Definujte pojmy: pozornosť, pamäť, obrazotvornosť, fantázia

10. Maturitné zadanie

1.) Definujte pojmy: pozornosť, pamäť, obrazotvornosť, fantázia.

2.) Charakterizujte trh, trhový mechanizmus. Pomocou grafu určte rovnovážnu cenu.

3.) Zhodnoťte úlohu filozofie vo svojom živote a v živote človeka vôbec. Čo je filozofia? Aký mala význam v minulosti a aký má v súčasnosti?

Pozornosť

Pozornosť je psychický proces poznávania. Je to zameranie nášho vedomia k určitému predmetu alebo javu, pričom ostatné predmety alebo javy ustupujú do úzadia. Rozdeľuje sa na:

- úmyselná - závisí od vôle a od cieľa

- školské učenie, záujmové činnosti

- neúmyselná - keď nás niečo upúta svojimi vlastnosťami, ale aj pri opakovaných činnostiach

- chôdza (keď chodím, striedam ľavú a pravú nohu bez toho, aby som si to uvedomovala)

Pozornosť sa vyznačuje rôznymi vlastnosťami. Medzi základné patrí:

- rozsah - množstvo prvkov je človek schopný postrehnúť v určitom čase súčasne

- intenzita - závisí od človeka samotného, od jeho motivácie, od vonkajších vplyvom a od vzťahu k danej veci

- stálosť - ako dlho dokážem upriamiť pozornosť a udržať ju

- závisí od veku, vlastností človeka, od prostredia a záujmu

- flexibilita - prepájanie pozornosti z jedného javu na iný

V súvislosti s pozornosťou používame pojem koncentrácia, čiže sústredenie pozornosti. Opakom je roztržitosť, ktorá môže vznikať z dvoch príčin:

- človek nie je schopný sústrediť svoju pozornosť na niečo dlhšiu dobu, pretože každý nový predmet upútava

jeho pozornosť

- človek je sústredený na nejaký jav, vec až tak veľmi, že nedokáže vnímať ostatné a pre svoje okolie sa javí

ako roztržitý, hoci je len príliš sústredený

Pamäť

Pamäť je psychický proces poznávania. Je to súbor procesov, ktoré pomáhajú uchovať dôležité informácie, okamihy, lepšie sa orientovať v priestore a v spoločnosti. Prebieha v troch fázach:

- prenos informácií do mozgu

- spracovanie a uchovanie informácií

- využitie informácií v prípade potreby

Schopnosť zapamätať si závisí od kapacity pamäti, psychického a fyzického stavu človeka, od dôležitosti, od motivácie, od rozsahu vedomostí, od životných skúseností. Pamäť môže byť:

- krátkodobá - na vytočenie telefónneho čísla

- dlhodobá - závisí od toho, ako je informácia osvojená

- niektoré informácie si zapamätáme aj na celý život

Pamäť môže byť: vizuálna (zraková), akustická (sluchová), senzomotorická ( pohybová), biografická (pamätanie si detailov zo života), orientačná, na čísla, na mená, na tváre,...

S pamäťou úzko súvisí aj zabúdanie. Vzťah zabúdania a zapamätania je veľmi dôležitý. Obidva procesy súvisia s učením. V súvislosti s učením môže byť pamäť:

- mechanická - text sa učíme od slova do slova, chýba tu prvok porozumenia

- logická - text si prečítam, rozumiem mu, vyberiem si z neho podstatu a zapíšem si podstatné vety ako

osnovu

- kombinovaná - spojenie mechanického a logického učenia

Obrazotvornosť

Obrazotvornosť je psychický proces poznávania, ktorého výsledkom sú predstavy. Predstavy sú obrazy predmetov a javov v našom vedomí, ktoré v danom momente nevnímame, ale v minulosti sme ich vnímali. Prípadne sme veci a predmety nevnímali vôbec, ale na základe vedomostí a skúseností si ich vieme vo vedomí predstaviť.

Predstavy môžu byť:

- reálne - zodpovedajú skutočným veciam

- nereálne - nezodpovedajú skutočným veciam

- súvisia s fantáziou človeka

- vznikajú - zväčšovaním a zmenšovaním reálnych vecí

- skracovaním a predlžovaním reálnych vecí

- spájaním reálnych vecí do nereálneho celku

Významnú úlohu v živote ľudí zohráva tvorivá fantázia. Prejavuje sa u ľudí ako sú spisovatelia, módni návrhári, dizajnéri, vedci, maliari, umelci, sochári, architekti,...

Predstavy môžu byť:

- úmyselné - predstava, ktorú mi niekto vyvolá a ja si ju predstavím (súvisia s učením)

- neúmyselné - naše sny, ktoré prídu spontánne, sami od seba

Trh

Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci alebo kupujúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe alebo predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Na trhu sa uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary a služby. Trhy sa zaoberajú hlavnými problémami: „Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?“

Trhy rozdeľujeme podľa viacerých kritérií:

- podľa množstva predávajúceho tovaru:

- agregátne - trhy všetkých tovarov a služieb

- čiastkové - trhy, kde sa predáva a kupuje iba 1 druh tovaru

- podľa predmetu kúpy a predaja:

- trh výrobných faktorov - pozostáva z trhu pôdy, práce a kapitálu, pre ktoré platia určité špecifiká,

dotýkajúce sa ponuky, dopytu a ceny

- trh tovarov a služieb - určuje správanie sa a rozhodovanie ekonomických subjektov na ostatných trhoch.

Ekonomická analýza vždy vychádza z analýzy tohto trhu. Patria sem tovary

a služby, ktoré slúžia pre spotrebu obyvateľov (oblečenie, drogéria, obuv,

kaderníctvo, kozmetika)

- trh peňazí a kapitálu - nazývaný aj kapitálový trh. Analyzuje faktory pôsobiace na dopyt a ponuku peňazí

a rovnováhu na peňažnom trhu. Na základe ponuky a dopytu sa v ňom

prerozdeľujú prostriedky medzi ekonomické subjekty, banky, podniky,...

- podľa teritoriálneho, územného hľadiska:

- miestny trh - je charakteristický ponukou miestnych, krajových tradičných produktov, napríklad

v podobe jarmokov. Rozvoj deľby práce a dopravnej infraštruktúry prispieva k tomu, že

miestny trh sa postupne transformoval do národného trhu

- národný trh - príčinou určitej autonómie národných trhov je ochranárska funkcia štátu vo vzťahu

k svojim národným výrobcom

- svetový trh - je výsledkom ďalšej prehlbujúcej deľby práce, ktorá si vynútila špecializáciu

v medzinárodnom meradle

Na každý trh vstupujú tri základné subjekty:

- domácnosti (jednotlivci) - vstupujú na trh tovarov a služieb s cieľom uspokojiť svoje potreby a vystupujú tu

ako kupujúci. Rozhodujú o tom, kedy, kde koľko, za čo a čo si kúpia. Domácnosti

sú vlastníkmi výrobných faktorov a na ich trhu sa dostávajú ako pozície

predávajúcich - predávajú prácu, pôdu a kapitál

- podniky (firmy) - sú ekonomické subjekty, ktoré vyrábajú tovar, realizujú služby a na trhu tovarov a služieb

vystupujú ako predávajúci s cieľom maximalizácie zisku. Podniky takisto ako domácnosti

vstupujú na trh výrobných faktorov s cieľom kúpy práce, pôdy a kapitálu. Stávajú sa tak

kupujúcimi. Rozhodujú o tom, čo budú vyrábať, v akom množstve, akú stanovia cenu, akú

technológiu použijú, ako upozornia spotrebiteľov na prítomnosť vyrábaného statku,...

- štát - je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trh práce s cieľom jeho regulácie, t.j. zmierňovať

negatívne pôsobenie trhu a naopak, posilniť pozitívne vplyvy. Štát môže taktiež vystupovať na trhu

práce ako predávajúci a kupujúci prostredníctvom štátnych inštitúcií a zákonodarstva

Trhový mechanizmus

Súčasťou každého trhu je trhový mechanizmus. Je to súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov a služieb za trhovú cenu. Trhový mechanizmus ovplyvňuje nielen trh, ale aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu. Tvoria ho tri procesy:

- proces tvorby dopytu

- proces tvorby ponuky

- proces tvorby ceny

Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť. Ak ceny rastú, dopyt klesá. Ponuka je súhrn tovarov a služieb, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali. Ak sa dopyt rovná ponuke, situácie je ustálená a cena je stála.

Hodnota tovaru je množstvo spoločensky nutnej práce, ktorá je potrebná na výrobu tovaru. Je peňažne vyjadrená cenou. Cena môže byť nižšia, alebo vyššia ako hodnota tovaru, teda cena sa pohybuje podľa situácie na trhu, pretože môže klesať alebo stúpať podľa toho, aká je ponuka a dopyt.

Fungovanie trhu narúšajú monopoly a verejné statky:

- monopol - jeden výrobca určitého tovaru, ktorý ovláda celý trh a nemá konkurenciu

- boj o zákazníka

- proces, v ktorom sa stretávajú záujmy viacerých subjektov trhu, pričom sa všetci usilujú

dosiahnuť nejakú výhodu

- štát sa stará, aby na trhu bola „zdravá konkurencia“

- diktuje si cenu, aby mal čo najvyšší zisk

- na Slovensku funguje protimonopolný úrad, ktorý kontroluje dodržiavanie hospodárskej súťaže

- verejné statky - podporuje ich štát

- školstvo, zdravotníctvo, politický a súdny systém

Výrobok

Výrobok je materiálny, užitočný predmet, ktorý je schopný svojimi vlastnosťami uspokojiť potreby človeka, Vzniká ako výsledok výrobnej činnosti. Patrí sem:

- polovýrobok - je určený na ďalšie spracovanie

- nepodarok - chýbajú mu určité vlastnosti

- novinky - majú viac funkcií a vlastností ako klasický výrobok

Rovnovážna cena

Cena je suma peňazí dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru alebo je vytvorená pre oceňovanie tovaru, ďalšieho majetku a majetkových práv k iným účelom. Je to špecifická forma výmennej hodnoty, vyjadrená v peniazoch. Ceny sú kľúčovým atribútom trhu. Každý statok aj výrobný faktor má na trhu svoju cenu.

Trh je v rovnováhe vtedy, keď sa ponuka rovná dopytu. Stav rovnováhy na trhu je veľmi výnimočný. Rovnovážna cena je cena, za ktorú sa pri rovnováhe na trhu predáva a nakupuje. Nastáva, keď sa ponúkané množstvo tovaru rovná požadovanému množstvu tovaru. Nevzniká tu ani nedostatok ani prebytok tovaru. Takáto cena má schopnosť vyčistiť trh. Nižšia cena ako je rovnovážna spôsobuje nedostatok tovaru a teda nadmerný dopyt. Vyššia cena ako je rovnovážna spôsobuje prebytok tovaru a teda nadmernú ponuku.

Filozofia

Filozofia znamená v preklade láska k múdrosti. V minulosti sa považovala za „kráľovnú vied“. Je najstaršia zo všetkých vedných disciplín. Pôvodne zahŕňala všetky dovtedajšie poznatky, ku ktorým ľudstvo dospelo, čiže ich integrovala. Až Aristoteles zosystematizoval tieto poznatky a po jeho smrti došlo k dezintegrácií, kedy sa z filozofie vyčlenili špecifické vedy a začali samostatne fungovať.

Filozofia je veda o najvšeobecnejších otázkach bytia, poznania a myslenia:

- bytie - ontológia

- poznanie - noetika, gnozeológia univerzálna veda

- myslenie - logika

Filozofia bola v minulosti nadradená ostatným vedám, no dnes im je rovnocenná. Podstatou filozofie je klásť si otázky od tých najjednoduchších, ktoré súvisia s každodenným životom až po tie najzložitejšie, na ktoré sa doteraz nepodarilo odpovedať a hľadať na ne odpovede, teda kriticky myslieť.

Filozofia, ktorá je nám Európanom najbližšia, vznikla v starovekom Grécku, keď existovala mytológia. Tá sa zaoberala mýtmi, ktoré hovorili o vzniku sveta, usporiadaní vesmíru, nadprirodzených javoch. Prostredníctvom mýtov si ľudia vysvetľovali všetko to, čo si nevedeli vysvetliť a pripisovali to bohom. Šírili sa ústnym podaním, preto ich autori nie sú známi:

- mýty - založené na fantázií; obrazné; vystupujú v nich bohovia, nadprirodzené bytosti, personifikovaná

príroda; príbeh so symbolickým, náboženským významom; šírili sa ústnym podaním, nemajú

známeho autora, je to kolektívny výtvor; príbeh sa odohráva v neurčitom čase, ale jeho posolstvo

preniká až do súčasnosti; uspokojujú zvedavosť ľudí, snažia sa vysvetliť kolobeh človeka, veci a sveta

- filozofia - založená na rozume a pojmovom myslení; uspokojuje zvedavosť ľudí, odpovedá na ňu rozumom;

autora poznáme; posolstvo je aktuálne stále; filozof vníma svet mimo seba cez svoju individualitu

Predpoklady vzniku filozofie boli spoločenské (objektívne) a individuálne (subjektívne)

- spoločenské - spoločenská úroveň, hospodárska úroveň, rozvoj obchodu, zámorské plavby, objavy

- individuálne - klásť si otázky a hľadať odpovede, kriticky myslieť, odpútať sa od mytológie a fantázie,

pozorovať a čudovať sa, hraničné životné situácie, rozvinutá slovná zásoba, pojmové

myslenie, osobnostná vyspelosť človeka

Úloha a význam filozofie

Filozofia nás sprevádza počas celého života. Podstatou filozofie je klásť si otázky od tých najjednoduchších, ktoré súvisia s každodenným životom až po tie najzložitejšie, na ktoré sa doteraz nepodarilo odpovedať a hľadať na ne odpovede, teda kriticky myslieť. Každý dobrý filozof musí mať schopnosť čudovať sa, neuspokojiť sa iba s predloženými výsledkami, ale hľadať nové a nové riešenia.

Pre mňa je filozofia niečo, čo ma núti rozmýšľať nad životom, smrťou, šťastím, či spravodlivosťou. Všetci ľudia svojim spôsobom filozofujú, pretože každý z nás sa každodenne dostáva do rôznych, často problematických situácii. Na ich prekonanie je potrebné, aby človek zvážil všetky možnosti riešenia, teda zvažuje pre a proti a prichádza na rôzne alternatívy.

Každý z nás aspoň raz položil otázky typu: „Kto som? Čo chcem dosiahnuť? Existuje posmrtný život?“ Sú to otázky, ktoré by mali trápiť každého z nás, pretože vedú ku spoznaniu ľudstva samotného a v neposlednom rade aj ku spoznaniu seba samého. Veď nato, aby bol človek úspešný, musí najskôr prijať samého seba, svoje klady a zápory a až potom bude naozaj šťastný.

Taktiež aj názory jednotlivých filozofov v rôznych časových oblastiach nám ponúkajú predstaviť si, ako ľudia v minulosti zmýšľali, čo bolo pre nich dôležité a ako si predstavovali svet. Ten, kto pozná históriu, pochopí aj súčasnú situáciu a súvislosti medzi tým, čo sa deje vo svete.