Osvietenská filozofia

OSVIETENSKÁ FILOZOFIA

– 18. storočie

– vznik v Anglicku a postup do celej Európy

– využitie moci poznania (rozumu) – zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenia morálky i človeka

– nadviazanie na empirizmus a racionalizmus

Francois Marie Arouet Voltaire (1694 – 1778)

– spisovateľ, básnik, dramatik, historik

– boj proti intolerancii, fanatizmu, dogmatizmu a absolutizmu

– hlavné diela: Filozofické listy, Filozofický slovník, Candide

– presadzoval Lockovu empirickú filozofiu

– podporoval mechanistickú fyziku Newtona

– deizmus

– podpora parlamentárneho zriadenia a tolerancie

– hlavnú pozornosť venoval problémom bytia a aktivity človeka v spoločnosti

– „Mojím povolaním je hovoriť, či si myslím“

– spolu s Rousseauom položil základy pre Francúzsku revolúciu

Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778)

– hlavné diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách medzi ľuďmi, Spločenská zmluva, Emil alebo o výchove

– predmet jeho filozofie = človek

– poukázal na kontrast medzi prírodou a kultúrou

– kritika ľudskej civilizácie a priemyselnej spoločnosti

– pokrok vied a umenia vedie k degenerácii a morálnemu úpadku

– dieťa treba vychovávať v súlade s prírodou a prihliadať na jeho individualit

– človek nie je ani dobrý, ani zlý – stáva sa takým v dôsledku spoločenského vývoja

– hl. podiel na tom má súkromné vlastníctvo – spôsobuje nerovnosť medzi ľuďmi

– pokiaľ je panovník zlý, občania majú právo na revolúciu