Vysvetlite pojmy: pocit, cit, vnem a pojem

11. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: pocit, cit, vnem a pojem. Objasnite súvislosť medzi nimi.

2.) Porovnajte filozofické nazeranie na svet jednotlivých filozofov eleátskej, fyzikálnej a atomistickej školy v rannom období gréckej filozofie.

3.) Zaujmite stanovisko k problematike využívania referenda. Prezentujte vlastný názor na riešenie rôznych prípadov porušovania ľudských práv.

Vnem

Veľmi dôležitou kategóriou je pojem vedomie, ktorý patrí k najstarším pojmom v psychológií. Je to bdelí stav mysle, schopnosť reagovať na vonkajšie ale aj vnútorné podnety. Je to súhrn subjektívnych skúseností jedinca, čiže tok psychických procesov, ktoré sa striedajú.

S vedomím úzko súvisí vnímanie, ktoré sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím. Výsledkom vnímania sú vnemy. Vnem je zložitý psychický proces, ktorý sa skladá z viacerých pocitov. Predpokladá predchádzajúcu skúsenosť na základe ktorej môžeme veci a javy pomenovať.

Pocit

Pocit je najjednoduchší psychický proces, ktorý odráža vlastnosti predmetov a javov cez zmyslové orgány do nášho vedomia, kde vznikajú vnemy ako súhrn pocitov. Informuje nás o vonkajšom svete a o stave nášho organizmu. Má krátke trvanie.

Pocity rozdeľujeme - podľa zmyslových orgánov - zrakové, čuchové, sluchové, hmatové, chuťové

- podľa vnútorných orgánov - hlad, smäd, únava, pocit pohybu, pocit rovnováhy

Cit

V psychológií má pojem cit užší význam ako v bežnom živote (vety ako: „Cítim, že dnes bude pršať.“ nemajú so psychológiou nič spoločné). Na rozdiel od pocitov sa ci vyznačuje trvaním a prežívaním. Medzi jeho ďalšie vlastnosti patrí:

- subjektívnosť - každý človek prežíva ten istý cit inak

- bez nositeľa cit nie je možný

- spontánnosť - city vnikajú samé od seba, čiže bez pričinenia nositeľa

- aktuálnosť - city sú aktuálne práve teraz a nemôžu sa opakovať ani v našich predstavách

- polarita - city sa pohybujú v škále od nepríjemných k príjemným. Niekde v strede sa nachádza pomyslený

bod, tzv. indiferentná zóna. Čím je človek ďalej od tejto zóny, tým je citlivejší

Každý človek má schopnosť empatie, čiže sa dokáže vcítiť do prežívania iného človeka a na základe toho predpokladať aj jeho správanie. Prežívanie citov sa prejavuje rôznou dĺžkou a intenzitou. Majú vplyv na činnosť človeka, ale aj na jeho duševný stav. Ovplyvňujú biologické procesy.

Pri citoch rozlišujeme - citové reakcie - krátke trvanie (strach, hnev)

- citové stavy - stredne dlhé trvanie (úzkosť, tréma, eufória)

- citové vzťahy - dlhé trvanie

Na základe citov sa konanie človeka môže prejaviť ako:

- afekt - krátkodobé prudké vzplanutie pod vplyvom citov

- nepremyslené ťažko ovládnuteľné konanie

- buchnutie päsťou po stole

- nálada - citový stav, ktorý môže trvať minúty, hodiny, ale aj celý deň

- môže sa rýchlo zmeniť (nový podnet = nová nálada)

- eufória, nadšenie, radosť

- vášeň - silné hlboké city, ktoré sa môžu prejaviť pozitívne ale aj negatívne

- ovládajú človeka, jeho myslenie aj konanie

- alkoholizmus

- ambivalencia citov - stav, keď človek naraz prežíva dva protichodné city

Pojem

Pojem je základná forma myslenia. Odráža a zachytáva znaky zmyslovej reality. Je vyjadrený definíciou, ktorá odpovedá na otázku: „Čo je to?“ Vzniká na základe pocitov, vnemov a predstáv. Zatiaľ čo tie sú názorné, pojem je nenázorný a na svoju realizáciu potrebuje zložitejšiu formu, čiže myslenie.

Pojmy rozdeľujeme na - jedinečné - vzťahujú sa na určitý predmet, osobu, objekt

- Handlová, Milan Rastislav Štefánik

- všeobecné - zahrňujú skupinu predmetov a javov daného druhu

- stôl, škola, ulica, lavica

- registrujúce - registrujú určitý počet predmetov daného druhu a môžeme pri nich

uviesť všetky predmety, na ktoré sa pojem vzťahuje

- svetové oceány

Pri tvorbe pojmov sú dôležité logické postupy myslenia:

- analýza - myšlienkové rozdelenie objektu na jednotlivé časti a skúmanie týchto častí

- umožňuje nám poznať rôzne časti, ale neumožňuje nám poznať celý objekt

- syntéza - myšlienkové spojenie častí objektu do celku

- poznávame objekt ako taký

- abstrakcia - myšlienkové vymedzenie podstatných znakov objektu

- bez podstatných znakov by objekt nebol tým, čím je

- podstata vstupuje do definície pojmu

- zovšeobecnenie - prenášanie podstatných znakov predmetu aj na objekty, ktoré sme neskúmali, ale patria

do danej skupiny

Každý pojem má svoj rozsah a obsah. Pod pojmom obsah rozumieme spoločné vlastnosti objektov a pojmu. Rozsah je množstvo objektov, ktoré spadajú pod daný pojem. Rozsah a obsah sú v obrátenom pomere:

- jablko (R < O) má viac spoločných vlastností než množstva

- ovocie (R > O) má väčšie množstvo ako spoločných vlastností

Eleátska škola

Eleátska škola vznikla v južnom Taliansku v meste Elea. Medzi jej základných predstaviteľov patria: Xenofanes, Parmenides a Zenón z Elej. Boli to absolútny racionalisti, ktorí odmietali zmyslovú skúsenosť. Zaoberali sa problémom zmeny a tvrdili, že skutočná zmena neexistuje.

Xenofanes - potulný spevák, ktorý sa usadil v meste Elea, kde založil Eleátsku školu

- myslel skôr básnicky ako pojmovo

- protestoval proti gréckej mytológií. Boha stotožňoval s prírodou. Tvrdil, že Boh a príroda rovná sa

jedno. Je považovaný za zakladateľa panteizmu

- tvrdí, že všetko čo tu je, tu bolo odjakživa a je to večné. Vznik a zánik vecí je len naša ilúzia, klam

našich zmyslov

- kritikou gréckej mytológie útočí na staré náboženstvo. Tvrdí, že ľudia si vytvorili bohov na svoj

obraz („Kedy voly mohli zhotovovať obrazy svojich bohov, bezpochyby by im dali podobu volov.“)

- ako prvý sa pokúsil vysvetliť pôvod človeka a to myšlienkou, že zo zeme všetko vzniklo a do zeme

všetko zanikne. Človek sa zrodil zo zeme a z vody

Parmenides - tvrdil, že všetko čo na svete existuje tu bolo odjakživa

- bol toho názoru, že nijaká skutočná zmena neexistuje. Bolo mu jasné, že v prírode dochádza

k zmenám, ktoré registrujeme zmyslami. Tu dochádza k rozporu medzi tým, čo vnímal a tým, čo

mu hovoril jeho vlastný rozum. Vyriešil to tým, že nás zmysly klamú a rozum hovorí pravdu. Jeho

cieľom bolo odhaľovať všetky klamy našich zmyslov

- je zakladateľom ontológie, pretože sa ako prvý prepracoval k pojmu bytie. Zdôrazňuje, že bytie je

súvislé, nekonečné, nemenné a nehybné. Je to celok, ktorého sa môžeme zmocniť len rozumom

(zmyslová skúsenosť nás zoznamuje len s jeho premenlivými elementami). Bytie stotožňuje

s myslením

- „Len bytie je, nebytie nie je a nemôže byť myslené.“

- „Neuverím, kým neuvidím.“ ale aj keď uvidel, neveril

Zenón z Elej - tvrdil, že pohyb neexistuje, o čom svedčia aj jeho Zenónové apórie. Sú to protipohybové dôkazy

písané formou dialógu, pričom na začiatku tvrdí niečo, čo v závere poprie (napr. Achiles

a korytnačka, Letiaci šíp)

- považuje sa za zakladateľa dialektiky vo význame viesť rozhovor tak, že sa jeden z názorov vyvráti

a druhý potvrdí

Herakleitos

Herakleitos - prezývaný aj temný filozof

- pochádzal zo zámožnej rodiny v Efeze, no žil samotárskym spôsobom života. O súčasníkoch nemal

vysokú mienku, nazýval ich lúza. Demokracia ho sklamala a tak sa utiahol do prírody, čo ho stálo

život

- Nietzsche sa o ňom vyjadril: „my osamelí“, s čím sa s ním stotožnil

- jeho myšlienky boli hlboké, náročné na pochopenie a podané ťažkým štýlom

- tvrdí, že zmena existuje a všetko čo je, podlieha zmenám, plynie a je v pohybe. Príčinou vzniku

zmien je nekonečný boj protikladov

- tvrdí, že svet nestvoril ani Boh ani ľudia. Svet tu bol, je a bude. Je to boj protikladov a ak by tento

boj nebol, svet by zanikol. Dobro a zlo majú svoje nevyhnutné postavenie vo svete

- tvrdí, že Boh je deň aj noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad. Nemá však na mysli Boha

o akom hovorili mýty, ale niečo, čo sa v prírode odohráva. Môžeme to nazvať aj prírodný zákon

- podľa neho je praenergiou oheň. V jeho spaľovaní a uhasínaní vznikajú jednotlivé veci, ktoré sa

menia na svoj protiklad alebo zanikajú. Kmitaním ohňa sa vyčleňujú ďalšie živly:

- voda - praskanie horiaceho polena

- vzduch - unikajúci dym

- zem - zostávajúci popol

- „Panta Rhei“ - „Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.“

- „Deti sa rodia preto, aby nevymrel svet.“

- „Môj charakter je mojím osudom.“

Fyzikálna škola

Empedokles - neuvažuje o jednej pralátke, z ktorej vznikol svet, ale o štyroch (zem, voda, vzduch, oheň). Ich

spájanie a rozdeľovanie spôsobuje láska a nenávisť. Vždy sú namiešané (spojené) v inom pomere,

čím vznikajú rôznorodé veci

- ľudské oko je tiež zložené z týchto živlov. Keby jedna zložka v oku chýba, nevideli by sme realitu

takú, aká v skutočnosti je

- živly pomenoval podľa gréckych bohov - zem = Hádes

- voda = Nestis

- vzduch = Héra

- oheň = Zeus

- od Herakleita prebral myšlienku, že zmena existuje a od Parmenida, že skutočné bytie je

nemenné a naše zmysly nás klamú

- je autorom prvej dualistickej teórie sveta. Tvrdí, že živly ako také sú nemenné (jeden sa nemôže

zmeniť na druhý). Ich spájanie a oddeľovanie spôsobujú dve pohybové príčiny - láska a nenávisť.

Zo zápasu týchto protikladov vzniká svet a to od najjednoduchších foriem po najzložitejšie

Anaxagoras - grécky filozof, ktorý otváral bránu atomistickým filozofom

- tvrdí, že svet je zložený z veľkého množstva malinkých čiastočiek, ktoré nazval semienka alebo

zárodky vecí. Tieto semienka sú hmotné, okom neviditeľné a obsahujú niečo zo štyroch živlov.

Spája ich dokonalý princíp nús, ktorý funguje ako prvohýbateľ. Dáva podnet, aby veci vznikli

respektíve zanikli

- tvrdí, že ak by sme oddelili čiastočku z nášho prsta, môžeme z nej zistiť údaje o tom, aké máme

oči, koľko máme prstov. Aj v tej najmenšej čiastočke sú uvedené údaje o celku

- ako prvý preniesol filozofiu z pobrežia do Atén, ktoré na to však neboli pripravené. Bol obvinený

z bezbožnosti a musel Atény opustiť („Slnko nie je Boh, ale žeravá masa, ktorá je väčšia ako

Peloponézsky polostrov.“)

- zaujímal sa aj o astronómiu - tvrdí, že nebeské telesá sú z takej istej látky ako Zem

- pripustil že aj na iných planétach môže byť život

- tvrdí, že Mesiac nesvieti, ale dostáva svoje žiarenie zo Slnka

Atomistická škola

Svojím myslením nadviazali na Anaxagora, čím predbehli dobu. Ich koncepcia atómov bola smerodajná pre vedu až do konca 19. storočia. Tvrdili, že sa svet skladá z malých, nedeliteľných, okom neviditeľných čiastočiek.

Leukippos - zakladateľ atomistickej školy

- prísny determinista - všetko čo existuje, má svoju príčinu

- zanechalo sa o ňom málo informácií

Demokritos - pripisuje sa mu väčšina myšlienok

- tvorca teórie atómov (ako prvý zaviedol do filozofie tento pojem). Podľa neho existujú atómy ako

symbol bytia a prázdny priestor ako symbol nebytia. Atómy sú malé, okom neviditeľné, hmotné,

rôznorodé čiastočky, ktorých základnou vlastnosťou je pohyb. Je ich veľké množstvo. Majú rôzne

háčiky a ušká, pomocou ktorých sa spájajú do mnohých útvarov

- podľa neho je aj duša zložená z hladkých, okrúhlych atómov. Tie sa po smrti človeka rozpŕchnu,

aby sa opäť mohli spojiť pri vzniku inej duše

- tvrdí, že duša súvisí s mozgom a ak mozog odumrie, človek nemá inú formu vedomia

Referendum

Referendum je najdemokratickejšia forma rozhodovania, ktorá sa nekoná pravidelne, ale len pri rôznych príležitostiach. Je platné, len ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina. Občania odpovedajú na otázku buď áno alebo nie. Majú možnosť vyjadriť sa k určitej problematike.

Poznáme 3 druhy referenda:

- obligatórne - je dané ústavou a presne vymedzuje k akým zákonom sa vyhlasuje 

- fakultatívne - je vecou subjektu, či vyhlási referendum otázky verejného záujmu

- ratifikačné - vyhlasuje sa na potvrdenie už prijatého zákonu

- môže sa spojiť s parlamentnými voľbami

Referendum je v dnešnej dobe veľmi málo využívané, pretože je väčšinou neplatné. Obyvatelia Slovenska sa nechcú zapájať do tvorenia demokracie, čo je podľa mňa veľká chyba. Ľudia by mali viacej využívať možnosť referenda a tým zvyšovať svoj podiel na budovaní demokratického štátu.

Demokratický štát zaručuje v súlade s ústavou základné ľudské práva a slobody. Niekedy sa však stretávame s prípadmi, kedy sú práva porušované. Napríklad v Amerike je povolený trest smrti aj napriek tomu, že je to právny štát. Práva a slobody existujú na to, aby sa dodržiavali, pretože právny štát má slúžiť občanom a nie naopak.

Pri riešení porušovania týchto práv by sme sa mali usilovať nájsť určité kompromisy, napríklad konkrétne pri treste smrti, nie byť bezpodmienečne za, ale vytvoriť aj určité výnimky, poľahčujúce okolnosti. Napríklad trest smrti pre toho, kto sa dopustil mnohonásobných vrážd, či znásilnení.

Alebo môžu byť potláčané aj práva národnostných menšín, kedy dochádza ku rasovej diskriminácií. Národnostná väčšina, v našom prípade Slováci by si mali uvedomiť, že aj ostatné národy majú určité práva, ktoré sú zakotvené aj v ústave. Mali by sme ich rešpektovať, pravdaže iba do tej miery, aby neboli potláčané naše vlastné národné a kultúrne práva.

Ústava (5. hlava, 2. oddiel)

Čl. 93 - Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z

tohto zväzku.

- Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

- Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Čl. 94 - Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má

právo sa zúčastniť na referende.

Čl. 95 - Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov

alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície

občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

- Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej

republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov

alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom.

Čl. 96 - Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávať

poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.

- Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.

Čl. 97 - Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej

republiky.

- Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 98 - Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak

bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

- Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.

Čl. 99 - Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným

zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.

- Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

Čl. 100 - Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon.

Referendá na SR