Vysvetlite pojmy: právny štát, právna kultúra

21. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: právny štát, právna kultúra.

2.) Charakterizujte novovekú filozofiu a vysvetlite empirickú líniu vo filozofií F. Bacona, J. Locka a J. Hobbesa.

3.) Zaujmite stanovisko k problému enviromentalistiky.

Právny štát

Myšlienky právneho štátu vzniká už v antickej spoločnosti. Keď bol Platón mladý, trápila ho otázka, ako by mal vyzerať ideálny štát. Za ideálny štát považoval spravodlivý štát, kde má každý toľko, koľko potrebuje (nemajú byť ani veľmi bohatí ani veľmi chudobní). Tento štát musí mať dobrú vládu. Podľa neho by mali vládnuť tí najmúdrejší, čiže filozofi. Vládca by mal byť múdry, aristokrat, mal by sa vzdať súkromného majetku, nemal by sa ženiť, mal by sa cvičiť v riešení problémov a vzdelávať. Neskôr zistil, že len múdrosť vo vládnutí nestačí. Vládnuť majú zákony, nie ľudia. Postupne sa vytvorila koncepcia právneho štátu, ktorá nadobudla ucelenú podobu v 19. storočí a držala sa myšlienky, že pánom je zákon.

Za právny štát považujeme demokratický štát, v ktorom vládne právo. Občania sa podriaďujú zákonom a sú ich nepriamymi tvorcami. Štát a štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom ustanoveným právom. Tí, ktorí sú pri moci, môžu len to, čo im zákon dovoľuje a občania môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje.

Právny štát je štát, ktorého zákony vychádzajú z vôle ľudu, prejavenej vo všeobecných voľbách. Základom

právneho štátu je demokratická ústava. Ústava určuje:

- kompetencie štátnych inštitúcií

- spôsob, akým inštitúcie vznikajú

- komu za svoju činnosť zodpovedajú (občanom, sebe navzájom)

Právny štát - má vysoký stupeň demokracie

- zabezpečuje rovnoprávnosť pred zákonom. Ak je štátna moc odvodzovaná od zákona a závislá

výlučne na zákone, hovoríme o právnom štáte

- zatláča do úzadia charakter štátu ako organizovaného násilia. Pokiaľ sa násilie vyskytne, zásah zo

strany štátu je možný, ale len na základe zákona (polícia). Už starí Rimania hovorili „žiadny trest

bez zákona neexistuje“.

Existencia právneho štátu je založená na - demokratickej forme vlády

- fungovaní politického a spoločenského pluralizmu

- pluralizme vlastníctva

- voľnom fungovaní trhu

Znaky právneho štátu - suverénna štátna moc

- štátne územie

- štátne občianstvo

Občania v právnom štáte majú právnu istotu a tá spočíva v tom, že ak je občan nevinný, nemôže byť potrestaný. Ak sa previní, má právo na súdny proces. V právnom štáte sa právne činy trestajú, ale takým spôsobom, ktorý nie je tajný. Deje sa podľa vopred stanovených pravidiel:

- Policajti nemôžu vojsť do bytu bez povolenia.

- Zadržaný má právo byť informovaný o svojich právach.

- Nikoho nemožno zadržať bez písomného obvinenia, kde je napísané, z čoho je obvinený.

- Obvineného nemožno nútiť, aby svedčil sám proti sebe. Aj príbuzní môžu odoprieť svedectvo.

- Polícia nesmie mučiť ani fyzicky týrať obvinených.

- Človeka nemožno dvakrát odsúdiť za ten istý čin.

- Sudcovia sú nezávislí od štátnych orgánov a nesmú byť odvolaní z politických dôvodov. Sudca by mal byť

nestranný a spravodlivý. Môže byť odvolaný, keď zneužíva svoju funkciu.

Opakom právneho štátu je policajný štát. Za policajný štát sa spočiatku označovala absolutistická monarchia, neskôr taký štát, v ktorom nie sú najdôležitejšie orgány volené v slobodných a čestných (demokratických) voľbách, ale sú to len dosadené osoby, ktoré nominuje jedna politická strana a tieto osoby vykonávajú štátnu moc (úrady, polícia), sú v zajatí ideológie jednej vládnucej strany. V policajnom štáte sú občania zbavení základných ľudských práv a hodnôt.

Právna kultúra

Komparistika je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním právnych kultúr. Právna kultúra je spôsob akým funguje právo v danom štáte. Rozlišujeme:

- kontinentálny (európsky) typ - je postavený na písanom práve

- za svoj základ si vzal právo antického Ríma

- právo je tvorené zákonom

- súdy právo netvoria, iba ho vykonávajú

- angloamerický (anglosaský) typ - po anglicky: common law

- opiera sa o nepísané obyčaje a zvyklosti

- významnú úlohu majú súdy, ktoré môžu tvoriť právo vo forme

precedensov, čiže súdnych rozhodnutí (sú prvé svojho druhu a do

budúcnosti sa stávajú záväzným pre posudzovanie všetkých prípadov)

- náboženský (tradičný) - islamské krajiny nemajú ústavy, ale Korán

- socialistický (sovietsky)

Novoveká filozofia (prvá polovica 17. str. -30. roky 19. str.)

Novoveká filozofia nastupuje v období, keď ľudia prichádzajú s novými poznatkami v oblasti kultúry, umenia, literatúry a prírodných vied. Vznik tejto filozofie je ovplyvnený túžbou po slobodnom myslení. Filozofia sa postupne oslobodzuje od teológie a od cirkvi, stredoveká viera začína upadať.

Novovekí filozofi vyzdvihovali skúsenosť a odmietali špekulatívny charakter filozofie. Vytýčili si nové ciele:

- pozdvihnúť spoluprácu prírodných vied a filozofie

- chcú poznať prírodu a jej zákony

- určiť hranice ľudského poznania

- rozpracovať metódy poznávania

Rozvíjajú sa dva smery - racionalizmus - vyzdvihoval rozum

- bol iný ako staroveký a stredoveký racionalizmus, pretože tie boli

absolútne (neuznávali zmyslovú skúsenosť). Novoveký racionalizmus bol

poučený pokrokmi prírodných vied a pochopil, že absolútny

racionalizmus nekontrolovaný skúsenosťou môže viesť k nesprávnym

záverom, a preto novoveký racionalizmus nevylučoval z poznávania

zmyslovú skúsenosť. Dospel k výsledkom, ktoré boli zhodnejšie so

skutočnosťou a bol viac využiteľný v praxi ako racionalizmus

- empirizmus - vyzdvihoval zmyslové vnímanie

- za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu)

- snaží sa celé poznanie zdôvodniť skúsenosťou alebo na základe skúsenosti

Thomas Hobbes - anglický politológ a filozof na rozhraní medzi racionalizmom a empirizmom

- materialista (uznáva len hmotnú existenciu sveta)

- študoval na Oxforde

- bol vychovávateľom v jednej šľachtickej rodine, a preto mal možnosť cestovať po svete, čo

obohatilo jeho filozofiu

- vo svojej filozofií sa venuje iba sociálnej problematike (spoločnosti a štátu)

- je odporcom chaosu, v spoločnosti podľa neho musí byť poriadok

- najoptimálnejšia forma štátu je podľa neho absolutistická monarchia, pretože ľudia sú tu

nútení poslúchať a v štáte je zaručený poriadok

- Leviathan - biblická príšera, ktorá vychádza z mora a požiera všetko naokolo. K tejto príšere

prirovnáva aj štát, ktorý môže zničiť všetko, dokonca aj vlastných tvorcov. Preto

by mala existovať možnosť, aby mohli ľudia zosadiť panovníka, keď ich nechráni.

Je na ľuďoch, aby sa rozhodli, či chcú žiť v monarchii alebo v anarchii

- stal sa symbolom politickej jednoty a v prenesenom význame symbolom totalitnej

spoločnosti

- hovorí, že spoločnosť sa môže nachádzať v dvoch stavoch :

- prirodzený - stav, keď platí jeden zákon a to zákon silnejšieho, je tu absolútna

sloboda (neporiadok, bieda, chaos, krutosť, osamelosť, prevládajú

osobné záujmy)

- občiansky - stav, keď sa ľudia dohodli, že sa vzdajú svojej osobnej slobody

v prospech štátu, zaviazali sa, že budú dodržiavať zákony aby bol

zachovaný poriadok. Nie je to ideálne riešenie, ale je nevyhnutné,

pretože spravodlivosť znamená dodržiavanie zákonov

- ontológia - uznáva len hmotný princíp, ktorý nevzniká, ani nezaniká, čiže je večný. Konkrétne
veci sú len dočasné (hmota ako taká je večná). Hmota sa skladá z malých,

neviditeľných častíc, ktoré sa mechanicky pohybujú a to spôsobuje vznik a zánik

vecí. Ľudské vedomie vidí a chápe len výsledky tohto pohybu, lebo ono samotné

má zdroj v tejto aktivite

Francis Bacon - odmietol deduktívnu metódu pri poznávaní, ktorú rozpracoval Aristoteles v diele Organon.

Podľa neho nie je dostatočným nástrojom myslenia poznávania, a preto napísal dielo Novum

Organon, kde rozpracoval induktívnu metódu ako východisko každého poznania (poznávanie od

jedinečného k všeobecnému)

- podľa Bacona existuje pravda vedecká a pravda teologická. Predmetom teologickej pravdy je

viera, lenže filozofia a veda nemôžu budovať na viere, a preto je pre nich teologická pravda

bezvýznamná

- poznanie pri hľadaní pravdy musí vychádzať zo zmyslovej skúsenosti (teda z empírie), ktorá je

založená na experimentoch (pozorovaniach). Keď získame poznatky, treba ich ďalej

zovšeobecniť a k tomu pomáha induktívna metóda

- rozumu pri poznávaní sú do cesty kladené prekážky, ktoré nazval idoly:

- idol rodu - táto prekážka znamená, že ľudský rod je nedokonalý. Človek skúma prírodu podľa

seba a do poznania vnáša omyly. To, čo si nevie vysvetliť, tak má sklon

antropomorfizovať ( prenášať ľudské vlastnosti na prírodné javy) a teologizovať

(za tým, čo si nevie vysvetliť, hľadá človek vyššiu bytosť - Boha)

- táto prekážka sa nedá odstrániť

- idol jaskyne - ide o dôsledky výchovy, ktorá prekáža správnemu poznaniu. Človek akoby sa na

svet pozeral z jaskyne, ktorou je výchova, teda je ovplyvnený všetkými vplyvmi,

ktoré ho formujú odmalička

- človek sa nemôže tejto prekážky zbaviť

- idol trhu - vychádza z toho, že ľudia sa navzájom dorozumievajú, pričom pomenúvajú veci

a javy tak, ako ich sami chápu. Tí druhí ich však takto pochopiť nemusia, a vznikajú

skreslené výmysly. Človek má sklon veriť v to, čo počuje, aj keď interpretácie sú

rôzne, pretože ľudia nesprávne používajú slová

- táto prekážka sa dá odstrániť

- idol divadla - predstavuje slepú vieru človeka v autority. Od týchto autorít nekriticky

preberáme určité myšlienky, akoby sa stali nemennými dogmami. Človek akoby

hral v divadle, má sklon k teatrálnosti, používa vyumelkované slová, sugestívne

(pod vplyvom citov) podáva informácie a toto všetko je ďaleko od pravdy

- táto prekážka sa dá odstrániť

- prostriedkom na prekonávanie prekážok a ich odstránenie je induktívna metóda. Ak človek

odstráni prekážky (ak to dokáže), potom môže mať rozumové poznávanie význam. Ľudský

rozum treba od idolov oslobodiť a očistiť, no je to ťažké

- gnozeológia - poznatky delí na - teoretické - prinášajú svetlo a sú dôležité pre rozvoj vedy

- praktické - prinášajú plody, lebo ich možno využiť v praxi

- ak chce človek spoznávať prírodu, musí ju rešpektovať a poznať jej zákony

- Nová Atlantída - sociálna utópia, kde opisuje svoju ideálnu predstavu štátneho usporiadania.

Podľa neho by mal vzniknúť nejaký Šalamúnov dom, kde sú všetci

vedci. Panovník sa má s nimi vždy najskôr poradiť a až potom prijať nejaký

zákon. Štát je teda usmerňovaní vedou a technikou. V tomto štáte existuje

súkromné vlastníctvo

- podľa Bacona je Boh tvorcom všetkého, čo existuje, avšak po zavŕšení aktu stvorenia sa stáva

jeho existencia bezpredmetná (pod vplyvom arabskej a židovskej viery)

John Locke - lekár, filozof, predstaviteľ senzualizmu - je to jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným

zdrojom poznania sú pocity a z pocitov vzniká skúsenosť

- vyrastal v anglickom puritánskom prostredí

- jeho liberálne a demokratické myšlienky ovplyvnili Európu aj Ameriku

- vychádzal z kritiky Francisa Bacona, vyčíta mu, že uznáva len zmyslovú skúsenosť a podceňuje

poznávanie rozumu. Preto sa usiluje prekonať Baconovu jednostrannosť a hoci je senzualista,

nevylučuje spoznávanie ani rozumom

- vychádza z myšlienky, že rozum je ako tabuľa rasa - holá, čistá, nepopísaná doska, na ktorú až

zmyslová skúsenosť píše poznatky. Naše poznanie vychádza zo zmyslov: „Nič nie je v rozume, čo

predtým nebolo v zmysloch.“ Zdrojom poznania sú pocity, z ktorého vychádza skúsenosť

- Rozprava o ľudskom rozume - odpovedá tu na dve otázky: Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do

vedomia človeka? Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria

zmysly?

- vonkajšia skúsenosť spočíva hlavne v tom, že dáva podnet pre naše

zmysly a vznikajú pocity. Tie sa v rozume premenia na vnemy, ktoré

sa dostávajú do vedomia. Vedomie vnemy spracuje a vzniká tak

predstava. Predstavy môžu byť:

- vecné - úplne sa zhodujú so skutočným predmetom

- primerané - je tu určitá zhoda so skutočným predmetom

- neprimerané - nesprávne, neprávom sa vzťahuje na nejakú vec,

ktorej nezodpovedá

- na základe predstáv človek vyslovuje súdy, teda isté tvrdenia

o veciach, pričom využíva pojmy. Súdy môžu byť:

- zmyslové - vznikajú na základe zmyslových vnemov a sú najmenej

isté

- dôvodové - úlohu zohráva rozum, vytvárajú sa na základe istých

poznatkov. Aj existencia Boha je dôvodovým

poznaním, lebo sa o ňom presviedčame stále

z existencie bytia

- intuitívne - rozum poznáva priamo, bez akéhokoľvek iného

sprostredkovateľa

- tvrdí, že zmyslové poznanie je základ - „Nič nie je v rozume, čo pred

tým nebolo v zmysloch.“ Zmysly sú prvotné a rozumné

Environmentalistika

Environmentálna etika je disciplína etiky, ktorá sa zaoberá vzťahom jedinca a životného prostredia. Rieši dve otázky: Prečo došlo vo vzťahu človek - ŽP k zlyhaniu? Ako by sa mal tento vzťah zmeniť?

Environmentalistika predstavuje určité zásady pre činnosť človeka a jeho postoje k životnému prostrediu, ktoré sú založené na ľudskej zodpovednosti a zachovaní podmienok života na Zemi. Má charakter aplikovanej etiky, ktorá určuje ako by sa ľudia mali chovať k živej prírode a jej zložkám. Zaoberá sa tým, aký by mal byť spôsob života, o ktorý by sme sa mali usilovať a aký by mal byť svet, v ktorom by sme mali (a chceli) žiť.

Typy environmentálnej etiky

Antropocentrická etika - environmentálna etika zameraná na človeka
- je zameraná na šťastie človeka a spoločnosti
- príroda má človeku slúžiť

- dobré je to, čo je dobré pre ľudstvo

Biocentrická etika - vychádza z úcty k životu
- je zameraná na snahu rešpektovať všetky živé bytosti, ich jedinečnosť a existenciu ako takú
- život všetkých živých organizmov má rovnakú hodnotu
- je zameraná na šírenie filozofie, že každá forma života si zaslúži rešpekt, úctu a ochranu

Ekocentrická etika - environmentálna etika života
- cieľom je rovnováha ekosystémov na zemi
- dobré je to, čo je dobré pre celok (čiže celá naša planéta)

Problém environmentalistiky

V dnešnej dobe sa čoraz viac pozastavujeme nad globálnymi problémami, čoraz viac sa skloňuje slovo ekologická kríza, ozónová diera, globálne otepľovanie, nedostatok pitnej vody a podobné ekologické problémy. Na ich riešenie je potrebné pozrieť sa hlboko do nášho vnútra, prehodnotiť naše postavenie, možnosti. Na ich zvládnutie sa musíme naučiť rešpektovať prírodu a naše životné prostredie, v ktorom žijeme.

Naše smerovanie k čoraz „vyšším cieľom“ a majetnícky vzťah k prírode na nás postupne začína dopadať a ohrozuje nielen nás, ale aj svetovú populáciu a budúcnosť sveta ako celku. Uvedomujú si to nielen ochrancovia prírody, ale aj my ostatní. Keďže ľudia sú obdarený rozumom a slobodnou vôľou, je načase, aby sme situáciu prestali podceňovať, zvážili ju a zodpovedne začali riešiť.