Vysvetlite pojem osvietenstvo a uveďte hlavné znaky a predstaviteľov tohto myšlienkového hnutia vo filozofií

26. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojem osvietenstvo a uveďte hlavné znaky a predstaviteľov tohto myšlienkového hnutia vo filozofií.

2.) Rozlíšte jednotlivé etapy legislatívneho procesu. Uveďte hierarchiu uvedených predpisov podľa stupňa právnej sily – A) Ústava SR

– B) ústavný zákon

– C) zákon

– D) vyhláška ministerstva

– E) všeobecné záväzné nariadenie

– F) školský poriadok

3.) Vyjadrite svoj názor na konštatovanie, že život je egoista. Čo rozumiete pod pojmom konzumný spôsob života? Aké názory máte vy a ľudia vo vašom okolí na životné potreby? Porovnajte potreby ľudí v minulosti s potrebami ľudí v súčasnosti.

Osvietenstvo

Osvietenstvo je myšlienkový smer, ktorý vznikol vo Veľkej Británii v 18. storočí. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom bol John Toland. Ide o prechodné obdobie od feudalizmu k buržoáznej spoločnosti, kedy rastie moc meštianstva. Vytvára sa nová spoločenská trieda – buržoázia, ktorej príslušníci majú majetok, ale chýba im politická moc. Osvietenstvo sa najsilnejšie prejavilo vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšírilo do celej Európy.

Hlavným heslom osvietenstva bolo „Sapere aude!“, čiže „Maj odvahu používať svoj vlastný rozum.“ Do popredia sa dostáva skúsenosť (empirizmus) a rozum (racionalizmus). V centre záujmu stojí človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť spoločnosť (rozum, vzdelanie, kultúra).

Osvietenci z radov vedcov, kládli dôraz na vzdelanie a vedecké poznatky, ich rozvoj a šírenie. Presadzovala sa myšlienka vzdelávania „más“, nielen jednotlivcov či istých skupín. Prostredníctvom vzdelania sa mal zabezpečiť kvalitnejší a lepší život. V tomto období vzniká pedagogika ako veda, ktorá mala tomuto cieľu napomôcť. Vzorom pre vedu bola mechanická fyzika, ktorá sa snažila aplikovať zákony fyziky na spoločnosť.

Osvietenci sa búrili proti autoritám (cirkev, šľachta, panovník) a absolutizmu. Vyzdvihovali slobodu, rovnosť a demokraciu. Osvietenstvo sa koncentrovalo na:

– otázku náboženstva – náboženstvo má byť spojené s rozumom, má človeku pomôcť a nie ho zastrašovať.

Boha možno spoznávať cez zákony prírody. Boh stvoril svet, ale do jeho diania

nezasahuje

– typický bol deizmus – viera v nejakého boha

– ľudské práva – nedotknuteľnosť jednotlivca a stanovenie ľudských práv sa realizovalo cez vydanie

Deklarácie ľudských a občianskych práv človeka a občana v roku 1789

– konali sa prvé aktivity v boji za práva žien. Požadovalo sa zlepšenie postavenia žien v rodine

a spoločnosti

– návrat k prírode – smerovanie k prirodzenému spôsobu života

– život má byť v súlade zo zákonmi prírody

– ľudský rozum je súčasťou prírody príroda je dobrá človek je vo svojej podstate dobrý

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov osvietenstva patrili: Charles Louis Montesquieu, Jean Jacques Rousseau, François Marie Arouet Voltaire a Denis Diderot. Títo filozofi vytvorili kolektívne dielo: Encyklopédia vied, umení a remesiel (literárny iniciátor: Denis Diderot), ktoré zahrňovalo všetky poznatky. Jeho cieľom bolo vzdelávať masy, no niektoré protifeudálne zväzky boli zakázané

Charles Louis Montesquieu – venoval sa spoločnosti, ťažiskom jeho filozofie bola sociálna filozofia

– prišiel s trojrozdelením štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Panovník

sa musel podriadiť právnym normám

– dielo: O duchu zákonov

– zaoberá sa otázkou: Ako sa majú tvoriť zákony?

François Marie Arouet Voltaire – prezývaný aj nekorunovaný kráľ filozofov 18. storočia

– študoval právo, ale nedokončil ho

– bojoval proti cirkvi

– mal ekonomické myslenie – „Peniaze sa musia hýbať.“

– tvrdil, že vojny sú najväčšie nešťastie, lebo míňajú peniaze a armáda je len

ťarchou pre ekonomiku

– za svoje radikálne názory musel odísť z Francúzska. V exile strávil 3 roky. Mal

možnosť porovnať liberálnu anglickú a konzervatívnu francúzsku spoločnosť

– dielo: Anglické listy / Filozofické listy

– listy, ktoré posielal z Anglicka

– prezentuje návod, ako riešiť situáciu vo Francúzsku. Podľa neho, sa treba

riadiť princípom tolerancie, pretože tá je predpokladom občianskeho

spolužitia. Za optimálnu formu vlády považuje takú, ktorá má parlament,

lebo zabezpečí spoluúčasť na vláde širokým vrstvám ľudí

– dielo: Filozofický slovník

– „Úlohou filozofie nie je ľutovať nešťastných, ale pomáhať im.“

Jean Jacques Rousseau – narodil sa v Ženeve, no vyrastal bez rodičov. Nikdy nechodil do školy, písať a čítať sa

naučil sám. Mal konfliktné správanie a výstredný štýl obliekania

– bol všestranný: filozofia, právo, matematika, hudba, pedagogika

– dielo: Emil alebo o výchove

– pedagogické dielo

– dielo: Spoločenská zmluva

– tvrdí, že sa človek narodil slobodný, ale všade je v okovách

– malo by sa vytvoriť ustanovenie, kde by bola sloboda s právom

– človek by sa mal vzdať kúsku svojej slobody v posmech štátu

– toto dielo sa stalo Bibliou Francúzskej revolúcie (hlásili sa k nemu Jakobíni)

– dielo: Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi

– vysvetľuje vznik súkromného vlastníctva a hovorí o spájaní silnejších proti slabším

– rozlišuje – prvotnú nerovnosť – človek si určil kus zeme a povedal: „Toto je moje"

– prirodzenú (prírodnú) nerovnosť – dedičná, človek za ňu nemôže

– mravnú nerovnosť – človek za ňu môže

– uvádza 3 typy nešťastí, ktoré spôsobujú ľudia:

– vznik súkromného vlastníctva

– ustanovenie vrchnosti (vládcov)

– ľubovoľný zvrat v moci (vzťah pán a podriadený)

Legislatívny proces

Legislatívny proces je ústavou a zákonom stanovený postup vzniku právnych predpisov. Jeho tvorba má tri fázy:

– predprípravná fáza

– prípravná fáza

– schvaľovacia fáza

Zákonodarná iniciatíva

Právo podať návrh zákona na prerokovanie v NR SR má – vláda SR

– výbory NR SR

– poslanci NR SR

Stačí, ak návrh podá jeden poslanec. Právo legislatívnej iniciatívy tiež umožňuje (až do chvíle hlasovania o návrhu ako celku) navrhovateľovi stiahnuť návrh rokovania.

Legislatívny zámer

Niektorým návrhom zákona predchádza vypracovanie a schválenie tzv. legislatívneho zámeru. Legislatívny zámer sa vypracováva v prípade zákonov s predpokladaným výrazným hospodárskym a finančným dosahom (zohľadňuje sa napr. vplyv na štátny rozpočet) alebo vtedy, ak o tom rozhodne vláda a stáva sa záväzným podkladom na vypracovanie samotného návrhu zákona.

Pripomienkové konanie

Návrh zákona je zväčša tvorený niektorou zo sekcií ministerstva a po vypracovaní prejde interným pripomienkovým konaním ostatných sekcií ministerstva. Nasleduje medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré vyhlasuje minister a môžu sa do neho zapojiť ostatné ministerstvá, niektoré iné inštitúcie (NBS, NKÚ, generálna prokuratúra...), niekedy aj predstavitelia záujmovej samosprávy (ZMOS, odbory, zamestnávateľské zväzy, odborné komory a pod.) a aj samotní občania.

Návrh zákona sa po definitívnom odobrení ministrom dostáva do legislatívnej rady (poradný orgán vlády, ktorý sa venuje „legislatívnej čistote“ návrhov zákonov). Napokon o konečnej podobe návrhu rozhodne vláda a posunie ho predsedovi parlamentu.

Schvaľovanie v parlamente

Prvé čítanie

V prvom čítaní sa koná všeobecná rozprava. Rozhoduje sa o návrhu zákona, najmä o jeho podstate. V nej nemožno podávať návrhy na jeho zmeny.

Druhé čítanie

O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený. Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje zástupca ministerstva. Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade spoločnú písomnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor. O návrhu zákona potom rokuje NR SR v pléne (musí však byť zachovaný odstup 48 hodín od doručenia spoločnej správy všetkým poslancom).

Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi NR SR podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

Tretie čítanie

V treťom čítaní sa hlasuje o návrhu zákona ako o celku. Tu je možné navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. Jeho výsledkom je buď definitívne prijatie zákona, alebo jeho odmietnutie.

Hlasovanie

Pri rokovaní o návrhoch zákonov je potrebné, aby bolo prítomná najmenej nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (kvórum 76).

Na schválenie návrhu je potrebné, aby za návrh hlasovala najmenej nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov (min. 39 poslancov). Na schválenie návrhov zmeny ústavy, prijatie a zmeny ústavných zákonov je potrebný súhlas tzv. ústavnej kvalifikovanej väčšiny – teda súhlas najmenej 90 poslancov hlasujúcich za návrh (3/5 zo všetkých poslancov).

Skrátené legislatívne konanie

Skrátené legislatívne konanie (SLK) je procedúra, ktorá umožňuje v krátkom čase schváliť návrh zákona. Neplatia tu časové lehoty súvisiace s rokovaním o návrhu zákona (zväčša sa zákon schváli počas jedinej parlamentnej schôdze).

Podpisovanie zákona

Prijatý zákon podpisuje predseda parlamentu, predseda vlády a prezident SR. Prezident má právo veta, môže vrátiť do 15 dní zákon s pripomienkami parlamentu na opätovné prerokovanie. Ak prezident vráti zákon, zákon musí byť v parlamente schválený vyšším počtom poslancov. Ak nevráti, zákon je uverejnený v Zbierke zákonov. Publikáciou v Zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou právneho poriadku SR.

Vrátenie zákona prezidentom

Po schválení zákona v parlamente ide zákon na podpis prezidentovi SR, ktorý môže využiť svoje právo tzv. suspenzívneho veta a návrh zákona vrátiť parlamentu. Tým sa zákon vracia späť do druhého čítania. V ňom poslanci rozhodujú iba o pripomienkach prezidenta. Na opätovné schválenie zákona alebo prijatie prezidentovej pripomienky a schválenie zákona ako celku sa vyžaduje schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov (76 hlasov). Ak prezident s návrhom zákona naďalej nesúhlasí, môže zákon nepodpísať. V tom prípade je zákon publikovaný bez podpisu prezidenta.

Vyhlásenie v Zbierke zákonov

Predseda NR SR najneskôr do 21 dní od schválenia odošle zákon na vyhlásenie v zbierke zákonov. Zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov SR.

Účinnosť zákona

V deň, keď je zákon vyhlásený v zbierke zákonov sa zákon stáva platným. Skutočnosť, že je zákon platný však ešte neznamená, že sa podľa neho možno / je povinnosť riadiť. Toto všetko sa môže stať až vtedy, keď je zákon účinný. Zákon nadobúda účinnosť v deň, ktorý je určený v zákone, ak však nie je v zákone uvedené, od kedy je zákon účinný, nadobúda účinnosť 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.

Konzumný spôsob života

Konzum sa stal modlou dnešnej doby. Spôsob života sa zameral na rýchlu výmenu predmetov. Zbavujeme sa predmetov spotreby a snažíme sa ich nahrádzať stále novými. Je to kolobeh a špirála, ktorá akoby nemala konca. Pokračuje a stále sa zrýchľuje. Schopnosť nakupovať, obmieňať svoje predmety a nahradzovať ich novými a najmodernejšími vecami sa stala merítkom úspešnosti a spoločenského postavenia. Ten, kto to dokáže a má na to možnosti a prostriedky, ten má úspech. Pre mnohých ľudí sa úspech na tomto poli stal ich hlavným životným uspokojením. Nakupovanie je pre nich prostriedok na zlepšenie nálady, zdroj ich spokojnosti a naplnenia.

Obchod a nakupovanie dosiahli obrovské rozmery. Spotrebujú obrovské množstvo času, prostriedkov a energie. Mnohí konzumenti sa každodenne zaoberajú skúmaním nových možností na rozšírenie svojho nákupného horizontu. Stalo sa to ich prioritnou činnosťou a záujmom. Úspešný nákup vyvoláva v nich nadšenie a výbuch emócií. Naplnenie týchto potrieb a ambícií sa stáva pre nich zmyslom a hlavným motorom života. Nenaplnenie týchto potrieb sa stáva u mnohých ľudí zdrojom frustrácie a zlosti. Nemajetní ľudia, ktorí nemôžu naplniť svoje konzumentské ambície strácajú zmysel života, majú pocit druhoradosti a zlyhania. Trpia a porovnávajú sa s ostatnými. Majú pocit menejcennosti a nespravodlivosti.

Konzum je silný, nebezpečný a nákazlivý fenomén. Je to závislosť, ktorá zbavuje mnohých ľudí rozumu. Začína sa to už u detí a adolescentov. Nové mobily, nové notebooky a výstrelky módy, to je ich motiváciou. Všetko to začína výchovou, pokračuje zdravým rozumom a sebavedomím. Každý človek by mal celý život pracovať na sebe, zlepšovať a skvalitňovať svoj život. Ale konzum by mal držať vždy na uzde. Obchody sú tu pre nás. Nie my pre obchody. Tovar je určený ľuďom, ktorí ho potrebujú.

Problémom je, keď začnú hromadiť tovar a predmety, ktoré vôbec nepotrebujú. Dnešná globálna ekonomická kríza je dôsledkom nadvýroby a nadspotreby hnanej úvermi a dlhmi. Ľudia spotrebovávajú to, na čo si nezarobili. Chcú to mať hneď a nechcú čakať.