Vymenujte štátne orgány, ktoré sú zakotvené v Ústave SR

19. Maturitné zadanie

1.) Vymenujte štátne orgány, ktoré sú zakotvené v Ústave SR.

2.) Vysvetlite zákonitý vznik a vývoj filozofie, vzťah filozofie k ostatným vedám a k náboženstvu. Dokážte, že do okruhov otázok Immanuela Kanta patria aj základné otázky našej doby.

3.) Akú formu vlády predstavuje Perikles? Uveďte znaky Periklom charakterizovanej formy vlády. Aká je súčasná forma vlády v SR? Porovnajte priamu a nepriamu demokraciu.

Výkonná moc

Prezident - je hlava štátu

- reprezentuje štát navonok aj vnútorne

- kandidáta na prezidenta môže navrhnúť jedna pätina poslancov, alebo to môže byť občan s 10 000

podpismi

- od roku 1999 je volený priamo v dvojkolových voľbách (prezidentské voľby vyhlasuje predseda NR)
- ujíma sa funkcie zložením sľubu

- má zabezpečovať riadny chod ústredných orgánov

- nemôže priamo zasahovať do vládnych záležitostí

- má kreačné pôsobnosti (menuje predsedu vlády a členov vlády, ukončuje ich funkcie)

- na návrh súdnej rady menuje sudcov a predsedu najvyššieho súdu

- na návrh parlamentu menuje generálnu prokuratúru
- môže sa zúčastňovať na zasadnutiach vlády a parlamentu

- môže rozpustiť parlament (iba v prvých 6 mesiacoch vládnutia), ale do 30 dní sa musia konať nové

parlamentné voľby

- má právo suspenzívneho relatívneho veta (môže vrátiť zákony NR)

- dojednáva medzinárodné zmluvy

- udeľuje milosti a amnestie

- môže byť stíhaný len za vlastizradu (NR ho môže odvolať, ak rozvíja činnosť namierenú proti

územnej celistvosti štátu)

Vláda - kolektívny orgán výkonnej moci

- skladá sa z predsedu (premiéra), podpredsedov a ministrov

- predseda vlády je menovaný prezidentom a môže mu navrhovať menovanie alebo odvolávanie členov

vlády

- člen vlády nesmie byť sudcom a nesmie vykonávať inú podnikateľskú alebo platenú funkciu

- má za úlohu vykonávať zákony (uvádzať ich do praxe) prostredníctvom vykonávacích predpisov, ktoré

majú nižšiu právnu silu ako zákony

- rozhoduje o štátnom rozpočte, o programe vlády, o dôležitých vnútropolitických a zahraničnopolitických

otázkach

- je kreačne závislá od NR, pretože vláda na normálny výkon potrebuje dôveru väčšiny NR

- nemôže vrátiť zákony NR (nemá právo relatívneho veta), ale môže navrhnúť prezidentovi, aby zákony

vrátil parlamentu

- parlament môže proti vláde vyjadriť nedôveru hlasovaním

- vládu môže ukončiť odvolanie alebo podanie demisie

Zákonodarná moc

NR - jediný ústavodarný a zákonodarný orgán

- na Slovensku nebola ani raz rozpustená

- skladá sa zo 150 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky

- poslancom sa môže stať občan starší ako 21 rokov, ktorý má volebné právo a trvalý pobyt na území SR

- funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prokurátora, prezidenta, sudca alebo inou platenou funkciou

- poslanci - majú povinnosť zúčastňovať sa na schôdzach NR

- majú právo hlasovať v pléne a národných výboroch

- môžu podávať návrhy zákonov

- na čele stojí predseda a podpredseda, ktorých si NR sama volí v tajných voľbách

- má ústavodarnú, zákonodarnú, kontrolnú a kreačnú pôsobnosť (obsadzovanie iných orgánov)

- navrhuje kandidátov na ústavných sudcov a na ochrancu verejných práv

- prijíma ústavu, ústavné zákony

- rozhoduje o dôležitých vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach

- vyhlasuje súhlas a ratifikovanie niektorých medzinárodných zmlúv

- vypovedá vojnu, ak je SR napadnutá

Súdna moc

Ústavný súd - nezávislý súdny orgán

- pôvodne sa skladal z 10 sudcov menovaných na obdobie 7 rokov, no teraz sa skladá z 13 sudcov

menovaných na 12 rokov bez možnosti opätovného zvolenia

- sudcovia nemôžu vykonávať podnikateľskú alebo platenú funkciu

- zmyslom činnosti súdov je zabezpečiť, aby sa rešpektovala ústava a aby v spoločnosti vládla

pravda a spravodlivosť

- zaručuje základné práva a slobody

- kontroluje ústavnosť, či sú zákony v súlade s ústavou

- môže rozpustiť alebo pozastaviť činnosť politickej strany alebo hnutia

- rozhoduje o obžalobe prezidenta z vlastizrady

Filozofia

Filozofia znamená v preklade láska k múdrosti. V minulosti sa považovala za „kráľovnú vied“. Je najstaršia zo všetkých vedných disciplín. Pôvodne zahŕňala všetky dovtedajšie poznatky, ku ktorým ľudstvo dospelo, čiže ich integrovala. Až Aristoteles zosystematizoval tieto poznatky a po jeho smrti došlo k dezintegrácií, kedy sa z filozofie vyčlenili špecifické vedy a začali samostatne fungovať.

Filozofia je veda o najvšeobecnejších otázkach bytia, poznania a myslenia:

- bytie - ontológia

- poznanie - noetika, gnozeológia univerzálna veda

- myslenie - logika

Filozofia bola v minulosti nadradená ostatným vedám, no dnes im je rovnocenná. Podstatou filozofie je klásť si otázky od tých najjednoduchších, ktoré súvisia s každodenným životom až po tie najzložitejšie, na ktoré sa doteraz nepodarilo odpovedať a hľadať na ne odpovede, teda kriticky myslieť.

Filozofia, ktorá je nám Európanom najbližšia, vznikla v starovekom Grécku, keď existovala mytológia. Tá sa zaoberala mýtmi, ktoré hovorili o vzniku sveta, usporiadaní vesmíru, nadprirodzených javoch. Prostredníctvom mýtov si ľudia vysvetľovali všetko to, čo si nevedeli vysvetliť a pripisovali to bohom. Šírili sa ústnym podaním, preto ich autori nie sú známi:

- mýty - založené na fantázií; obrazné; vystupujú v nich bohovia, nadprirodzené bytosti, personifikovaná

príroda; príbeh so symbolickým, náboženským významom; šírili sa ústnym podaním, nemajú

známeho autora, je to kolektívny výtvor; príbeh sa odohráva v neurčitom čase, ale jeho posolstvo

preniká až do súčasnosti; uspokojujú zvedavosť ľudí, snažia sa vysvetliť kolobeh človeka, veci a sveta

- filozofia - založená na rozume a pojmovom myslení; uspokojuje zvedavosť ľudí, ale odpovedá na ňu

rozumom; autora poznáme; posolstvo je aktuálne stále; filozof vníma svet mimo seba cez svoju

individualitu

Predpoklady vzniku filozofie boli spoločenské (objektívne) a individuálne (subjektívne)

- spoločenské - spoločenská úroveň, hospodárska úroveň, rozvoj obchodu, zámorské plavby, objavy

- individuálne - klásť si otázky a hľadať odpovede, kriticky myslieť, odpútať sa od mytológie a fantázie,

pozorovať a čudovať sa, hraničné životné situácie, rozvinutá slovná zásoba, pojmové

myslenie, osobnostná vyspelosť človeka

Filozofia a špeciálne vedy

Veda je súbor poznatkov o určitej oblasti, ktoré spája jednotný výklad. Každá veda má svoj predmet poznania, metódy skúmania a vlastnú terminológiu. Vedy môžeme rozdeliť na:

- univerzálne vedy - zovšeobecňujú poznatky špeciálnych vied

- filozofia, teológia

- špeciálne vedy - majú vyšpecifikovaný predmet skúmania

- delenie - prírodné - astronómia, fyzika

- kultúrne - jazykoveda, estetika, etika

- formálne - matematika, logika

V dnešnej dobe prevláda filozofický scientizmus (spolupráca filozofie a ostatných vied).

Rozdiel medzi filozofiou a špeciálnymi vedami je:

- v otázkach - na otázky špeciálnych vied poznáme odpoveď / na filozofické otázky nepoznáme odpoveď

- otázky špeciálnych vied sú aktuálne / filozofické otázky sú večné, nadčasové

- filozofické otázky Immanuela Kanta:

- Čo môžem vedieť? - skúma hranice ľudských možností poznania

- Čo môžem konať? - smeruje k slobode a etike

- V čo môžem dúfať? - otázka zmyslu života a svetonázoru človeka

- Kto, čo je človek? - táto otázka spadá do psychológie, lebo súvisí so sebapoznávaním

sebaporozumením, sebaprekonávaním a sebarealizáciou

- v pomôckach - špeciálne vedy majú rôzne laboratória, experimenty, aparáty, či výskumy / filozofia je

odkázaná na teoretické, myšlienkové a rozumové operácie

- v praktickej využiteľnosti - poznatky špeciálnych vied sú v praxi priamo využiteľné / poznatky z filozofie

sa nedajú tak priamočiaro využiť

- v miere zovšeobecnenia - špeciálna veda má svoj okruh problémov, ktoré skúma / filozofia zovšeobecňuje

poznatky špeciálnych vied a s nadhľadom upozorňuje na problémy, ktoré treba

riešiť

Vzťah filozofie, mytológie a náboženstva

Filozofia, mytológia a náboženstvo riešia rovnakú spoločenskú problematiku a to otázky večnosti, dokonalosti a nekonečnosti. Ich rozdiel však spočíva v odpovediach na tieto otázky:

- mytológia - odpovedá cez obrazové predstavy, fantáziu

- filozofia - opiera sa o rozum, výsledkom ktorého je pojmové myslenie

- náboženstvo - odpovedá na otázky cez božský princíp, cez najvyššiu bytosť

Filozofia a náboženstvo môžu:

- byť v ostrom protiklade - rímsky právnik Tertulianus: ,,Na čo sú Jeruzalemu Atény?“

- nemecký filozof Fridrich Nietzsche: ,,Boh je mŕtvy, ľudia vy ste ho zabili.“

- tvoriť jednotu - teológ, filozof, predstaviteľ patristiky: sv. Augustín

- navzájom spolupracovať - sv. Tomáš Akvinský: ,,Filozofia je slúžkou teológie.“

- sa vyvíjať nezávislé od seba - nemajú nič spoločné

Vzťah k bohu a filozofické prístupy, ktoré ho vyjadrujú, sa môžu prejaviť ako:

- teizmus - predstavuje vieru v Boha

- môže mať podobu - polyteizmu - viera vo viacerých bohov

- monoteizmu - viera v jedného Boha

- ateizmus - odmietanie existencie Boha

- deizmus - viera v Boha, ktorá nie je spojená so žiadnym konkrétnym náboženstvom

- panteizmus - stotožnenie Boha s prírodou

Demokracia

Demokracia je spôsob organizácie štátu. Je to taký spôsob vládnutia, v ktorom sa občania, ako najvyšší zdroj moci, zúčastňujú na jej uskutočňovaní a riadení. Je to súhrn praktických návodov a postupov, ktoré sa formovali počas dlhých dejín a ktoré preveril čas. Demokracia nie je len súbor pravidiel čestného a politického boja, ale je to predovšetkým spôsob života, spočívajúci v spolupráci a vzájomnom rešpektovaní sa.

Vznikla v 5. storočí p.n.l. v starovekom Grécku za vlády Perikla. Rozvíjala sa v gréckych mestských štátoch, predovšetkým v Aténach. Aténska demokracia bola priama. Muži sa ako slobodní občania zúčastňovali verejného života, na verejných zhromaždeniach prijímali rozhodnutia a spoločne sa rozhodovali o každodennom vnútornom probléme. Priama demokracia je možnosť občanov bez sprostredkovania rozhodovať o verejných veciach. Vznikom veľkých štátov sa priama demokracia stala nerealizovateľná.

V minulosti bola demokracia priama. V súčasnosti však nie je možná a preto máme nepriamu, zastupiteľskú demokraciu. Nástrojom priamej demokracie je referendum. U nás bolo väčšinou málo využívané a neúspešné, vzhľadom k pasívnym občanom. Podmienkou je, že musí prísť nadpolovičná väčšina právoplatných občanov a toto splnilo len referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

O modernej demokracii môžeme hovoriť až v 17.-18. storočí - v období buržoáznej revolúcie vo Francúzsku. V roku 1789 bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana, ktorá zaručila rovnosť medzi ľuďmi. Deklarácia vymenúva základné ľudské práva, akými sú rovnosť ľudí, náboženská sloboda, odmena za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na bezplatné základné vzdelanie.

Poslaním demokracie je kontrolovať akými formami a prostriedkami štátna moc v spoločnosti vládne a chrániť jednotlivca a jeho práva. Opakom demokracie je totalita alebo diktatúra. Je to nedemokratické vládnutie určitej skupiny ľudí. Občan tu nemá možnosť voľby a štát nezaručuje základné ľudské práva.

Demokracia sa opiera o 4 základné piliere:

- vláda založená na súhlase občanov - občania dávajú svoj hlas tej politickej strane, ktorá daného občana

osloví svojím volebným programom

- slobodné a čestné voľby - demokracia sa opiera o súhlas a dôveru občanov k vláde. Občania vláde dávajú

tento súhlas v slobodných a čestných voľbách.

- záruky základných ľudských a občianskych práv a slobôd - demokratická vláda musí rešpektovať dôstojnosť

jednotlivca, jeho práva a slobody

- ústavné obmedzenie vlády - ústava presne určuje rozsah právnej moci, vláda musí riadiť spoločnosť v

súlade s ústavou

Formy priamej demokracie:

- plebiscit - všeľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke. Jednou z foriem je územný plebiscit, keď obyvatelia

určitého územia rozhodujú o osamostatnení od daného štátu alebo o pripojení k danému štátu

- referendum - najdemokratickejšia forma rozhodovania, ktorá sa nekoná pravidelne, ale len pri rôznych

príležitostiach. Je platné, len ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina. Občania odpovedajú na otázku buď áno alebo nie. Majú možnosť vyjadriť sa k určitej problematike