Charakterizujte pojem ako základnú formu myslenia

27. Maturitné zadanie

1.) Charakterizujte pojem ako základnú formu myslenia. Vysvetlite rozsah a obsah pojmov jablko a ovocie. Ktorý z týchto pojmov je konkrétny a ktorý všeobecný? Určte, o aký pojem ide: Handlová, pracovitý človek, čas, smútok, mládež.

2.) Charakterizujte sociológiu, obdobie a príčiny jej vzniku, zakladateľa a hlavných predstaviteľov. Odôvodnite význam sociológie a priblížte spôsoby sociologického výskumu.

3.) Zhodnoťte, ako sa psychické procesy prejavujú v správaní a komunikácií medzi ľuďmi.

Pojem

Pojem je základná forma myslenia. Odráža a zachytáva znaky zmyslovej reality. Je vyjadrený definíciou, ktorá odpovedá na otázku: „Čo je to?“ Vzniká na základe pocitov, vnemov a predstáv. Zatiaľ čo tie sú názorné, pojem je nenázorný a na svoju realizáciu potrebuje zložitejšiu formu, čiže myslenie.

Pojmy rozdeľujeme na - jedinečné - vzťahujú sa na určitý predmet, osobu, objekt

- Handlová, Milan Rastislav Štefánik

- všeobecné - zahrňujú skupinu predmetov a javov daného druhu

- stôl, škola, ulica, lavica

- registrujúce - registrujú určitý počet predmetov daného druhu a môžeme pri nich

uviesť všetky predmety, na ktoré sa pojem vzťahuje

- svetové oceány

Pri tvorbe pojmov sú dôležité logické postupy myslenia:

- analýza - myšlienkové rozdelenie objektu na jednotlivé časti a skúmanie týchto častí

- umožňuje nám poznať rôzne časti, ale neumožňuje nám poznať celý objekt

- syntéza - myšlienkové spojenie častí objektu do celku

- poznávame objekt ako taký

- abstrakcia - myšlienkové vymedzenie podstatných znakov objektu

- bez podstatných znakov by objekt nebol tým, čím je

- podstata vstupuje do definície pojmu

- zovšeobecnenie - prenášanie podstatných znakov predmetu aj na objekty, ktoré sme neskúmali, ale patria

do danej skupiny

Každý pojem má svoj rozsah a obsah. Pod pojmom obsah rozumieme spoločné vlastnosti objektov a pojmu. Rozsah je množstvo objektov, ktoré spadajú pod daný pojem. Rozsah a obsah sú v obrátenom pomere:

- jablko (R < O) má viac spoločných vlastností než množstva => konkrétny pojem

- ovocie (R > O) má väčšie množstvo ako spoločných vlastností => všeobecný pojem

Myslenie a reč

Medzi myslením a rečou je dialektický vzťah. To znamená, že jedno bez druhého nemôže existovať, pretože sa navzájom podmieňujú. Sú to zložité duševné aktivity, ktorými sa človek odlišuje od zvierat alebo počítačov. Myšlienky s rečou spája jazyk (pomocou slov a viet) ako prostriedok komunikácie.

Myslenie môže byť - imaginatívne - zodpovedá našim predstavám

- proporcionálne - komplexnejšie učenie, kedy k jednému poznatku pripájam ďalší poznatok

- motorické - je rozvinuté hlavne u detí, súvisí s učením

- logické - z jedného poznatku odvodzujem iné

Formy myslenia - pojmy - je to prostriedok myslenia

- môžu to byť slová alebo slovné spojenia

- súdy - vznikajú spájaním pojmov

- sú to vety alebo tvrdenia

- úsudky - vznikajú spájaním súdov

- názory (viac tvrdím a dokazujem)

Postupy myslenia - analýza - rozbor

- syntéza - skladanie

- abstrakcia - vyberanie najdôležitejších znakov

- zovšeobecňovanie - urobenie všeobecného záveru

Sociológia

Sociológia je moderná spoločenská veda, ktorá rieši dve otázky: „Čo drží spoločnosť pokope? Aký je vzťah medzi jedincom a spoločnosťou?“ Sociológia teda študuje spoločnosť ako takú a všetky javy, ktoré so spoločnosťou súvisia (rómska problematika, problémy rodiny, uzatváranie manželstva, prečo mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, nezamestnanosť, problémy populácie). Všetky tieto javy sa snaží vyriešiť sociológ.

Každý človek má svoj vlastný názor na spoločnosť. Je to subjektívny laický pohlaď, ktorý nemusí byť vždy správny. Líši sa od pohľadu sociológa, ktorého názor je odborný, objektívny, uvažuje pragmaticky (užitočne), snaží sa predvídať vývoj do budúcnosti. Sociológ rozvíja sociálnu imagináciu, čiže druh predstavivosti, ktorým prekonáva stereotypný pohľad na spoločnosť. Robí pragmatické závery o tom, ako sa bude spoločnosť vyvíjať.

Ľudia sa o spoločenské dianie zaujímali už v minulosti. Vznikali rôzne úvahy:

- antika - prvé názory na spoločnosť a jej usporiadanie nájdeme v dielach Platóna. Sú to filozofické spisy Štát

a Zákony. Snaží sa v nich vykresliť spoločnosť, ktorá by bola spravodlivá a mal by v nej každý toľko,

koľko potrebuje, tzv. spravodlivý (striedavý) dostatok. V štáte by nebolo ani veľa chudobných, ani

bohatých. Ide o ideálny model štátu, ktorý sa v praxi nedá zorganizovať

- stredovek - v tomto období vzniká skupina filozofov, takzvaní utopisti. Usilujú sa o sociálne spravodlivú

spoločnosť, kde nie je súkromné vlastníctvo

- Tommaso Campanella - Slnečný štát

- Thomas More - Utópia

- novovek - Francis Bacon - Nová Atlantída

Sociológia je mladá veda s bohatou históriou. V minulosti bola súčasťou filozofie, od ktorej sa odtrhla v 19. storočí. Jej vznik bol zákonitým javom. V spoločnosti nastávajú výrazné zmeny (priemyselná revolúcia, rozvoj železničnej dopravy, vznik veľkomiest), ktoré viedli k masovým javom (nezamestnanosť, vysťahovalectvo, alkoholizmus, nárast kriminality, zamestnávanie žien, výchova detí na ulici). Tieto javy bolo potrebné vysvetliť a určiť prognózu ďalšieho vývoja spoločnosti do budúcnosti.

Za zakladateľa sociológie sa považuje významný lekár a filozof August Comte. Je predstaviteľom filozofického smeru - pozitivizmu, ktorý presadzoval spoluprácu filozofie a vied. August Comte sa usiloval porozumieť ľudským potrebám, čo sa aj stalo predpokladom pre vznik novej vednej disciplíny - sociológie.

V súčasnosti je sociológia samostatnou vedou a delí sa na:

- mikrosociológia - problémy jedincov a menších skupín (nezamestnanosť a jej dopad na jedinca, rodinu,...)

- makrosociológia - problémy väčších skupín a spoločnosti (nezamestnanosť a jej dopad na celú spoločnosť)

August Comte

August Comte je hlavný predstaviteľ pozitivizmu (vplyvný filozofický smer, ktorý bol reakciou na náboženstvo

a špekulatívnu filozofiu). Cieľom jeho filozofie je založiť celé poznanie na tom, čo je pozitívne, teda dané na faktoch našej skúsenosti (v jeho filozofii sa odrážajú poznatky z empirických vied). Tvrdí, že vedecká filozofia musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré nemožno empiricky overiť. Medzi jeho najznámejšie diela patrí šesťzväzkový Kurz pozitívnej filozofie.

August Comte začína oživovať osvietenstvo, modernizuje ho a hovorí o 3 štádiách historického vývinu ľudstva:

- teologické - v tomto štádiu sa náš duch orientuje na náboženstvo a vieru. Verí v nadprirodzené sily, ktoré

zasahujú do sveta, do nášho sveta a pôsobia v ňom

- metafyzické - štádium, v ktorom sa skutočnosť vysvetľuje na základe abstraktných filozofických pojmov.

Nadprirodzené sily z prvého štádia sú nahradené abstrakciami zákona substancie ako

všeobecných princípov bytia. Ide o filozofické špekulácie o bytí a nebytí, teda nadreálne

- pozitívne - toto štádium sa oslobodzuje od predchádzajúcich dvoch. Je to pozitívne štádium, ktoré sa

orientuje na vedecké skúmanie sveta. Zodpovedá súčasnosti, teda modernej priemyselnej

spoločnosti, pretože až v tejto spoločnosti môžeme triezvo poznávať. Pozornosť venuje prírode,

lebo príroda je prameňom všetkých javov

Pozitívna filozofia Augusta Comta zovšeobecňuje poznatky špeciálnych vied a usporadúva ich do systému. Podľa neho je úlohou vedy poznávať preto, aby sme mohli predvídať, a predvídame preto, aby sme mohli správne konať.

Usiloval sa vytvoriť klasifikáciu vied, čo sa mu aj podarilo. Na prvé miesto postavil matematiku, ktorá je podľa neho predpokladom všetkých vied, po nej nasleduje astronómia, fyzika, biológia, ... Medzi vedy zahrnul aj sociológiu, ktorej úlohou má byť zabezpečenie sociálnej harmónie spoločnosti. Podľa neho psychológia nie je pozitívna veda, pretože ľudský duch nemôže skúmať samého seba.

Neskôr August Comte zakladá so svojimi stúpencami „pozitívne náboženstvo“, kde za najvyššiu bytosť považuje ľudstvo (nie nadprirodzeného Boha).

Ďalší predstavitelia sociológie

Medzi ďalších predstaviteľov sociológie radíme:

- Karl Marx - vytvoril teóriu materiálnej výroby, podľa ktorej je najdôležitejším základom života spoločnosti

práve materiálna výroba

- Emile Durkheim - prezentuje sociológiu zameranú na sociálnu realitu. Sociálna realita má podľa Durkheima

niekoľko prvkov a to napr. právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradície

- cieľom sociológie podľa Durkheima je hľadanie dôvodov, prečo sa niektoré sociálne javy

dejú respektíve nedejú

- Max Weber - definuje sociológiu ako vedu o sociálnom konaní jednotlivcov. Weber tvrdí, že sociálne

konanie má dva aspekty. Prvý je orientácia sa na iných ľudí v rámci spoločnosti a druhý je

orientácia sa na seba samého. Podľa Webera je ideálne konanie také, ktoré je zamerané na

racionálne konanie. Toto racionálne konanie by malo mať účelnosť

Sociologický výskum

Do sociologickej problematiky patrí aj vedecko-výskumná činnosť. Cieľom sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s poznatkami empirického výskumu (aby teória bola v súlade s praxou).

Sociologický výskum pozostáva z týchto krokov:

- vymedzenie výskumného problému

- štúdium literatúry (internet)

- formulácia hypotéz (neoverené tvrdenie, ktoré chcem výskumom potvrdiť, alebo vyvrátiť)

- voľba metodiky výskumu

- zber empirických údajov - anketa, dotazník, rozhovor, pozorovanie, denníkové záznamy

- sociometrický test - sledujeme kvalitu vzťahov medzi ľuďmi

- prieskum - sledujeme informatívne a orientačné ciele

- má najvyššiu poznávaciu hodnotu

- analýza zozbieraných údajov

- formulácia záverov

Pri sociologickom výskume môžeme využiť:

- štatistickú metódu - využíva sa všade tam, kde sú kvantitatívne údaje

- monografickú metódu - predmetom pozorovania je jeden jav, jedna vec, jeden prípad

- touto metódou sa skúmajú javy v prirodzených podmienkach a tým sa líši od

experimentu

- experimentálna metóda - uplatňuje sa v pripravených podmienkach

- typologická metóda - predmetom výskumu sa stávajú určité typy útvarov alebo jednotlivcov

- historická metóda - objasnenie minulých historických faktov

Psychické procesy

Všeobecná psychológia skúma tri základné psychické procesy:

- prežívanie - vnútorný svet človeka, ktorý je schovaný pred vonkajším svetom

- túžby, snahy, myšlienky

- môže byť vedomé a nevedomé (človek si ho neuvedomuje, nepozná jeho príčiny)

- správanie - vonkajšie prejavy, ktoré môžu pozorovať aj iní ľudia

- podľa toho, ako sa človek správa možno usúdiť, čo prežíva

- prejavuje sa cez - činy, konanie (udrie knihou o stôl)

- mimojazykové prostriedky (gestá, mimika)

- jazykové prostriedky (reč, jej hlasitosť a intonácia)

- poznávanie - človek prežíva cez psychické procesy prežívania

- pocity, vnemy, city, pozornosť, pamäť, predstavy, myslenie a reč, vôľa, učenie a zabúdanie