Vývoj sociálno-demokratického hnutia po roku 1959

Vývoj sociálno-demokratického hnutia po roku 1959

Významným medzníkom v povojnovom období sociálno-demokratického hnutia bol zjazd sociálno-demokratickej strany Nemecka (SPD) v Godesberte v roku 1959, na ktorom sa úplne rozišli s marxizmom ako svojou teoretickou základňou a odstúpili od ponímania sociálno-demokratickej strany ako strany robotníckej. Profilovali sa ako strana ľudová, strana celej spoločnosti. S tým súvisela aj zmena politického programu a politickej orientácie. Tieto zmeny prijali neskôr i ďaľšie strany a stali sa oficiálnou líniou Socialistickej internacionály. V súčasnosti združuje táto organizácia sociálno-

demokratických strán 48 plnoprávnych členov zo 43 štátov sveta. Členskú základňu tvorí okolo 14 miliónov členov, avšak vo voľbách získavajú jej kandidáti 70-80 miliónov hlasov.

Zmena programov týchto strán bola vyvolaná dôsledkami úspešného hospodárskeho rozvoja a silnej hospodárskej politiky. Zanikli ostré hranice v sociálnom postavení medzi bohatými a chudobnými, postupne zanikajú tradičné robotnícke profesie. Najpočetnejšími sa stávajú stredné vrstvy, ktoré politicky stabilizujú spoločnosť. V práci, ktorú vykonávajú, prevláda duševný prvok. Je to dôsledok prechodu od industriálnej k postindustriálnej, informačnej spoločnosti, v ktorej sa rozhodujúcim stane široko ponímaný sektor služieb a informatiky. Podľa niektorých údajov stredná vrstva tvorí 60-70 % obyvateľstva, v sfére služieb je zamestnaných v západnej Európe okolo 55% ekonomicky aktívnych občanov, v USA je to dokonca 70%. Sociálno-demokratické strany sa preto snažia osloviť a získať predovšetkým stredné vrstvy.

Kongres Socialistickej internacionály, ktorý sa konal v Stockholme v júni 1989, prijal stanovy, v ktorých vidieť snahu rozšíriť pole pôsobnosti prevažne z Európy na všetky kontinenty, zaujať stanoviská k riešeniu všetkých globálnych problémov a zásadných medzinárodných vzťahov. Je tu sformulovaný program boja za zachovanie mieru, odzbrojenie a mierové riešenie konfliktov. Dokumenty zdôrazňujú potrebu nastolenia spravodlivých hospodárskych vzťahov medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, bez ktorých nie je možné prekonať potencionálne konflikty a napätia. Vyzývajú tiež k spoločnému riešeniu závažných ekologických otázok. Prízvukujú tradičné hodnoty sociálnej demokracie- slobodu, spravodlivosť a solidaritu. Zdôrazňujú dôsledné dodržiavanie ľudských práv, ochranu ľudskej dôstojnosti a slobody.

Štát ponímajú ako neutrálny orgán integrujúci celú spoločnosť. Vychádzajú z tradičných hodnôt liberálnej demokracie, akými sú parlamentná demokracia, suverenita ľudu, všeobecné voľby, pluralizmus. Usilujú sa o budovanie právneho a sociálneho štátu,

t.j. takého, ktorý garantuje rovnosť všetkých pred zákonom, uplatňuje aktívnu sociálnu politiku, chráni najslabšie vrstvy. Poukazujú na potrebu decentralizácie moci, prehlbovanie významu regiónov a samosprávnych prvkov v ich riadení.

V hospodárskej oblasti sú za zmiešané vlastníctvo, avšak súkromné vlastníctvo považujú za základ podnikateľskej aktivity. Štátny sektor využívajú len v niektorých vybraných špecifických odvetviach. Naďalej vychádzajú s princípov sociálneho partnerstva, jednoty práce a kapitálu, ktorá sa dosahuje rokovaním medzi odbormi a zamestnávateľmi. Účasť pracovníkov v samosprávnych orgánoch podnikov sa môže uskutočňovať alebo prostredníctvom spolurozhodovania, kedy si volia zamestnanecké rady,

alebo prostredníctvom spoluvlastníctva, čiže zamestnaneckých podielov a účastín podniku. Okrem toho sú za vytváranie samosprávnych družstiev pracujúcich, akciových spoločností a pod. Presadzujú aktívnu hospodársku politiku štátu zameranú na tvorbu pracovných miest a rozvojové programy.

Otázky a úlohy

1. Čo bolo významným medzníkom v povojnovom období sociálno-demokratického hnutia? K akej zmene v programe sociálno-demokratických strán v tomto období dochádza?
2. K akej zmene v sociálnej štruktúre kapitalistickej spoločnosti dochádza v 2. polovici 20. storočia? Na ktoré vrstvy obyvateľstva sa začína sústreďovať pozornosť sociálno- demokratických strán?
3. Aké zásady boli sformulované na kongrese Socialistickej internacionály v Stockholme v roku 1989?