Vysvetlite pojem sociálna skupina, rozdeľte sociálne skupiny podľa rôznych hľadísk

4. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojem sociálna skupina, rozdeľte sociálne skupiny podľa rôznych hľadísk a charakterizujte vzťahy medzi skupinami, prípadne vo vnúti skupiny.

2.) Na základe obrázku charakterizujte fungovanie trhového systému. Aký je vzťah medzi jednotlivými subjektmi trhu? Vysvetlite a zdôraznite špecifické postavenie a úlohy štátu ako subjektu trhu. Charakterizujte jednoduché typy trhov.

Dopyt Trh výrobkov a služieb Ponuka

Domácnosti, dôchodok, vlastníctvo Čo? Ako? Firmy, výrobne

výrobných faktorov, práca, pôda, kapitál Pre koho? náklady, renty, zisk

Ponuka Trh výrobných faktorov Dopyt

3.) Zaujmite stanovisko k problematike globálnych zmien, civilizačných chorôb a k aktuálnym etickým problémom súčasnosti.

Sociálna skupina

Spoločnosť je rozmanitá a má bohatú štruktúru, ktorú tvorí množstvo skupín, ktoré sa v spoločnosti nachádzajú. Sociálna skupina je určitý počet osôb, ktoré sú spojené vzájomným pôsobením a toto pôsobenie sa uskutočňuje podľa určitých vzorov a pravidiel. Osoby tu pociťujú príslušnosť k danej skupine a pokladajú sa za jej členov.

Sociálna skupina má 3 základné znaky:

- sociálna interakcia - vzájomné pôsobenie členov skupiny, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel. Každá

skupina má vlastné pravidlá interakcie (iné sú v škole, triede, doma, v náboženskej

skupine). Pravidlá interakcie závisia od charakteru skupiny, od jej činnosti, od

vnútornej štruktúry a od noriem

- členstvo v skupine - pocit, že do skupiny patrím a stotožňujem sa s ňou, teda s jej hodnotami, normami a

cieľmi

- skupinová identita - príslušnosť k skupine, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria. Ostatní ľudia

chápu členov skupiny ako celok, nie ako jednotlivcov

Vedľajšie znaky skupiny: spoločné ciele, činnosti záujmy, hodnoty,...

Spoločnosť s množstvom sociálnych skupín je pluralitná, diferencovaná, rozmanitá, teda spoločnosť nie je homogénna. Najviac je záujmových skupín. Okrem sociálnych skupín existujú aj sociálne svety. Každá skupina má vlastný svet a na základe pohľadu ho môžeme určiť ako svet chudobných, bohatých, zdravých, chorých, pracujúcich, nezamestnaných...

Sociálne skupiny vytvárajú určitý spoločenský rámec, čiže dodržujú isté pravidlá. Ak členovia prekročia sociálny rámec, považuje sa to za sociálnu deviáciu.

Delenie sociálnych skupín

Sociálne skupiny delíme podľa viacerých kritérií:

- počtu členov - malé - 2 až 20 členov

- členovia sa poznajú

- prevládajú citové, neformálne väzby

- rodina, trieda

- stredné

- veľké - prevládajú formálne vzťahy

- obyčajne sa delia na menšie skupinky

- škola, výrobný podnik, náboženská skupina

- citových väzieb - primárne - silné citové väzby

- menší počet členov

- vzájomné vzťahy môžu vzniknúť medzi všetkými členmi

- komunikácia zoči-voči

- rodina, susedia

- sekundárne - oslabená citová väzba

- väčší počet členov, preto interakcia nemôže byť medzi všetkými členmi

- spôsobu vzniku - formálne - keď činnosť skupiny určujú presné pravidlá a predpisy

- má pevnú štruktúru, v ktorej platia vzťahy nadradenosti a podradenosti

- postupne sa pretransformuje na menšie neformálne skupinky

- škola, armáda, podnik

- neformálne - na ich vznik nepotrebujeme splniť žiadne pravidlá

- platia tu osobné a emocionálne vzťahy

- typu solidarity jej členov - vnútorné - vzťahy vzájomnej pomoci sú silnejšie

- vonkajšie - vzťahy vzájomnej pomoci sú slabšie

- dĺžky trvania - krátkodobé

- strednodobé

- dlhodobé

- spätosti jedinca a skupiny - členské - som členom skupiny

- referenčné - nie som členom skupiny ale sympatizujem im

- slovenská reprezentácia, politické strany

Vzťahy v sociálnych skupinách

Sociálne skupiny majú mnoho funkcií. Vznikajú preto, aby mohli plniť určité ciele a úlohy, ktoré jednotlivec sám nezvládne. Medzi jednotlivými členmi v skupine prevládajú vzťahy:

- harmonické - zriedkavé dobré vzťahy, kedy členovia navzájom spolupracujú

- konfliktné - najčastejšie vzťahy, ktoré posúvajú skupinu dopredu a aktivizujú ju

- indiferentné - voľné vzťahy, kedy členovia vedia o druhých len málo

Pri sociálnych skupinách rozlišujeme pojmy diáda a triáda:

- diáda - dvojčlenná skupina, v ktorej sú najintenzívnejšie vzťahy

- medzi jej členmi môže nastať - symetrické postavenie (rovnocenný vzťah jej členov)

- asymetrické postavenie (dominancia jedného člena nad druhým)

- triáda - trojčlenná skupina, v ktorej sa spájajú dvaja členovia, pričom tretí ostáva bokom

Vo viacčlenných skupinách vzniká hierarchia, v ktorej má každý svoju rolu a postavenie.

Dôležitý je vodca skupiny - autoritatívny - nazývaný aj direktívny

- všetky rozhodnutia prijíma sám a ostatní členovia to rešpektujú

- demokratický - pri rozhodnutiach v postupe skupiny berie do úvahy pripomienky

a návrhy jej členov, snaží sa spolupracovať a pozerať na cieľ skupiny

Komunikácia v sociálnych skupinách

Vzájomné vzťahy (interakcie) v sociálnej skupine prebiehajú prostredníctvom sociálnej komunikácie. Je to proces, v ktorom sa prijímajú, vymieňajú a odovzdávajú informácie. Nie vždy je efektná. Nemusíme ju dobre pochopiť, čím vznikne nedorozumenie. Má svoju štruktúru, ktorú tvorí:

- komunikátor - osoba, ktorá správu odovzdáva musia mať spoločný jazyk, tému a komunikačný

- komuniké - text kanál (cesta, ktorou sa informácia prenáša,

- komunikant - osoba, ktorá správu prijíma môže byť písomná alebo ústna)

Delenie komunikácie v sociálnych skupinách - verbálna (slovná) - priama (zoči-voči, skype)

- nepriama (SMS, telefonovanie)

- neverbálna (mimika, gestá, kinetika)

Spoločnosť učí ľudí komunikovať. Narušenie komunikácie spôsobujú postoje niektorých ľudí ale najmä predsudky. Sú to negatívne postoje, výrazne ovplyvnené pocitmi, ktoré znemožňujú rozumové myslenie jedinca (napríklad rasové, náboženské).

Trh

Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci alebo kupujúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe alebo predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Na trhu sa uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary a služby. Trhy sa zaoberajú hlavnými problémami: „Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?“

Trhy rozdeľujeme podľa viacerých kritérií:

- podľa množstva predávajúceho tovaru:

- agregátne - trhy všetkých tovarov a služieb

- čiastkové - trhy, kde sa predáva a kupuje iba 1 druh tovaru

- podľa predmetu kúpy a predaja:

- trh výrobných faktorov - pozostáva z trhu pôdy, práce a kapitálu, pre ktoré platia určité špecifiká,

dotýkajúce sa ponuky, dopytu a ceny

- trh tovarov a služieb - určuje správanie sa a rozhodovanie ekonomických subjektov na ostatných trhoch.

Ekonomická analýza vždy vychádza z analýzy tohto trhu. Patria sem tovary

a služby, ktoré slúžia pre spotrebu obyvateľov (oblečenie, drogéria, obuv,

kaderníctvo, kozmetika)

- trh peňazí a kapitálu - nazývaný aj kapitálový trh. Analyzuje faktory pôsobiace na dopyt a ponuku peňazí

a rovnováhu na peňažnom trhu. Na základe ponuky a dopytu sa v ňom

prerozdeľujú prostriedky medzi ekonomické subjekty, banky, podniky,...

- podľa teritoriálneho, územného hľadiska:

- miestny trh - je charakteristický ponukou miestnych, krajových tradičných produktov, napríklad

v podobe jarmokov. Rozvoj deľby práce a dopravnej infraštruktúry prispieva k tomu, že

miestny trh sa postupne transformoval do národného trhu

- národný trh - príčinou určitej autonómie národných trhov je ochranárska funkcia štátu vo vzťahu

k svojim národným výrobcom

- svetový trh - je výsledkom ďalšej prehlbujúcej deľby práce, ktorá si vynútila špecializáciu

v medzinárodnom meradle

Na každý trh vstupujú tri základné subjekty:

- domácnosti (jednotlivci) - vstupujú na trh tovarov a služieb s cieľom uspokojiť svoje potreby a vystupujú tu

ako kupujúci. Rozhodujú o tom, kedy, kde koľko, za čo a čo si kúpia. Domácnosti

sú vlastníkmi výrobných faktorov a na ich trhu sa dostávajú ako pozície

predávajúcich - predávajú prácu, pôdu a kapitál

- podniky (firmy) - sú ekonomické subjekty, ktoré vyrábajú tovar, realizujú služby a na trhu tovarov a služieb

vystupujú ako predávajúci s cieľom maximalizácie zisku. Podniky takisto ako domácnosti

vstupujú na trh výrobných faktorov s cieľom kúpy práce, pôdy a kapitálu. Stávajú sa tak

kupujúcimi. Rozhodujú o tom, čo budú vyrábať, v akom množstve, akú stanovia cenu, akú

technológiu použijú, ako upozornia spotrebiteľov na prítomnosť vyrábaného statku na

trhu a pod.

- štát - je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trh práce s cieľom jeho regulácie, t.j. zmierňovať

negatívne pôsobenie trhu a naopak, posilniť pozitívne vplyvy. Štát môže taktiež vystupovať na trhu

práce ako predávajúci a kupujúci prostredníctvom štátnych inštitúcií a zákonodarstva

Trhový mechanizmus

Súčasťou každého trhu je trhový mechanizmus. Je to súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov a služieb za trhovú cenu. Trhový mechanizmus ovplyvňuje nielen trh, ale aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu. Tvoria ho tri procesy:

- proces tvorby dopytu

- proces tvorby ponuky

- proces tvorby ceny

Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť. Ak ceny rastú, dopyt klesá. Ponuka je súhrn tovarov a služieb, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali. Ak sa dopyt rovná ponuke, situácie je ustálená a cena je stála.

Hodnota tovaru je množstvo spoločensky nutnej práce, ktorá je potrebná na výrobu tovaru. Je peňažne vyjadrená cenou. Cena môže byť nižšia, alebo vyššia ako hodnota tovaru, teda cena sa pohybuje podľa situácie na trhu, pretože môže klesať alebo stúpať podľa toho, aká je ponuka a dopyt.

Fungovanie trhu narúšajú monopoly a verejné statky:

- monopol - jeden výrobca určitého tovaru, ktorý ovláda celý trh a nemá konkurenciu

- boj o zákazníka

- proces, v ktorom sa stretávajú záujmy viacerých subjektov trhu, pričom sa všetci usilujú

dosiahnuť nejakú výhodu

- štát sa stará, aby na trhu bola „zdravá konkurencia“

- diktuje si cenu, aby mal čo najvyšší zisk

- na Slovensku funguje protimonopolný úrad, ktorý kontroluje dodržiavanie hospodárskej súťaže

- verejné statky - podporuje ich štát

- školstvo, zdravotníctvo, politický a súdny systém

Globálne problémy

Globálne problémy ľudstva predstavujú také problémy, ktoré sa dotýkajú každého národa, štátu, svetadiela, ľudstva ako celku. Ukazuje sa, že zdokonaľovanie techniky, rozvoj vedy, nevídaný hospodársky rozmach v tomto storočí priniesli so sebou mnohé praktické problémy. Keďže ľudstvo zanedbáva ich riešenie, problémy sa vyhrocujú a ohrozujú budúcnosť ľudskej civilizácie. Globálne nebezpečenstvo si pri riešení vyžaduje aj globálny prístup všetkých štátov, celého sveta. Zmierniť dôsledky globálnych problémov, prípadne ich negatívne prejavy, je možné len spoločným úsilím a vzájomnou medzinárodnou spoluprácou všetkých krajín sveta.

Ekologické problémy

Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zväčšuje a ním aj proces rôznej výroby, najmä v priemyselnej časti. Možno si ani neuvedomuje, že tým ničíme prostredie okolo seba. Človek pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne ničí rastlinstvo, pôdy, znečisťuje rieky a vzduch okolo seba. V minulosti škody spôsobené človekom nepredstavovali také veľké znehodnocovania ako v súčasnosti.

Medzi najväčšie globálne ekologické problémy patrí: znečisťovanie ovzdušia, kyslé dažde, skleníkový efekt, zväčšovanie ozónovej diery (spôsobené freónmi), znižovanie tvorby kyslíka, znečisťovanie vôd, úbytok a znehodnocovanie pôdy, nadmerné čerpanie nerastných zdrojov, nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania, ...

V dnešnej dobe existujú organizácie, ktoré zabezpečujú lepšie životné prostredie (priestor, v ktorom človek žije, pracuje a realizuje svoje potreby):

- IUCN (Svetová únia na ochranu prírody)

- OSN (Organizácia Spojených národov) - patria sem aj rôzne organizácie, ktoré sa snažia o šírenie vzdelania a

o zlepšenie podmienok v chudobných krajinách Afriky

Civilizačné choroby

Pojmom civilizačné choroby označujeme také ochorenia, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stávajú sa častou príčinou úmrtí. Sú to ochorenia spôsobené (a ovplyvnené) civilizačnými faktormi: stravou, dedičnými faktormi, životným štýlom a životosprávou. 

Medzi civilizačné choroby patrí: obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, rakovina, Aids, drogové závislosti, alkoholizmus, fajčenie, ...

Etické problémy

Medzi etické problémy patrí: otázka interrupcie, eutanázie, trestu smrti, ...