Vysvetlite pojem demokracia

18. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojem demokracia.

2.) Priblížte históriu ústav na území Slovenska od roku 1918 po súčasnosť. Na základe ukážok charakterizujte jednotlivé ústavy a charakter štátu.

3.) Prezentujte vlastný názor na problematiku emocionálnej inteligencie v súčasnosti.

Demokracia

Demokracia je spôsob organizácie štátu. Je to taký spôsob vládnutia, v ktorom sa občania, ako najvyšší zdroj moci, zúčastňujú na jej uskutočňovaní a riadení. Je to súhrn praktických návodov a postupov, ktoré sa formovali počas dlhých dejín a ktoré preveril čas. Demokracia nie je len súbor pravidiel čestného a politického boja, ale je to predovšetkým spôsob života, spočívajúci v spolupráci a vzájomnom rešpektovaní sa.

Vznikla v 5. storočí p.n.l. v starovekom Grécku za vlády Perikla. Rozvíjala sa v gréckych mestských štátoch, predovšetkým v Aténach. Aténska demokracia bola priama. Muži sa ako slobodní občania zúčastňovali verejného života, na verejných zhromaždeniach prijímali rozhodnutia a spoločne sa rozhodovali o každodennom vnútornom probléme. Priama demokracia je možnosť občanov bez sprostredkovania rozhodovať o verejných veciach. Vznikom veľkých štátov sa priama demokracia stala nerealizovateľná.

V minulosti bola demokracia priama. V súčasnosti však nie je možná a preto máme nepriamu, zastupiteľskú demokraciu. Nástrojom priamej demokracie je referendum. U nás bolo väčšinou málo využívané a neúspešné, vzhľadom k pasívnym občanom. Podmienkou je, že musí prísť nadpolovičná väčšina právoplatných občanov a toto splnilo len referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

O modernej demokracii môžeme hovoriť až v 17.-18. storočí - v období buržoáznej revolúcie vo Francúzsku. V roku 1789 bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana, ktorá zaručila rovnosť medzi ľuďmi. Deklarácia vymenúva základné ľudské práva, akými sú rovnosť ľudí, náboženská sloboda, odmena za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na bezplatné základné vzdelanie.

Poslaním demokracie je kontrolovať akými formami a prostriedkami štátna moc v spoločnosti vládne a chrániť jednotlivca a jeho práva. Opakom demokracie je totalita alebo diktatúra. Je to nedemokratické vládnutie určitej skupiny ľudí. Občan tu nemá možnosť voľby a štát nezaručuje základné ľudské práva.

Demokracia sa opiera o 4 základné piliere:

- vláda založená na súhlase občanov - občania dávajú svoj hlas tej politickej strane, ktorá daného občana osloví svojím volebným programom

- slobodné a čestné voľby - demokracia sa opiera o súhlas a dôveru občanov k vláde. Občania vláde dávajú tento súhlas v slobodných a čestných voľbách.

- záruky základných ľudských a občianskych práv a slobôd - demokratická vláda musí rešpektovať dôstojnosť jednotlivca, jeho práva a slobody

- ústavné obmedzenie vlády - ústava presne určuje rozsah právnej moci, vláda musí riadiť spoločnosť v súlade s ústavou

Formy priamej demokracie:

- plebiscit - všeľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke. Jednou z foriem je územný plebiscit, keď obyvatelia

určitého územia rozhodujú o osamostatnení od daného štátu alebo o pripojení k danému štátu

- referendum - najdemokratickejšia forma rozhodovania, ktorá sa nekoná pravidelne, ale len pri rôznych

príležitostiach. Je platné, len ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina. Občania odpovedajú na

otázku buď áno alebo nie. Majú možnosť vyjadriť sa k určitej problematike

Voľby

Voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, pomocou ktorého sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie. Občania si vo voľbách vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich reprezentujú určité obdobie. Voľby sú ukazovateľom rozloženia politických síl v krajine, prostriedkom na zmenu vlády, spôsobom na pridelenie legitimity parlamentu a majú vplyv na posilňovanie občianskeho sebavedomia.

Voľby sú - pravidelné - prezidentské 1 krát za 5 rokov, parlamentné každé 4 roky

- všeobecné - týkajú sa každého občana po 18. roku života

- rovné - každý hlas platí rovnako

- tajné - voľby prebiehajú vo volebných miestnostiach uspôsobených tak, aby mal každý volič možnosť

slobodne upraviť hlasovací lístok bez kontroly

- priame - volíme si priamo politickú stranu

Voľbám predchádza volebná kampaň, počas ktorej sa snažia politické strany alebo jednotliví kandidáti oboznámiť voličov so svojimi programami a získať ich priazeň (hlas vo voľbách).

Jediná politická strana s istým smerovaním nedokáže vyhovieť celej heterogénnej spoločnosti. Existuje preto viacero strán, ktorých program sa líši, podľa toho aké skupiny obyvateľstva zastupujú. Viaceré strany si navzájom konkurujú. Vo všetkých demokratických krajinách je konkurencia strán bežná. Hovoríme pri tom o takzvanom politickom pluralizme. Politický pluralizmus je veľmi dôležitý pre zdravý vývoj spoločnosti a zdravú demokraciu. V ňom sa politické strany navzájom kontrolujú a tým znemožňujú politické zneužívanie moci.

Voľby v Slovenskej republike môžu byť:

- parlamentné - jedná sa o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasuje ich predseda NR SR 90 dní

pred konaním volieb. Vzíde z nich 150 poslancov, pričom sa uplatňuje systém pomerného zastúpenia (podľa % úspešnosti). Strana musí získať 5% úspešnosti, aby sa dostala do parlamentu. Na kandidátke môžeme dať hlas 4 kandidátom

- prezidentské - prezident sa volí na obdobie päť rokov. Ak má byť kandidát úspešný už v prvom kole volieb,

musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov (nie len tých, čo sa

zúčastnili volieb, ale všetkých voličov). Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov,

dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími

počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s väčšinou hlasov

- komunálne - v komunálnych voľbách sa volia poslanci obecného a mestského zastupiteľstva (od 21 rokov),

starostovia a primátori (od 26 rokov). Konajú sa raz za 4 roky. Voliť môžu všetci občania s

trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Jedna politická

strana môže mať len jedného kandidáta

- do vyššieho územného celku - konajú sa každé 4 roky. Voliť môžu všetci občania s trvalým pobytom na

území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Volíme si tu

predsedu samosprávneho kraja a poslancov

- do Európskeho parlamentu - konajú sa každých 5 rokov
Volebné právo

Voliť môže ísť každý, kto má volebné právo. V Slovenskej republike môže mať občan volebné právo aktívne alebo pasívne:

- aktívne - dotyčný môže voliť a byť volený

- pasívne - dotyčný môže iba voliť

Politický, sociálny a ekonomický pluralizmus

- politický - jediná politická strana s istým smerovaním nedokáže vyhovieť celej heterogénnej

spoločnosti. Existuje preto viacero strán, ktorých program sa líši podľa toho, aké skupiny

obyvateľstva zastupujú. Viaceré strany si navzájom konkurujú a tým znemožňujú politické

zneužívanie moci

- ekonomický - ekonomický systém založený na slobodnom podnikaní. Znamená najmä slobodnú

hospodársku súťaž v podmienkach voľného obchodu, garantovanú právom súkromného

vlastníctva, ktoré sa generovalo ako právo využívať plody svojej práce. Je vyjadrením 

prirodzeného práva človeka nadväzujúceho na II. generáciu ľudských práv súvisiacich s

právom sociálne sa zabezpečiť

- sociálny - označenie faktu, že sa spoločnosť skladá z veľa koexistujúcich, vzájomne si konkurujúcich

sociálnych skupín, či vrstiev (ale aj veľa neziskových organizácií a združení)

Ústavný vývoj na Slovensku

Ústavný vývoj môžeme rozdeliť do nasledujúcich piatich etáp :

- I. Etapa - obdobie od vzniku ČSR v roku 1918 a platnosti ústavy z roku 1920 do roku 1945

- II. Etapa - obdobie ústavného vývoja od oslobodenia v roku 1945 do roku 1948

- III. Etapa - obdobie schválenia Ústavy 9. 5. 1948 do roku 1960

- IV. Etapa - obdobie od prijatia socialistickej ústavy v roku 1960 až po rok 1992

- V. Etapa - samostatný vývoj Slovenskej republiky, Ústava SR z roku 1992

1. etapa

Po vzniku ČSR došlo k schváleniu tzv. dočasnej ústavy, ktorá upravovala sústavu najvyšších štátnych orgánov:

- najvyšším štátnym orgánom bolo Národné zhromaždenie so zákonodarnou právomocou

- druhý najvyšší orgán bol prezident s postavením tzv. slabého prezidenta

- najvyšším výkonným orgánom bola vláda

Národné zhromaždenie prijalo konečný text 1. Ústavy ČSR 29. 2. 1920. Vzorom pre novú ústavu sa stala francúzska, belgická a americká ústava a ústava Weimarskej republiky. Ústava ČSR sa skladala z preambuly, 10 článkov uvádzacieho zákona, 6 hláv so 134 paragrafmi. Začínala sa slovami: „My národ československý...“ Bolo tu zakotvené všeobecné volebné právo. V ústave sa deklarovala jednota ČSR, princíp jednotného politického československého národa, unitárna forma štátneho zariadenia a parlamentná republika na čele s prezidentom. Symbolom Československého štátu bol korunovaný lev s dvojitým chvostom a dvojkrížom na prsiach.

Prezident ako hlava štátu bol volený na obdobie 7 rokov, najviac 2 obdobia po sebe (výnimkou bol T.G. Masaryk zvolený 4 razy). Zastupoval štát navonok, mal právo rozpustiť parlament, menovať a odvolávať vládu, menovať sudcov a udeľovať milosť. Zákonodarnú moc predstavovalo dvojkomorové Národné zhromaždenie. Výkonnú moc mala vláda. V roku 1918 boli zrušené výsady šľachticov a nastolila sa rovnoprávnosť žien.

1. 3. 1939 vznikla Slovenská republika a vedúcu úlohu v štáte prebrala HSĽS. Ústava Slovenského štátu bola prijatá 21. 7. 1939. Jej vzorom sa stali ústavy Talianska, Rakúska a Portugalska. Mala náboženský charakter. Zakotvila autoritatívny systém moci, zdôraznila božský pôvod moci a práva, snažila sa zaviesť stavovský systém. Obyvateľstvo bolo rozdelené do 6 stavov, podľa ktorých sa mali uskutočniť voľby do snemu:

- poľnohospodársky

- priemyselný

- obchodný a živnostenský

- peňažníctva a poisťovníctva

- slobodných povolaní

- verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov

Zákonodarným orgánom bol Slovenský snem, ktorý volil prezidenta. Ten menoval členov vlády, čiže výkonného orgánu. Ďalším orgánom bola štátna rada, ktorá mohla trestne stíhať prezidenta a členov vlády.

1. etapa

V rokoch 1945 až 1948 sa obnovila Ústava ČSR z roku 1920. Postupne sa však menila a dopĺňala ďalšími zákonmi. Prijali sa tzv. tri pražské dohody. Nastúpil proces znárodňovania a pozemkovej reformy.

1. 5. 1946 sa konali voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré v celoštátnom meradle vyhrala KSČ. Na Slovensku boli úspešné pre Demokratickú stranu (62% hlasov).

1. etapa

Ústava z 9. 5. 1948 je ďalším medzníkom ústavnosti. Ústava deklarovala politické víťazstvo robotníckej triedy a pracujúceho ľudu. Programovým cieľom ústavy bolo vybudovať socialistický spoločenský poriadok podľa vzoru ZSSR. ČSR vyhlásila za ľudovodemokratický štát vo forme diktatúry proletariátu. Zakotvila existenciu slovenských národov s obmedzenou autonómiou (žiadne české orgány), základy nového hospodárskeho zriadenia, plánovanú ekonomiku so štátnym vlastníctvom výrobných prostriedkov.

Najvyšším celoštátnym zákonodarným orgánom bolo jednokomorové Národné zhromaždenie, výkonným vláda.

Ústava mala od svojho vzniku formálny charakter, pretože postup štátnych orgánov kontrolovalo centrum Komunistickej strany Československa.

1. etapa
2. 7. 1960 bola prijatá nová ústava ČSSR, ktorá vyhlásila republiku za socialistický štát s vedúcou úlohou KSČ, čím sa ukončilo obdobie ľudovej demokracie. Ústava ČSR sa skladala z 9 hláv. Zdôrazňovala zväzok robotníkov, roľníkov a inteligencie. Neboli tu zaručené základné ľudské práva a slobody (napr. súkromné vlastníctvo). Štátny znak sa z dvojchvostého leva zmenil na päť cípu hviezdu. Štátnou ideológiu sa stal marxizmus (leninizmus). K najdôležitejším zmenám a doplnkom Ústavy ČSSR z roku 1960 patrili:

- Kompetenčný zákon - posilnil postavenie národných republík

- Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon

- Ústavný zákon o zriadení ústavného súdu

Otázku vzťahu Čechov a Slovákov riešil ústavný zákon z roku 1968 o československej federácii (Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika). Upravoval vznik dvoch rovnoprávnych republík so svojou vládou, národnou radou a spoločným Federálnym zhromaždením, federálnou vládou a ústavným súdom. Federálne zhromaždenie bolo dvojkomorové. Skladalo sa zo Snemovne ľudu a Snemovne národov. Československé štátne občianstvo bolo jednotné, no pôsobnosť sa rozdelila.

Po roku 1989 ďalej platila Ústava z roku 1960, no boli z nej vypustené niektoré články (vedúca úloha KSČ a marxicizmus).

1. etapa

Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Bola podpísaná 1.9.1992, no do platnosti vošla až 1.1.1993. Má najvyššiu právnu silu. Od obsahu ústavy sa odvíja vnútorné usporiadanie štátu, deľba moci, základné ľudské a občianske práva. Každý prijatý zákon musí byť v súlade s ústavou. Ak tomu tak nie je, rozhoduje ústavný súd. Východiskom Ústavy bola Listina základných práv a slobôd z roku 1991.

Naša ústava je - tuhá - na jej zmenu treba potreba 3/5 hlasov

- písaná - právne normy sa nachádzajú v jednom dokumente

- právna (reálna) - v podstatných znakoch sa zhoduje s realitou

- dohodnutá - vznikla dohodou

- republikánska - SR je republika na čele s prezidentom

- unitaristická - ústava jedného štátu

Rieši vzťahy medzi občanmi a štátom. Hovorí o ústavnosti, zákonnosti, demokratickosti a humanizme. Text nie je ideologický a viacvýznamový. Člení sa na preambulu, 9 hláv, oddiely a 156 článkov.

Vlastný názor na problematiku emocionálnej inteligencie

V súčasnosti sa častokrát propaguje hodnota IQ. Dokonca aj ľudia sú posudzovaní podľa toho, akú hodnotu nadobudnú. Tento obraz však môže byť veľmi skreslený, pretože okrem inteligenčného kvocientu poznáme aj emocionálny a ten v dnešnej dobe nadobúda čoraz dôležitejší význam.

Emocionálna inteligencia zahŕňa také schopnosti ako schopnosť empatie, sebarealizácie, asertivity, či schopnosť vedieť svoje vedomosti aj prakticky využívať. Ľudia s vysokým IQ majú často len teoretické znalosti a nevedia ich premeniť na praktické zručnosti, alebo im chýbajú vlastnosti, ktoré sú potrebné v práci s kolektívom.

Podľa môjho názoru sa človek nestáva úspešným len vďaka svojej inteligencii, pretože IQ je dané iba niektorým ľuďom, ale EQ môže dosiahnuť každý vlastnou voľou. V živote nám nepomôžu diplomy alebo rôzne ocenenia, ale pomôže nám to, ako dobre sa poznáme a ako dobre vieme pomôcť druhým.

Napríklad, keď sa stane autohavária, môžeme mať naštudované, ako treba pomôcť, ale ak nám bude chýbať schopnosť pohotovo reagovať, dotyčného človeka nezachránime.