Vysvetlite pojmy: sociológia, kultúra, kultúrny kľúč, základné prvky kultúry

17. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: sociológia, kultúra, kultúrny kľúč, základné prvky kultúry.

2.) Priblížte Európsky dohovor o ľudských právach.

3.) Posúďte, aký význam majú odborové a zamestnávateľské organizácie. Priblížte jednotlivé ministerstvá a ich predstaviteľov. Analyzujte najaktuálnejšie problémy v jednotlivých oblastiach nášho života.

Sociológia

Sociológia je moderná spoločenská veda, ktorá rieši dve otázky: „Čo drží spoločnosť pokope? Aký je vzťah medzi jedincom a spoločnosťou?“ Sociológia teda študuje spoločnosť ako takú a všetky javy, ktoré so spoločnosťou súvisia (rómska problematika, problémy rodiny, uzatváranie manželstva, prečo mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, nezamestnanosť, problémy populácie). Všetky tieto javy sa snaží vyriešiť sociológ.

Každý človek má svoj vlastný názor na spoločnosť. Je to subjektívny laický pohlaď, ktorý nemusí byť vždy správny. Líši sa od pohľadu sociológa, ktorého názor je odborný, objektívny, uvažuje pragmaticky (užitočne), snaží sa predvídať vývoj do budúcnosti. Sociológ rozvíja sociálnu imagináciu, čiže druh predstavivosti, ktorým prekonáva stereotypný pohľad na spoločnosť. Robí pragmatické závery o tom, ako sa bude spoločnosť vyvíjať.

Ľudia sa o spoločenské dianie zaujímali už v minulosti. Vznikali rôzne úvahy:

- antika - prvé názory na spoločnosť a jej usporiadanie nájdeme v dielach Platóna. Sú to filozofické spisy Štát

a Zákony. Snaží sa v nich vykresliť spoločnosť, ktorá by bola spravodlivá a mal by v nej každý toľko,

koľko potrebuje, tzv. spravodlivý (striedavý) dostatok. V štáte by nebolo ani veľa chudobných, ani

bohatých. Ide o ideálny model štátu, ktorý sa v praxi nedá zorganizovať

- stredovek - v tomto období vzniká skupina filozofov, takzvaní utopisti. Usilujú sa o sociálne spravodlivú

spoločnosť, kde nie je súkromné vlastníctvo

- Tommaso Campanella - Slnečný štát

- Thomas More - Utópia

- novovek - Francis Bacon - Nová Atlantída

Sociológia je mladá veda s bohatou históriou. V minulosti bola súčasťou filozofie, od ktorej sa odtrhla v 19. storočí. Jej vznik bol zákonitým javom. V spoločnosti nastávajú výrazné zmeny (priemyselná revolúcia, rozvoj železničnej dopravy, vznik veľkomiest), ktoré viedli k masovým javom (nezamestnanosť, vysťahovalectvo, alkoholizmus, nárast kriminality, zamestnávanie žien, výchova detí na ulici). Tieto javy bolo potrebné vysvetliť a určiť prognózu ďalšieho vývoja spoločnosti do budúcnosti.

Za zakladateľa sociológie sa považuje významný lekár a filozof August Comte. Je predstaviteľom filozofického smeru - pozitivizmu, ktorý presadzoval spoluprácu filozofie a vied. August Comte sa usiloval porozumieť ľudským potrebám, čo sa aj stalo predpokladom pre vznik novej vednej disciplíny - sociológie.

V súčasnosti je sociológia samostatnou vedou a delí sa na:

- mikrosociológia - problémy jedincov a menších skupín (nezamestnanosť a jej dopad na jedinca, rodinu,...)

- makrosociológia - problémy väčších skupín a spoločnosti (nezamestnanosť a jej dopad na celú spoločnosť)

Ideálne usporiadanie spoločnosti neexistovalo ani v minulosti, ani dnes. V súčasnosti je najspravodlivejším usporiadaním demokracia (ak sa neporušujú pravidlá). Najideálnejšou je priama demokracia, ktorá v súčasnosti však nie je možná a preto máme nepriamu zastupiteľskú demokraciu.

Kultúra

Kultúra je špecifický spôsob rozvoja činností, organizácie a uskutočňovania spoločnosti. Je spredmetnená v materiálnych, ale aj nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti. Prejavuje sa hlavne v týchto podobách:

- artefakty - materiálny výsledok ľudskej činnosti

- sociálno-kultúrne pravidlá správania sa - hodnoty, ktoré spoločnosť uznáva

- myšlienky (idey) - náboženské, politické, ale aj rôzne iné ideológie

- sociálne inštitúcie - spôsob akým sa pochováva, uzatvára manželstvo (úrad), nadobúda vzdelanie (škola),...

Kultúra je súhrn materiálnych a duchovných hodnôt a spoločnosti. Nie je to však proces statický, ale dynamický. Aj v kultúre prebiehajú isté zmeny, ale v porovnaní s inými oblasťami sú tieto zmeny pomalé. Nazývame ich aj generačné, pretože sa musí vystriedať aj celá generácia, kým je túto zmenu vidieť. Najvýznamnejšie príčiny kultúrnych zmien v spoločnosti spočívajú v nových technológiách, rýchlom civilizačnom pokroku a v ovplyvňovaní domácej kultúry inými kultúrami

- politika - rýchle zmeny

- ekonomika stredne rýchle zmeny

- kultúra - najpomalšie zmeny

Kultúru môžeme rozdeliť podľa vývoja spoločnosti:

- praveká - prvotnopospolná spoločnosť

- staroveká - otrokárska spoločnosť, kultúry sa rozvíjali nezávisle od seba, pretože boli veľmi odlišné

- stredoveká - na kultúru malo veľký vplyv náboženstvo

- renesančná - kultúra sa navracia k antickému umeniu

- novoveká - moderné umenie

- novoveká - kultúra 20. a 21. storočia

Kultúra, ktorá v spoločnosti dominuje sa nazýva dominantná. Na Slovensku je to práve ľudová kultúra, nazývaná aj folklór. Traduje sa z generácie na generáciu a môžeme ho rozdeliť na:

- slovesný (všetko to, čo je spojené so slovom: piesne, rozprávky, balady, riekanky, príslovia, porekadlá)

- neslovesný (výšivky, kresby, maľby, kroje a iné predmety a stavby, ktoré vyvolávajú pocit domova)

Unikátny folklór v EU je zapísaný aj v UNESCO:

- najoriginálnejší ľudový nástoj - fujara

- najznámejšia ľudová pieseň - Tancuj, tancuj, vykrúcaj

- najoriginálnejší ľudový kroj - detviansky

- typické slovenské jedlo - bryndzové halušky

- najvýznamnejší folklórny festival - festival vo Východnej

- najstarší ľudový zvyk - topenie Moreny

- typické slovenské tradície - Fašiangy, Pochovávanie basy

- najstaršie remeslá - pastierstvo, brtníctvo

- Brhlovce - v stenách skál vytesané ľudské obydlia

- Vlkolínec - nepoškodený komplex stavieb

Asimilácia - preberanie kultúrnych čŕt pri stretnutí najmenej 2 kultúr.

Subkultúra - kultúra sociálnej skupiny, ktorá sa líši od iných sociálnych skupín (napríklad vekom, štýlom života).

Kontrakultúra - kultúra sociálnych skupín, ktoré žijú na okraji ľudskej spoločnosti (kriminálnici, narkomani). Títo

ľudia do spoločnosti nič pokrokové nepriniesli.

Kultúrny kľúč - historický vývin danej spoločnosti, ktorý musíme poznať, aby sme mohli pochopiť kultúru danej

spoločnosti.

Základné ľudské práva a slobody

Ľudské práva sú základné práva a slobody, ktoré prislúchajú každému jednotlivcovi bez ohľadu na jeho národnosť, vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vzdelanie, etnický pôvod, vieru, náboženstvo, jazyk a iné kritériá. Sú považované za univerzálne a pre všetkých ľudí rovnaké.

Zakladatelia Organizácie spojených národov v San Franciscu v roku 1945 vypracovali Chartu OSN, pričom mali na zreteli milióny mŕtvych, ktorí padli počas PSV a DSV, ale aj ľudí, ktorí boli postihnutí zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, či tí, ktorí zomreli v občianskej vojne. Zakladatelia Charty verili, že tento dokument bude slúžiť na ochranu ďalších generácií. Snahou Charty OSN bolo poskytovať právam človeka medzinárodnú ochranu.

10. decembra 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá spresnila práva vyjadrené v Charte. Práva, ktoré sú vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv sa stali obsahom dvoch dôležitých dokumentov, ktoré prijalo valné zhromaždenie OSN a roku 1966 a to: Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Prešlo 10 rokov, kým tieto dokumenty nadobudli medzinárodnú platnosť.

1. septembra 1992 bola podpísaná Ústava SR, ktorá do platnosti vošla až 1. januára 1993. Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Má najvyššiu právnu silu. Každý prijatý zákon musí byť v súlade s ústavou. Ak tomu tak nie je, rozhoduje ústavný súd. V druhej hlave našej Ústavy sú zakotvené základné ľudské práva na základe Listiny základných práv a slobôd z roku 1991.

V roku 1993 sa Slovenská republika stala členom Rady Európy, ktorá vznikla v roku 1949. O rok neskôr bol v Ríme prijatý dokument Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, ku ktorému sa v roku 1959 pripojila Všeobecná deklarácia práv dieťaťa. Európsky dohovor má v prvej hlave 18 článkov, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd:

- právo na život je chránené zákonom

- nikoho nemožno mučiť, podrobovať neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu

- nikoho nemožno držať v otroctve

- každý má právo na osobnú bezpečnosť a slobodu

- každý má právo na spravodlivosť a na spravodlivý súd. Obvinený sa považuje za nevinného, pokiaľ sa mu

nedokáže vina

- právo na súkromie, na rodinný život a rešpektovanie korešpondencie

- právo na slobodu prejavu

- právo na slobodu myslenia, vedomia a náboženského vyznania

- právo pokojne sa zhromažďovať a združovať

- muži a ženy spôsobilé vekom majú právo uzavrieť manželstvo s založiť si rodinu

Ľudské práva boli deklarované viacerými významnými dokumentmi:

- dokumentom Habeas Corpus Act

- Deklaráciou práv človeka a občana

- Všeobecnou deklaráciou ľudských práv

- Deklaráciou práv dieťaťa

- Veľkou listinou slobôd (Magna charta libertatum)

Nátlakové združenia

Nátlakové združenia sú organizácie občanov vznikajúce so zámerom presadiť určité záujmy v mimovolebnom procese. Nemajú charakter politických strán, ale skôr občianskych združení. Svoje ciele presadzujú nátlakom na politické strany a štátne orgány. Rozlišujeme ekonomické a neekonomické nátlakové združenia

Ekonomické nátlakové združenia členíme na: výrobné združenia, pracovné organizácie, obchodná komora, poľnohospodárske združenia, profesné združenia

Pracovné organizácie

Medzi pracovné organizácie zaraďujeme:

- odborové organizácie - organizácie združujúce zamestnancov na základe ich profesného zaradenia, ich

členmi nemôžu byť súkromný podnikatelia (zamestnávatelia ) iba zamestnanci

- cieľ - zmluvná ochrana záujmov zamestnancov (medzi odbormi a zamestnávateľmi)
- stabilita pracovných príležitostí
- rast miezd v závislosti od prosperity podniku a miery inflácie
- zdravotnícka ochrana zamestnancov
- dôchodkové zabezpečenie
- vytváranie šancí pre nezamestnaných odbory

- ovplyvňujú politiku tromi spôsobmi:

- vytvorením dohody so politickou stranou, ktorá sa programovo zaviaže

presadzovať záujmy odborov
- rokovaním s vládou s cieľom uzavrieť generálnu dohodu
- nátlakovými akciami (štrajky, demonštrácie, masové mítingy)

- zamestnávateľské organizácie - združujú ľudí, ktorí zamestnávajú iných ľudí

- cieľ - koordinovať vývoj zamestnanosti v krajine
- predvídať budúci stav a robiť efektívnu vládnu politiku zamestnanosti
- dávať návrhy vláde na ekonomické opatrenia a obmedzovať vplyv odborov

Ministerstvá Slovenskej Republiky

Ministerstvo obrany SR (Martin Glváč) je ústredným orgánom štátnej správy pre obranu SR, výstavbu a riadenie Armády SR, zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru SR a koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou, riadenie Vojenského spravodajstva.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (Ján Počiatek) je ústredným orgánom štátnej správy pre dopravu na dráhach, cestnú dopravu, vnútrozemskú plavbu, námornú plavbu, civilné letectvo, pošty, telekomunikácie, informatizáciu spoločnosti. Plní tiež funkciu štátneho dopravného úradu a námorného úradu.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné práce, regionálny rozvoj, stavebný poriadok a územné plánovanie, poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu.

Ministerstvo zdravotníctva SR (Zuzana Zvolenská) je ústredným orgánom štátnej správy pre zdravotnú starostlivosť, ochranu zdravia obyvateľstva, zdravotnícke školy, prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych vôd.

Ministerstvo životného prostredia SR (Peter Žiga) je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny, vodného hospodárstva, ochranu akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania, obchodovanie s emisnými kvótami, odpadové hospodárstvo, ochranu a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, rybárstvo.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR (Ľubomír Jahnátek) je ústredným orgánom štátnej správy pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, veterinárnu starostlivosť, rybárstvo v oblasti hospodárskeho chovu rýb, poľovníctvo, potravinárstvo.

Ministerstvo zahraničných vecí SR (Miroslav Lajčák) je ústredným orgánom štátnej správy pre zahraničnú politiku a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám, ochranu práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí, riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí, uzatváranie, vyhlasovanie a vykonávanie medzinárodných zmlúv.

Ministerstvo hospodárstva SR (Tomáš Malatinský) je ústredným orgánom štátnej správy pre priemysel, energetiku, hospodárenie s jadrovým palivom a uskladňovanie rádioaktívnych odpadov, teplárenstvo a plynárenstvo, ťažbu a úpravu tuhých palív, ťažbu ropy a zemného plynu, ťažbu rudných a nerudných surovín a vyhľadávanie a prieskum rádioaktívnych surovín a ich ťažbu, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa, ochranu a využívanie nerastných surovín vrátane hlavného dozoru nad ochranou a využívaním ložísk nerastov, hlavný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín, skúšanie drahých kovov.

Ministerstvo spravodlivosti SR (Tomáš Borec) je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo, dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory SR. Zabezpečuje výkon znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov SR, zastupovanie SR na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie SR v konaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, plnenie úloh súvisiacich s členstvom SR v Eurojuste.

Ministerstvo práve, sociálnych vecí a rodiny SR (Ján Richter) je ústredným orgánom štátnej správy pre pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri vykonávaní verejnej služby a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy, inšpekciu práce, politiku trhu práce, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie, štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc, sociálnoprávnu ochranu detí a koordináciu štátnej rodinnej politiky.

Ministerstvo kultúry SR (Marek Maďarič) je ústredným orgánom štátnej správy pre štátny jazyk, ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo, umenie, osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu, podporu kultúry národnostných menšín, prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí, vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, médiá a audiovíziu.

Ministerstvo školstva SR (Dušan Čaplovič) je ústredným orgánom štátnej správy pre základné, stredné a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a pre štátnu starostlivosť o telesnú kultúru a mládež.

Ministerstvo financií SR (Peter Kažimír) je ústredným orgánom štátnej správy SR pre oblasť financií, daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu. Zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky, tvorbu a realizáciu štátneho rozpočtu, poisťovníctva, politiky daní a poplatkov, výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového poistenia, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, lotérií a iných obdobných hier, vo veciach správy majetku štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, výkon štátneho dozoru nad zabezpečovaním politiky trhu práce, vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

Ministerstvo vnútra SR (Robert Kaliňák) je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie SR a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a hasičskú ochranu, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady SR, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta SR a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, vojnové hroby, živnostenské podnikanie.