Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji katolíckeho sociálno-politického hnutia za pontifikátu pápeža Jána Pavla II.

Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji katolíckeho sociálno-politického hnutia za pontifikátu pápeža Jána Pavla II.

Ďaľšia aktivizácia sociálno-politického myslenia nastala s nástupom pápeža Karola Wojtylu v roku 1978, ktorý prijal meno Ján Pavol II. Veľmi aktívne sa zapája do politických procesov súčasného sveta, veľa cestuje a zaujíma postoje ku všetkým aktuálnym problémom súčasnosti. Výrazne podporoval opozičné sily v bývalých socialistických štátoch a prispel tak k pádu totalitných režimov sovietskeho bloku.

Veľkú pozornosť venuje krajinám tretieho sveta, hľadá cesty spravodlivého usporiadania hospodárskych vzťahov. Sociálne postoje vyjadruje encyklika „Redemptor hominis“ (1979).

Obsahuje personalistické zdôvodnenie ochrany dôstojnosti človeka, potrebu zachovania mieru, ostro odsudzuje krajné formy politického boja, ako terorizmus.Usiluje o prehĺbenie a rozšírenie hesla ekumenizmu (spolupráce všetkých náboženstiev a cirkví namiesto ich konfrontácie) a rozšírenie vplyvu kresťanstva v rozvojových krajinách. Je preniknutá hlbokou morálkou.

V encyklike „Solitudo rei socialis“ kritizoval rozdelenie sveta na dva veľké bloky (východný a západný), sklony obidvoch blokov k imperializmu a neokolonializmu. Triedny boj v marxistickom zmysle a militarizmus majú rovnaké korene v tom, že pohŕdajú Bohom a človekom, stavajú moc nad právo a rozum. V tom spočíva logika II. svetovej vojny i terajších lokálnych vojenských konfliktov.

Veľký ohlas a rozporuplné reakcie vyvolala encyklika „Centisimus annus“. Je symbolické, že bola prijatá 15. mája 1991, presne v deň storočnice známej encykliky Rerum novarum, ktorá začala reformný proces. Je vlastne triumfom úspešného 100- ročného boja s marxizmom. Víta pád totalitných režimov v strednej a východnej Európe. Je výstižne charakterizovaná ako úmrtný list komunizmu a zároveň kritika

kapitalizmu neprávom triumfujúceho nad jeho hrobom. Odmieta teda tézu, že po stroskotaní komunizmu je víťazným kapitalistický systém a poukazuje na jeho nedostatky. Zmizlo síce vykorisťovanie, o ktorom písal Marx, ale nezmizla vláda vecí nad človekom. Je manipulovaný masmédiami, sú mu vnucované názory, podnecované spotrebiteľské pudy. Voľný trh dokáže zužitkovať zdroje, efektívne reagovať na potreby, ale musí byť regulovaný a náležite kontrolovaný sociálnymi silami a štátom.

Zákony voľného trhu nazerajú na človeka ako na fakt ekonomický (výrobca, spotrebiteľ), a preto hrozí nebezpečenstvo, že sa bude šíriť radikálna ideológia. Uznáva funkciu zisku, ale práve tak je dôležitý človek a morálka. Podnik by nemal byť považovaný za spoločnosť kapitálu, lebo je predovšetkým spoločenstvom osôb.

Nesúhlasí teda s názorom, že víťazným je kapitalizmus a jeho hodnoty, ale nabáda hľadať nové riešenia hospodárskych problémov, organizácie práce, využívania prírodných zdrojov, inštitucionálneho usporiadania štátu, spôsobu nášho bytia. Nenavrhuje pritom konkrétny model usporiadania, ale tým, ktorý hľadajú, ponúka svoju sociálnu doktrínu, vyzýva ku globálnej eticko-ekonomickej reforme sveta. Okrem toho upozorňuje na to, že pád komunizmu môže priniesť reálne nebezpečenstvo výbuchu dlhodobej nenávisti v týchto krajinách, sériu konfliktov, násilia, pokiaľ Západ neposkytne potrebnú morálnu i hospodársku podporu.

Otázky a úlohy

1. V ktorom roku začína pontifikát pápeža Jána Pavla II.? Porozprávaj o význame pôsobenia tohto pápeža vo
2. Vysvetli termín
3. Kedy bola prijatá encyklika „Centisimus annus“? Popíš, čo podstatné táto encyklika prináša.