Vysvetlite pojmy: materializmus, idealizmus, monizmus, dualizmus, agnosticizmus

16. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: materializmus, idealizmus, monizmus, dualizmus, agnosticizmus.

2.) Vysvetlite, prečo si spoločnosť nevystačila s obyčajmi a potrebovala právo. Čím sa právne normy odlišujú od spoločenských noriem?

3.) Prezentujte svoj názor k problému eutanázie, trestu smrti a interrupcie.

Materializmus, idealizmus, monizmus, dualizmus a agnosticizmus

Z hľadiska o akom princípe filozofi uvažujú pri vzniku sveta, ich môžeme rozdeliť na tri skupiny:

- monisti - uvažujú o jednom princípe

- delenie - materialisti - uvažujú o hmotnej podstate sveta

- idealisti - uvažujú o nehmotnej podstate sveta

- dualisti - uvažujú o hmotnom aj nehmotnom princípe

- napr. Aristoteles

- pluralisti - uvažujú o viacerých podstatách

- napr. Démokritos (materialista), Leibniz (idealista)

Vznikli dve skupiny filozofov:

- gnostici - tvrdili, že svet je poznateľný, oplatí sa ho spoznávať, objektívna pravda existuje

- nazývajú sa aj gnozeologickí optimisti

- agnostici - opierajú objektívnosť pravdy, pravda je čisto subjektívna a má ju každý

Materializmus je filozofický smer, ktorý za základný princíp skutočnosti považuje látku, hmotu, alebo fyzikálne preukázateľné a objektívne existujúce podstaty.

Idealizmus je prúd vo filozofií, ktorého východiskom je Platónova náuka o ideách ako nositeľoch skutočnosti. Za prvotné považuje ideu, myšlienku, vedomie, ducha. Idea je obraz, podoba, druhový, či rodový všeobecný pojem, trvalá podstata vecí, pravé bytie, alebo vzor či forma, pratvar súcien (vecí). Z poznávacieho hľadiska je idea myšlienkové zachytenie vecí v ľudskom rozume.

Monizmus je filozofický názor, ktorý vykladá oblasti či celok skutočnosti z jedného princípu.

Dualizmus je filozofické učenie, ktoré vykladá skutočnosť z dvoch rôznych základných princípov (dobro a zlo, hmota a duch).

Agnosticizmus je filozofický postoj, ktorý obmedzuje poznanie na zmyslové danosti a ich vonkajšie zdroje pokladá za nepoznateľné.

Vznik práva

Právo je súhrn predpisov, ktoré regulujú spoločenské spolužitie. Je to systém noriem a pravidiel v spoločnosti, ktoré stanovuje a vynucuje štátna moc. Vzniká so vznikom štátu a spája sa s ním spravodlivosť.

Právo vzniklo postupne a jeho vývoj si vynútili spoločensko-historické udalosti. Na určitom stupni vývoja spoločnosti prestali ľudia riešiť problémy násilím a vytvorili si vlastné pravidlá správania sa, ktoré im umožnili prežiť a ďalej sa vyvíjať.

Tieto pravidlá boli najskôr kultové (obyčajové). Vznikali spontánne. Opakujúce sa spôsoby vykonávania určitých úkonov postupne nadobudli charakter zvyku, napríklad spôsob pečenia chleba, pochovávania, uzatvárania manželstva. Obyčaje ako posledný odkaz predkov boli samozrejmé a nebolo ich nutné nikomu vnucovať.

Spoločenské vzťahy boli čoraz komplikovanejšie a konfliktnejšie. Do mnohých sporov musel zasiahnuť niekto tretí, akýsi sudca. Ten určoval, kde je spravodlivosť, na koho strane stojí právo. Na tento vývoj už tradičné obyčaje nestačili. Bolo potrebné vytvoriť právne normy a zákony. Už starí Rimania hovorili: „Kde je spoločnosť, tam je právo.“ Medzi prvé zákonníky patrí: Chammurapiho kódex, Salónové zákony, zákony Manu (v Indií).

Kolískou našej právnej kultúry je staroveké Grécko a Rím. V starovekom Grécku pôsobili osobnosti ako Sokrates, Platón či Aristoteles, ktorí vytvorili základné právne pojmy - právo, spravodlivosť. Rím nikdy nevytvoril takú originálnu filozofiu ako Grécko, no predbehli ich vo vynikajúcom systéme práva, ktorý bol premyslený, pružný a prepracovaný.

V 5. storočí sa po rozpade Západorímskej ríše stáva novým panovníkom Justinián. Nariadil zozbierať staré texty rímskeho práva, ktoré neskôr vyšli pod názvom Corpus iuris civilis (Zbierka občianskeho práva). Takto zachránil právny poklad Ríma.

V 11. až 12. storočí sa rozvíjajú tovarovo-peňažné vzťahy. Rozvíjal sa obchod a manufaktúry, čo prinášalo nové problémy, ktoré boli príliš zložité na to, aby da dali riešiť kresťanskou morálkou. Tieto spory pomáhala riešiť Justiniánová zbierka zákonov. Bolo potrebné založiť právnické školy, aby vychovávali budúcich právnikov a doplniť zbierku k novým podmienkam.

Rímske právo sa začalo používať aj v európskych krajinách. Kombináciou cirkevného a obyčajového práva vzniklo všeobecné volebné právo záväzné pre všetkých.

Právna kultúra

Právna kultúra je súhrn charakteristických znakov, ktoré odlišujú skupiny právnych noriem z hľadiska techniky tvorby a realizácie práva. Zdrojom našej právnej kultúry je grécka filozofia, rímske právo a kresťanská mravnosť.

Rozlišujeme štyri typy:

- kontinentálna (európska) právna kultúra - podkladom je zákon, ktorý tvorí Národná rada a parlament

- súdy právo iba aplikujú, netvoria ho

- angloamerická právna kultúra - prameňom je veľa normatívnych právnych aktov i precedens a súdy ho

nielen aplikujú, ale i tvoria

- náboženský typ právnej kultúry - tradičný typ založený na náboženstve

- socialistický typ právnej kultúry - sovietsky

Spoločenské normy

Spoločenské normy sú pravidlá a zákony, ktorými sa človek v spoločnosti riadi a prejavujú sa na jeho správaní. Môžu sa viazať na etiku, morálku, náboženstvo, zákony... Rozlišujeme: etické, náboženské a právne normy.

Etické normy - pravidlá správania sa dané výchovou, tradíciou a historickým vývinom spoločnosti,

- nie sú spísané,

- pri ich nedodržiavaní nehrozí zo strany štátu a zákona nijaký trest, len pohoršenie spoločnosti a

odsúdenie zo strany iných ľudí, prípadne vyradenie zo spoločnosti a výčitky svedomia.

Náboženské normy - platia pre danú náboženskú komunitu,

- sú spísané v náboženských knihách,

- za ich porušenie hrozí trest zo strany náboženskej komunity, ale v súlade s právnymi

normami.

Právne normy - nadradené všetkým ostatným normám v spoločnosti,

- všeobecne záväzné a platia pre všetkých ľudí žijúcich v spoločnosti,

- sú spísané v právnych predpisoch, zákonoch, vyhláškach alebo nariadeniach,

- predstavujú hranice, ktoré nemôžme prekročiť, pretože za ich porušenie hrozí sankcia,

- na ich dodržiavanie má štát systém právnych inštitúcií,

- aby bola právna norma platná, musí byť úradne napísaná v zbierke zákonov SR,

- každá právna norma má svoju platnosť a účinnosť,

- právne normy tvoria právny systém, ktorý má určitú štruktúru. Právne normy sú v ňom

usporiadané vertikálne aj horizontálne:

- Ústava SR, ústavné zákony

- zákony a zákonné opatrenia

- vládne nariadenia

- vyhlášky ministerstva

- vyhlášky nižších správnych orgánov

Problém eutanázie, trestu smrti a interrupcie

Problémy interrupcie, eutanázie a trestu smrti sa týkajú základného ľudského práva na život a dostávajú sa s týmto právom do rozporu, avšak každé iným spôsobom. Podľa mňa sa tieto otázky netýkajú len právneho hľadiska, ale aj morálneho. Ide totiž o vedomé zasiahnutie do ľudského života. Interrupcia, eutanázia a test smrti sú síce protiústavné, ale aj napriek tomu sú v niektorých krajinách legálne.

Každý z nás by si mal na túto problematiku vytvoriť vlastný názor, no ja osobne som rozhodne proti a to nielen preto, že ide o protiústavné jednanie, ale aj z etického hľadiska.

Interrupcia

Otázku správnosti interrupcie by sme mohli argumentovať slovami: „Každá žena sa musí rozhodnúť za seba.“ Ona sa však v skutočnosti vôbec nerozhoduje za seba, ale za svoje nenarodené dieťa. Tak isto by sme mohli povedať, že aj nenarodené dieťa by sa malo vyjadriť, či chce, alebo nechce žiť. Žiadny človek nemôže rozhodovať o živote alebo smrti niekoho iného.

Mnohokrát je podkladom pre vykonanie interrupcie práve lekársky postoj o prípadnom postihnutí dieťaťa. Treba brať do úvahy, že lekári sú iba ľudia a aj oni sa môžu pomýliť. Stále je tu teda otázka: „Čo keby dieťa nebolo choré? Čo keby sa narodí úplne zdravé?“ Práve tieto otázky budú trápiť dotyčnú až do konca života.

Eutanázia

Podobná je aj otázka eutanázie, len s tým rozdielom, že ide o osobu, ktorá žije. V dnešnej dobe je eutanázia povolená v mnohých západných krajinách, ako sú Holandsko, Belgicko, či Švajčiarsko. Tu existuje organizácia „Združenie smrti“, ktorá ročne poskytne eutanáziu približne 200 žiadateľom. V Holandsku toto číslo presahuje až 2500 úmrtí za rok. Hoci ide o rekordné čísla, je potrebné uvedomiť si aj obrovský počet ľudí cestujúcich zo zahraničia, medzi nimi aj Slovákov, ktorým doteraz nebola vládou dovolená eutanázia v ich rodnej krajine.

Podľa kvalifikovaných odborníkov je súčasné trestné právo Slovenska k otázke eutanázie zbytočne prísne, predovšetkým pokiaľ sa týka jej aktívnej formy. Aktívna eutanázia znamená cielené skrátenie života umierajúceho. Popri tejto forme, existuje ešte pasívna eutanázia, ktorá spočíva v žiadosti pacienta, aby sa liečba choroby vôbec nezačínala, prípadne prerušila.

Podľa môjho názoru, by mal každý jedinec naložiť so svojim životom podľa vlastného rozhodnutia. Avšak o eutanáziu by mal požiadať len človek so zdravým rozumom a vlastným uvažovaním, ktorý má fyzickú chorobu nezlučiteľnú so životom.

Trest smrti

Otázka trestu smrti sa odlišuje od predchádzajúcich dvoch v tom, že znamená smrť pre vraha a teda pre človeka, ktorý si teoreticky „nezaslúži žiť“. V tomto prípade by som skôr uvažovala o kladnej odpovedi, ale len pri spáchaní veľmi ťažkého zločinu a po dôslednom prešetrení prípadu.