Vysvetlite pojmy: duševné zdravie, stres, frustrácia, konflikt

15. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: duševné zdravie, stres, frustrácia, konflikt. Uveďte spôsoby, ako sa ľudský organizmus vyrovnáva so stresom.

2.) Analyzujte druhú hlavu Ústavy SR. Rozhodnite, v ktorých prípadoch boli porušené ľudské práva.

3.) Zhodnoťte význam poznatkov z ekonómie a ekonomiky pre jednotlivca.

Stres, frustrácia, konflikt

V modernej dobe sa medzi človekom a spoločnosťou vytvárajú zložité a rozmanité vzťahy. Tieto vzťahy môžu mať vplyv a ovplyvňovať vnútorný svet človeka. Každý človek je nositeľom určitých vlastností, na základe ktorých každý jedinec reaguje na tieto zložité vzťahy inak.

Sociálne vzťahy sa v spoločnosti štandardizujú a vytvára sa stereotyp. V určitých situáciách dochádza k naručeniu tohto stereotypu (presťahovanie, strata zamestnania, strata blízkej osoby), čo má rôzny vplyv na jedinca. Je to zásah do osobnosti človeka a často to vplýva na psychiku. Tieto situácie sú príčinou rôznych neuróz a psychoneuróz, ale aj konfliktov a stresov. V konečnom dôsledku to môže spôsobiť rozpad sociálnej rodiny a dezorientáciu jedinca. Ide o stavy vnútorného napätia, ktoré označujeme ako stres a frustrácia. Vznikajú pri odňatí alebo strate niečoho (zamestnania, priateľa, prestíže, dobrého mena). Nejedná sa o masové javy, postihujú výlučne jedinca.

- frustrácia - zmarenie impulzu, ktorý v organizme vznikol, respektíve prerušenie impulzu alebo zmarenie

potreby (keď sa na niečo tešíme, pripravujeme a z rôznych dôvodov da to neuskutoční)

- stres - psychická záťaž, teda vnútorné napätie, ktoré môže mať rôznu dobu trvania

Stresový hormón sa nazýva adrenalín a môže byť - negatívny - nebezpečný, môže narušiť fyzické zdravie

- pozitívny - vnútorné napätie, keď sa na niečo tešíme

- špecifický - zažívame ho pri adrenalínových športoch

Optimálnu dávku stresu nazývame eustres. Nie je zdraviu škodlivá a zvyšuje aktivitu. Škodlivá dávka, ktorá spôsobuje podráždenie sa nazýva distres.

Stres môže vzniknúť aj neriešením nahromadených konfliktov. Konflikt je psychické poranenie. Je to stav, do ktorého sa človek dostane, keď v úsilí niečo dosiahnuť narazí na prekážku a musí ju odstrániť. Je to boj dvoch tendencií, ktoré môžu byť protichodné, alebo kladné. Riešime ho tak, že zvážime argumenty za a proti a slobodne sa rozhodneme. Niekedy stav stresu nenavodí konkrétna príčina, ale len myšlienky.

Stres sa môže prejaviť v - správaní - človek nekomunikuje, nevie si zorganizovať čas, stratí zmysel pre humor, má narušený spánok, je agresívny

- nálade - skleslá, nepokojná nálada, netrpezlivosť, beznádej, bezradnosť, hnev, úzkosť, depresie

- telesných prejavoch - ohrýzanie nechtov, trhanie vlasov, nadmerné potenie,

zimomriavky, búšenie srdca

Úspech v boji proti stresu závisí - od celkovej štruktúry osobnosti

- od charakteru človeka

- od zdravia a kondície

- od vôle

Každý organizmus sa snaží so stresom vyrovnať, teda existujú rôzne kompenzačné činitele v boji so stresom: toxikománia (cigarety, alkohol, drogy), religiozita (duchovné vnímanie), agresia, aktivita, kultúrne akcie, čítanie, šport, rekreácie,... Ak nič nepomáha a človek je v hlbokej depresií, hľadá východisko v samovražde. Aby sme predišli negatívnym kompenzačným činiteľom, musíme si všímať ľudí okolo seba

Duševné zdravie

Súčasťou všeobecného zdravia človeka je aj psychické, čiže duševné zdravie. O duševnom zdraví hovoríme:

- keď má človek vzťah k sebe samému (akúsi úctu), dobre vychádza s ľuďmi, je tolerantný, empatický,

nenechá sa uniesť hnevom, strachom, žiarlivosťou, vie sa povzniesť nad neúspech

- keď má človek dobrý pocit v spoločnosti iných ľudí, vie prejaviť lásku, náklonnosť, vie prejaviť svoje city,

ľudí nevyužíva, akceptuje ich, vie si povedať svoj názor, je otvorený, komunikatívny, asertívny

- keď človek dokáže zvládnuť životné situácie, dokáže sa prispôsobiť zmene, snaží sa riešiť konflikty, verí si,

neobáva sa budúcnosti, je schopný spraviť životné rozhodnutia

Desatoro pre duševné zdravie

- primaj sám seba

- hovor o tom

- buď aktívny

- uč sa novým veciam

- stretávaj sa s priateľmi

- rob niečo tvorivé

- zapoj sa a pomôž

- neváhaj požiadať o pomoc

- oddychuj a uvoľni sa

- zdolávaj prekážky

- neboj sa vnímať

- ži tu a teraz

Ústava SR

Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Bola podpísaná 1.9.1992, no do platnosti vošla až 1.1.1993. Má najvyššiu právnu silu. Od obsahu ústavy sa odvíja vnútorné usporiadanie štátu, deľba moci, základné ľudské a občianske práva. Každý prijatý zákon musí byť v súlade s ústavou. Ak tomu tak nie je, rozhoduje ústavný súd. Východiskom Ústavy bola Listina základných práv a slobôd z roku 1991.

Naša ústava je - tuhá - na jej zmenu treba potreba 3/5 hlasov

- písaná - právne normy sa nachádzajú v jednom dokumente

- právna (reálna) - v podstatných znakoch sa zhoduje s realitou

- dohodnutá - vznikla dohodou

- republikánska - SR je republika na čele s prezidentom

- unitaristická - ústava jedného štátu

Rieši vzťahy medzi občanmi a štátom. Hovorí o ústavnosti, zákonnosti, demokratickosti a humanizme. Text nie je ideologický a viacvýznamový. Člení sa na preambulu, 9 hláv, oddiely a 156 článkov.

Sféra slobody jednotlivca je prvotná. Štát môže do nej zasahovať len na základe zákona a len zákonom predpísaným spôsobom. Človek sa stáva najvyššou spoločenskou jednotkou. Právne normy, ktoré parlament prijíma, musia vytvárať priestor na naplnenie týchto humanistických myšlienok. Charakteristickou črtou právneho štátu je poskytovanie ochrany jednotlivcovi pred neoprávnenými zásahmi štátu. Zmluvy o ľudských právach majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd. Všetkým občanom sa priznáva sloboda a rovnosť, nielen v právnej, ale aj v ľudskej sfére. Na prvom mieste sa zdôrazňuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Človek je neopakovateľná ľudská bytosť a prirodzené ľudské práva sú s jedincom spojené ako s biologickou jednotou.

Druhá hlava ústavy SR

V druhej hlave našej ústavy sú zakotvené základné ľudské práva a slobody na základe Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorú prijalo federálne zhromaždenie v roku 1991. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý človek je so svojimi právami spojený ako s biologickou jednotou. Prioritu má jednotlivec, chráni sa jeho dôstojnosť a práva. Všetci občania sú si rovní bez ohľadu na vierovyznanie, rasu, pôvod,...

Druhá hlava ústavy SR sa skladá zo siedmych oddielov:

- 1. oddiel - Všeobecné ustanovenie

- 2. oddiel - Základné ľudské práva a slobody

- 3. oddiel - Politické práva - občan sa podieľa na budovaní demokracie rozhodovaním o verejných veciach

- 4. oddiel - Práva národnostných menšín a etnických skupín - princíp rovnoprávnosti všetkých ľudí

- 5. oddiel - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva - v ústave je obsah Európskej sociálnej charty

- 6. oddiel - Právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva

- 7. oddiel - Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Základné ľudské práva a slobody - právo na život

- osobná sloboda

- ľudská dôstojnosť

- právo vlastniť majetok

- nedotknuteľnosť obydlia

- sloboda myslenia, svedomia

Politické práva - sloboda prejavu

- petičné právo

- právo zhromažďovania

Práva národnostných menšín a etnických skupín - právo rozvíjať vlastnú kultúru

- právo vzdelávať sa v materinskom jazyku

- používať materinský jazyk v úradnom styku

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva - právo na slobodnú voľbu povolania

- právo na vzdelanie

- právo na dobré pracovné podmienky

- ochrana rodiny

Právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva - právo na priaznivé životné prostredie

- povinnosť chrániť životné prostredie

Právo na súdnu a inú právnu ochranu - prezumpcia neviny

- princíp rovnosti a objektívnosti rozhodovaní súdov

- len súd môže rozhodnúť o trestoch za trestné činy

Základné ľudské práva a slobody, ktoré sa ma týkajú

Právo na život. Každý má právo na ľudský život, nezávisí to od žiadnych okolností, ani od veku, pohlavia alebo iného kritéria. Do rozporu s týmto právom sa môže dostať otázka interrupcie, eutanázie alebo trestu smrti.

Právo vlastniť majetok. Každý môže nadobudnúť a vlastniť majetok, samozrejme iba podľa zákona. Toto právo sa môže zlučovať aj s právom na osobnú slobodu, teda je nezákonné zasahovať do osobných vecí, vrátane majetku.

Sloboda prejavu. Každý človek má právo na vlastný názor a na jeho prezentáciu, či obhajovanie. Ostatní ľudia nemôžu človeku zakazovať v slobode prejavu, pretože každý má svoj názor. My s ním síce nemusíme súhlasiť, ale sme povinní ho rešpektovať.

Právo na slobodnú voľbu povolania. Nikoho nemožno nútiť vykonávať povolanie, ktoré nechce. Každý má právo na povolanie, ku ktorému má blízko. K tomuto právu patrí aj ochrana pracovných podmienok a hmotného zabezpečenia v starobe a chorobe.

Právo a vzdelanie. Každý má právo na vzdelanie, Je protizákonné niekomu odopierať toto právo. Platí zákon o povinnej 10 ročnej dochádzke.

Právo na ochranu rodiny. Rodina je základná jednotka spoločnosti. Je to aj skupina osôb, ktoré sú spojené zväzkami manželstva, krvi či adopcie. Rodina je špecifický subjekt, ktorý nemožno narušiť žiadnou činnosťou. Každý má právo na rodinu, na to, aby fungovala a aby každé dieťa vyrastalo v zdravom rodinnom zázemí.

Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Životné prostredie je prostredie, v ktorom žijeme a preto máme právo a zároveň aj povinnosť zachovávať zdravé životné prostredie. Človek by si mal vážiť to, kde žije a mal by sa starať o to, aby bolo životné prostredie v čo najlepšom stave.

Právo na osobnú slobodu. Človek môže disponovať sám sebou, svojim čarom a konaním. Každý, kto sa zdržiava na území SR ho môže aj slobodne opustiť. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť.

Právo na súdnu ochranu. Toto právo je základom právneho štátu. Súvisí s ním prezumpcia neviny a princíp rovnosti a objektívnosti rozhodovania súdov. Len súd môže rozhodovať o trestoch za trestné činy, pričom obvinený sa považuje za nevinného, pokiaľ sa mu vina nedokáže.

Právo na osobnú bezpečnosť a slobodu. Nikoho nemožno mučiť, držať v otroctve, či podrobovať neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.

Prípady, kedy boli porušené ľudské práva

1) Obvineného potrestali za to, že nechcel vypovedať.

- 2. hlava, 7. oddiel, 50. článok

2) Ministerstvo odmietlo poskytnúť informácie o stave životného prostredia.

- 2. hlava, 6. oddiel, 44. a 45. článok

3) Občan bol zbavený štátneho občianstva za to, že previedol svoje financie na účet do zahraničia.

- 2. hlava, 2. oddiel, 20. článok

4) Občan odmietol vypovedať, lebo by svojou výpoveďou spôsobil trestné stíhanie brata a bol za to potrestaný.

- 2. hlava, 7. oddiel, 47. článok

Ekonómia

Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá študovaním hospodárstva a skúma všetko to, čo s hospodárením súvisí. Je to čisto teoretická veda, ktorá vznikla v druhej polovici 18. storočia.

Za jej zakladateľa sa považuje anglický ekonóm Adam Smith, ktorý bol stúpencom ekonomického liberalizmu. Za základ fungovania ekonomiky považoval slobodu človeka a slobodné podnikanie. Do trhového mechanizmu nemá zasahovať štát. Jeho teória sa nazýva Neviditeľná ruka trhového mechanizmu. Jeho opakom je ekonóm John Maynard Keynes, ktorý je za zásahy štátu do trhu.

Ekonómiu rozdeľujeme na mikroekonómiu a makroekonómiu:

- mikroekonómia - skúma ako sa správajú jednotlivci a podniky na trhu

- zaoberá sa cenami tovarov

- vysvetľuje príčiny nezamestnanosti

- makroekonómia - zaoberá sa ekonomikou ako celkom - dopytom a ponukou

- skúma problémy ako inflácia, kríza, medzinárodný obchod

Ekonomika

Ekonomika je staršia ako ekonómia. Má praktické zameranie a súvisí s naším každodenným životom (osvetlenie, jedlo, oblečenie, kúrenie, nakupovanie, voda). Pojem ekonomika má viac významov:

- úspornosť a hospodárnosť

- národné hospodárstvo tej ktorej krajiny

- súhrn výrobných vzťahov na určitom stupni rozvoja výrobných síl

- vedný odbor, ktorý skúma jednotlivé odvetia národného hospodárstva

- stav národného hospodárstva a jeho odvetví v určitom časovom momente

Základom ekonomiky je výroba. Každá výrobná činnosť musí riešiť tri otázky výroby: „Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?“ S výrobou úzko súvisí rozdeľovanie a spotreba.

Ekonomiku na základe charakteru výstupu (čo vyprodukuje), delíme na štyri sektory:

- primárny sektor - činnosti spojené s prírodnými procesmi (ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesné

a vodné hospodárstvo)

- sekundárny sektor - je spojený s priemyslom a premenou prírodných zdrojov (spracovateľský, stavebnícky,

chemický)

- terciárny sektor - služby a obsluhovanie prvých dvoch sektorov (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, doprava,

telovýchova)

- kvartálny sektor - informačné služby

Podľa toho, koľko tovarov a služieb ekonomika ponúka, rozlišujeme prebytkovú a nedostatkovú ekonomiku:

- prebytková - vyrobí viac tovaru a služieb, ako dokážu obyvatelia spotrebovať

- nedostatková - ponúka málo tovarov a služieb, teda je dopyt väčší ponuka

Podľa toho, či je ekonómia štátu otvorená iným krajinám, rozlišujeme otvorenú a uzavretú ekonómiu štátu:

- otvorená - funguje na vývoze a dovoze, pričom pracovná sila migruje

- má ju väčšina štátov, vrátane SR

- uzavretá - vyskytuje sa len výnimočne a to najmä u socialistických štátoch (Kuba, Severná Kórea)

Ak hovoríme o hospodárstve, výrobe a trhu, ekonomika môže byť:

- tradičná - je založená na zvykoch a tradíciách, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu

- prevládala hlavne v staroveku a stredoveku

- presadzovala tradičné odvetia hospodárstva na úkor moderných, čím brzdila pokrok a rozvoj

- typická je naturálna výmena

- príkazová - je riadená z centa formou plánov (dôležité je plánovanie)

- prevláda štátne vlastníctvo, neexistuje konkurencia

- trhová - ekonomika voľnej súťaže a konkurencie

- jej základom je trhový mechanizmus

- prevláda súkromné vlastníctvo

- štát určuje trh, vymedzuje pravidlá a základné ekonomické otázky: „Čo? Ako? Pre koho?“

- kombinovaná - aj sociálne trhové hospodárstvo

- štát reguluje ceny, snaží sa o vyrovnaný štátny rozpočet a zasahuje do ekonomiky

Ekonómia a ekonomika spolu úzko súvisia. Ekonómia teoreticky skúma využívanie a rozdeľovanie vzácnych zdrojov a ekonomika tieto teoretické poznatky prakticky využíva. Ekonómia pomáha riešiť základné otázky ekonomiky: „Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?“

Poznatky z ekonómie a ekonomiky nám ponúkajú možnosť lepšie sa orientovať v našom hospodárstve. Na trhu majú pre nás praktický význam pojmy ako ponuka, dopyt, či cena. Prakticky ich využívame v rôznych podnikoch, kde sa človek môže realizovať a premeniť svoje poznatky na finančný zárobok.

Poznatky z ekonómie sú dôležité aj pre obyčajného človeka, ktorý nepodniká pretože to patrí k všeobecnému vzdelaniu. Pomáhajú nám porozumieť celkovej situácii v štáte, vytvoriť si vlastný názor na rôzne situácie, vedieť odhadnúť napr. správnu hodnotu tovaru.