Drogy

Týždeň boja proti drogám

Tento týždeň sa nesie v duchu európskeho týždňa boja proti drogám, ktorý oficiálne vyhlásila Európska komisia v roku 1998 a na Slovensku sa začal jeho štvrtý ročník. Prvýkrát sa Týždeň konal v Grécku a neskôr pokračoval vo všetkých členských štátoch Únie. Stalo sa nepísanou tradíciou, že v jesenných mesiacoch, osobitne v novembri, sa viac ako inokedy organizujú alebo zviditelňujú pre verejnosť aktivity, ktoré v konečnom dôsledku napomáhajú k znižovaniu dopytu po drogách.

DROGA - prírodná alebo chemická látka, ktorá má vplyv na duševný a telesný stav človeka.

Návykové látky, pre spoločnosť legálne (zákonom povolené). Zákon povoľuje ich výrobu, predaj aj konzumáciu – káva, tabak, alkohol.

Návykové látky, pre spoločnosť nelegálne zákonom zakázané). Majú zakázanú výrobu, predaj alebo konzumáciu – marihuana, heroín, hašiš, kokaín, pervitín.

MARIHUANA A HAŠIŠ

- sú drogy, ktoré sa nelegálne vyrábajú z rastliny u nás známej ako konope siate. Marihuana je vstupnou bránou k tvrdým drogám.

Riziká zneužívania marihuany a hašiša- nezáujem, ľahostajnosť, únava, poruchy pamäti, podráždenosť, impulzívne konanie, zhoršená koncentrácia, úbytok záujmov, poruchy nálad, poruchy imunity...

KOKAÍN

- sa získava z rastliny koka. Je prírodná droga, ktorá zrýchľuje telesné funkcie.

Riziká zneužívania kokaínu- veľmi rýchly vznik závislosti, agresivita, pocit prenasledovania, halucinácie-vnímanie predmetu /zvuku, vône,chuti/, ktorý nie je prítomný, reálny...

Rozvoj závislosti od kokaínu je veľmi rýchly. Je to jedna z najnebezpečnejších drog.

HEROÍN

• sa vyrába z ópia. Ópium sa získava z makovíc. Je vysoko návykový. Ide o drogu, ktorá sa podáva injekčne.

Riziká zneužívania heroínu- je rizikom infekcií vrátane žltačky a AIDS, spôsobuje vážne poškodenie zdravia-oslabenie mozgu, vedie k zmene myslenia a konania, hrozí nebezpečie predávkovania, ktoré môže končiť smrťou.

Toxikoman závislý od heroínu stráca záujem o všetko.

ČO SÚ SYNTETICKÉ DROGY?

LSD

• je droga, ktorú tvorí zložitá látka /dietylamid kyseliny lysergovej/. Patrí medzi syntetické halucinogénne látky.

Užívanie LSD spôsobuje- halucinácie rôzneho typu, skreslené vnímanie okolia, dezorientáciu, úzkosť, zmätok, rozšírenie zreničiek, zrýchlenie pulzu, zvýšenie krvného tlaku, nelogickú, zrýchlenú, zmätenú reč.

EXTÁZA

• nazýva sa aj Adam, XTC alebo jednoducho X. Je to halucinogénna droga, ktorá aktivizuje človeka.

Pod vplyvom extázy je človek- schopný byť dlhý čas veľmi aktívny, pričom sa organizmus vyčerpáva, vracia, má bolesti a zastreté videnie, hrozí nebezpečie odvodnenia organizmu a smrti.

Najväčším rizikom halucinogénov je nebezpečné alebo nezmyselné konanie ľudí pod vplyvom drogy.

PERVITÍN

• je ilegálne vyrábaná syntetická droga, ktorej účinky sa prejavujú: veľkou aktivitou, pocitom väčšej bdelosti, stratou pocitu únavy, stratou potreby spánku, stratou chuti do jedla, potrebou stále niečo robiť, zvýšením agresivity.

Ten, kto užil pervitín, pôsobí dojmom uponáhlaného človeka, odbieha od jednej činnosti k druhej.

PRCHAVÉ LÁTKY

• do tejto skupiny patria rôzne organické rozpúšťadlá-riedidlá, farby, lepidlá, čistiace prostriedky. Sú ľahko dostupné a ľahko zneužitelné látky, ale predovšetkým veľmi nebezpečné.

Pri zneužívaní prchavých látok nastáva stav- polospánku, psychického útlmu, omámenia, človek sa správa ako opitý.

Pri vyšších dávkach má človek bolesti hlavy, vracia, poruchy rovnováhy.

AKÉ PREJAVY MAJÚ DROGY?

Všetky drogy majú majú tri základné prejavy:

1. Eufória v počiatočnom štádiu – pocit dobrej nálady, pohody a šťastia, ľahkosti, uvoľnenia, sebavedomia, priateľstva, zdravia a sily, „farebnejšie“ prežívanie všedného dňa.
2. Závislosť, ktorú môže vyvolať potreba stále väčšieho množstva drogy na vyvolanie eufórie. Závislý človek prestáva rešpektovať svoje potreby, zvyky, pravidlá správania, ovládať sa a usiluje sa /niekedy aj za každú cenu/ obstarať si drogu.
3. Škodlivosť drog, ktorá ovplyvňuje dĺžku života. Alkohol môže skrátiť život priemerne o viac ako 24 rokov, fajčenie o 14 rokov, marihuana o viac ako 30 rokov, heroín o viac ako 45 rokov. U niekoho môžu spôsobiť smrť veľmi rýchlo.

ČO JE ZÁVISLOSŤ?

Je to chorobný stav, pri ktorom človek trvale užíva drogy a postupne zvyšuje ich dávku. Droga sa vtedy stáva stredobodom života človeka, ktorý je ochotný vynaložiť max. úsilie na jej získanie a zaplatiť za ňu akúkoľvek cenu.

Telesná závislosť- je stav, keď sa organizmus droge prispôsobil a potrebuje ju.

Psychická závislosť- je stav, keď si človek nedokáže drogu odoprieť, túži po nej a prestáva kontrolovať chuť na drogu.

Abstinenčný syndróm

Stav, ktorý nastane, ak závislý prestane brať drogu, na ktorú sa stal závislý. Prejavuje sa ťažkými telesnými /zvracanie, triaška, kŕče, bolesti/ a psychickými /depresie, agresivita/ príznakmi. V ťažkom stave sa celé jeho úsilie sústreďuje na jediný cieľ: dať si ďalšiu dávku.

Tolerancia

Pri opakovanom používaní drogy si telo na ňu zvyká a účinok sa tlmí, ako keby fungovala ochranná reakcia proti cudzej látke. Ak sa má dosiahnuť rovnaký účinok ako predtým, musí sa zobrať väčšie množstvo.

ALKOHOL

Popri nikotíne je u nás alkohol „legalizovanou“ drogou. Dostať ho prakticky vždy a všade. Preto sa nemôžeme čudovať, že počet tých, ktorí ho konzumujú, hrozivo narastá. Alkohol je na Slovenku drogou číslo jedna. Ročne pripadá na jedného obyvateľa približne 9-10 litrov čistého alkoholu, čo nás radí na popredné miesta v Európe. Zneužívanie tejto drogy sa rozširuje aj medzi mladistvými. Počet dospievajúcich, ktorých musia v dôsledku otravy alkoholom hospitalizovať, sa v uplynulých rokoch zmnohonásobil.

Droga

Za opojný účinok alkoholu je zodpovedný etylalkohol, jedovatý uhľovodík. Vzniká alkoholovým kvasením, pri ktorom sa cukor štiepi na alkohol a oxid uhličitý. Alkoholické nápoje sa zhotovujú predovšetkým z hrozna, ovocia a obilia.

Opojenosť

Účinok alkoholu závisí od vypitého množstva, obsahu alkoholu v nápoji a od pohlavia i hmotnosti konzumenta. Čím niekto menej váži, tým silnejšie naňho alkohol pôsobí. Dievčatá znesú menej ako chlapci. Pečeň potrebuje približne hodinu na to, aby sa zbavila účinku pohára vína či piva.

V primeranom množstve alkohol povzbudzuje, zlepšuje komunikatívnosť a aktivitu, odstraňuje zábrany, zlepšuje náladu. Väčšie množstvo alkoholu utlmuje centrálnu nervovú sústavu a spôsobuje únavu. Často sa dostaví aj zvýšený sklon k agresivite a násiliu, zriedkavosťou nie sú ani hádky, či bitky. Postupne klesá reakčná schopnosť, človek je čoraz nemotornejší, stráca istotu pri chôdzi i hovorení. Zahmlieva sa mu mozog a v istej chvíli sa dostaví známe obávané „okno“: človek si po vytriezvení vôbec nevie spomenúť, čo robil a ako sa správal.

Riziká

Alkohol má stredné riziko závislosti. Pri jeho pravidelnej konzumácii hrozí poškodenie orgánov, predovšetkým pečene a zvýšené riziko rakoviny. Natrvalo sa poškodí funkcia nervovej sústavy. Častými následkami nadmerného užívania alkoholu sú sociálne problémy, citová izolovanosť, zmeny nálady a depresie. Dlhodobé následky sa prejavujú aj v nízkej výkonnosti a tolerancii záťaže.

NIKOTÍN

Listy tabaku sa fajčia už stáročia. Objavili ich vraj Indiáni. Anglický moreplavec Sir Walter Raleigh ich priniesol koncom 16. storočia z novoobjaveného kontinentu Ameriky do Európy, kde sa rastlina rýchlo udomácnila.

Dnes sa jej usušené listy spracúvajú na cigarety, cigary a fajkový tabak. Obsahová látka patrí v súčasnosti medzi najrozšírenejšie a najnebezpečnejšie drogy. Napriek tomu nie je nikotín zakázaný a fajčenie je legálne. Používa sa aj vo forme tabaku na šňupanie a žuvanie.

Veľa dospievajúcich začína s fajčením už pred 10. rokom. Reklamy tabakových firiem ich k nemu priam nabádajú sponzorovaním atraktívnych športových súťaží, automobilových pretekov a s nimi spojeným životným štýlom, ktorý sa nesie v duchu slobody a dobrodružstva.

Fajčiarov na svete pribúda. Ročne zomrie v Európe v dôsledku fajčenia a s ním súvisiacich ochorení asi 1,2 milióna ľudí. Na Slovensku fajčí pravidelne 39% mužov a 16% žien. Ročne u nás zomiera na následky fajčenia asi 10 000 ľudí. Predpokladá sa, že sa na týchto údajoch podieľajú aj mladí ľudia vo veku 12-25 rokov. Každý deň sa k nim pridajú ďalší začiatočníci. Nikotín je štartovacou drogou.

Droga

Rastlina tabak obsahuje nikotín, ktorý patrí medzi známe jedy. Čistý nikotín je silne toxická látka, ktorú izolovali v laboratóriu z listov tabaku. V priebehu niekoľkých minút pôsobí smrteľne.

Cigaretový dym sa skladá aj z monoxidu uhlíka, ktorý bráni prístupu kyslíka do pľúc. Ďalšou zložkou je decht v mimoriadne nebezpečnej chemickej väzbe. Ten má na svedomí riziko ochorenia na rakovinu.

Opojenosť

Kto potiahne dym do pľúc, pocíti veľmi rýchlo účinok, pretože nikotín v dyme sa absorbuje sliznicou ústnej dutiny. V slinách sa rozpúšťa a dostáva sa priamo do krvného obehu. Preto mávajú fajčiari po prvom „šluku“ často aj pocit závratu.

Nikotín zrýchľuje tep, telo prečerpáva viac krvi. Keď sa jed dostane do mozgu, cíti sa človek aktívny, akcieschopný a vzrušený. Fajčiari vravia, že sa po cigarete vedia lepšie sústrediť a sú výkonnejší. Zároveň sa znižuje svalové napätie, nastáva uvoľnenie a uľahčenie.

Riziká

Nikotín vedie pomerne rýchlo k telesnej a psychickej závislosti. Má vyšší potenciál závislosti ako obávaný heroín. K závislosti vedie už samotný rituál fajčenia, pretože spĺňa viacero funkcií – okrem iného aj tie, že má človek stále niečo v ruke, pôsobí svetáckym dojmom, necíti sa tak sám a navyše si myslí, že je oveľa atraktívnejší.

Nikotín vyvoláva rakovinu, predovšetkým rakovinu pľúc. Po stanovení diagnózy má väčšina postihnutých pred sebou už len pol roka života. Nikotín má na svedomí aj závažné ochorenia srdca a krvného obehu.

Reálnou hrozbou v tejto súvislosti sú aj tzv. nelátkové závislosti medzi ktoré patria: závislosť na internete, počítačových hrách, workoholizmus....

Drogy už prestali byť problémom jednotlivca, stali sa problémom nás všetkých.

Sme ľudia a máme možnosť voľby. Chceme sa stať mŕtvou výstrahou pre živých? Alebo budeme živým príkladom pre budúce generácie? Môžeme si zvoliť. Tak voľme!