Vysvetlite pojmy: ontológia, gnozeológia, logika, axiológia

12. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: ontológia, gnozeológia, logika, axiológia.

2.) Charakterizujte Ústavu SR. Zaraďte do Ústavy podľa štátnych orgánov: prezident, mestský úrad Handlová, ministerstvo školstva, vláda, Národná rada Slovenskej republiky, obvodný úrad v Prievidzi.

3.) Zaujmite stanovisko k problematike tolerancie na Slovensku a vo svete.

Ontológia

Ontológia je náuka o bytí, o tom, čo je, čo existuje, ale aj o tom, čo existuje mimo reálneho bytia. V tomto zmysle bola ontológia nazývaná aj metafyzikou. Za jej zakladateľa sa považuje Parmenides. Jej kľúčovou otázkou bolo: „Z čoho vznikol svet?“. Až neskôr sa filozofi začali zameriavať na otázku: „Čo bolo pri vzniku sveta prvotné?“

Z hľadiska o akom princípe filozofi uvažujú pri vzniku sveta, ich môžeme rozdeliť na tri skupiny:

- monisti - uvažujú o jednom princípe

- delenie - materialisti - uvažujú o hmotnej podstate sveta

- idealisti - uvažujú o nehmotnej podstate sveta

- dualisti - uvažujú o hmotnom aj nehmotnom princípe

- napr. Aristoteles

- pluralisti - uvažujú o viacerých podstatách

- napr. Démokritos (materialista), Leibniz (idealista)

Z hľadiska objektívnosti, ich môžeme rozdeliť na dve skupiny:

- objektívnych - zaoberajú sa objektívnou realitou, bytím, ontológiou

- subjektívnych - zaoberajú sa subjektívnymi otázkami bytia, človekom, jeho vnútrom, myslením, šťastím

- napr. Sokrates

Patrí k najstarším filozofickým disciplínam. Postupne, ako sa začali vedy z filozofie vyčleňovať (oddeľovať), vznikla hrozba, že jednotlivé špeciálne vedy ontológiu nahradia. Špekulatívni filozofi začali v záujme ochrany ontológie šíriť názor, že vedy skúmajú bytie len povrchne (všímajú si len jednu stránku veci a uniká im podstata). Filozofická ontológia skúma pravú skutočnosť, čiže podstatu, ktorá sa nachádza za javovou stránkou veci. Toto tvrdenie bolo vyvrátené. Dokázalo sa, že každá veda vo svojom skúmaní ide do hĺbky podstaty.

V poslednej dobe filozofi uvažujú o kritickej ontológií, ktorá by v sebe zahrňovala kategóriu čistého bytia.

Gnozeológia

Gnozeológia (noetika) je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá poznaním. Skúma platnosť a pravdivosť nášho poznania, aká je hodnota poznatkov, aký je účel a hranice poznania. Jej základná otázka znie: „Je svet poznateľný? Existuje objektívna pravda?“

Vznikli dve skupiny filozofov:

- gnostici - tvrdili, že svet je poznateľný, oplatí sa ho spoznávať, objektívna pravda existuje

- nazývajú sa aj gnozeologickí optimisti

- agnostici - opierajú objektívnosť pravdy, pravda je čisto subjektívna a má ju každý

Podľa toho, čo pri poznávaní uplatňujeme vznikli gnozeologické smery:

- racionalizmus - pri poznávaní uplatňuje rozum (napr. Parmenides)

- senzualizmus - opiera sa o zmyslovú skúsenosť

- empirizmus - vychádza zo skúseností

- dogmatizmus - vychádza z neoverených, nedokázaných tvrdení a myšlienok

- skepticizmus - spochybňuje tvrdenia, overuje si ich, súvisí s kritickým myslením

Dôležitým pojmom v noetike je aj subjekt poznania:

- v minulosti sa chápal ako nositeľ stavov, vlastností a činností. V tomto zmysle bol stotožňovaný s pojmom

substancie, čiže podstaty

- v novoveku sa zásluhou René Descartesa subjektom poznania začína chápať individuálne vedomie, teda

nositeľ individuálneho vedomia, ktorým je človek. => René Descartes subjekt poznania homonizoval.

Objektom poznania je všetko, čo je mimo subjektu poznania. V 17. - 18. storočí sa subjekt poznania chápal

izolovane ako vytrhnutý so spoločenských a historických súvislostí

- až Hegel v 19. storočí sociologizoval subjekt poznania a dal mu takú podobu, akú má dnes. Subjekt

poznania je súčasť spoločenských a historických súvislostí. Hegel tvrdí: „Subjekt poznávania je aktívny

faktor v procese poznávania podmienený určitými historickými súvislosťami a schopný vierohodne

a pravdivo spoznávať svet.“

Logika

Logika je veda o myslení. Vychádza z toho, že základnou podmienkou poznania je hraničnosť, lebo tá nás učí správne myslieť nielen v poznávaní ale vôbec. Za zakladateľa logiky sa považuje Aristoteles.

Pôvodné myslenie ľudí bolo naivné. Dodnes sa prejavuje u tých, ktorí nedospeli ku kritičnosti. Výrazní primitívi sú sebavedomí. Ich sebavedomie je v štádiu naivného myslenia. Schovávajú zaň svoju identitu.

Prvé poučenie o správnom myslení nám dáva formálna logika. Vedľa nej existuje tzv. metodológia, ktorá nás poučuje o metódach správneho myslenia. Skúma správnosť postupu myslenia, správnosť odvodzovania súdov z iných súdov, ale neskúma pravdivosť poznatkov.

S logikou súvisia logické postupy myslenia - analýza - rozbor celku

- syntéza - spájanie do celku

- abstrakcia - výber podstaty

- zovšeobecňovanie - prenášanie podstaty, generalizácia

S logikou súvisia aj metódy myslenia - induktívna - od jednoduchého a jedinečného k všeobecnému

- deduktívna - od všeobecného k jednoduchému a jedinečnému

Axiológia

Axiológia je vedľajšia filozofická disciplína o hodnotách a hodnotení. Patrí k najmladším filozofickým disciplínam. Prvý krát toto slovo použil Eduard Hartmann, ktorý axiológiu označil za učenie o určovaní hodnôt.

Axiológia má svoje korene vo filozofií. Immanuel Kant sa ako prvý zameral na mravné hodnoty a považuje sa za tvorcu mravného zákona tzv. kategorického imperatívu.

- Konaj tak, aby mohol každý konať tak ako ty.

- Chovaj sa k osobe druhého ako k účelu a nikdy nie ako k prostriedku.

Pedagogika

Pedagogika je veda o výchove a vzdelávaní.

Psychológia

Psychológia je náuka o duši človeka a o jeho vnútorných pochodoch. Prispieva k sebapoznávaniu. Študuje prejavy duševného života (všetko, čo o psychológií vieme).

Sociológia

Sociológia sa zaoberá spoločnosťou a všetkým, čo s ňou súvisí.

Etika

Etika je veda o morálke.

Estetika

Estetika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom krásna. Študuje emócie a city, ktoré vznikajú prijímaním a oceňovaním krásna. Zaoberá sa otázkami: „Čo je vkus? Čo je vkusné a čo nie?“

Ústava SR

Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Bola podpísaná 1.9.1992, no do platnosti vošla až 1.1.1993. Má najvyššiu právnu silu. Od obsahu ústavy sa odvíja vnútorné usporiadanie štátu, deľba moci, základné ľudské a občianske práva. Každý prijatý zákon musí byť v súlade s ústavou. Ak tomu tak nie je, rozhoduje ústavný súd. Východiskom Ústavy bola Listina základných práv a slobôd z roku 1991.

Naša ústava je - tuhá - na jej zmenu treba potreba 3/5 hlasov

- písaná - právne normy sa nachádzajú v jednom dokumente

- právna (reálna) - v podstatných znakoch sa zhoduje s realitou

- dohodnutá - vznikla dohodou

- republikánska - SR je republika na čele s prezidentom

- unitaristická - ústava jedného štátu

Rieši vzťahy medzi občanmi a štátom. Hovorí o ústavnosti, zákonnosti, demokratickosti a humanizme. Text nie je ideologický a viacvýznamový. Člení sa na preambulu, 9 hláv, oddiely a 156 článkov.

Členenie

Preambula - viaže sa na historický odkaz Veľkej Moravy a na Cyrilometodské duchovné dedičstvo. Hovorí

o cieľoch a základných demokratických princípoch. Konštatuje sa tu mierová spolupráca

s ostatnými štátmi, uplatňovanie demokratickej povahy vlády a spolupráca s národnostnými

menšinami a etnickými skupinami

Hlavy - 1.H - hranice štátu a hlavné mesto Bratislava
- charakteristika štátu - SR je zvrchovaným, demokratickým, právnym štátom

- štátne symboly - štátny znak, vlajka, pečať, hymna

- trojrozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu

- ustanovenie suverenity ľudu - zdrojom všetkej moci je občan
- 2.H - sú tu zakotvené základné ľudské práva a slobody na základe Listiny základných ľudských práv

a slobôd, ktorú prijalo federálne zhromaždenie v roku 1991

- základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý

človek je so svojimi právami spojený ako s biologickou jednotkou

- prioritu má jednotlivec, chráni sa jeho dôstojnosť a práva

- všetci občania sú si rovní bez ohľadu na vierovyznanie, rasu, pôvod,...

- skladá sa zo siedmych oddielov:

- 1. oddiel - Všeobecné ustanovenie

- 2. oddiel - Základné ľudské práva a slobody

- 3. oddiel - Politické práva

- 4. oddiel - Práva národnostných menšín a etnických skupín

- 5. oddiel - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

- 6. oddiel - Právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva

- 7. oddiel - Právo na súdnu a inú právnu ochranu

- 3.H - rieši základné otázky hospodárstva

- hovorí o trhovom mechanizme, štátnom rozpočte, postavení kontrolného úradu

- 4.H - hovorí o územnej samospráve, ktorej základom je obec ako územný a správny celok združujúci

osoby s trvalým pobytom v danej obci

- 5.H - zákonodarná moc, orgány zákonodarnej moci

- parlament (NR) - jediný ústavodarný a zákonodarný orgán; skladá sa zo 150 poslancov, ktorí sú

volení na 4 roky; skladá sa z predsedu a podpredsedov; prijíma ústavu a ústavné

zákony; volí prezidenta; rozhoduje o vnútropolitických a zahraničnopolitických

záležitostiach; ak je SR napadnutá, vypovedá vojnu

- referendum - najdemokratickejšia forma rozhodovania; nástroj priamej demokracie; koná sa iba pri

určitých dôležitých udalostiach; občania majú právo vyjadriť sa k určitej

problematike; je platné ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina; ústava umožňuje

výsledky referenda zmeniť alebo zrušiť po uplynutí 3 rokov vo forme ústavného

zákona

- 6.H - výkonná moc, orgány výkonnej moci

- prezident - hlava štátu; môže byť stíhaný len za vlastizradu; môže udeľovať milosti a amnestie; má

právo relatívneho veta; môže rozpustiť parlament, ale iba v prvom polroku vlády a po

30 dňoch sa musia konať parlamentné voľby

- vláda - kolektívny orgán výkonnej moci; rozhoduje o zákonoch a o programe vlády; nemôže vrátiť

zákony NR, teda nemá právo relatívneho veta, ale môže o to požiadať prezidenta; predseda

vlády je menovaný prezidentom a navrhuje menovanie / odvolanie členov vlády

- 7.H - súdna moc, súdnictvo, ústavné súdnictvo, ústavný súd

- 8.H - postavenie prokuratúry Slovenskej republiky

- 9.H - prechodné a záverečné ustanovenia

Tolerancia

Tolerancia je schopnosť chápať odlišnosť iných ľudí. Môže byť náboženská, politická, či národnostná. Aj napriek tomu, že naša ústava zakotvuje ľudské práva a slobody pre všetkých ľudí bez ohľadu na vierovyznanie, rasu alebo pôvod, existuje mnoho prípadov porušovania ľudských práv a tolerancie.

Porušovanie náboženskej tolerancie viedlo v minulosti k mnohým rozporom. Postupom času sa síce tieto nezhody urovnali, no aj tak v dnešnom modernom svete stále existujú problémy s rešpektovaním iného náboženstva. Napríklad v Európe je najrozšírenejším náboženstvom kresťanstvo a tak títo ľudia majú problém pochopiť a nepodceňovať iné náboženstvá, ktoré nie sú také rozšírené. Ďalším dôvodom nepochopenia môže byť to, že nepoznáme princípy iných náboženstiev a posudzujeme ich iba z vlastného hľadiska, prípadne z toho, čo povedali známi a priatelia. Preto je potrebné, aby sme sa zaujímali aj o iné kultúry a náboženstvá. Pomôže nám to lepšie sa vcítiť do ich myslenia.

Tolerancia je v dnešnom svete veľmi dôležitá, pretože nám pomáha byť empatickými. Z minulosti poznáme mnoho prípadov, kedy bol porušovaný akýkoľvek druh tolerancie (napríklad 30 ročná vojna - náboženská, druhá svetová vojna - národnostná) . Mali by sme sa naučiť druhých ľudí tolerovať, ako najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť zbytočným problémom.