Sociálna práca v oblasti zamestnanosti

Sociálna práca v oblasti zamestnanosti

1. Medzinárodná organizácia práce
2. Aká je charakteristika Medzinárodnej organizácie práce?

Medzinárodná organizácia práce je špecializovaná agentúra Organizácie spojených národov zaoberajúca sa prácou.

Medzinárodná organizácia práce má 183 členov, t.j. 183 členských štátov.

1. Aká je skrátka Medzinárodnej organizácie práce?

Skratkou pre Medzinárodnú organizáciu práce je ILO.

1. Kto je hlavným predstaviteľom Medzinárodnej organizácie práce?

Hlavným predstaviteľom Medzinárodnej organizácie práce je Guy Ryder.

1. Kde je hlavné sídlo pre Medzinárodnú organizáciu práce?

Hlavné sídlo pre Medzinárodnú organizáciu práce je Ženeva.  

1. Aký je najvyšší orgán Medzinárodnej organizácie práce?

Najvyšším orgánom Medzinárodnej organizácie práce je generálna konferencia, ktorá sa schádza raz za rok v Ženeve.

1. Aké sú zložky členského štátu Medzinárodnej organizácie práce?

Zložkami členského štátu Medzinárodnej organizácie práce sú zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov.

1. Ako je to so zastúpením krajín v generálnej konferencii ?

Každá krajina má v tejto generálnej konferencii 4 delegátov, 2 delegáti zastupujú vládu, 1 delegát zastupuje zamestnancov a 1 delegát zastupuje zamestnávateľov.

1. Aký je ďalší orgán Medzinárodnej organizácie práce?

Ďalším orgánom Medzinárodnej organizácie práce je správna rada.

1. Aké sú právomoci tohto orgánu?

Hlavnými právomocami správnej rady sú potvrdzovanie rozpočtu, schvaľovanie dohovorov a odporúčaní.

Správna rada je výkonným orgánom.

1. Ako je to so zastúpením v správnej rade?

Každá krajina má v tejto správnej rade 56 delegátov, 28 delegátov zastupuje vládu, 14 delegátov zastupuje zamestnancov a 14 delegátov zastupuje zamestnávateľov.

1. Aké sú výbory správnej rady?

Výbory správnej rady sú Výbor pre slobodu združovania, Výbor pre program, financie a administratívu, Výbor pre právne otázky a medzinárodné pracovné normy, Výbor pre zamestnanie a sociálnu politiku, Výbor pre sektorálne a odborné zasadnutia a súvisiace otázky a Výbor pre odbornú spoluprácu.

1. Aká je základná činnosť Medzinárodnej organizácie práce?

Základnou činnosťou Medzinárodnej organizácie práce je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce

1. Aké boli hlavné motívy pre založenie Medzinárodnej organizácie práce?

Počiatočným motívom pre založenie Medzinárodnej organizácie práce bolo uplatňovanie zásady humanity.

Druhým motívom pre založenie Medzinárodnej organizácie práce bol motív politický.

Tretím motívom pre založenie Medzinárodnej organizácie práce bol motív ekonomický.

1. Aká je história Medzinárodnej organizácie práce?

Prví ľudia, ktorí odporúčali zriadiť Medzinárodnú organizáciu práce boli dvaja priemyselníci Robert Owen a Daniel Legrand.

Predchodkyňou Medzinárodnej organizácie práce bola Medzinárodná asociácia pre pracovnú legislatívu, ktorá bola založená v Basileji vo Švajčiarsku v roku 1901. 

Založenie Medzinárodnej organizácie práce sa datuje do roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny. Táto spoločnosť vznikla ako autonómna organizácia, neskôr bola pričlenená k Spoločnosti národov.

Táto organizácia vznikla v priebehu Mierovej konferencie, ktorá bola zvolaná do Francúzska do Paríža, a potom pokračovala vo Versailes.

V roku 1926 sa zaviedla dôležitá zmena, keď Medzinárodná konferencia práce rozhodla o vytvorení kontrolného systému o aplikácii noriem Medzinárodnej organizácie práce.

V roku 1932 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce Albert Thomas náhle zomrel. Jeho nástupcom sa stal Herold Butler z Anglicka. Herold Butler bol čoskoro konfrontovaný s veľkou hospodárskou krízou a masívnou nezamestnanosťou. Počas tohto obdobia prebiehala medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcov pracovníkov vzájomná konfrontácia o úprave pracovného času bez úspešného výsledku.

V roku 1934 počas prezidentského úradu Franklina D. Roosvelta sa Spojené štáty severoamerické stali členmi Medzinárodnej organizácie práce, hoci neboli členmi Spoločnosti národov.

V roku 1939 Američan John Winant nahradil Harolda Butlera, ktorý rezignoval na funkciu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce.

V máji 1940 Švajčiarsko ako európsky štát bolo izolované a ohrozené, čo viedlo nové vedenie Medzinárodnej organizácie práce dočasne premiestniť Medzinárodnú organizáciu práce do Montrealu v Kanade.

Edward Phelan z Írska bol ustanovený za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v roku 1941.

Tento generálny riaditeľ zohral dôležitú úlohu počas Philadephského zasadnutia Medzinárodnej konferencie práce v roku 1944 na konci druhej svetovej vojny za účasti zástupcov vlád, zamestnávateľov a pracovníkov zo 41 krajín. 

Ústava bola v roku 1944 doplnená Filadefskou deklaráciou, ktorá formulovala všeobecné ciele a zásady.

Hlavnými bodmi Filadefskej deklarácie boli práca nie je tovar, sloboda prejavu a sloboda združovania sú základnými podmienkami pokroku a každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu vo svete.

Táto ústava sa menila na konferenciách v roku 1945, 1946, 1953 1962 a 1973.

V roku 1948 keď funkciu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce vykonával Edward Phelan prijala Medzinárodná konferencia práce Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a o ochrane práva organizovať.

Američan David Morse bol ustanovený v roku 1948 za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, túto funkciu vykonával až do roku 1970.

 Počas jeho 22-ročného obdobia sa počet členov Medzinárodnej organizácie práce zdvojnásobil, organizácia získala univerzálny charakter, rozpočet vzrástol 5-násobne a počet vedúcich predstaviteľov Medzinárodnej organizácie práce sa zvýšil o štyroch.

V roku 1960 Medzinárodná organizácia práce vytvorila Medzinárodný inštitút pre pracovné štúdia so sídlom v Ženeve.

V roku 1965 Medzinárodná organizácia práce vytvorila Medzinárodné vzdelávacie centrum so sídlom v Turíne. 

V roku 1969 organizácia dostala Nobelovu cenu za mier. Stalo sa tak pri príležitosti 50. výročia svojho vzniku.

Angličan Wilfred Jenks, generálny riaditeľ od roku 1970 až do svojej smrti v roku 1973 bol vystavený politizácii pracovných problémov, ako výsledok sporov medzi Západom a Východom.

Wilfred Jenks bol nahradený vo funkcii generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce Francisom Blanchardom, ktorý bol predtým členom francúzskej vlády.

Strávil najlepšiu časť svojej kariéry v Medzinárodnej organizácii práce, kde zohral aktívnu úlohu v širokom rozvoji odbornej spolupráce medzi Medzinárodnou organizáciou práce a členskými štátmi Medzinárodnej organizácie práce.

V roku 1989 sa generálnym riaditeľom Medzinárodneho úradu práce stal Belgičan Michel Hansene, ktorý bol bývalý minister zamestnanosti, práce a štátnej služby Belgicka. Vo funkcii pôsobil po období skončenia studenej vojny a znovu bol zvolený na ďalšie funkčné obdobie v roku 1993, funkciu prestal vykonávať 3.marca 1999.

Vyhlásil, že jeho primárnou zodpovednosťou bolo viesť Medzinárodnú organizáciu práce v ústrety 21.storočia so všetkou morálnou autoritou, odbornou spôsobilosťou a administratívnou účinnosťou, ktorá bola preukazovaná od vzniku Medzinárodnej organizácie práce.

Čílan Juan Somavia bol zvolený tajným hlasovaním za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce na 5-ročné funkčné obdobie 23.marca 1998 s tým, že post generálneho riaditeľa začal vykonávať 4.marca 1999. V roku 2004 bol zvolený na ďalšie 5-ročné obdobie na uvedený post.

Juan Somavia významnou mierou prispel v prvých rokoch nového storočia k presadzovaniu agendy Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci v globalizovanom svete.

Má veľkú zásluhu na vytvorení Svetovej komisie o sociálnom rozmere globalizácie v roku 2001.

Po 3-ročnej práci uvedenej komisie dňa 24.februára 2004 bola v Londýne predstavená správa tejto komisie vyjadrená v dokumente: Spravodlivá globalizácia, vytváranie príležitosti pre všetkých.

1. Aké sú hlavné body Preambuly ústavy Medzinárodnej organizácie práce?

Hlavné body Preambuly ústavy Medzinárodnej organizácie práce sú:

1. Úprava počtu pracovných hodín
2. Úprava ponuky pracovných síl
3. Prevencia nezamestnanosti
4. Poskytovanie primeraných miezd na pokrytie životných nákladov
5. Zabezpečenie v prípade staroby a úrazu
6. Odstránenie detskej práce
7. Rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty
8. Ochrana záujmov pracovníkov, keď sú zamestnaní v inej krajine, ako je ich vlastná krajina
9. Inšpekčný systém zabezpečujúci posilnenie zákonov na ochranu pracovníkov
10. Poradenstvo pre nezamestnaných
11. Aké sú formy poradenstva pre nezamestnaných?

Formy poradenstva pre nezamestnaných sú individuálne a skupinové.

1. Aká je charakteristika individuálneho poradenstva pre nezamestnaných?

Individuálne poradenstvo je najčastejšie využívanou formou odborných poradenských služieb. Je prioritné zameraná na podporu zamestnateľnosti klienta a na rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy.

1. Aký je základný cieľ individuálneho poradenstva pre nezamestnaných?

 Základný cieľ individuálneho poradenstva pre nezamestnaných je pripraviť klienta odborných poradenských služieb na kontakt s trhom práce.

1. Aká je charakteristika skupinového poradenstva pre nezamestnaných?

Skupinové poradenstvo je ďalšou z foriem odborných poradenských služieb uplatňovaných na úradoch práce, sociálnych veci a rodiny.

Skupinové poradenstvo je určené predovšetkým znevýhodneným skupinám.

Zaradenie klienta do skupinového poradenstva vychádza z individuálnych potrieb a osobného záujmu klienta.

Obsahová náplň skupinových aktivít vychádza zo špecifických potrieb klienta s cieľom získania a rozvoja kľúčových kvalifikácii potrebných na prekonávanie prekážok pri hľadaní zamestnania a uplatnenia sa na trhu práce.

1. Na čo je orientované skupinové poradenstvo pre nezamestnaných?

Skupinové poradenstvo pre nezamestnaných je orientované na:

1. Motivovanie klienta k analýze a zhodnoteniu osobnostných vlastností, kvalifikačných predpokladov a podmienok na umiestnenie na trhu práce
2. Rozvíjanie sociálnych a komunikačných zručností
3. Zvládanie situácii v problémovom rozhodovaní sa, kreatívne zvládanie netradičných situácii
4. Orientácia na trhu práce
5. Formy efektívnej komunikácie s potenciálnym zamestnávateľom
6. Aká je charakteristika odborných poradenských služieb?

Odborné poradenské služby sú služby zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania.

1. Aký je základný cieľ odborných poradenských služieb?

Základným cieľom odborných poradenských služieb je poskytovať klientovi efektívnu odbornú pomoc a podporiť jeho smerovanie k samostatnosti a svojpomoci pri riešení špecifickej situácie nezamestnanosti.

1. Aké sú základné aktivity, ktoré sa realizujú v rámci odborných poradenských služieb?

Základné aktivity, ktoré sa realizujú v rámci odborných poradenských služieb sú:

1. Poradenský rozhovor
2. Vypracovanie individuálneho akčného plánu
3. Skupinové poradenstvo
4. Hodnotiace a rozvojové centrum
5. Vzdelávanie a príprava pre trh práce
6. Aké sú finančné prostriedky na realizáciu odborných poradenských služieb?

Finančné prostriedky na realizáciu odborných poradenských služieb sú:

1. Náhrady cestovných a stravovacích výdavkov na dopravu z miesta trvalého bydliska do miesta poskytovania odborných poradenských služieb
2. Príspevok na služby pre rodiny s deťmi, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb
3. Náhrady na výdavky na ubytovanie
4. Aký je popis finančných prostriedkov na realizáciu odborných poradenských služieb?
5. Náhrady cestovných a stravovacích výdavkov na dopravu z miesta trvalého bydliska do miesta poskytovania odborných poradenských služieb

Úrad poskytne náhradu cestovných výdavkov na dopravu a stravné formou paušálneho príspevku.

Výška paušálneho príspevku na náhradu cestovných výdavkov na dopravu a stravné je za každý deň potvrdenej prezenčnej účasti na odbornú poradenskú službu.

Nárok na paušálny príspevok nevzniká za dní, kedy bola odborná poradenská služba poskytnutá distančnou formou.

Pre účely úhrady paušálneho príspevku nie je potrebné úradu predkladať žiadosť ani žiadne podporné doklady.

Náhrady paušalizovaných cestovných výdavkov na dopravu a stravné sa nevzťahujú na záujemcov na zamestnanie.

1. Náhrady na výdavky na ubytovanie

Úrad poskytne náhradu výdavkov na ubytovanie v prípade, ak existujúce spoje hromadnej dopravy medzi miestom trvalého bydliska a miestom realizácie odbornej poradenskej služby neumožňujú riadne a bez výrazných obmedzení zúčastniť sa realizácie odbornej poradenskej služby.

Náhrady výdavkov na ubytovanie sa nevzťahujú na záujemcov o zamestnanie.

1. Čo umožňuje systém odborných poradenských služieb pre klientov?

Systém odborných poradenských služieb umožňuje klientom identifikovať vlastné schopnosti, spôsobilosti a záujmy, prijímať zmysluplné rozhodnutia tykajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania a riadiť svoju individuálnu životnú cestu.

1. Ako sprostredkúva odborné poradenské služby úrad práce sociálnych veci a rodiny?

Úrad práce sociálnych veci a rodiny môže sprostredkúvať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom dodávateľa odbornej poradenskej služby, ktorým môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie odbornej poradenskej služby.

1. Kto môže vykonávať odbornú poradenskú činnosť?

Odbornú poradenskú činnosť môže vykonávať poradca, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

1. Aké sú aktivity odborných poradenských služieb?

Aktivity odborných poradenských služieb sú poradenský rozhovor, vypracovanie individuálneho akčného plánu, bilancia kompetencií uchádzača o zamestnanie, skupinové poradenstvo, hodnotiace a rozvojové centrum a výber na vzdelávanie a príprava pre trh práce.

1. Aký je popis aktivít odborných poradenských služieb?
2. Poradenský rozhovor

Poradenský rozhovor je rozhovor, ktorý realizuje poradca s klientom individuálnou formou s cieľom nájdenia optimálneho spôsobu riešenia nezamestnanosti.

1. Vypracovanie individuálneho akčného plánu

Individuálny akčný plán je písomný dokument určujúci postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce.

1. Bilancia kompetencií uchádzača o zamestnanie

Je prístup vychádzajúci z kariérneho poradenstva, ktorý umožňuje uchádzačom o zamestnanie analyzovať nadobudnuté vedomosti, zručnosti, osobnostné predpoklady a motivácie s cieľom vypracovať realistický plán budúceho profesijného smerovania. 

1. Skupinové poradenstvo

Skupinové poradenstvo je poradenský proces využívajúci prvky skupinovej dynamiky orientovaný na prekonanie bariér pracovného uplatnenia spojených s nezamestnanosťou klienta odborných poradenských služieb.

1. Hodnotiace a rozvojové centrum

Hodnotiace a rozvojové centrum je skupinová poradenská aktivita aplikovaním ktorej sa rozpoznáva rozvojový potenciál klientov a pomerne spoľahlivo sa odhaduje budúce pracovné správanie a volí ďalší smer profesionálnej orientácie a osobnostného rozvoja.

1. Výber na vzdelávanie a príprava pre trh práce

Je individuálnou alebo skupinovou realizovaný výber uchádzača o zamestnanie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce realizovaný poradcom, ktorý zahŕňa zhodnotenie a určenie formy vzdelávania a prípravy pre trh práce.

1. Psychologické poradenstvo pre nezamestnaných
2. Aké sú podmienky pre uznanie nezamestnanosti?

Podmienky pre uznanie nezamestnanosti sú človek musí byť schopný pracovať, človek musí mať záujem pracovať a človek sa snaží nájsť si prácu.

1. Čo sa stane s človekom, keď prestane pracovať?

Človekovi , ktorý prestane pracovať sa zredukujú finančné možnosti, zníži sa životný štandard, jedinec má množstvo nevyplneného času, jedincovi sa zúžia sociálne vzťahy a je tam prítomná absencia plánovania budúcnosti.

1. Aké sú ďalšie aspekty nezamestnanosti u človeka?

Ďalšie aspekty nezamestnanosti u človeka sú vyradenie zo zaužívaného rytmu, strata rolových funkcii, stigmatizácia a marginalizácia vylúčením zo spoločenského pracovného procesu, zníženie sociálnych interakčných príležitostí, zneistenie životnej perspektívy a sociálnej identity a minimálny finančný rozpočet.

1. Aký je základný cieľ psychologického intervenčného programu pre nezamestnaných?

Základnými cieľmi psychologického intervenčného programu pre nezamestnaných sú redukcia stresu nezamestnaného, podnietenie jeho aktivity k väčšej flexibilite, získanie sebaistoty a osvojenie si sociálnych zručnosti.

1. Na čo by sme sa mali zamerať pri poradenstve u nezamestnaných?

Pri poradenstve u nezamestnaných by sme sa mali zamerať na nasledujúce aspekty:

1. Spôsoby vyrovnávania sa
2. Na adekvátne vysvetlenie príčiny jeho stavu nezamestnanosti
3. Na miesto práce v hodnotovom systéme
4. Na individuálne plnenie požiadaviek trhu práce na kvalifikáciu
5. Na hľadanie ďalších nedostatkov v oblasti psychologických a sociálnych schopností a ich rozvoj
6. Aká je najužitočnejšia psychologická metóda u poradenstva nezamestnaných?

Najužitočnejšia psychologická metóda u poradenstva nezamestnaných je pozitívna psychoterapia.

1. Aké sú etapy poradenského postupu?

Etapy poradenského postupu sú pozorovanie, dištancovanie, inventarizácia, situačné povzbudenie, verbalizácia, rozšírenie cieľov.

1. Aký je popis týchto etáp poradenského postupu?
2. Pozorovanie, dištancovanie

V tejto fáze zisťujeme aké psychické následky má u klienta strata jeho zamestnania, negatívne výsledky ihneď pozitívne reformulujeme.

1. Inventarizácia

V tejto fáze začleníme klientove reakcie do štyroch kategórii kvality života, inventarizujeme spôsoby spracovania konfliktov a obranných reakcií.

1. Situačné povzbudenie

Pri tejto fáze posilňujeme kladné osobnostné vlastnosti, dávame do pozornosti pozitívne a úspešné riešenia problémov v minulosti a všestranne klienta podporujeme.

1. Verbalizácia

V tejto fáze dochádza k spracovaniu tráum, konfliktov a flustrácii. Hľadajú sa nové riešenia.

1. Rozšírenie cieľov

V tejto fáze pátrame po šanciach pre ďalší osobnostný rozvoj, v tejto fáze je dôležité pohovoriť si o zmysle života.

V tejto fáze sa rozšírujú životné ciele a vytvárajú sa šance pre ďalší rozvoj.

1. História fenoménu zníženej schopnosti zamestnať sa od roku 1918 do roku 1989

Obdobie pred prvou svetovou vojnou

Ak by sme sa pozreli na sociálnu situáciu priemerného Slováka na začiatku 20.storočia, mohli by sme skonštatovať, že trpel mnohými znakmi sociálneho úpadku, ako v dnešnej dobe trpí skupina osôb ohrozených sociálnym vylúčením.

Jedná sa najmä o tri oblasti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňovali sociálny status Slovákov a to nízka vzdelanostná úroveň , nízka sociálna a životná úroveň komplikovaná závislosťami a radikálizacia spoločnosti.

Obdobie po prvej svetovej vojne

Povojnové usporiadanie strednej Európy sa muselo vysporiadať s obrovskými sociálnymi problémami. Značná časť pracovnej sily padla v prvej svetovej vojne, alebo zostala invalidná.

V roku 1919 vzniklo v Československej republike Ministerstvo sociálnej starostlivosti, ktoré zabezpečovalo starostlivosť o mládež, vojenských poškodencov a ich pozostalých, sociálne poistenie, starostlivosť o nezamestnaných, ochranu pracujúcich, sprostredkovanie práce, vysťahovalectvo a bytovú otázku.

Zákon č. 63 z roku 1918 vytvoril systém podpôr pre nezamestnaných, ktorý sa však vzťahoval len na tých nezamestnaných, ktorí boli sociálne poistení a na demobilizovaných vojakov.

Zákony z rokov 1919 a 1920 upravovali aj zdravotné poistenie, ktoré bolo určené pre pracujúcich na základe pracovného, služobného alebo učňovského pomeru.

Hlavnými nástrojmi boli veľké štátne investície, kurzy pre nezamestnaných a stravné poukážky.

Preto v roku 1921 boli schválené dva zákony, ktoré mali od roku 1925 zaviesť program starostlivosti o nezamestnaných založený na gentskom systéme.

Tento systém bol založený na vyplácaní dávok v nezamestnanosti odborovými organizaciámi, ktorým na ich činnosť prispieval štát a zamestnaní. Nárok na podporu mal teda iba taký občan, ktorí stratil zamestnanie a súčasne bol organizovaný v odboroch aspoň pol roka pred stratou zamestnania.

Podporu poberal iba 13 týždňov a od roku 1930 až 26 týždňov.

Avšak tento systém neochraňoval osoby neorganizované v odboroch, čím vznikla skupina nechránených nezamestnaných.

Väčšina slovenského obyvateľstva za čias prvej Československej republiky stále žila na vidieku. Trpela nízkou vzdelanosťou až negramotnosťou, alkoholizmom a sociálnym úpadkom vidieckeho života.

 Hospodárska kríza postihla najmä robotnícke povolania v mestách. Každá rodina bola priamo či nepriamo zasiahnutá dôsledkami svetovej hospodárskej krízy.

Štát sa snažil v tomto čase intervenovať v prospech nezamestnaných prostredníctvom stravovacích poukážok, tvorbou pracovných miest štátnymi zákazkami a ponukou bytov pre pracujúcich.

Avšak zložitý stav priemyslu v kombinácii s novovznikajúcou krajinou na mape Európy a s tým spojenými prekážkami nedovoľovali štátu riešiť problém nezamestnanosti účinne a celoplošne.

V mestách sa začali prejavovať neduhy spojené s chudobou ako zvýšená kriminalita, alkoholizmus, zanedbávanie výchovy detí a úžera.

Obdobie v čase druhej svetovej vojny

Pozícia Slovenska v Európe po začatí druhej svetovej vojny pôsobila ako ostrov blahobytu.

 Štátny režim zaviedol i mnoho sociálnych opatrení, ktoré mali smerovať k zlepšovaniu situácie. Napríklad výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery.

Vláda dokonca uvažovala so zavedením tzv. rodinných miezd, ktoré mali garantovať pracujúcim schopnosť uživiť rodinu.

Odsúhlasila sa jednorázová finančná pomoc viacčlenným robotníckým rodinám, nachádzajúcim sa v mimoriadnej hmotnej núdzi.

V roku 1941 bol prijatý zákon o prídavkoch na deti robotníkov.

V tom istom roku bol prijatý zákon o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb. Jeho úlohou bolo zlepšiť finančnú situáciu v tých rodinách, v ktorých jeden z manželov ohrozoval svojou ľahkomyseľnosťou výživu svojej rodiny tak, že mzda bola poukazovaná druhému z manželov. Tento inštitút mal zabrániť míňaniu mzdy na alkohol a hazardné hry.

Boj proti alkoholizmu mal aj inú podobu. Verejné pohostinstva disponovali verejným zoznamom osôb z ich okolia, ktorým nesmeli predávať alkohol pod sankciou.

Obdobie po druhej svetovej vojne, socialistický režim  

Zmenou režimu došlo k zásadným spoločenským zmenám smerujúcim k úplného znárodneniu.

 Právo na prácu sa stalo synonymom povinného zamestnania. Tým chcel štátny aparát úplne vykoreniť chudobu najslabších vrstiev a dosiahnuť sociálnu rovnosť spoločnosti.

Prerod spoločnosti však bol veľmi nespravodlivý a najmä na Slovensku bol prijímaný s veľkým odporom.

Podpora výstavby vlastného bývania a rôzne sociálne opatrenia na ochranu pracujúcich a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne posunuli od roku 1918 do roku 1950 Slovensko mílovým krokmi vpred.

Životná úroveň Slovákov sa významne zvyšovala.

Spoločnosť ponúkala svojim občanom dostupné a bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, rodičovskú podporu, podporu bývania, pracovné príležitosti, mladomanželské pôžičky, nenavrátne pôžičky a sociálne istoty.

Práve tieto reformy vykorenili chudobu zo spoločnosti úplne.

Fenomén nezamestnatiteľných nezamestnaných sa úplne stratil a pretransformoval do iných negatív svojej doby.

Obdobie po roku 1989

Rok 1989 sa stal zlomovým obdobím, kedy sa spoločenské pomery zmenili od základov. Hodnoty, ktoré nová doba prinášala, potláčali tie staré. A množstvo dobrých systémových opatrení zaniklo len preto, že boli produktom socialistickej spoločnosti.

Po roku 1989 prešla Slovenská republika a jej sociálna politika zásadnou zmenou.

Tento prechod priniesol so sebou veľké množstvo negatívnych sociálnych javov ako vznik nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti alebo chudoby.

Vážnym sociálnym problémom sa najmä od roku 1994 stala dlhodobá nezamestnanosť a s ňou súviasiace nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu v dôsledku vyplácania sociálnych dávok.

Ešte aj existujúci systém sociálnej pomoci motivoval predovšetkým ľudí bez vzdelania radšej k zotrvaniu v pozícii nezamestnaného namiesto zaujatia aktívneho postoja k zmene svojho stavu. Rozdiely medzi tým, čo by zarobili a tým čo dostali od štátu nepredstavovali dostatočnú motiváciu zamestnať sa.

Životné minimum v roku 1995 po valorizácii bolo dokonca vyššie ako minimálna mzda, čo pôsobilo motivujúco najmä v smere udržania si pozície nezamestnaného, v niektorých prípadoch dokonca aj zamestnaní s minimálnym príjmom dobrovoľne rozšírovali rady nezamestnaných.

1. Pojmy pri sociálnej politike v oblasti nezamestnanosti
2. Aké sú pojmy pri sociálnej politike v oblasti nezamestnanosti?

Pojmy pri sociálnej politike v oblasti nezamestnanosti sú zamestnanosť a nezamestnanosť, služby zamestnanosti, úrad práce, informačno-poradenské stredisko, záujemca o zamestnanie, pomoc zamestnávateľovi, ústredie práce, podpora zamestnanosti, znevýhodnený uchádzač, druhy nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti, nezamestnanosť na Slovensku, dôsledky nezamestnanosti.

1. Aké je vysvetlenie týchto pojmov?
2. Zamestnanosť a nezamestnanosť

Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania.

Podľa Rievajovej politiku zamestnanosti môžeme chápať ako súbor opatrení pre spoluvytváranie podmienok na dynamickú rovnováhu na trhu práce

Podľa Haláskovej politika zamestnanosti tiež usiluje o harmonizáciu ponuky a dopytu na trhu práce.

Zmyslom politiky zamestnanosti je vytváranie pracovných príležitosti so zameraním na poskytovanie lepšej odbornej prípravy, na podporu vzniku nových podnikov a zlepšenie vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Politiku zamestnanosti klasicky delíme na pasívnu a aktívnu.

Pasívna politika zamestnanosti rieši dopady spôsobené nezamestnanosťou.

Aktívna politika zamestnanosti sa usiluje vedome o zosúladenie potrieb hospodárstva a ľudí ako pracovnej sily.

Nezamestnanosť v trhovom hospodárstve môžeme charakterizovať ako nerealizovanú ponuku práce na trhu práce. Nastáva vtedy, keď ponuka pracovnej sily na trhu práce prevyšuje dopyt nej.

1. Úrad práce

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je orgán štátnej správy, ktorý zabezpečuje výkon štátnej správy v oblastiach služieb zamestnanosti a sociálnych vecí prostredníctvom 46 úradov práce sociálnych vecí a rodiny.

Na jeho čele stojí generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu.

Jednou z hlavných kompetencii úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je vykonávať činnosti a opatrenia, ktoré súvisia so znižovaním nezamestnanosti a zvyšovaním zamestnanosti ich klientov.

Klientmi sú osoby pohybujúce sa na trhu práce alebo osoby pripravujúce sa na vstup na trh práce v rámci Slovenskej republiky. Sú to uchádzači o zamestnanie, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, samostatne- zárobkovo-činné osoby, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodina.

Medzi hlavné služby zamestnanosti úradu práce sociálnych veci a rodiny patrí sprostredkovanie vhodného zamestnania uchádzačom a záujemcom.

Medzi ďalšie služby zamestnanosti úradu práce sociálnych vecí a rodiny patria vedenie uchádzačov o zamestnanie, rozhodovanie o ich zaradení a vyradení z evidencie, poskytovanie informácii o voľných pracovných miestach, poskytovanie informačných a poradenských služieb, poskytovanie odborných a poradenských služieb, kontrolovanie dodržiavania liečebného režimu uchádzača počas pracovnej neschopnosti, prejednávanie priestupkov podľa tohto zákona, zabezpečovanie lekárskej posúdkovej činnosti podľa tohto zákona, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce a zabezpečovanie úloh spojené s hromadným prepúšťaním.

Ďalšia pôsobnosť úradu práce je v oblasti integrovania občanov so zdravotným postihnutím a v oblasti zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín.

1. Uchádzač o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie je osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tejto osobe vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva, ale aj povinnosti.

Práva uchádzača o zamestnanie

Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácii a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Základnou povinnosťou uchádzača o zamestnanie je aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadania zamestnania osobne alebo elektronicky podľa určenia úradu preukazovať úradu v termíne určenom úradom.

Uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby 

1. Podpora zamestnanosti

Účastníkom trhu práce pomáha pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania a obsadzovaní voľných pracovných miest systém nástrojov a inštitúcii. Ide o tzv. služby zamestnanosti, ktoré realizujú aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na pomoc občanom a pomoc zamestnávateľom.

Osobitný zreteľ kladú služby zamestnanosti na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Štátni poskytovatelia služieb zamestnanosti sú ústredie práce, sociálnych veci a rodiny a úrad práce sociálnych veci a rodiny.

Neštátni poskytovatelia služieb zamestnanosti sú agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

1. Znevýhodnený uchádzač

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je

• občan mladší ako 26 rokov, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelné platené zamestnanie
• Osoba staršia ako 50 rokov veku
• občan zo zdravotným postihnutím
• Občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov
• Občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie
• štátny príslušník tretej krajiny

1. Druhy nezamestnanosti

Druhy nezamestnanosti sú

• Frikčná nezamestnanosť

Je to krátkodobá nezamestnanosť, často označovaná ako technická záležitosť a preto nepatrí závažným formám.

Veľmi často ju vytvárajú ľudia, ktorí sa sami rozhodli z rôznych príčin opustiť doterajšie zamestnanie a hľadajú si niečo nové.

• Štrukturálna nezamestnanosť

Vyvoláva rozsahom veľké problémy. Vzniká vtedy, keď sa zavádzajú nové výrobné výrobne odvetvia a staré zanikajú

• Technologická nezamestnanosť

Často súvisí so štrukturálnou nezamestnanosťou. Spôsobujú ju nové technológie, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu.

• Cyklická nezamestnanosť

Patrí k najťažším formám z dôvodu množstva pracujúcich, na ktorých negatívne dopadá. Opakuje viac menej zákonite a postihuje celé hospodárstvo a väčšinu pracujúcich. 

• Sezónna nezamestnanosť

Vyskytuje sa napríklad čiastočne v stavebníctve alebo poľnohospodárstve, kde vplyvom klimatických sezónnych zmien sa mení potreba práce.

• Skrytá nezamestnanosť

Túto skupinu nezamestnaných tvoria napríklad účastníci rôznych rekvalifikačných kurzov, neevidovaní nezamestnaní, poberatelia dočasných starobných dôchodkov, ktorí z núdze nastúpili do dôchodku a poberatelia invalidných dôchodkov, ktorí by v prípade ponuky práce často radšej pracovali.

• Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť

Väčšinou sú ľudia nezamestnaní nedobrovoľne. Dobrovoľne nezamestnaní môžu byť ľudia, ktorí majú vlastné zdroje resp. čakajú na vhodnejšiu pracovnú príležitosť zodpovedajúcu ich požiadavkám.

• Dlhodobá nezamestnanosť

Dĺžka dlhodobej nezamestnanosti je v jednotlivých štátoch rôzna, čiastočne aj podľa veku nezamestnaného. V Slovenskej republike je to v súčasnosti od 12 mesiacov. Príčiny tejto formy nezamestnanosti sú rôzne, veľmi často môžu byť dôsledkom dlhodobej recesie alebo hospodárskej krízy.

• Neúplná nezamestnanosť

Neúplne zamestnaní označovaní ako podzamestnaní sú ľudia, ktorí z núdze pracujú na skrátený pracovný čas.

1. Dávka v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia 6 mesiacov. Slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku straty zamestnania.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má človek, ak je uchádzač o zamestnanie registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska.

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Predstavuje 50 % hrubej mzdy, čo je okolo 70 % čistej mzdy. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2023 je 1194,5 Eura pri 30-dňovom mesiaci, pri 31-dňovom mesiaci je to 1234,30 Eura.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti  

O dávku v nezamestnanosti môže človek požiadať na úrade práce v mieste trvalého bydliska a v pobočke sociálnej poisťovne.

1. Nezamestnanosť na Slovensku

Počas celého obdobia, odkedy sa na Slovensku začalo hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, čo bolo koncom roku 1992 sa podstatnejšie nezmenila ani jej štruktúra, ani jej príčiny. Zmenil sa však jej rozsah a predĺžila sa dĺžka trvania nezamestnanosti tak na celoslovenskej úrovni ako aj v jednotlivých regiónoch.

Rievajová uvádza, že na trhu práce sa vyprofilovalo tvrdé jadro nezamestnanosti a osobitnej dlhodobej. Sú to uchádzači so základným vzdelaním

Výraznou prekážkou zmierňovania nerovnováh na odvetvových trhoch práce je podľa Brožovej skutočnosť, že ponúkaná výška mzdy v nových odvetviach a v nových pracovných činnostiach nie je dostatočne motivujúca a nepôsobí v smere podpory zmeny kvalifikácie a dostatočnej priestorovej mobility. Neláka voľných pracovníkov k zmene kvalifikácie, pretože im neuhradí dodatočné náklady.

Netýka sa to však len nových činností- na úrovni minimálnej mzdy sa dlhodobo pohybujú mzdy napríklad šičky.

Najťažšie roky z hľadiska nezamestnanosti prežívalo Slovensko na prelome 20. a 21.storočia, kedy sa evidovaná miera nezamestnanosti dostala ak k 20 percentám.

V roku 1998 vo voľbách zvíťazilo opozičné zoskupenie SDK pod vedením Mikuláša Dzurindu a naštartovalo rozsiahle ekonomické reformy, ktoré spôsobili nárast počtu nezamestnaných. Reformy však pritiahli zahraničných investorov, zlepšilo sa domáce podnikateľské prostredie a v priebehu niekoľko rokov sa miera nezamestnanosti dostala v roku 2007 pod 8 percent.

Opätovný nárast nezamestnanosti naštartovala celosvetová ekonomická kríza v roku 2008, ktorá spôsobila utlmenie výroby a redukciu pracovných miest.

V roku 2011 sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybovala okolo 13 percent, ekonomika sa rozbiehala a očakával sa jej pokles.

Regionálny rozvoj Slovenska je charakteristický pretrvávajúcim nerovnomerným vývojom medzi jednotlivými územnými celkami, ktorý je podmienený rozličnou úrovňou ich technickej a komunikačnej infraštruktúry, ekonomickej produkčnej výkonnosti, geografických podmienok, stupňa urbanizácie, demografickej štruktúry obyvateľstva a jeho vzdelanostných charakteristík.

Medzi regióny, ktoré sú najviac postihnuté dlhodobou nezamestnanosťou, patria od začiatku predovšetkým okresy na Východnom Slovensku a na juhu Slovenska, ktoré sa vyznačujú vysokou koncentráciou rómskeho obyvateľstva.

1. Dôsledky nezamestnanosti

Medzi dôsledky nezamestnanosti patrí narušená potreba stimulácie, narušenie zabehnutého denného režimu, neuspokojená potreba aktivity, potreba povinnosti je neuspokojená, stagnácia osobnosti, niekedy až jej úpadok a nezamestnanému chýbajú podnety, má ochudobnený životný program, nuda, ktorá trápi až 23,1 % mladých nezamestnaných.

Medzi ekonomické dôsledky nezamestnanosti patria:

• nezamestnaní pociťujú nedostatok vecí osobnej potreby
• Nedostatok finančných prostriedkov sťažuje jednotlivcom plánovanie a organizovanie svojej budúcnosti
• V dôsledku ekonomických obmedzení sa mení životný štýl dlhodobo nezamestnaných

Medzi sociálne dôsledky nezamestnanosti patria:

• Je tam prítomný nedostatok životnej náplne
• Je tam prítomné narušenie denného režimu a bežného životného stereotypu
• Tým, že nemajú žiadne povinnosti môžu upádať do apatie a nečinnosti
• Je tam prítomná zmena sebahodnotenia
• Znížuje sa sebavedomie a sebaúcta