Zadanie č. 30 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 30 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia 

Úloha č. 1

Filozofia: Vysvetlite učenie T. Akvínskeho a základné problémy jeho koncepcie. Vysvetlite spor o univerzálie. Na základe výroku „Na čo sú Jeruzalemu Atény?“ vysvetlite vzťah filozofie a teológie v stredoveku a určte autora výroku.

Tomáš Akvinský 
- taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie
- od roku 1879 oficiálny katolícky cirkevný filozof, ktorý spája učenie kresťanskej cirkvi (najmä Augustina) s filozofiou Aristotela. 
- Tomáš bol členom dominikánskeho rádu. V roku 1323 bol vyhlásený za svätého. Jeho filozofia vychádza z teologickej interpretácie Aristotelovho učenia. Ovplyvnený bol aj novoplatonizmom. 
- Sv. Tomáš vytvoril najväčší náukový systém v stredoveku. Hlavným spisom je Teologická suma, napísaná v rokoch 1266-1273 a doplnená jeho žiakom, a Suma proti pohanom, nazývaná tiež Filozofická suma, napísaná v rokoch 1259-1264. Sv. Tomáš bol veľkým teológom a jedným z najväčších filozofov. Suma znamená zhrnutie, obsiahnutie v jednom celku ( z lat. summa – súhrn, celok, množstvo ) V úvode Teologickej sumy Tomáš konštatuje, že existuje mnoho teologických diel, ale sú veľmi rozsiahle a ťažké, nemôžu slúžiť začiatočníkom, a preto sa rozhodol napísať niečo ľahké. Tomáš sa pokladal za teológa. Filozofii sa venoval, len kým mu bola potrebná, aby mohol realizovať svoju teologickú syntézu. Titul anjelský učiteľ dostal preto, lebo bol majstrom Svätého písma. 

V spore o univerzálie stál na pozíciách umierneného realizmu. Uznával tri druhy univerzálií (všeobecnín): 
1. univerzálie, ktoré jestvujú pre veci (a síce v božom rozume), 
2. univerzálie, ktoré jestvujú vo veciach (ako všeobecné v jednotlivom) 
3. univerzálie po veciach (t. j. jestvujúce v ľudskom rozume, ktorý ich poznáva). 
Ťažiskom Tomášovho úsilia bolo hľadanie harmónie medzi vierou a rozumom: rozum je schopný racionálne dokázať existenciu boha a vyvrátiť námietky proti pravdám viery. "... sv. Tomáš je v dejinách ľudského myslenia úplnou výnimkou.Je to jediný génius vo filozofii, ktorý nechcel vytvoriť vlastný systém, ale všetky sily svojho umu venoval spracovaniu pozitívnych výsledkov celého pohanského a kresťanského myslenia, ktoré bolo pred ním." 

Do každej časti Tomášovej filozofie prenikli metafyzické princípy, z ktorých veľa je zreteľom Aristotelovej filozofie- možnosť a skutočnosť, látka a forma, substancia, esencia, akcident a štyri príčiny. 

Akvinského odkazy na Božiu existenciu: 
1. Pohyb vo svete- všetko vo svete je niečim pohybované, prapríčina pohybu musí byť nehybná, z nej prvý pohyb vychádza, prepríčina=Boh. 
2. Príčina, účinok vo svete- prapríčina všetkého=Boh 
3. Bytie, nebytie vo svete- existencia Boha= nevyhnutnosť,všetko existuje v závislosti od Boha. 
4. Dobro, dokonalosť vo svete- čím sú jednotlivé formy bytia bližšie k Bohu, tým sú dokonalejšie. 
5. Poriadok a účel vo svete- Boh všetko v prírode nasmerováva k cieľu, k dokonalosti. 

 

Spor o univerzálie je scholastický spor o to, či univerzálie sú objektívne, reálne, alebo či sú to len názvy vecí. Podľa krajného realizmu existujú univerzálie pred vecami. Proti stredovekým realistom stáli stredovekí nominalisti, ktorí zasa tvrdili, že univerzálie sú mená (nomina).

Spor o univerzálie (hoci má viacstoročnú prehistóriu) sa datuje od posledných desaťročí 11. stor. a prvých desaťročí 12. stor. v Európe.

Otázka znela, či všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem človeka, jestvujú reálne ako individuálne veci. Jestvuje aj všeobecný pojem človeka (ktorý nám hovorí, že človek je rozumné zviera), alebo len konkrétny Peter, konkrétny Ján či Ondrej?

Tí, ktorí na otázku, či sú univerzálie reálne, odpovedali kladne, nazývajú sa realisti (lat. res - vec). Realisti boli dokonca naklonení vyhlasovať pojmy, univerzálie, idey za reálnejšie než jednotlivé veci. Tvrdili, že univerzálie sú pred vecami, pričom sa často odvolávali na Platónovu náuku o ideách ako pravom bytí a vzore všetkých vecí. Predstavitelia opačnej pozície sa nazývali nominalisti (lat. nomen - meno). Podľa nominalistov reálne jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi.

Napriek viacerým pokusom o riešenie sa spor medzi realistami a nominalistami tiahne celým stredovekom, pričom na konci prevládnu nominalistické koncepcie (John Duns Scotus, William Occam). V obidvoch táboroch nájdeme okrem krajných pozícií aj predstaviteľov umiernených koncepcií. Napríklad najvýznamnejší scholastický filozof Tomáš Akvinský bol stúpencom umierneného realizmus.

Aj novoveká filozofia a súčasná filozofia sa vracia k tomuto sporu, pretože v jeho pozadí je stále aktuálny problém vzťahu všeobecného a jednotlivého. Otázku, či všeobecným pojmom zodpovedá nejeká realita, alebo ide len o umelé, konvenčne prijaté znaky, si filozofi kladú dodnes. Spolu s nimi si ju kladú aj logici, matematici, psychológovia a jazykovedci. Nastolením problému reality univerzálií sa stredoveká filozofia obracia aj k dnešnej filozofii a súčasnej vede.

TERTALIANUS- „načo sú Jeruzalemu Atény?“ 

Tertullianus, vychovaný v tradíciách rímskej právnej kultúry, mal chladný až nepriateľský vzťah k špekulatívnym konštrukciám gréckeho filozofického myslenia. 
Dokazoval nezlučiteľnosť filozofie a kresťanskej vierouky. Vychádza z toho, že sociálna funkcia kresťanstva nezávisí na tom alebo onom jeho filozofickom zdôvodnení, ktoré v podstate nepotrebuje. Medzi Aténami a Jeruzalemom, medzi Akadémiou a cirkvou, medzi pohanmi-kacírmi a kresťanstvom nemôže existovať nič spoločného. Po Kristovi už nie je potrebná žiadna vedychtivosť, po evanjeliu žiadne bádanie. Tento kresťanský tmár útočí na Platóna, Aristotela, Epikúra, Hérakleita i Empedokla a vyhlasuje filozofov za patriarchov kacírov. 
Tertullianus bol výborný rečník a človek prudkého temperamentu. Akoby vyzývavo voči týmto nepriateľom kresťanskej viery napísal: „Syn boží sa narodil, nehanbíme sa za to, zatiaľ čo to je hanba; syn boží zomrel, treba tomu veriť, keďže to je napísané. A pochovaný vstal zmŕtvych; je to isté, pretože to je nemožné“. Tak tento kresťanský fanatik vyhlásil nezlučiteľnosť viery s rozumom a zdôraznil pritom, že sila viery je priamo úmerná nezmyselnosti jej tvrdenia z hľadiska normálneho ľudského rozumu. 

Úloha č. 2

Filozofia: Porovnajte učenie Descarta a Bacona. Vysvetlite ich prínos pre ďalší vývoj filozofie. Objasnite prečo je Descartova ontológia realistická a zároveň dualistická. Vysvetlite náuku o idoloch Bacona. Rozlíšte a na príkladoch vysvetlite pojmy monizmus, dualizmus, pluralizmus.

BACON- empirista, zakladateľ anglickej empirickej fil. , právnik, politik

-pracoval ako lodr úradník, bol obvinený z brania úplatkov a následne uvaznený

-nová metóda poznávania, o ktorú sa snažil ho nepriamo pripravila o život- robil pokusy so zamrznutými kúrencami ochorel na zápal pľúc a zomrel

Podstata filozofie- snaha prísť s novým spôsobom poznávania . nové poznanie ma vychádzať zo zmyslovej skúsenosti empírie. Opierať sa o pozorovania, experimenty, zozbierané fakty, následne sa zmyslové údaje zovšeobecnia- induktívna metóda, čo nasmeruváva myslenie k novým objavom a oslobodzuje od skreslených poznatkov

Kľúčový pojem IDOLY – Obrazné pomenovania ktoré označujú vrodené i získané predsudky, prekážky, nepravdivé pojmy, ktoré nám bránia zmeniť spôsob poznávania takže najrozumnejšie by sa ich bolo zbaviť. Bacon rozlišuje 4 druhy idolov :1.Idoly kmeňa – sú neodstrániteľné, vyplývajú z ľudskej prirodzenosti, základ majú v ľudskom rode, človeka nemôžeme vnímať inak ako ľudskú bytosť a to prináša do poznania určité omyly. 2.Idoly jaskyne- súvisia s individualitou človeka, s jeho vlastnými možnosťami, predpokladmi, vplyvmi, ktoré ho formujú, človek je schopný vnímať len cez priestor vlastnej subjektivity, danej výchovou, vzdelaním,....3.Idoly trhu – spočívajú v nesprávnom pomenovaním vecí, vychádzajú zo vzájomného dorozumievania ľudí, ľudia menujú veci tak ako ich pochopia 4.Idoly divadla- sa zakladajú na nekritickom preberaní názorov , myšlienok, dajú sa odstrániť

Rozlišoval 2 skupiny poznatkov :

• jedny poskytujú svetlo- teoretické poznatky dôležité pre rozvoj vedy,
• druhé prinášajú plody- poznatky, ktoré aplikujeme v rozličných praktických činnostiach.

DIELA: Nové Organon- aj symbolické aj skutočné poznanie Aristotelovej fil.

Eseje- zaoberal sa etickými a štátnopolitickými otázkami

Nová Atlantída- sociálna utópia, predstava dokonalého štátu

René Descartes – racionalista

-zakladateľ novovekého racionalizmu, nadvazuje na líniu racionalistov: Sokrates, Platón....

-významný fr. Filozof a vedec

- pochádzal zo šľachtickej rodiny, rád cestoval a poznával nové krajiny, časť svojho zivota prežil v Holandsku

Pri poznaní je nutné dodržiavať presný postup a zásady, ktoré zhrnul v diele :Rozprava o metóde –1.za pravdivé uznám iba to tvrdenie, ktoré je môjmu rozumu jasné a zrozumiteľné- Rozum povyšuje na najvyššiu inštanciu pravdivého poznania, pričom od poznania vyžaduje aby bol jasný, zreteľný, nepochybný

2.zložitý problém sa ľahšie vyrieši keď sa rozdelí na časti

1. Treba postupovať od jednoduchších problémov ku zložitejším
2. rozumné a praktické je robiť si zápisky, prehľady o postupne

Podobne ako Bacon sa snaží vypracovať metódu novovekej vedy, ktorá sa opiera o racio a myšlienkovú operáciu dedukciu ( prechod od všeobecného ku konkrétnemu). Najvýznamnejším výsledkom tejto metódy bola formulácia východiskovej tézy jeho filozofie: Myslím teda som. Dospel k nej aplikáciou prvého pravidla metódy. Použil na to postup, Ktorý sám označil ako metodickú skepsu. Postupne ňou vylučoval tvrdenia, o ktorých možno pochybovať. Napokon dospel k zisteniu, že nemožno pochybovať o tom, že keď pochybujem myslím a keď myslím teda som.

Jeho ontológia je realistická teda uznáva bytie, ktoré sa nachádza mimo subjektu a je od neho závislé. Je však zároveň dualistická , lebo so svetom ideálna, ktorého súčasťou je moje myslenie, zároveň uznáva aj reálnosť materiálneho sveta, ktorého súčasťou je zas moje telo. Descartes teda uznáva dve základne substancie duchovnú a telesnú (hmotnú a nehmotnú). Obe substancie majú svoju základnú vlastnosť : telesná- rozpriestranenosť a duchovná- myslenie. Človek je spojením obidvoch inak nezávislých substancií. V človek sa substancie navzájom nedajú oddeliť, z toho pohľadu by sa mohol Descart javiť ako nepriznaný monista.

Úvahy o Bohu majú v jeho filozofickej sústave podstatnú úlohu. Len ideou Boha možno prekonať zásadný dualizmus myslenia a rozpriestranenosti. Ideu Boha však nepoužíva v teologickom ale filozofickom zmysle.

MONIZMUS

• z gréc. monos – jeden
• názory, ktoré vykladajú skutočnosť /alebo jej časť/ jedným princípom
• formy M sú: materializmus, spiritualizmus
• protikladom sú: dualizmus a pluralizmus
  M – materialistický – za základ sveta pokladá hmotu

DUALIZMUS

• duo – dva
  Fil. učenie, podľa ktorého skutočnosť možno vysvetliť dvomi protikladnými princípmi: duch – hmota, dobro – zlo, duša – telo-
• dualistické odtrhnutie vedomia od hmoty vedie v konečnom dôsledku k idealizmu
• /Descartes, Kant/

PLURALIZMUS

- z lat. pluralis – mnoho

- filozofické učenie o mnohosti, o väčšine

- je to F stanovisko, ktoré rešpektuje pluralitu = mnohosť v gnozeologickom, ontologickom, náboženskom zmysle
Podstata P – všetko sa skladá z množstva rovnoznačných podstát, neredukovateľných na jeden princíp
- takéto pluralistické stanovisko bolo základom Leibnizovej metodológie

Úloha č. 3 

Ekonómia: Zdôvodnite význam kapitálu z hľadiska rozvoja spoločnosti. Popíšte a posúďte daňovú sústavu SR. Navrhnite a zdôvodnite možnosti zmien vo fiškálnej politike štátu za účelom zníženia deficitu štátneho rozpočtu a pozitívnych dôsledkov na životnú úroveň občanov.

• Kapitál- jeden z výrobných faktorov (popri najmä práci a pôde), ktorého presnejšie definície sa rôznia, ale väčšinou sa ním myslí majetok (reálny, pracovný, peňažný, v užšom zmysle len reálny), ktorý sa používa vo výrobnom procese na dosiahnutie príjmu, inými slovami kumulované investície, pozri kapitál (výrobný faktor)
• akékoľvek objekty, ktoré vytvárajú príjem

Daňovú sústavu SR v súčasnosti tvoria tieto dane:

Dane z príjmov
Daň z príjmov fyzických osôb

Daň z príjmov Právnických osôb
Od 01. 01. 2011 sa zaviedladaň z emisných kvót

Miestne dane
Daň z nehnuteľností
Daň za psa
Daň za užívanie verejného priestranstva
Daň za ubytovanie
Daň za predajné automaty
Daň za nevýherné hracie prístroje
Daň za vjazd a zotrvanie motor. vozidla v historickej časti mesta
Daň za jadrové zariadenie
Daň z motorových vozidiel

Dane zo spotreby
Daň z pridanej hodnoty
Spotrebná daň z vína
Spotrebná daň z piva
Spotrebná daň z liehu
Spotrebná daň z tabakových výrobkov
Spotrebná daň z minerálneho oleja
Spotrebná daň z elektriny, uhlia a zem. Plynu

Fiškálna politika je implementácia názoru, že štát má používať makroekonomickú politiku (úroveň štátnych výdavkov a daní) na stabilizáciu hospodárstva a na udržanie nízkej úrovne nezamestnanosti resp. vôbec na riadenie "pohybov" ekonomiky nahor aj nadol; tento názor sa často zvykne označovať ako keynesovstvo. Jadro fiškálnej politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s cieľom meniť kúpyschopný dopyt (anticyklická hospodárska politika) a tým výšku a zmenu HDP (čiže produkciu a príjmy v ekonomike), ceny a zamestnanosť.

( ja som tej otázke pochopila tak ze ako by sa mal zmeniť daňový systém aby sa zlepšila životná úroveň občanov.... Môžete tam uviesť zvýšenie dane napríklad na alkohol zníženie dane na potraviny... tiež zníženie nezamestnanosti atď....)