Vysvetlite čo sú peniaze, ich vznik a vývoj až po súčasnosť

8. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite čo sú peniaze, ich vznik a vývoj až po súčasnosť. Akú funkciu plnia papierové peniaze a aké majú vlastnosti?

2.) Charakterizujte typy učenia a zabúdanie.

3.) Zhodnoťte príčiny vzniku stresu u ľudí rôzneho veku (dieťa, dospievajúci, dospelý, dôchodca). Navrhnite riešenia, ako možno predchádzať stresu. Ktoré zo zásad psychohygiény sú dôležité pre všetkých?

Peniaze

Peniaze sú dôležitým vynálezom ľudstva. Dopomohli ku rozvoju obchodu, poľnohospodárstva, či priemyslu. Funkcia peňazí sa za celú dobu ich histórie nezmenila, zmenila sa iba ich forma (obilie, plátno, drahé kovy, razené mince, platobné karty, elektronické prevody). Ľudia vždy hľadali spôsob, ako si platenie zjednodušiť a ako ho urobiť čo najbezpečnejším. Definovať peniaze je veľmi ťažké, pretože niekto si predstaví peniaze na ruke a niekto stav svojho účtu, majetok, či drahé kovy.

V makroekonómii chápeme peniaze ako peňažnú zásobu alebo ako čokoľvek, čo je všeobecne prijímané pri platení za tovar alebo pri splácaní dlhov. V ekonomike peniaze predstavujú prostriedok aktivít, ktoré subjekty používajú ku nákupu výrobkov, služieb a tovarov.

V minulosti si ľudia navzájom vymieňali tovary rôznej hodnoty (naturálna výmena). Postupom času si začali uvedomovať, že každý tovar má svoju hodnotu a treba ju nejako vyjadriť.

- hodnota tovaru je množstvo spoločensky nutnej práce, ktorá je potrebná na výrobu tovaru. Je peňažne

vyjadrená cenou

- cena môže byť nižšia, alebo vyššia ako hodnota tovaru, teda cena sa pohybuje podľa situácie na trhu,

pretože môže klesať alebo stúpať podľa toho, aká je ponuka a dopyt

- ponuka je súhrn tovarov a služieb, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali.

Ak sa dopyt rovná ponuke, situácie je ustálená a cena je stála

- dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť. Ak ceny rastú, dopyt

klesá

Tak začali vznikať prvé tovarové (komoditné) peniaze, ako prostriedok výmeny. Túto funkciu plnilo obilie, plátno, dobytok, drahé kovy. Obilie malo mnohé výhody. Bolo ľahko uskladniteľné a každý ho potreboval. Nevýhodou však bolo, že podliehalo skaze. Neskôr sa z kovov začali raziť prvé mince a v Číne vznikali peniaze vyrobené z kože.

Tovarová výmena sa mení na tovarovo-peňažnú výmenu. Tovar sa vymenil za peniaze, pomocou ktorých si ľudia kupovali nové výrobky potrebné pre ich život. S nástupom kapitalizmu peniaze dostali úlohu vytvárať nové peniaze. V záverečnej fáze získava človek peniaze so ziskom.

Peniaze nie sú cenné kvôli peniazom samotným, ale kvôli tovarom, ktoré sa dajú za ne kúpiť. Aby sa zamedzilo inflácii, vznikajú centrálne banky, ktorých úlohou je kontrolovať množstvo peňazí v obehu.

V súčasnosti poznáme tri druhy peňazí:

- papierové - majú mnoho výhod - ľahké, ľahko prenosné, ľahko uskladniteľné, ľahko nahraditeľné, ľahko

vyrobiteľné, nepodliehajú skaze

- kovové - slúžia na platenie menších súm

- aj s bankovkami patria medzi hotovostné peniaze

- bezhotovostné - peniaze uložené v bankách, nemajú vecnú podobu

- dá sa nimi disponovať na základe platobných kariet

Peniaze majú 3 hlavné funkcie:

- funkcia výmenného prostriedku - prejavujú sa pri kúpe alebo predaji tovaru za peniaze

- uchovávateľ hodnoty - umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti (cenné papiere, akcie, nehnuteľnosti)

- jednotka zúčtovania - peniaze vyjadrujú, čo koľko stojí. Umožňujú určiť cenu tovaru alebo služieb

Učenie

Učenie je psychický proces poznávania, ktorého cieľom je zapamätať si čo najviac a čo najdlhšie. K tomuto hlavnému cieľu sa pripájajú aj ďalšie ciele:

- vedieť, kde získať informácie

- porozumieť danej veci

- vedieť hľadať súvislosti

- vyvodiť zo známych informácií nové

- využiť poznatky v praxi

Učenie nás sprevádza celý život (od narodenia, až po starobu). Môžeme ho rozdeliť na celoživotné a školské. V rámci učenia v škole rozlišujeme učenie:

- mechanické - text sa učíme od slova do slova

- chýba tu prvok porozumenia

- logické - text si prečítam, rozumiem mu, vyberiem si z neho podstatu a zapíšem si podstatné vety ako

osnovu

- kombinované - spojenie mechanického a logického učenia

Ďalšie typy učenia v našom živote:

- habitulácia - prispôsobenie sa novým podnetom, ktoré prichádzajú z okolia (zmena bydliska, triedy,

vyučujúceho, zmena v rodine => narušenie stereotypu)

- asociačné - komplexnejšie učenie, keď k jednému poznatku pripájame ďalšie alebo jeden poznatok

prenášame na ďalší

- motorické - osvojovanie pohybových zručností a návykov (písanie, chodenie, obliekanie, zaväzovanie

šnúrok, bicyklovanie)

- imitačné - vyskytuje sa najmä u detí, keď napodobňujú dospelých

- mimovoľné - učenie bez priamej motivácie naučiť sa

- vzniká pri vykonávaní určitej činnosti, alebo pri riešení problémov

Učenie súvisí s pamäťou, pozornosťou, zabúdaním, vôľou a predstavami. Pamäť je schopnosť nášho vedomia prijímať, uchovať a spätne si vybavovať isté zážitky, skúsenosti, vedomosti. S pamäťou súvisí aj zabúdanie. Vzťah zapamätania a zabúdania je veľmi dôležitý.

Zabúdanie

Zabúdanie patrí medzi dôležité psychické procesy. Je protikladné učeniu a úzko naviazané na pamäť. V prvých dňoch po naučení človek zabudne najviac a preto je účinným bojovaním proti zabúdaniu opakovanie.

Stres, frustrácia, konflikt

V modernej dobe sa medzi človekom a spoločnosťou vytvárajú zložité a rozmanité vzťahy. Tieto vzťahy môžu mať vplyv a ovplyvňovať vnútorný svet človeka. Každý človek je nositeľom určitých vlastností, na základe ktorých každý jedinec reaguje na tieto zložité vzťahy inak.

Sociálne vzťahy sa v spoločnosti štandardizujú a vytvára sa stereotyp. V určitých situáciách dochádza k naručeniu tohto stereotypu (presťahovanie, strata zamestnania, strata blízkej osoby), čo má rôzny vplyv na jedinca. Je to zásah do osobnosti človeka a často to vplýva na psychiku. Tieto situácie sú príčinou rôznych neuróz a psychoneuróz, ale aj konfliktov a stresov. V konečnom dôsledku to môže spôsobiť rozpad sociálnej rodiny a dezorientáciu jedinca. Ide o stavy vnútorného napätia, ktoré označujeme ako stres a frustrácia. Vznikajú pri odňatí alebo strate niečoho (zamestnania, priateľa, prestíže, dobrého mena). Nejedná sa o masové javy, postihujú výlučne jedinca.

- frustrácia - zmarenie impulzu, ktorý v organizme vznikol, respektíve prerušenie impulzu alebo zmarenie

potreby (keď sa na niečo tešíme, pripravujeme a z rôznych dôvodov da to neuskutoční)

- stres - psychická záťaž, teda vnútorné napätie, ktoré môže mať rôznu dobu trvania

Stresový hormón sa nazýva adrenalín a môže byť - negatívny - nebezpečný, môže narušiť fyzické zdravie

- pozitívny - vnútorné napätie, keď sa na niečo tešíme

- špecifický - zažívame ho pri adrenalínových športoch

Optimálnu dávku stresu nazývame eustres. Nie je zdraviu škodlivá a zvyšuje aktivitu. Škodlivá dávka, ktorá spôsobuje podráždenie sa nazýva distres.

Stres môže vzniknúť aj neriešením nahromadených konfliktov. Konflikt je psychické poranenie. Je to stav, do ktorého sa človek dostane, keď v úsilí niečo dosiahnuť narazí na prekážku a musí ju odstrániť. Je to boj dvoch tendencií, ktoré môžu byť protichodné, alebo kladné. Riešime ho tak, že zvážime argumenty za a proti a slobodne sa rozhodneme. Niekedy stav stresu nenavodí konkrétna príčina, ale len myšlienky.

Stres sa môže prejaviť v - správaní - človek nekomunikuje, nevie si zorganizovať čas, stratí zmysel pre humor,

má narušený spánok, je agresívny

- nálade - skleslá, nepokojná nálada, netrpezlivosť, beznádej, bezradnosť, hnev, úzkosť,

depresie

- telesných prejavoch - ohrýzanie nechtov, trhanie vlasov, nadmerné potenie,

zimomriavky, búšenie srdca

Úspech v boji proti stresu závisí - od celkovej štruktúry osobnosti

- od charakteru človeka

- od zdravia a kondície

- od vôle

Každý organizmus sa snaží so stresom vyrovnať, teda existujú rôzne kompenzačné činitele v boji so stresom: toxikománia (cigarety, alkohol, drogy), religiozita (duchovné vnímanie), agresia, aktivita, kultúrne akcie, čítanie, šport, rekreácie,... Ak nič nepomáha a človek je v hlbokej depresií, hľadá východisko v samovražde. Aby sme predišli negatívnym kompenzačným činiteľom, musíme si všímať ľudí okolo seba

Duševné zdravie

Súčasťou všeobecného zdravia človeka je aj psychické, čiže duševné zdravie. O duševnom zdraví hovoríme:

- keď má človek vzťah k sebe samému (akúsi úctu), dobre vychádza s ľuďmi, je tolerantný, empatický,

nenechá sa uniesť hnevom, strachom, žiarlivosťou, vie sa povzniesť nad neúspech

- keď má človek dobrý pocit v spoločnosti iných ľudí, vie prejaviť lásku, náklonnosť, vie prejaviť svoje city,

ľudí nevyužíva, akceptuje ich, vie si povedať svoj názor, je otvorený, komunikatívny, asertívny

- keď človek dokáže zvládnuť životné situácie, dokáže sa prispôsobiť zmene, snaží sa riešiť konflikty, verí si,

neobáva sa budúcnosti, je schopný spraviť životné rozhodnutia

Desatoro pre duševné zdravie

- primaj sám seba

- hovor o tom

- buď aktívny

- uč sa novým veciam

- stretávaj sa s priateľmi

- rob niečo tvorivé

- zapoj sa a pomôž

- neváhaj požiadať o pomoc

- oddychuj a uvoľni sa

- zdolávaj prekážky

- neboj sa vnímať

- ži tu a teraz