Neokonzervativizmus

Neokonzervativizmus

V 30. rokoch začal americký prezident D.F.Roosevelt v snahe prekonať dôsledky hospodárskej krízy presadzovať neoliberálne koncepcie, vychádzajúce z učenia Keynesa.

Tento postup vyvolal odpor tradične silných konzervatívnych síl v USA, ktoré v ňom videli ohrozenie klasických hodnôt. Preto sa sformovali do jednotného prúdu – neokonzervativizmu, ktorý všestranne podložili ekonomickou, filozofickou i politickou teóriou, zodpovedajúcou novým podmienkam a po 2. svetovej vojne prešli do ofenzívy. V 60. a 70. rokoch, kedy sa dostavili prvé neúspechy Keynesovej teórie, neokonzervatívne sily sa dostávajú na politickú scénu najprv v USA, Veľkej Británii a neskôr i v ďalších krajinách. Argumentovali tým, že príčinou inflácie a recesie sú vysoké mzdy, rozsiahle sociálne programy a rastúca úloha štátu.

Z hľadiska filozofického vystúpili proti myšlienkam sociálnej spravodlivosti, rovnosti, spravodlivého rozdeľovania, ktoré odsúdili ako nebezpečné utópie a predzvesť totalitarizmu, ktorý chce podriadiť občana centrálnej moci. Všetci občania totiž nemôžu súhlasiť s tou formou spoločenskej spravodlivosti, ktorú presadzuje centrálna moc. Preto treba upustiť od snáh o spravodlivé rozdeľovanie, ponechať túto úlohu trhu, kde sa môžu slobodne uplatňovať záujmy a výnimočnosti každého jednotlivca.

Zaujímavé je, že neokonzervativizmus siaha v svojej ideovej výzbroji k myšlienkam klasického liberalizmu- ako napr. sloboda, individualizmus, čo najviac trhu, nezasahovanie štátu do ekonomiky a pod. Ekonomický základ neokonzervativizmu tvorí teória monetarizmu, ktorej zakladateľom je Milton Friedman. Významnými osobnosťami tohoto prúdu boli F.A. Hayek, J. Sachs a iní. Neokonzervativizmus tvorí široký heterogénny prúd, ktorý má rôzne teórie a názory.

Neokonzervatívne teórie sa začali presadzovať v plnom rozsahu do praxe vo Veľkej Británii nástupom premiérky M. Thatcherovej v roku 1979 a v USA s nástupom prezidenta R. Reagana v roku 1981. Podobné tendencie sa presadzujú aj vo Francúzsku a SRN. V hospodárskej politike odmietajú Keynesovu teóriu, orientovanú na plnú zamestnanosť, obmedzujú sociálne opatrenia a iné zásahy štátu. Ich usilím je rôznymi mechanizmami oživiť podnikateľskú aktivitu, ktorá je predpokladom konjunktúry.

Typickým nositeľom neokonzervativizmu je Konzervatívna strana vo Veľkej Británii, Republikánska strana v USA, z ideového dedičstva čerpajú i mnohé kresťansko- demokratické strany, napr. nemecká CDU-CSU a iné. Vo Francúzsku sú to republikánsky orientované strany, napr. Združenie za republiku, Republikánska strana a pod.

Otázky a úlohy

1. Kedy a pod vplyvom akých udalostí sa sformoval neokonzervativizmus?
2. Aké sú filozofické východiská neokonzervativizmu?
3. Aký je vzťah neokonzervativizmu k myšlienkam klasického liberalizmu?
4. Kde sa v praxi začali presadzovať neokonzervatívne teórie? Uveď, ktoré politické strany vo svete sú nositeľmi ideí