Osvietenská filozofia

OSVIETENSKÁ FILOZOFIA

-18. storočie
-vznik v Anglicku a postup do celej Európy
-využitie moci poznania (rozumu) – zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenia morálky i človeka
-nadviazanie na empirizmus a racionalizmus

Francois Marie Arouet Voltaire (1694 – 1778)

-spisovateľ, básnik, dramatik, historik
-boj proti intolerancii, fanatizmu, dogmatizmu a absolutizmu
-hlavné diela: Filozofické listy, Filozofický slovník, Candide
-presadzoval Lockovu empirickú filozofiu
-podporoval mechanistickú fyziku Newtona
-deizmus
-podpora parlamentárneho zriadenia a tolerancie
-hlavnú pozornosť venoval problémom bytia a aktivity človeka v spoločnosti
-„Mojím povolaním je hovoriť, či si myslím“
-spolu s Rousseauom položil základy pre Francúzsku revolúciu

Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778)

-hlavné diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách medzi ľuďmi, Spločenská zmluva, Emil alebo o výchove
-predmet jeho filozofie = človek
-poukázal na kontrast medzi prírodou a kultúrou
-kritika ľudskej civilizácie a priemyselnej spoločnosti
-pokrok vied a umenia vedie k degenerácii a morálnemu úpadku
-dieťa treba vychovávať v súlade s prírodou a prihliadať na jeho individualit
-človek nie je ani dobrý, ani zlý – stáva sa takým v dôsledku spoločenského vývoja
-hl. podiel na tom má súkromné vlastníctvo – spôsobuje nerovnosť medzi ľuďmi
-pokiaľ je panovník zlý, občania majú právo na revolúciu