Vysvetlite pojmy: vôľa, vôľové konanie, motív, cieľ, vôľové vlastnosti

24. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: vôľa, vôľové konanie, motív, cieľ, vôľové vlastnosti.

2.) Charakterizujte poklasickú filozofiu 19. storočia a jej predstaviteľov.

3.) Analyzujte najaktuálnejšie problémy v jednotlivých oblastiach života (napr. oblasť kultúry, športu, výchovy, vzdelávania, sociálna oblasť, zdravotníctvo, služby, zamestnanosť,...).

Vôľa

Vôľa je stránka duševného života, v ktorej sa prejavuje uvedomené zameranie nášho konania, smerujúce k určitému cieľu. Vôľa je teda uvedomené chcenie.

Každé vôľové konanie predpokladá motív. Motív je pohnútka k činnosti a môže to byť čokoľvek (pochvala, povzbudenie, odmena, pokarhanie). Zdrojom motívu je potreba, čiže pocit nedostatku niečoho. Tým, že potrebu uspokojíme, pocit nedostatku odstránime. Potreby rozdeľujeme na:

- primárne - biologické, existenčné potreby, ktoré človek musí uspokojiť, aby prežil

- jesť, piť, obliekať sa

- sekundárne - potreby, ktoré nám len spríjemňujú život a ich nesplnenie nás neohrozí

- kultúrne, športové, vzdelávacie, komunikačné

- rozoznávame: materiálne a duchovné

Niekedy sa stáva, že motív rovná sa cieľ. Cieľ je to, čo chceme svojím konaním dosiahnuť. Rozoznávame:

- krátkodobé ciele - dobré známky, zmaturovať

- dlhodobé ciele - vysoká škola, zamestnanie, rodina

- reálne ciele - dajú sa uskutočniť, motivujú človeka k činnosti

- nereálne ciele - ťažko sa plnia, nedajú sa uskutočniť

Pri vôľovom konaní musí človek prekonávať vzniknuté prekážky:

- vonkajšie (objektívne) - nepochopenie iných ľudí, finančné ťažkosti, nedôvera okolia, počasie

- vnútorné (subjektívne) - naše vlastnosti, ktoré nám v konaní bránia (lenivosť, húževnatosť, sebadisciplína)

Pri prekonávaní prekážok nám pomáhajú vôľové vlastnosti, bez ktorých nie je vôľové konanie možné: tvrdohlavosť, sebadisciplína, pevná vôľa, cieľavedomosť, pracovitosť, snaživosť, aktívnosť, psychický stav, schopnosť prinútiť sa.

Filozofia 19. storočia

Koncom dvadsiatych a počas tridsiatych rokov 19.storočia sa v radoch nemeckých a francúzskych mysliteľov ozývalo „volanie“ po novom začiatku filozofie. Bolo nutné vysporiadať sa s predchádzajúcim klasickým myslením. Nehľadiac na rôznorodosť teoretických východísk a rozmanitosť argumentov, sa myslitelia tohto obdobia zhodovali v kritickom pohľade na klasickú filozofiu. Zmenu postavenia filozofie, nové chápanie jej možností, funkcií a tém súborne nazývame poklasickou filozofiou.

Posun filozofického myslenia je nerozlučne spätý s celkovým spoločenským pohybom - prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia. Na druhej strane sa filozofia zaoberá javmi, ktoré tento progresívny proces sprevádzajú - zvecnenie a odcudzenie človeka, rozpad tradičných hodnotových orientácií a hľadanie života, úsilie dosiahnuť osobný prospech a presadiť sa.

Z naznačených súvislostí vyplýva, že pre filozofiu 19. storočia je charakteristický výrazný pluralizmus, ktorý bráni podať presnú typologizáciu filozofických prúdov a smerov. Spočiatku sa vyhraňujú dve tendencie v poklasickej filozofii: scientizmus, ktorý sa snaží filozofiu priblížiť vedeckému typu poznania. Hlavným smerom tejto orientácie sa stal pozitivizmus. Druhá línia je založená na snahe zachytiť hĺbky ľudskej existencie, označuje sa ako antropologizmus. Medzi predstaviteľov tejto línie patrí: Friedrich Nietzsche a Arthur Schopenhauer

August Comte

August Comte je hlavný predstaviteľ pozitivizmu (vplyvný filozofický smer, ktorý bol reakciou na náboženstvo

a špekulatívnu filozofiu). Cieľom jeho filozofie je založiť celé poznanie na tom, čo je pozitívne, teda dané na faktoch našej skúsenosti (v jeho filozofii sa odrážajú poznatky z empirických vied). Tvrdí, že vedecká filozofia musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré nemožno empiricky overiť. Medzi jeho najznámejšie diela patrí šesťzväzkový Kurz pozitívnej filozofie.

August Comte začína oživovať osvietenstvo, modernizuje ho a hovorí o 3 štádiách historického vývinu ľudstva:

- teologické - v tomto štádiu sa náš duch orientuje na náboženstvo a vieru. Verí v nadprirodzené sily, ktoré

zasahujú do sveta, do nášho sveta a pôsobia v ňom

- metafyzické - štádium, v ktorom sa skutočnosť vysvetľuje na základe abstraktných filozofických pojmov.

Nadprirodzené sily z prvého štádia sú nahradené abstrakciami zákona substancie ako

všeobecných princípov bytia. Ide o filozofické špekulácie o bytí a nebytí, teda nadreálne

- pozitívne - toto štádium sa oslobodzuje od predchádzajúcich dvoch. Je to pozitívne štádium, ktoré sa

orientuje na vedecké skúmanie sveta. Zodpovedá súčasnosti, teda modernej priemyselnej

spoločnosti, pretože až v tejto spoločnosti môžeme triezvo poznávať. Pozornosť venuje prírode,

lebo príroda je prameňom všetkých javov

Pozitívna filozofia Augusta Comta zovšeobecňuje poznatky špeciálnych vied a usporadúva ich do systému. Podľa neho je úlohou vedy poznávať preto, aby sme mohli predvídať, a predvídame preto, aby sme mohli správne konať.

Usiloval sa vytvoriť klasifikáciu vied, čo sa mu aj podarilo. Na prvé miesto postavil matematiku, ktorá je podľa neho predpokladom všetkých vied, po nej nasleduje astronómia, fyzika, biológia, ... Medzi vedy zahrnul aj sociológiu, ktorej úlohou má byť zabezpečenie sociálnej harmónie spoločnosti. Podľa neho psychológia nie je pozitívna veda, pretože ľudský duch nemôže skúmať samého seba.

Neskôr August Comte zakladá so svojími stúpencami „pozitívne náboženstvo“, kde za najvyššiu bytosť považuje ľudstvo (nie nadprirodzeného Boha).

Karol Marx

Karol Marx spolu s Friedrichom Engelsom patrí medzi zakladateľov marxistickej filozofie, ktorá vychádzala z ekonomickej teórie kapitalizmu. Reagovala na sociálnu problematiku v Anglicku, nespravodlivosť a vykorisťovanie. Usilovala sa o vytvorenie spravodlivej spoločnosti, ktorú Marx a Engels nazvali socializmus, či komunizmus. Zameriava sa najmä na najchudobnejšiu vrstvu roľníkov a pracovníkov.

Táto filozofia bola návodom na zmenu sveta. Ako vedecký svetonázor sa rozvíjala v rozličných západoeurópskych krajinách a najmä v Rusku, kde sa stala ideológiou komunistickej strany.

Marxistická filozofia - materialistická, dialektická (veci vidíme v pohybe, vývoji, zmene)

- ateistická (vzťah k Bohu)

- zameraná prakticky (podáva návod ako zmeniť svet)

- zameraná na najchudobnejšiu vrstvu

Friedrich Nietzsche

Friedrich Nietzsche bol nemecký filozof, kritik morálky a náboženstva. Dostal prezývku malý pastor, pretože bol vynikajúci rozprávač. Narodil sa v rodine evanjelického farára. V rannom detstve prišiel o otca a vychovávajú ho samé ženy, ktoré z neho vypestovali precitliveného slabocha. Nenávidel ich. Čelil tomu tvrdou sebadisciplínou. Chcel zo seba vychovať tvrdého muža. Dvakrát plánoval nerukovať, no nezobrali ho.

Stal sa profesorom v Bazileji, avšak práca ho fyzicky aj psychicky vyčerpávala. Takmer oslepol a psychicky sa zrútil. Bol donútený žiť ako ľudská troska. Dostal sa do starostlivosti matky a sestry. Väčšinu života prežil vo Švajčiarsku a v osamotení.

Nietzsche svojou filozofiou ovplyvnil filozofiu života a existencializmus. Vychádzal z darwinistického princípu boja o existenciu (voluntarizmus) a Schopenhauerovej metafyziky vôle. Nadväzuje na jeho iracionalistické učenie o vôli, ale Nietzsche ju nechápe metafyzicky ako jeho predchodca. Odmieta metafyziku.

Jeho filozofiu môžeme rozdeliť na tri štádia, ktoré hovoria o živote spoločnosti:

- duch sa mení na ťavu - v tomto štádiu sa ľudia riadili normami, uznávali hodnoty, rešpektovali autority,

uctievali Boha a podriaďovali sa

- ťava sa mení na leva - v tomto štádiu ľudia prestali uznávať akékoľvek normy a hodnoty. Smerujú

k nihilizmu

- tvrdí, že: „Boh je mŕtvy! Ľudia vy ste ho zabili!“ Podľa Nietzscheho je treba

prehodnotiť a rozbiť všetky staré hodnoty, pretože sú zbytočné

- lev sa mení na dieťa - v tomto štádiu sú staré hodnoty už zničené a je nutné prijať nové hodnoty, ktoré má vytvoriť nadčlovek

Smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho a životu nepriateľského. Tvrdí, že: „Človek je len lano natiahnuté medzi opicou a nadčlovekom.“ Človek je výsledkom prírodného vývinového reťazca, ale nadčlovek je výtvorom vlastnej aktivity jedinca. Vôľa k životu sa uňho mení na vôľu k moci. Nadčlovek má snahu svojou činnosťou niečo poznať, ovládnuť, privlastniť si a zmeniť vnímanie samého seba a sveta. Človek sa má silou svojej vôle usilovať o to, aby sa stal nadčlovekom a najdôležitejšou úlohou ľudstva je pomoc pri jeho vytváraní.

Nietzsche rozlišuje morálku otrokov (slabých, nesamostatných, podraďujú sa moci a náboženstvu) a morálku silných (spojené s ideou nadčloveka, ktorý sa vzdáva všetkého, čo ho brzdí, čo by z neho mohlo robiť slabocha). Poslaním vyšších ľudí je žiť v súlade so sebou, so svojou vôľou k moci, žiť slobodne, teda vytvárať sám seba.

Medzi jeho zaujímavé myšlienky patrí:

- „Hovorím si posledný filozof, lebo som posledný človek, nikto so mnou okrem mňa nehovorí a môj hlas

prichádza ku mne ako hlas umierajúceho.“

- „Čo ma nezabije to ma posilní.“

- „ Bez Hudby by bol život pre mňa omylom.“ - mal hlboký vzťah k hudbe

Arthur Schopenhauer

Arthur Schopenhauer bol nemecký filozof, pokladaný za prvého predstaviteľa filozofie života a filozofického génia. Pochádzal z rodiny bankára. Jeho matka bola príliš moderná spisovateľka. Nerozumeli si a prerušil s ňou akékoľvek kontakty. Študoval za obchodníka, no po otcovej smrti sa venuje najmä jazykom a filozofii. Tvrdil, že po matke dedíme inteligenciu a po otcovi charakter. On po matke získal bystrý intelekt, lásku k prírode, cit na pochopenie ťažkostí človeka a po otcovi zdedil nespútanosť.

Schopenhauer bol sebavedomý, arogantný a celý život bažil po sláve. Chcel pretromfnúť Hegela a prilákať jeho žiakov, no tí k nemu na prednášky nechodili. Schopenhauer to nezniesol a utiahol sa do samoty.

Pre jeho filozofiu je typický voluntarizmus (vyzdvihuje vôľu) a iracionalizmus (podstata sveta sa nedá uchopiť rozumom). Ovplyvnil aj filozofiu existencializmu. Jeho myšlienky sú poznačené pesimizmom, ale hľadá východiská z krutej reality:

- zmierenie pocitu beznádeje sa ukrýva v súcite s inými

- vidíme že ostatní trpia a to nám pomáha zvládnuť vlastné utrpenie

- skoncovanie s nezmyselnosťou na základe vlastného rozhodnutia (samovražda)

- falošná predstava, pretože by sme ňou potvrdili prevahu vôle a jej absurdného pôsobenia

- dočasný únik zo sveta v podobe estetického zážitku

- na mysli mal predovšetkým hudbu

- skutočné východisko v podobe nirvány

- znamená odvrátenie a odpútanie sa od pozemského

- život v asketizme

- pocit sebaprekonania, ktorý oslobodzuje

Je autorom diela Svet ako vôľa a predstava, v ktorom čerpá z myšlienok Immanuela Kanta. Predstava symbolizuje Kantov svet javov, teda realitu takú, aká sa nám javí cez zmysly. Vôľa predstavuje skrytú podstatu. Tvrdí, že každý človek si na základe zmyslového a racionálneho vnímania utvára predstavy o skutočnosti, ktoré sú ovplyvnené apriórnymi formami (priestor, čas, ... ) a závisia od motivácie.

Vôľu Schopenhauer chápe metafyzicky . Svetová vôľa ako iracionálne živelné slepé chrlenie ovláda človeka, jeho telo, myslenie, emócie a ovplyvňuje aj prírodu. Tvrdí, že jedinec bol na svet vrhnutý bez toho aby si to želal, a musí svoj život nejako prežiť aj proti svojej vôli. človek počas svojho života neustále niečo chce a je nespokojný, či to dosiahne alebo nedosiahne. Môže za to neukojiteľná trýzeň a vôľa k životu. Dokonca aj moment zoznámenia, láska, či manželstvo je výsledkom pôsobenia svetovej vôle. Ľudia sa zoznamujú preto, aby s niekým splodili potomstvo. Nemá to nič so šťastím.

Kultúra

Miestna a regionálna kultúra má na Slovensku stále množstvo problémov. Jedným z problémov je aj globalizácia kultúry. Globalizácia je jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. Je to proces zbližovania kultúr a ekonomík rôznych národov a štátov. Je to najmä hospodársky proces, môžeme ho vidieť napr. na fastfoodoch McDonald's alebo značke Coca-cola. Má výrazný dopad na ekonomiku a prejavuje sa aj v ďalších oblastiach života.

Žiaľ, globalizácia v dnešnej podobe vstúpila do oblasti kultúry a ukazuje práve svoju negatívnu tvár. Myslím tu na pôsobenie digitálnych masmédií, predovšetkým v podobe nových televíznych a rozhlasových staníc, filmov, CD a DVD, ktoré prinášajú prevažne produkty amerického priemyslu, čím ničivo pôsobia na doterajšie formy národnej kultúry.

Kultúrne inštitúcie európskej únie sa snažia podporovať kvalitnú národnú kultúru systémom grantov. Firmy a súkromný podnikatelia tiež môžu podporovať kultúru, avšak morálna a duchovná úroveň našich podnikateľov nie je na takej úrovni, aby podporovali naozajstnú kultúru. Čo podporujú, vidíme na rôznych superstar, reality show a pod.

Nezamestnanosť

Jedným z najdôležitejších problémov súčasnej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitosti, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti, je vážnym ekonomickým problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

Za "nezamestnaného" je považovaná osoba ochotná a schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené zamestnanie. Medzi rizikové skupiny nezamestnaných patria najmä mladiství, absolventi škôl, ženy po materskej dovolenke, uchádzači v preddôchodkovom veku, dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači.

Dlhodobá nezamestnanosť býva častá u jedincov, ktorí sú počas pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska.

Dôsledky nezamestnanosti - nevytvára sa HDP

- znižuje sa dopyt

- klesá životná úroveň

- zvyšuje sa kriminalita

- rozpad rodín

Šport

V minulosti platilo, že deti po návrate zo školy hodili tašku na zem a rodičom oznámili: Idem von! Dnes sa ich záujem sústreďuje na techniku (videohry, TV, internet). Je alarmujúce, že pohybové aktivity predstavujú náplň voľného času zhruba iba u desiatich percent detí a to aj napriek tomu, že majú evidentne k športu kladný vzťah.

To, že väčšina slovenských školákov trávi svoj voľný čas pri počítači alebo pri televízii u nich vedie k problémom s nadváhou a spôsobuje zdravotné problémy, ktoré v minulosti trápili skôr starších ľudí.

Ak sa má telesná výchova a šport v širšom význame slova stať pevnou súčasťou životného štýlu človeka, prvým krokom všetkých výchovno-vzdelávacích činiteľov a inštitúcií musí byť snaha o vytvorenie pozitívneho postoja vychovávaného jedinca k tejto činnosti.