Kresťansko-demokratické strany a hnutia

Kresťansko-demokratické strany a hnutia

Kresťansko-demokratické hnutia vznikajú na prelome XIX. a XX. storočia hlavne v Nemecku a Taliansku. Boli inšpirované katolíckym sociálnym myslením, kresťanskými hodnotami a kresťanskou morálkou, ale organizačne boli nezávislé od cirkevnej hierarchie.

Ich spoločné črty spočívajú v nasledovnom:

• všetky apelujú na náboženské presvedčenie,
• vychádzajú z kresťanskej motivácie, ale ich programy majú reálny svetský charakter,
• presadzujú sa ako strany reprezentujúce celú spoločnosť, z čoho vyplýva rôznorodosť ich sociálnej základne i rozdielnosť vnútorných programových prúdov,
• usilujú sa zaujať líniu stredu, vyvarovať sa krajných pozícií,
• ich programy sú pragmatické, opierajú sa o personalistickú filozofiu,
• presadzujú heslá solidaristickej harmónie,
• stotožňujú sa s princípmi liberálnej demokracie, ktorá garantuje morálnu, politickú a spoločenskú slobodu,
• zdôrazňujú duchovnú jednotu, ktorá je predpokladom pokroku,
• požadujú spoločnú kontrolu podnikov pracovníkmi i podnikateľmi prostredníctvom rôznych podnikových výborov, podiel robotníkov na ziskoch, sociálne partnerstvo, štátny intervencionizmus v sociálnych otázkach, decentralizáciu moci a rozvoj miestnej samosprávy.

1. svetová vojna spôsobila morálny otras ľudí, potrebu revízie mnohých hodnôt. Ideové vákuum úspešne vypĺňali kresťansko-demokratické strany, ktoré vychádzali z kresťanských, všeobecne uznávaných hodnôt. V dôsledku toho vzrástla ich autorita a vplyv.

Celkovo možno povedať, že sa opierajú o niektoré prvky sociálno-demokratického učenia, neoliberalizmu, tézy ľudového kapitalizmu a pápežskú sociálnu doktrínu.

V Európe najviac vzrástla ich popularita v krajinách zasiahnutých fašizmom. Nemecká Kresťansko-demokratická a Kresťansko-sociálna únia (CDU-CSU) a Talianska Kresťansko-demokratická strana patria medzi najvplyvnejšie strany vo svete. Okrem toho sa strany tohoto typu stali masovou silou v mnohých katolíckych krajinách.

V povojnovom období možno pozorovať mierny posun z pozícií ľavého stredu na pozície pravého stredu a posiľňovanie konzervatívnych tendencií. Celkovo však pôsobia v ich rámci strany s ľavicovejšou i pravicovejšou orientáciou. Ľavicovejšie vystupujú za prehĺbenie sociálnej spravodlivosti, za morálnu obnovu kapitalizmu, decentralizáciu štátnej moci, samosprávu a pod., pravicovejšie sa viac opierajú o princípy neokonzervativizmu.

Z hľadiska ich vzťahu k Vatikánu ich možno deliť na verné vatikánskej doktríne (napr. v Taliansku, Francúzsku, Belgicku), viac konzervatívne (napr. v Argentíne) a viac radikálne (v Peru, Chile).

Z hľadiska organizačnej výstavby sú tieto strany spravidla decentralizované, nemajú prísnu stranícku disciplínu, ani hierarchickú štruktúru. Dôležitú úlohu zohrávajú miestne a regionálne organizácie a združenia založené na kresťanských princípoch (napr. mládežnícke, ženské, profesné a pod.). Tvoria preto skôr široké politické hnutia spojené kresťanskými princípmi, v ktorých pôsobia rôzne prúdy.

Na Slovensku pôsobí Kresťansko-demokratické hnutie. Je to strana centralizovaná s hierarchickou organizačnou štruktúrou, ktorú spája s pomerne širokou autonómiou miestnych organizácii.

Otázky a úlohy

1. Kde a v ktorom období vznikajú kresťansko-demokratické hnutia? Akými hodnotami sa inšpirujú?
2. Vymenuj spoločné črty týchto hnutí.
3. Aká bola pozícia kresťansko-demokratických strán po svetovej vojne v Európe?
4. Aký je politický program a organizačná výstavba týchto strán?

Slovníček

• aristokracia – pojem aristokracia má grécky pôvod (vláda najlepších). Používa sa vo viacerých významoch. Po prvé ide o formu vlády, v ktorej moc drží úzka privilegovaná menšina. Po druhé sa uvedený pojem používa pri označení vládnucej triedy za feudalizmu a tiež ako pomenovanie privilegovanej časti triedy, sociálnej vrstvy či profesionálnej
• boľševizmus – pojem odvodený od väčšinovej – radikálnej časti sociálno-demokratickej strany v Rusku; súhrn teórie a praxe učenia marxizmu-leninizmu o revolučnej premene kapitalistickej spoločnosti na komunistickú
• ekumenizmus – hnutie za zblíženie všetkých cirkví sveta. V roku 1937 došlo k rozhodnutiu založiť Ekumenickú radu cirkví (ERC) a v roku 1948 došlo v Amsterdame k prvému valnému zhromaždeniu 147 cirkví (bez cirkví katolíckej a pravoslávnej). K ekumenickému hnutiu sa neskôr prihlásila aj katolícka
• empirický – súvisiaci s empirizmom; zakladajúci sa , založený na skúsenosti
• empirizmus – filozofický smer uznávajúci zmyslovú skúsenosť za jediný prameň poznania
• encyklika – pápežský list, ktorý je určený biskupom a ich prostredníctvom všetkým príslušníkom cirkvi
• feudalizmus – spoločenské a ekonomické usporiadanie v stredoveku, charakterizované prísnou hierarchickou organizáciou počínajúc feudálnym pánom a končiac nevoľníkom. Feudál vlastní pôdu obrábanú nevoľníkmi.
• filozofia – veda o najvšeobecnejších zákonoch vývoja prírody, spoločnosti a myslenia; súhrn názorov jednotlivca alebo skupiny ľudí na život, svet a
• ideológia – jeden z najfrekventovanejších pojmov v politických vedách. Je to komplexný, ucelený súbor názorov, morálnych postojov a tiež logických úvah, zvyčajne súvisiaci s nejakou sociálnou skupinou obyvateľstva.
• industriálny – priemyselný
• kapitalizmus – ekonomický systém založený takmer výhradne na súkromnom vlastníctve, relatívne voľnom trhu a predaji pracovnej sily súkromným zamestnávateľom
• katolicizmus – kresťanské náboženstvo a organizácia rímsko-katolíckej cirkvi
• komunálny – obecný, mestský; spravovaný obcou, mestom, okresom alebo krajom; patriaci obci, mestu, okresu alebo kraju
• komunizmus – idea spoločnosti založenej na princípe kolektivizmu a spoločného majetku. Komunistické teórie vykazujú výrazné prvky absolútnej podriadenosti osobnosti abstraktnej

„spoločnosti rovných“ a mesianizmu (viera v spásu ľudstva).

• konjunktúra – v ekonomike fáza vzostupu výroby a obehu
• marxizmus – podľa učenia K. Marxa. Náuka o revolučnom boji robotníckej triedy proti kapitalizmu, o jeho zvrhnutí a nastolení komunistickej spoločnosti.
• militarizmus – politika zbrojenia, prípravy a uskutočňovania vojny

• monokracia – jedinovláda, monarchia
• neotomizmus – vedúci smer v katolíckej filozofii. Vznikol v polovici 19. storočia obnovením a zmodernizovaním učenia stredovekého scholastika Tomáša Akvinského.
• osvietenstvo – historicky je umiestnené od polovice 17. storočia po koniec 18. storočia. Je to hnutie premietajúce sa do rôznych oblastí spoločenského a duchovného života. Vyznačuje sa metódami rozumného uvažovania pri hľadaní miesta človeka v spoločnosti.
• parlamentarizmus – štátne zriadenie, v ktorom má podľa ústavy vedúcu úlohu parlament
• personalizmus – filozofia, podľa ktorej sa považuje osobnosť za základnú skutočnosť a najvyššiu duchovnú hodnotu
• pontifikát – hodnosť a úrad rímskeho pápeža; obdobie jeho funkcie
• pragmatický – berúci do ohľadu praktické využitie, vzťah ku skutočnosti, praxi
• pluralita – mnohosť, rozmanitosť
• pluralizmus – názor ktorý uznáva, že spoločnosť pozostáva z množstva vedľa seba existujúcich, navzájom si konkurujúcich a na seba sa vzťahujúcich sociálnych skupín. Skupinový pluralizmus je teda základným poznávacím znamením ľudskej spoločnosti.
• racionalizmus – filozofický smer, ktorý v teórii poznania uznáva rozum za jediný zdroj pravdivého poznania
• solidarita – vzájomnosť, svornosť, družnosť
• skepticizmus – úplná, bezmedzná pochybovačnosť; filozofický smer pochybujúci o možnosti poznania objektívnej pravdy
• status quo – stav práve trvajúci
• totalita, totalitarizmus – použitie násilia s cieľom dôslednej realizácie štátnej ideológie vo všetkých oblastiach spoločenského života. V politickej praxi fašizmu a stalinizmu znamená rozhodné popretie základných zásad liberalizmu – individuálnej slobody, občianskych práv, zákonnosti, parlamentarizmu a politického