Poklasická filozofia

POKLASICKÁ FILOZOFIA

-19. storočie
-pluralizmus – množstvo filozofických škôl a smerov

-dva prúdy:

1. SCIENTISTICKÉ PRÚDY – pristupujú k vede z prísne vedeckého hľadiska
2. ANTROPOLOGICKY ORIENTOVANÉ FILOZOFIE – zaoberajú sa človekom

SCIENTISTICKÉ PRÚDY

POZITIVIZMUS 

Auguste Comte (1798 – 1857)

-presadzoval názor, že poznanie má byť pozitívne – zakladať sa na faktoch našej skúsenosti a má sa vzdať hľadania absolútna (čiže metafyziky)
-hlavné dielo: Kurz pozitívnej filozofie
-zakladateľ sociológie a pozitivizmu
-sociálna statika má študovať prirodzený poriadok vládnuci v každej spoločnosti
-sociálna dynamika má študovať pokrok

-tri štádia vývinu poznania a spoločnosti:
1. teologické – vysvetlenie javov pomocou nadprirodzených síl (Boh)
2. metafyzické – vysvetlenie javov na základe abstraktných filozofických pojmov (zákon, substancia, kauzalita)
3. pozitívne – vysvetlenie javov na základe faktov
-cieľ vedeckého poznania = predvídanie
-veda poznáva preto, aby sme mohli správne konať

-Comte vytvoril klasifikáciu vied
-predpoklad všetkých vied je matematika, dovŕšenie sústavy poznatkov je sociálna fyzika
-sociológia umožní poznať, vysvetliť a predvídať sociálne javy a tak reformovať spoločnosť
-spoločnosť môže dosiahnuť sociálnu harmóniu a regulovaný pokrok pomocou reforiem – avšak nie revolúcií
-boj proti anarchii, uvoľneniu mravov a nepokoju spôsobenému revolúciou
-morálka založená na láske a solidarite vyúsťuje do náboženstva – najlepší stmeľujúci faktor pozitivistckej spoločnosti ⟹ naplnenie ideálu humanity
-predmet uctievania = Veľká bytosť – Ľudstvo
-žena – privilegovaná úloha v konštrukcii spoločnosti
-„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ“

MARXISTICKÁ FILOZOFIA

Karl Marx (1818 – 1883)

-novinár
-hlavné diela: Ekonomicko-filozofické rukopisy, Kapitál
-vedecký socializmus
-snažil sa o premenu sveta pomocou filozofie
-pri práci sa vyrába nadbytok – tento si necháva „zamestnávateľ“ a vykorisťuje tak robotníka

-je nevyhnutné, aby ľudia uspokojovali svoje materiálne potreby
-nadstavba spoločnosti – morálka, právo, politika, umenie, náboženstvo
-ekonomická základňa je rozhodujúca a určuje nadstavbu

-materializmus – všetko je z hmoty, myslenie je špecifickou vlastnosťou hmoty
-v prírode pôsobia všeobecné zákony
-svet nie je chaotický – je jednotný vo svojej materiálnosti

-buržoázia –trieda spoločnosti (kapitalisti), ktorá vlastní výrobné prostriedky a prenajíma si prácu
-proletariát – trieda námezdných robotníkov
-keďže proletári nemajú výrobné prostriedky, sú nútení predávať svoju pracovnú silu, aby mohli žiť
-zákon voľnej súťaže spôsobuje, že ich práca je čím ďalej tým menej výnosná a zbavovaná čŕt ľudskej tvorivosti
-odcudzenie – nadvláda súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov
⟹ robotníkovi sa odcudzuje jeho vlastná práca (výsledok kapitalizmu)
-štyri stránky odcudzenia:
-človeku sa odcudzuje produkt práce
-človeku sa odcudzuje sama pracovná činnosť (javí sa ako „nútená práca“)
-človeku sa odcudzuje druhová podstata – robotník nevlastní výrobné prostriedky a teda mu ostáva len veľmi malý priestor na rozvoj vlastných schopností
-človeku sa odcudzuje sám človek, keďže proces zvecnenia ľudských vzťahov vedie k nedôvere medzi jednotlivcami – ľudské vzťahy sú odstupňované podľa úžitku, ktorý dokážu priniesť

-odcudzenie sa dá odstrániť zrušením súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov
-toto vlastníctvo je pôvodcom nerovnosti a vykorisťovania
-honba buržoázie za ziskom ⟹ konflikty medzi spoločenskými triedami ⟹ sociálna revolúcia
⟹beztriedna spoločnosť (komunizmus)

Friedrich Engels (1820 – 1895)

-spolupracovník Marxa
-spoločne vypracovali viacero diel – predovšetkým Manifest komunistickej strany
-„Proletári všetkých zemí – spojte sa“  

ANTROPOLOGICKY ORIENTOVANÉ FILOZOFIE

Sören Kierkegaard (1813 – 1855)

-dánsky náboženský filozof
-hlavné diela: Buď – alebo, Pojem strachu, Nemoc k smrti, Strach a chvenie
-ovplyvnený rodinným prostredím
-hlboko pociťoval svoju existenciu - vnímal ju ako konečnú, plnú rozporov
-každá pravá filozofia musí byť existenciálna
-vnímanie človeka ako jednotlivca
-človek sám o sebe je cieľom, hľadá svoju sebarealizáciu vo vzťahu k Bohu
-Boh = jediná záchrana pred zúfalstvom
-človek sa často ocitá v paradoxe voľby – buď, alebo – keď sa musí rozhodnúť niesť zodpovednosť sám

-tri typy existencie (podľa toho, ako je človek schopný rozhodovania a nesenia zodpovednosti)
estetická existencia – čisto zmyslová, najnižšie štádium, človek uprednostňuje zážitok, okamihy, zmyslové pôžitky, jediná hodnota ⟹ uspokojovanie potrieb
etická existencia – štádium sebaspoznania a sebauskutočňovania, človek žije mravný život a slúži spoločenstvu, uvedomuje si však svoju konečnosť
náboženská existencia – najvyššie štádium, kedy sa vo viere v Boha otvára dimenzia večnosti

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860)

-ovplyvnený Platónom
-pesimistická filozofia
-hlavné diela: Svet ako vôľa a predstava, O základoch mravnosti
-otvoril oči pre temnú hĺbku, skrývajúcu sa v podvedomí človeka
-mal dve protirečivé stránky – výraznú pudovosť a neskrotnú vôľu, bystrý intelekt so zmyslom pre prírodnú krásu i pre utrpenie tvorstva
-svet je podľa Schopenahuera:
vôľa, slepý pud
predstava (nazeranie a pozeranie)
-prvý predstaviteľ voluntarizmu a filozofie života v 19. storočí
-vychádza z Kanta – všetky veci vnímame ako fenomeny (javy)
-podstata sveta je metafyzická, vymyká sa oblasti rozumovosti ⟹ iracionalizmus
-bytie je vôľa
vôľa ako svetový princíp sa nachádza mimo priestoru a času, je úplne slepa, iracionálna, temná, živelná, bez cieľa a dôvodu – je slobodná, keďže môže obmedzovať len seba samú
-vôľa sa vo svete javov prejavuje ako nerozumné chcenie, pudenie k aktivite, k životu
-všetko dianie v prírode je rozmanitým prejavom vôle
-v ríši života je najsilnejším prejavom vôle rozmnožovací pud, vôľa zachovania rodu priťahuje jedincov k sebe
-symbolom diania je všade kruh – mudrci všetkých čias hovoria to isté a hlupáci konajú pravý opak
-človek zmietaný pudmi a túžbami nikdy nenájde trvalé šťastie ani pokoj
-východisko z pesimistickej situácie: estetická cesta – vnímanie umenia (iba prechodné vykúpenie)
etická cesta – popretie vôle (trvalé vykúpenie)

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900)

-priateľ R. Wagnera, miloval hudbu a umenie
-filológ, filozof
-mal veľké psychické problémy (zbláznil sa)
-hlavné diela: Tak pravil Zarathustra, Mimo dobra a zla, Genealógia morálky, Vôľa k moci
-stavia sa proti modernej kultúre (úpadok, nihilizmus) – vidí v nej úpadok, plytkosť, falošnosť, dvojtvárnosť a prázdnotu meštiackej morálky
-svet možno vyjadriť dvoma spôsobmi – z hľadiska jeho vnútorných síl a z hľadiska jeho vnútornej slabosti
-poukazuje na nehodnovernosť mravného a náboženského zamerania a na pokrytectvo asketickej morálky – tieto veci vznikajú zo strachu pred životom a vedú k zatrpknutiu
-slabí (ktorí vždy zvíťazia, lebo majú početnú prevahu a viac úskočnosti) si vymysleli falošné hodnoty ako právo, dobro, lásku k blížnemu a demokratickú rovnosť, aby ochromili silných
-popiera človeka v jeho prízemnosti, obhajuje silnú, samostatnú, vznešenú bytosť ⟹ NADČLOVEK
-prehodnotenie hodnôt – dobro je to, čo stupňuje silu, vôľu k moci, zlo je všetko, čo tomu odporuje
-nadčlovek je produktom vlastnej ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci
-vôľa k moci = snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť využiť, manipulovať, prisvojiť si
-niet miesta pre súcit, ktorý je iba chorobným prepadávaním neúspechu
⟹ súcit oslabuje vôľu
-podľa Nietzscheho kresťanstvo povýšilo súcit na kritérium cnosti a tak pripravilo ľudstvo na cestu k otrockej morálke
⟹ je preto potrebne odstrániť všetko „príliš ľudské“
-kritika kresťanstva v diele Antikrist
-aby sa človek mohol stať nadčlovekom, musí poprieť existenciu Boha – bytosti, ktorá by bola viac než on
-Nietzsche je svedkom toho, ako sa rútia kultúry a prichádza európsky nihilizmus