Leibnitz -bol nemecký filozof - racionalista. Nebol však len filozofom, ale prispel aj k rozvoju matematiky, kybernetiky, fyziky, geológie a histórie. Bol považovaný za posledného veľkého polyhistora. Tento vzdelanec už v pätnástich nastúpil na univerzitu a ako dvadsaťročný mal doktorát. Dopisoval si zo všetkými dôležitými vedcami tej doby. Bol jedným z iniciátorov založenia Berlínskej akadémie vied a tiež akadémie vied v Petrohrade. Leibnitz bol autorom diela „Monadológia“. V tomto diele vysvetľuje svoje učenie o monádach.

Svet sa skladá z jednoduchých substancií tzv. monád. Každá jedna monáda je jedinečná a špecifická. Monády nie sú rozpriestranené, nemôžu prirodzene vznikať ani zanikať. Monády však majú duchovnú podstatu, sú úplné samostatné, nezávislé a navzájom sa vôbec neovplyvňujú. Všetky zložité substancie živého a neživého sveta vznikajú práve z monád. Matéria je vo vzťahu k monádam druhoradá. Matéria je len istý druh prejavu monád. Monády rozdeľuje na 4 kategórie a to:

1. Monády temné – sú podstatou neživej prírody (základný prejav - pociťovanie)
2. Monády hmlisté – sú podstatou rastlinného a živočíšneho sveta (zakladný prejav – schopnosť spájať pocity a vnemy, schopnosť istej percepcie).
3. Monády jasné – sú podstatou ľudskej duše (prejav - schopnosť sebauvedomenia sa)
4. Monáda monád – Boh – je to monáda monád, ktorá dala všetky ostatné monády na začiatku do pohybu a utvorila tak predurčenú harmóniu. Znamená to, že najvyššia monáda je tá, ktorá utvorila nemenné usporiadanie vesmíru. (Každá monáda je súčasťou vesmíru je s ním prepojená a v každej monáde sa odzrkadľuje vesmír samotný).

Úloha č. 3

Filozofia: Analýzou výroku „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich že sú, nejestvujúcich že nie sú“ vysvetlite podstatu tejto filozofickej školy a určte autora výroku.

Vysvetlite význam Sofistov pre ďalší vývoj filozofie. Vysvetli pojmy: pravda, relativita pravdy, skepticizmus, antropologický obrat. Zaujmite stanovisko k problematike pravdy.

Autorom tohto výroku je Protagoras. Človek by teda podľa tohto výroku mal byť sám sebe absolútnou mierou vo svojom správaní. Taktiež by sa mal učiť cnosti, čo je podľa sofistov zbehlosť v akejkoľvek oblasti ľudského konania. 

 Sofisti - boli to prví platení učitelia múdrosti.

• Delenie sofistov:
  )individualisti – PROTAGORAS z ABDÉR,HIPPIAS,PRODIPOS
  2.) krajní realisti – GORGIAS z LEONTÍN, TRASIMACHOS,LYKOFRÓN, ANTIFÓN, KALLIKLES
  Vyučovali za peniaze gramatiku, matematiku, hudbu, poéziu, históriu, estetiku, právo, ... ale hlavne rétoriku (rečníctvo, umenie rečniť a argumentovať) – riadili sa heslom „ten, kto sa kvetnatejšie vyjadruje, má pravdu“. Všetko závisí na dohode medzi ľuďmi, nedôverovali zmyslom, prispôsobovali si svoju náuku, uplatňovalisubjektivizmus a relativizmus, rozvíjali jazyk a jazykové prostriedky ako nástroj dorozumievania, predmetom ich filozofie je človeka jeho reč = najdôležitejší nástroj, kládli dôraz na štýl, formu vyjadrovania a spôsob argumentácie. Zneužívali jazyk, manipulovali rečou a logickými argumentmi – argumentovať možno nielen za pravdu, ale aj za lož, kt. častokrát vydávali za pravdu.
• Znaky:
  )upriamenie pozornosti na človeka
  2.) rozvoj jazyka a jazykových prostriedkov
  3.) rozvoj rétoriky, vytváranie sofizmov – eristika=spor o prázdne slová
  4.) relativizmus pojmov – prekrúcanie pravdy a lži podľa výhodnosti (boli platení na súdoch)
  5.) formalizmus – išlo im o formu a nie o obsah (kvetnatosť)
  6.) nešlo im o skutočnú podstatu vecí – o objektívnu pravdu, skutočnú podstatu zastierali
  7.) racionalizmus – nedôvera v zmysly, viera v rozum, presadzovalisubjektivizmus = všetko závisí od človeka a od jeho uhla pohľadu – „ku každej veci môžeme povedať aj kladný, aj záporný súd“
  8.) všetko je dielom človeka – právo, náboženstvo a morálka je len dohoda mocných, PROTAGORAS: „mierou všetkých vecí jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú, je človek“
  9.) skepticizmus a nihilizmus – hlavne GORGIAS a jeho triáda (3 výroky), v kt. sa zaplietol s logickými argumentmi:

1.) nič nie je
2.) keby aj niečo bolo, nemohli by sme to poznať, lebo to, čo je v objekte, ťažko sa zobrazuje v mysli človeka – nie všetko, čo je myslené, nemusí a nachádzať v realite – nevieme ho adekvátne zobraziť vo vedomí
3.) keby aj niečo bolo a mohli by sme to spoznať, nemohli by sme to oznámiť priateľovi, lebo reč nie je ničím, čo skutočne jestvuje

10.) po prvýkrát nastolili pedagogickú tematiku – začali učiť za peniaze
11.) po prvýkrát nastolil problematiku práva – boli zástancovia prirodzených ľudských práv, hlásali prirodzenú rovnosť medzi ľuďmi
12.) kritika otroctva
13.) morálne hodnoty, právo aj náboženstvo nemajú božský pôvod, ale sú dielom človeka