Vysvetlite rozdiel medzi filozofiou a mytológiou

6. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite rozdiel medzi filozofiou a mytológiou.

2.) Podľa obrázkov určte typy temperamentov a vysvetlite ich znaky. Uveďte a porovnajte typológie osobností.

3.) Prezentujte vlastný názor na význam a úlohu hodnôt a noriem v živote človeka.

Filozofia

Filozofia znamená v preklade láska k múdrosti. V minulosti sa považovala za „kráľovnú vied“. Je najstaršia zo všetkých vedných disciplín. Pôvodne zahŕňala všetky dovtedajšie poznatky, ku ktorým ľudstvo dospelo, čiže ich integrovala. Až Aristoteles zosystematizoval tieto poznatky a po jeho smrti došlo k dezintegrácií, kedy sa z filozofie vyčlenili špecifické vedy a začali samostatne fungovať.

Filozofia je veda o najvšeobecnejších otázkach bytia, poznania a myslenia:

- bytie - ontológia

- poznanie - noetika, gnozeológia univerzálna veda

- myslenie - logika

Filozofia bola v minulosti nadradená ostatným vedám, no dnes im je rovnocenná. Podstatou filozofie je klásť si otázky od tých najjednoduchších, ktoré súvisia s každodenným životom až po tie najzložitejšie, na ktoré sa doteraz nepodarilo odpovedať a hľadať na ne odpovede, teda kriticky myslieť.

Filozofia, ktorá je nám Európanom najbližšia, vznikla v starovekom Grécku, kde existovala mytológia. Tá sa zaoberala mýtmi, ktoré hovorili o vzniku sveta, usporiadaní vesmíru, nadprirodzených javoch. Prostredníctvom mýtov si ľudia vysvetľovali všetko to, čo si nevedeli vysvetliť a pripisovali to bohom. Šírili sa ústnym podaním, preto ich autori nie sú známi:

- mýty - založené na fantázií; obrazné; vystupujú v nich bohovia, nadprirodzené bytosti, personifikovaná

príroda; príbeh so symbolickým, náboženským významom; šírili sa ústnym podaním, nemajú

známeho autora, je to kolektívny výtvor; príbeh sa odohráva v neurčitom čase, ale jeho posolstvo

preniká až do súčasnosti; uspokojujú zvedavosť ľudí, snažia sa vysvetliť kolobeh človeka, veci a sveta

- filozofia - založená na rozume a pojmovom myslení; uspokojuje zvedavosť ľudí, ale odpovedá na ňu

rozumom; autora poznáme; posolstvo je aktuálne stále; filozof vníma svet mimo seba cez svoju

individualitu

Mýty sa šírili ústnym podaním. Prvými autormi, ktorí zozbierali tieto mýty, boli Hesiodos v báji Theogenia (Zrodenie) a Homér.

S rozvojom spoločnosti ľudia prichádzali na to, že nie všetko, čo sa hovorí o mýtoch, je pravda. Tu nastáva zlom v myslení človeka. Prechádza sa od mýtu k logu, čiže od obrazového poznania k rozumovému.

- logos = slovo, reč, zmysel, zákon, rozum (viacvýznamové slovo)

Predpoklady vzniku filozofie boli spoločenské (objektívne) a individuálne (subjektívne)

- spoločenské - spoločenská úroveň, hospodárska úroveň, rozvoj obchodu, zámorské plavby, objavy

- individuálne - klásť si otázky a hľadať odpovede, kriticky myslieť, odpútať sa od mytológie a fantázie,

pozorovať a čudovať sa, hraničné životné situácie, rozvinutá slovná zásoba, pojmové

myslenie, osobnostná vyspelosť človeka

Osobnosť

Človek sa v priebehu svojho života stáva tým, čím je. Stáva sa sám sebou práve tým, že jeho vlastnosti, schopnosti a črty sa s postupom času kryštalizujú a nadobúdajú individuálny charakter. Tento proces nazývame individualizácia.

Komplexné chápanie osobnosti nebolo v minulosti možné, pretože jednotlivé psychické školy sa zaoberali len jednotlivými funkciami a nie osobnosťou ako celkom. Dnes je zrejmé, že jednotlivé funkcie a problémy pochopíme lepšie, keď budeme poznať celú jeho osobnosť.

Osobnosť je súhrn individuálnych jedinečných psychických charakteristík, ktoré sa vytvárajú na základe zdedeného a získaného a fungujú v systéme sociálnych vzťahov u konkrétneho jedinca.

V minulosti, ale i dnes sa ľudia začleňujú do rôznych typov podľa tvarových, fyziologických ale aj psychologických charakteristík. Vznikajú rôzne typológie.

Hypokratova a Galenova typológia

Najstaršou typológiou je Hypokratova a Galenova typológia. Boli to grécky lekári, ktorí nezávisle od seba rozdelili ľudí do 4 skupín, podľa toho, ktorá z telesných tekutín v tele človeka prevláda:

- cholerik - cholé = žlč

- základná nálada - mrzutá

- forma prežívania - silné, povrchné, prchavé, nerovnomerné

- spôsob pohybu - rýchle, silné, prchavé, nerovnomerné

- výbušný typ, ktorý sa ťažko prispôsobuje, citové reakcie nastupujú veľmi rýchlo, city ovládajú

rozum

- melancholik - melan cholé = čierna žlč

- základná nálada - smutná

- forma prežívania - silné, hlboké, trvalé. rovnomerné

- spôsob pohybu - pomalé, slabé, trvalé, rovnomerné

- uzavretý, nesmelý, nekomunikatívny typ, má sklon ku depresiám, smutným náladám, city

vznikajú pomaly, ale sú trváce

- sangvinik - sanguis = krv

- základná nálada - veselá

- forma prežívania - slabé, povrchné, prchavé, nerovnomerné

- spôsob pohybu - rýchle, silné, prchavé, nerovnomerné

- má nestálu náladu, je živý, aktívny, svojim nadšením dokáže vyburcovať ostatných ľudí, no

napätie rýchlo opadne, veselý, optimistický typ, city sa rýchlo striedajú

- flegmatik - flegma = hlien

- základná nálada - vyrovnaná

- forma prežívania - slabé, čiastočne hlboké, čiastočne trvalé, rovnomerné

- spôsob pohybu - pomalé, slabé, trvalé, rovnomerné

- má pokojnú, kľudnú povahu, je pomalý, ťažkopádny, menej komunikuje, city sú málo výrazné,

udržuje si odstup, je spoľahlivý, nepodlieha náladám

Jungova typológia

Jung v tejto typológií nadviazal na Hypokratovu a Galenovu typológiu osobnosti a rozdelil ľudí do dvoch skupín:

- extrovert - je zameraný smerom k vonkajšiemu prostrediu, jeho energia prúdi von, je spoločenský,

otvorený, reaguje na mienku okolia, ľahko nadväzuje kontakty, má rád zmenu, je bezstarostný,

impulzívny, ľahko sa orientuje v daných situáciách

- introvert - má opačne naladený tok energie, smerom do svojho vnútorného sveta, má váhavú a premýšľavú

povahu, spoločensky býva skôr neobratný, je pasívny, málo adaptabilný, ak už vyhľadáva

spoločnosť, tak dáva prednosť menším skupinám priateľov

Eyseneckova typológia

Eyseneckova typológia prebrala pojem neuroticizmus, ktorý vyjadruje schopnosť človeka reagovať neuroticky. Rozdelila ľudí do dvoch skupín podľa toho, ako reagujú na podnety:

- labilný typ - od vplyvom citov reaguje nepokojne, podráždene, nervózne a nerozvážne

- stabilný typ - reaguje kľudne, pokojne, rozvážne, rozum víťazí nad citmi

L

M CH

I E

F S

S

Výroky ako typický chlapec, typický Talian, typická žena svedčia o tom, že v tejto skupine ľudí sú isté charakteristické vlastnosti, ktorými sa táto skupina líši od ostatných ľudí. Dochádza ku schemantizmu. Typológie nikdy nevystihujú celú osobnosť, ale len niektorú jej stránku a to je ešte otázne, či vždy tú podstatnú. Človek môže patriť k rozličným typom podľa toho, aké hľadisko na zaradenie zvolíme. Typológie predstavujú extrémy, ktoré sa vyskytujú len zriedka, ale sú užitočné, ak chceme osobnosť opísať.

V súčasnosti je typológií veľa a všímajú si rôzne stránky človeka:

- Sprangerova typológia delí osobnosť podľa jej zamerania:

- teoretický typ

- praktický typ

- mocenský typ

- ekonomický typ

- sociálny typ

- duchovný typ

- estetický typ

- typológia Pabla Martinéza delí ľudí do 4 typov:

- vnímavý - získava informácie prostredníctvom zmyslov, má pozorovacie schopnosti, je dobrý poslucháč,

svet vníma všetkými svojimi zmyslami

- mysliaci - získava poznatky pomocou rozumu (racionálne), nielen prijíma nové informácie, ale ich aj

vyhodnocuje a robí závery

- cítiaci - vyhodnocuje poznatky cez myslenie, ale prichádza aj citová reakcia, vie veci precítiť

- intuitívny - vie vycítiť možnosti, ktoré sa v budúcnosti objavia

Psychické vlastnosti osobnosti

Temperament - je vrodený

- sústava vlastností, ktoré sa prejavujú iným spôsobom chovania a prežívania. Rozhoduje o našej

reakcií na určité podnety

- ovláda našu citovú a pocitovú stránku. Hovorí o vzniku a priebehu citových procesov, teda ako

rýchlo city vznikajú, ako prebiehajú, ako sa prejavujú a aké sú silné

- temperamentné vlastnosti môžeme na sebe objektívne pozorovať

Charakter - slovo je gréckeho pôvodu a znamenalo zobrazenie vyryté do kovu. Podľa tohto znaku bolo možné

predmet rozoznať

- sústava vlastností a základných rysov osobnosti, ktoré sú trvalo dané a majú morálny význam

- jadrom charakteru je osobná morálka

Psychické schopnosti - schopnosti vykonávať akúkoľvek činnosť

- môžu byť rozvinuté do - nadania - viacej rozvinuté oproti druhým ľuďom

- talentu - rozvinuté nadanie, ktoré umožňuje dosahovať

pozoruhodné výsledky

- geniality - umožňuje dosahovať globálne epochálne výsledky

- delenie - všeobecné schopnosti - rozumové (IQ = · 100)

- naša inteligencia

- špeciálne schopnosti - týkajú sa špeciálne nášho života a schopností

- orientačné, komunikačné, umelecké, tanečné,

teoretické, praktické,...

Vlastný názor navýznam a úlohu hodnôt a noriem v živote človeka

Každý človek má svoje hodnoty a normy, ktorými sa riadi počas svojho života, lebo tvoria základné piliere našej existencie. Každý má vytvorený svoj vlastný hodnotový rebríček, pretože pre každého sú tieto hodnoty individuálne. Pre niekoho je to láska, priateľstvo, pre iných rodina, či peniaze. Záleží to od výchovy a celkového rodinného zázemia. Hodnoty taktiež závisia aj od sociálnej skupiny, ktorej je dotyčný členom. Pretože každá skupina má svoj sociálny rámec, teda určité pravidlá správania sa. Je fakt, že skupina ovplyvňuje jednotlivca - práve tam si vytvára vlastnú osobnosť a hodnotný rebríček.

Hodnoty majú v živote človek dôležitý význam. Práve od nich závisí, akí budeme ľudia. Ak si vytvoríme správne hodnoty už v detstve, bude pre nás ľahšie udržať si ich aj v ďalšom živote.

Rozhodujúce postavenie pri vytváraní hodnôt má určite naše najbližšie okolie. V detstve na nás vplýva predovšetkým rodina a rodinný príslušníci. U dospievajúcich prevláda názor priateľov, teda sa naše priority menia z rodiny na priateľov, neskôr aj naopak.

Hodnoty sú niečo, čo sa môže v priebehu života meniť. Závisí to od životných situácií, v ktorých sa ocitáme. Keby človek nemal hodnoty, nemal by základný smer života. Hodnoty určujú to, kam a ako pôjdeme.

Socializácia

Každý jednotlivec po narodení prechádza procesom, ktorý nazývame socializácia. Je to proces sociálneho učenia, keď sa človek prispôsobuje spoločnosti, v ktorej žije. Socializácia znamená začleňovanie jednotlivca do spoločnosti, sociálnych skupín a štruktúr, prijímanie pravidiel, noriem a zručností. Človek sa začleňuje do spoločnosti a osvojuje si jej kultúru.

Socializácia človeka prebieha v dvoch fázach:

- primárna fáza - prebieha v období detstva a dospievania. Môžeme ju nazvať aj anticipačná fáza, pretože ide

o akési nacvičovanie a učenie sa budúcim rolám (detské hry). Rozhoduje o utváraní

základov osobnosti jednotlivca. Je to príprava na budúci plnohodnotný život v dospelosti

- v tejto fáze je jedinec pasívny - prijíma podnety z okolia, prispôsobuje sa, osvojuje si vzory

správania, uznávané hodnoty a normy, rozvíja svoje jazykové a komunikatívne schopnosti

=> dominuje proces učenia a výchovy

- sekundárna fáza - prebieha v období dospelosti. Môžeme ju rozdeliť na obdobie produktívneho a obdobie

postproduktívneho veku

- v tejto fáze je jedinec aktívnejší, pôsobenie človeka a spoločnosti symetrickejšie, ľudia

reagujú individuálne

- má dva ciele - rozvíjať nadobudnuté zručnosti, vedomosti a skúsenosti

- prispôsobovať sa novým situáciám, ktoré život so sebou prináša

Na jedinca pôsobia a ovplyvňujú ho socializačné činitele:

rodina priatelia rodina priatelia

primárna fáza média sekundárna fáza

škola krúžky práca neziskové

organizácie

Spoločenské normy

Spoločenské normy sú pravidlá a zákony, ktorými sa človek v spoločnosti riadi a prejavujú sa na jeho správaní. Môžu sa viazať na etiku, morálku, náboženstvo, zákony... Rozlišujeme: etické, náboženské a právne normy.

Etické normy - pravidlá správania sa dané výchovou, tradíciou a historickým vývinom spoločnosti,

- nie sú spísané,

- pri ich nedodržiavaní nehrozí zo strany štátu a zákona nijaký trest, len pohoršenie spoločnosti a

odsúdenie zo strany iných ľudí, prípadne vyradenie zo spoločnosti a výčitky svedomia.

Náboženské normy - platia pre danú náboženskú komunitu,

- sú spísané v náboženských knihách,

- za ich porušenie hrozí trest zo strany náboženskej komunity, ale v súlade s právnymi

normami.

Právne normy - nadradené všetkým ostatným normám v spoločnosti,

- všeobecne záväzné a platia pre všetkých ľudí žijúcich v spoločnosti,

- zákony, ktoré sú napísané, za ich porušenie hrozí trest zo strany zákona (najvyššou právnou

normou je Ústava).

Sociálne fenomény

V procese socializácie si osvojujeme spoločenské normy. Bez rešpektovania týchto noriem by spoločnosť nemohla existovať. Nemohli by sme koordinovať našu činnosť a predvídať správanie iných ľudí. Napriek tomu, niektorí ľudia spoločenské normy nerešpektujú.

Z hľadiska rešpektovania alebo nerešpektovania spoločenských noriem môžeme hovoriť o:

- konformita - jedinec sa správa v súlade so spoločenskými normami a dodržiava pravidlá spoločnosti, ktorej

je členom

- nonkonformita - správanie, ktoré sa pokladá za odchýlku od spoločenských noriem, ale nepresahuje

hranicu tolerancie (spoločnosti neškodí, vyvoláva len pobúrenie). Odchýlka sa prejavuje

vo výrazne odlišnom životnom štýle, výstrednom obliekaní, česaní, správaní,...

- deviácia - netolerantné správanie, ktoré spoločnosť považuje za porušovanie spoločenských noriem. Je to

protizákonné správanie a správanie, ktoré sa odlišuje od pravidiel, ktoré v spoločnosti uznáva

väčšina ľudí. Patria sem podvody, krádeže, pitie alkoholu mladistvých, dopravné priestupky,...

Pri posudzovaní, či je správanie deviantné alebo nie, berieme do úvahy tieto zložky:

- pozrieme sa na samotnú osobu, devianta, a individuálne posudzujeme, čo je to za človeka a ako sa správa

- aké normy, pravidlá zákony porušil

- ako sa na toto správanie pozerá jeho okolie (jednotlivci, sociálne skupiny, spoločnosť), ako ho hodnotia, ako

naň reagujú a ako ho posudzujú

Deviácia je relatívny pojem, to znamená, že závisí od miesta, sociálnych okolností a času, kedy sa správanie hodnotí. Napríklad v minulosti bolo otroctvo bežným javom, no dnes je zakázané. Ľudia s novými myšlienkami sú často zosmiešňovaní a považovaní za deviantov = spoločnosť ich akceptuje až po určitom čase.

Sociálna kontrola

Spoločnosť si vytvára systém ochrany pred deviantným správaním. Ten má podobu sociálnej kontroly. Je to proces, ktorým si sociálne skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu svojich členov (teda si vynucujú dodržovanie spoločenských noriem).

Sociálnu kontrolu rozdeľujeme na - neformálnu - neoficiálny spoločenský nátlak

- odmena, pochvala, pokarhanie, zverejnenie priestupku

- formálnu - oficiálny spoločenský nátlak

- vyskytuje sa vo veľkých spoločenských skupinách

- môže ju plniť napríklad polícia

Väčšina spoločnosti dodržiava spoločenské normy aj bez vynucovania. Vtedy hovoríme o sebakontrole.

S deviáciou súvisí kriminalita. Je to špeciálny prípad deviácie. Je to taký typ správania, pri ktorom sa porušujú právne normy. Hovoríme o trestných činoch, teda o deliktoch, ktorými sa zaoberajú štátne orgány, súdy, prokuratúra a polícia.

Také správanie, keď jedinec nedokáže dodržiavať spoločenské normy označujeme ako sociálna patológia. Medzi druhy patologického správania patrí: domáce násilie, násilie páchané na ženách, rôzne druhy závislostí, agresivita, vandalizmus, šikanovanie,... Toto správanie poškodzuje zdravie, ohrozuje život človeka, vedie k rozpadu rodiny, jedinec nie je schopný si nájsť prácu a začleniť sa do spoločnosti.