Uveďte a opíšte štátne symboly Slovenskej republiky

13. Maturitné zadanie

1.) Uveďte a opíšte štátne symboly Slovenskej republiky.

2.) Zaraďte Friedricha Nietzscheho do kontextu dejín filozofie a priblížte jeho filozofiu. Uveďte aj ďalších predstaviteľov tohto obdobia a charakterizujte ich názory.

3.) Vyjadrite svoj názor na uplatňovanie práv a povinností predávajúceho a spotrebiteľa v reálnom živote. Objasnite potrebu ochrany spotrebiteľa.

Štátne symboly

Štátne symboly sú oficiálne nezameniteľné označenia štátu, ktoré vychádzajú z tradície štátu a sú zachytené v ústave. Medzi štátne symboly Slovenskej republiky patrí: štátny znak, vlajka, pečať a hymna.

Štátny znak

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, ktorý je vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Štátny znak sa väčšinou vyobrazuje farebne a striebornú farbu dvojitého kríža je možné nahradiť bielou farbou. Taktiež je možné aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického alebo iného materiálu.

Štátny znak používajú: Národná rada, prezident, vláda, ministerstvá, Národný kontrolný úrad, prokuratúra, ozbrojené sily, štátne školy a štátne školské zariadenia, orgány územnej samosprávy, Národná banka Slovenska a štátne banky,...

Štátny znak sa používa na trvalé vonkajšie označenie budov, ktoré sú sídlom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, na označenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku doma a v zahraničí na medzinárodných podujatiach, na úradných listinách štátnych orgánov a na úradných pečiatkach. Vo vnútri budovy sa používa na výzdobu učební a zasadacích miestností v štátnych školách. Môžu ho používať aj iné fyzické a právnické osoby s výnimkou označenia ich budov, listín, pečiatoka rovnošiat. Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu.

Štátna vlajka

Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov (bieleho, modrého a červeného), ktoré sú rovnakej šírky a usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak a pomer strán štátnej vlajky je 2 : 3. Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy. Štátna zástava sa od štátnej vlajky líši rozmermi a použitím. Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari pri príležitosti štátnych sviatkov alebo iných významných udalostiach.

Štátna pečať

Štátna pečať je okrúhla a v jej strede je vyobrazený štátny znak. Farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu je lipový lístok. Štátna pečať má priemer 45 mm. Používa sa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov ako i v ďalších obvyklých prípadoch. Pečatidlo štátnej pečate uchováva prezident Slovenskej republiky

Štátna hymna

Štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska (zložil Janko Matuška - 1844). Hrá sa alebo

spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní a výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru.

Štandarda prezidenta republiky

Štandarda prezidenta republiky nie je symbolom štátu, len symbolom funkcie prezidenta. Má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojkrížom. Označuje sa ním trvalé alebo dočasné sídlo prezidenta republiky.

Filozofia 19. storočia

Koncom dvadsiatych a počas tridsiatych rokov 19.storočia sa v radoch nemeckých a francúzskych mysliteľov ozývalo „volanie“ po novom začiatku filozofie. Bolo nutné vysporiadať sa s predchádzajúcim klasickým myslením. Nehľadiac na rôznorodosť teoretických východísk a rozmanitosť argumentov, sa myslitelia tohto obdobia zhodovali v kritickom pohľade na klasickú filozofiu. Zmenu postavenia filozofie, nové chápanie jej možností, funkcií a tém súborne nazývame poklasickou filozofiou.

Posun filozofického myslenia je nerozlučne spätý s celkovým spoločenským pohybom - prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia. Na druhej strane sa filozofia zaoberá javmi, ktoré tento progresívny proces sprevádzajú - zvecnenie a odcudzenie človeka, rozpad tradičných hodnotových orientácií a hľadanie života, úsilie dosiahnuť osobný prospech a presadiť sa.

Z naznačených súvislostí vyplýva, že pre filozofiu 19. storočia je charakteristický výrazný pluralizmus, ktorý bráni podať presnú typologizáciu filozofických prúdov a smerov. Spočiatku sa vyhraňujú dve tendencie v poklasickej filozofii: scientizmus, ktorý sa snaží filozofiu priblížiť vedeckému typu poznania. Hlavným smerom tejto orientácie sa stal pozitivizmus. Druhá línia je založená na snahe zachytiť hĺbky ľudskej existencie, označuje sa ako antropologizmus. Medzi predstaviteľov tejto línie patrí: Friedrich Nietzsche a Arthur Schopenhauer

Friedrich Nietzsche

Friedrich Nietzsche bol nemecký filozof, kritik morálky a náboženstva. Dostal prezývku malý pastor, pretože bol vynikajúci rozprávač. Narodil sa v rodine evanjelického farára. V rannom detstve prišiel o otca a vychovávajú ho samé ženy, ktoré z neho vypestovali precitliveného slabocha. Nenávidel ich. Čelil tomu tvrdou sebadisciplínou. Chcel zo seba vychovať tvrdého muža. Dvakrát plánoval nerukovať, no nezobrali ho.

Stal sa profesorom v Bazileji, avšak práca ho fyzicky aj psychicky vyčerpávala. Takmer oslepol a psychicky sa zrútil. Bol donútený žiť ako ľudská troska. Dostal sa do starostlivosti matky a sestry. Väčšinu života prežil vo Švajčiarsku a v osamotení.

Nietzsche svojou filozofiou ovplyvnil filozofiu života a existencializmus. Vychádzal z darwinistického princípu boja o existenciu (voluntarizmus) a Schopenhauerovej metafyziky vôle. Nadväzuje na jeho iracionalistické učenie o vôli, ale Nietzsche ju nechápe metafyzicky ako jeho predchodca. Odmieta metafyziku.

Jeho filozofiu môžeme rozdeliť na tri štádia, ktoré hovoria o živote spoločnosti:

- duch sa mení na ťavu - v tomto štádiu sa ľudia riadili normami, uznávali hodnoty, rešpektovali autority,

uctievali Boha a podriaďovali sa

- ťava sa mení na leva - v tomto štádiu ľudia prestali uznávať akékoľvek normy a hodnoty. Smerujú

k nihilizmu

- tvrdí, že: „Boh je mŕtvy! Ľudia vy ste ho zabili!“ Podľa Nietzscheho je treba

prehodnotiť a rozbiť všetky staré hodnoty, pretože sú zbytočné

- lev sa mení na dieťa - v tomto štádiu sú staré hodnoty už zničené a je nutné prijať nové hodnoty, ktoré má vytvoriť nadčlovek

Smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho a životu nepriateľského. Tvrdí, že: „Človek je len lano natiahnuté medzi opicou a nadčlovekom.“ Človek je výsledkom prírodného vývinového reťazca, ale nadčlovek je výtvorom vlastnej aktivity jedinca. Vôľa k životu sa uňho mení na vôľu k moci. Nadčlovek má snahu svojou činnosťou niečo poznať, ovládnuť, privlastniť si a zmeniť vnímanie samého seba a sveta. Človek sa má silou svojej vôle usilovať o to, aby sa stal nadčlovekom a najdôležitejšou úlohou ľudstva je pomoc pri jeho vytváraní.

Nietzsche rozlišuje morálku otrokov (slabých, nesamostatných, podraďujú sa moci a náboženstvu) a morálku silných (spojené s ideou nadčloveka, ktorý sa vzdáva všetkého, čo ho brzdí, čo by z neho mohlo robiť slabocha). Poslaním vyšších ľudí je žiť v súlade so sebou, so svojou vôľou k moci, žiť slobodne, teda vytvárať sám seba.

Medzi jeho zaujímavé myšlienky patrí:

- „Hovorím si posledný filozof, lebo som posledný človek, nikto so mnou okrem mňa nehovorí a môj hlas

prichádza ku mne ako hlas umierajúceho.“

- „Čo ma nezabije to ma posilní.“

- „ Bez Hudby by bol život pre mňa omylom.“ - mal hlboký vzťah k hudbe

Arthur Schopenhauer

Arthur Schopenhauer bol nemecký filozof, pokladaný za prvého predstaviteľa filozofie života a filozofického génia. Pochádzal z rodiny bankára. Jeho matka bola príliš moderná spisovateľka. Nerozumeli si a prerušil s ňou akékoľvek kontakty. Študoval za obchodníka, no po otcovej smrti sa venuje najmä jazykom a filozofii. Tvrdil, že po matke dedíme inteligenciu a po otcovi charakter. On po matke získal bystrý intelekt, lásku k prírode, cit na pochopenie ťažkostí človeka a po otcovi zdedil nespútanosť.

Schopenhauer bol sebavedomý, arogantný a celý život bažil po sláve. Chcel pretromfnúť Hegela a prilákať jeho žiakov, no tí k nemu na prednášky nechodili. Schopenhauer to nezniesol a utiahol sa do samoty.

Pre jeho filozofiu je typický voluntarizmus (vyzdvihuje vôľu) a iracionalizmus (podstata sveta sa nedá uchopiť rozumom). Ovplyvnil aj filozofiu existencializmu. Jeho myšlienky sú poznačené pesimizmom, ale hľadá východiská z krutej reality:

- zmierenie pocitu beznádeje sa ukrýva v súcite s inými

- vidíme že ostatní trpia a to nám pomáha zvládnuť vlastné utrpenie

- skoncovanie s nezmyselnosťou na základe vlastného rozhodnutia (samovražda)

- falošná predstava, pretože by sme ňou potvrdili prevahu vôle a jej absurdného pôsobenia

- dočasný únik zo sveta v podobe estetického zážitku

- na mysli mal predovšetkým hudbu

- skutočné východisko v podobe nirvány

- znamená odvrátenie a odpútanie sa od pozemského

- život v asketizme

- pocit sebaprekonania, ktorý oslobodzuje

Je autorom diela Svet ako vôľa a predstava, v ktorom čerpá z myšlienok Immanuela Kanta. Predstava symbolizuje Kantov svet javov, teda realitu takú, aká sa nám javí cez zmysly. Vôľa predstavuje skrytú podstatu. Tvrdí, že každý človek si na základe zmyslového a racionálneho vnímania utvára predstavy o skutočnosti, ktoré sú ovplyvnené apriórnymi formami (priestor, čas, ... ) a závisia od motivácie.

Vôľu Schopenhauer chápe metafyzicky . Svetová vôľa ako iracionálne živelné slepé chrlenie ovláda človeka, jeho telo, myslenie, emócie a ovplyvňuje aj prírodu. Tvrdí, že jedinec bol na svet vrhnutý bez toho aby si to želal, a musí svoj život nejako prežiť aj proti svojej vôli. človek počas svojho života neustále niečo chce a je nespokojný, či to dosiahne alebo nedosiahne. Môže za to neukojiteľná trýzeň a vôľa k životu. Dokonca aj moment zoznámenia, láska, či manželstvo je výsledkom pôsobenia svetovej vôle. Ľudia sa zoznamujú preto, aby s niekým splodili potomstvo. Nemá to nič so šťastím.

Práva spotrebiteľa

Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie sťažností orgánom dozoru a kontroly pri porušení práv spotrebiteľa.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ale aj všetky iné zmluvy.

Každý spotrebiteľ má právo organizovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v organizáciách na ochranu spotrebiteľov a prostredníctvom týchto organizácií chrániť a presadzovať oprávnené záujmy a práva spotrebiteľov.

Proti porušeniu práv a povinností predávajúceho a spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ na súde od porušiteľa domáhať ochrany svojho práva, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti predávajúceho a spotrebiteľa, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od porušiteľa.

Povinnosti predávajúceho

Predávajúci je povinný:

- predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi

prekontrolovať si správnosť týchto údajov

- predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite. Ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci

predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely

- predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny

- správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb. Pri nesúlade cien, teda keď je

výrobok označený inou cenou, akú v skutočnosti má, máme právo na vrátenie peňazí

- vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe tovaru

- zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb

- dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom

tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu

- predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje

- zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich bezpečné použitie

- vydať spotrebiteľovi doklad o reklamácií. Reklamácia musí byť vybavené do 30 dní od jej podania.

Reklamovať sa môže aj zlacnení tovar

Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.

Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované. Platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Tým sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a čestnosti.