Objasnite príčiny vzniku štátu

29. Maturitné zadanie

1.) Objasnite príčiny vzniku štátu. Vysvetlite funkcie, znaky a typy štátov.

2.) Analyzujte výsledky parlamentných volieb z 10. 03. 2012 a vysvetlite príčiny, ktoré viedli k predčasným parlamentným voľbám. Vysvetlite rozdiel medzi parlamentnými, komunálnymi a prezidentskými voľbami. Čo viete o spôsobe parlamentných volieb v SR?

3.) „Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si mysleli, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako do posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí, a v to, že ani nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fisis) vždy zachováva... Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky...“ Samostatne posúďte problém ontologického základu sveta.

Štát

Spoločnosť je skupina ľudí žijúca na spoločnom území, má spoločný jazyk, tradície, históriu. Postupom času vznikla potreba týchto ľudí organizovať a riadiť, čiže vznikla potreba vytvoriť štát.

Štát je politicko-mocenská organizácia spoločnosti. Je výsledkom politiky (volieb) a má v rukách moc.

Občiansky štát je štát, v ktorom sa občania organizujú a združujú do rôznych organizácií a hnutí.

Spoločnosť existuje dlhšie ako štát, začala sa formovať v praveku, od jednoduchých podôb (rod, kmeň, zväz) k zložitejším, ktoré mali vlastný systém.

Mezopotámia medzi Eufratom a Tigrisom bola krajina veľmi úrodná (pravidelné záplavy, teplo, úrodné bahno), preto sa obyvatelia venovali prevažne poľnohospodárstvu (obilie, olejnaté rastliny, strukoviny, ovocné sady, zelenina, koreniny), chovu dobytka a lovu rýb. Tieto práce si vyžadovali nasadenie veľkého počtu pracovných síl a organizáciu práce. Obyvateľstvo sa sústreďovalo vo veľkých dedinách, ktoré kontrolovali menšie a menili sa na mestá.

Obyvatelia sa delili na roľníkov, pastierov, remeselníkov, obchodníkov a medzi tieto štyri skupiny bolo treba prerozdeliť výrobky. Túto prácu mali na starosti kňazi, pisári a panovník.

Okolo roku 3000 p.n.l. začali vznikať prvé štáty. Proces ich vzniku bol veľmi dlhý. Rozlohou malá štáty zahŕňali územie okolo mesta, preto sa nazývali mestské štáty, ktoré mali niekoľko tisíc obyvateľov. Patrili medzi ne: Ur, Uruk, Umma, Lagaš, Larsa, Kiš, Babylon, Sippar. Mestské štáty sa v Ríme nazývali Civitas, v Grácku podľa Cicera Res publika (vec verejná).

Štát - vzniká na určitom stupni vývoja spoločnosti

- je to suverénny politický, riadiaci systém, ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť na určitom

území a jeho rozhodnutia sú vynútiteľné štátnou mocou

- rozlišujeme dva štátne stavy - status naturalis - stav prirodzený, existoval už pred vznikom štátu

- status civilis - stav občiansky, vzniká so vznikom štátu

- najstaršia forma štátu - polis

Funkcie štátu - právna - udržanie právneho, politického, spoločenského a hospodárskeho poriadku

- bezpečnostná a obranná - obrana a ochrana štátu, občanov, práv a slobôd pred

nebezpečenstvom ako zvonku tak aj zvnútra

- sociálna a kultúrna - zabezpečenie slabších členov spoločnosti, zdravotnícky systém,

starostlivosť a vzdelanie

- ekonomická - štát ňou zabezpečuje vytvorenie vhodných podmienok pre vytvorenie trhového

prostredia, ktorý vytvorí rovnaké šance pre všetky podnikateľské subjekty

Znaky štátu - štátna moc - je druhom verejnej moci, ktorá je v rukách určitej skupiny ľudí

- v súčasnom systéme sa delí na: zákonodarnú, výkonnú a súdnu (dôvodom je

vzájomná kontrola a zamedzenie zneužitia)

- štátne územie - vymedzené hranicami štátu, vzdušnou čiarou a pobrežnými moriami

- štátne občianstvo - príslušnosť osoby k určitému štátu

- právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom

- v SR ho možno získať narodením, uzavretím manželstva alebo udelením na

žiadosť

- štátna suverenita - prejavuje sa nezávislosťou štátnej moci od akejkoľvek inej moci či už v štáte

alebo za hranicami

Formy štátu - sú odvodené od formy vlády (vyjadruje aká je štruktúra najvyšších orgánov štátu a vzťahy

medzi nimi)

- monarchia - na čele je panovník (monarcha). Je to suverénna osobnosť s rôznym titulom (kráľ,

šejk, cisár, vojvoda). Panovník má privilégiá a k moci sa dostáva dedične alebo

výnimočne voľbou. Panovník nie je politicky zodpovedný, je len formálnou hlavou

štátu. Monarchia môže byť absolutistická, dualistická, konštitučná

- republika - na čele republiky je osoba (prezident), ktorá sa volí priamo občanmi alebo ho zvolí

parlament. Môže byť parlamentná alebo prezidentská

Podľa územno-organizačného členenia:

- unitárne (jednotné) - 1 celok, 1 ústava, 1 zákonodarstvo, jednotné štátne občianstvo

- Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Island

- zložené štáty (federácia) - skladá sa z 2 alebo viacerých štátov, ktoré majú vlastnú kultúru,

zákonodarstvo, hospodárstvo, súdnictvo

- USA

- patrí sem aj - reálna únia (Rakúsko- Uhorsko)

- novodobá únia (spojenectvo krajín s bývalými kolóniami)

- konfederácia (zväz suverénnych štátov, Švajčiarsko)

Parlamentné voľby 2012

Predčasné voľby do Národnej rady SR sa konali 10. marca 2012. Stalo sa tak následkom pádu vlády Ivety Radičovej. Z počtu oprávnených voličov 4 392 451 sa nakoniec hlasovania zúčastnilo 2 596 443, čo tvorilo volebnú účasť 59,11 %, no platne odvolilo len 58,14 %. Vo voľbách kandidovalo 26 politických subjektov. Na kandidátkach bolo zapísaných 3102 kandidátov. Vo voľbách je zaznamenaný aj úbytok kandidátov. K 4. marcu 2012 z kandidátok odišlo 52 kandidátov, ďalší 4 boli z kandidátky vylúčení svojimi stranami. Na konci februára ešte približne 1,4 milióna z 4,4 milióna oprávnených voličov nevedelo komu dajú svoj hlas.

Voľby vyhrala strana SMER - SD so ziskom 44,42 % hlasov a utvorila vládu. Do parlamentu sa dostalo ďalších 5 strán (v poradí): Kresťanskodemokratické hnutie so ziskom 8,82 %, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti so ziskom 8,56 %, Most - Híd 6,90 %, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana so ziskom 6,10 % a Sloboda a Solidarita so ziskom 5,88 %.

Pád vlády

Do krízy sa pravicová vlády Ivety Radičovej dostala kvôli nesúhlasu koaličnej strany Sloboda a Solidarita s posilnením právomocí Európskeho nástroja finančnej stability (tzv. eurovalu).

Premiérka Iveta Radičová sa rozhodla spojiť hlasovanie NR SR o prijatí eurovalu s vyslovením dôvery svojho kabinetu. Zo 124 prítomných poslancov hlasovalo pre len 55 poslancov. Vláda Ivety Radičovej nakoniec po 15 mesiacoch padla.

Priebeh volieb

Počas konania volieb polícia „nezaznamenala vážne narušenie verejného poriadku ani priebehu volieb“. Pred voľbami sa vyskytlo niekoľko podnetov smerujúcich k narušeniu volieb. Polícia sa zaoberala aj kupovaním hlasov. Na volebné dianie v deň hlasovania dohliadalo viac než 7000 príslušníkov Policajného zboru. Policajný zbor zabezpečoval aj sprievod prevozu volebných výsledkov z okrskov do Ústrednej volebnej komisie.

Voľby

Voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, pomocou ktorého sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie. Občania si vo voľbách vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich reprezentujú určité obdobie. Voľby sú ukazovateľom rozloženia politických síl v krajine, prostriedkom na zmenu vlády, spôsobom na pridelenie legitimity parlamentu a majú vplyv na posilňovanie občianskeho sebavedomia.

Voľby v Slovenskej republike môžu byť:

- parlamentné - jedná sa o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasuje ich predseda NR SR 90 dní

pred konaním volieb. Vzíde z nich 150 poslancov, pričom sa uplatňuje systém pomerného

zastúpenia (podľa % úspešnosti). Strana musí získať 5% úspešnosti, aby sa dostala do

parlamentu. Na kandidátke môžeme dať hlas 4 kandidátom

- prezidentské - prezident sa volí na obdobie päť rokov. Ak má byť kandidát úspešný už v prvom kole volieb,

musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov (nie len tých, čo sa

zúčastnili volieb, ale všetkých voličov). Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov,

dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími

počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s väčšinou hlasov

- komunálne - v komunálnych voľbách sa volia poslanci obecného a mestského zastupiteľstva (od 21 rokov),

starostovia a primátori (od 26 rokov). Konajú sa raz za 4 roky. Voliť môžu všetci občania s

trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Jedna politická

strana môže mať len jedného kandidáta

- do vyššieho územného celku - konajú sa každé 4 roky. Voliť môžu všetci občania s trvalým pobytom na

území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Volíme si tu

predsedu samosprávneho kraja a poslancov

- do Európskeho parlamentu - konajú sa každých 5 rokov

Ontológia

Ontológia je náuka o bytí, o tom, čo je, čo existuje, ale aj o tom, čo existuje mimo reálneho bytia. V tomto zmysle bola ontológia nazývaná aj metafyzikou. Za jej zakladateľa sa považuje Parmenides. Jej kľúčovou otázkou bolo: „Z čoho vznikol svet?“. Až neskôr sa filozofi začali zameriavať na otázku: „Čo bolo pri vzniku sveta prvotné?“

Z hľadiska o akom princípe filozofi uvažujú pri vzniku sveta, ich môžeme rozdeliť na tri skupiny:

- monisti - uvažujú o jednom princípe

- delenie - materialisti - uvažujú o hmotnej podstate sveta

- idealisti - uvažujú o nehmotnej podstate sveta

- dualisti - uvažujú o hmotnom aj nehmotnom princípe

- napr. Aristoteles

- pluralisti - uvažujú o viacerých podstatách

- napr. Démokritos (materialista), Leibniz (idealista)

Z hľadiska objektívnosti, ich môžeme rozdeliť na dve skupiny:

- objektívnych - zaoberajú sa objektívnou realitou, bytím, ontológiou

- subjektívnych - zaoberajú sa subjektívnymi otázkami bytia, človekom, jeho vnútrom, myslením, šťastím

- napr. Sokrates

Patrí k najstarším filozofickým disciplínam. Postupne, ako sa začali vedy z filozofie vyčleňovať (oddeľovať), vznikla hrozba, že jednotlivé špeciálne vedy ontológiu nahradia. Špekulatívni filozofi začali v záujme ochrany ontológie šíriť názor, že vedy skúmajú bytie len povrchne (všímajú si len jednu stránku veci a uniká im podstata). Filozofická ontológia skúma pravú skutočnosť, čiže podstatu, ktorá sa nachádza za javovou stránkou veci. Toto tvrdenie bolo vyvrátené. Dokázalo sa, že každá veda vo svojom skúmaní ide do hĺbky podstaty.

V poslednej dobe filozofi uvažujú o kritickej ontológií, ktorá by v sebe zahrňovala kategóriu čistého bytia.