Základné východiskové tézy, na ktorých bol vybudovaný liberalizmus

Základné východiskové tézy, na ktorých bol vybudovaný liberalizmus

Pôvodne vychádzal z doktríny prirodzeného práva.Podľa nej objektívne existujú nemenné, absolútne, univerzálne práva človeka, ktoré predchádzajú štátnu moc a pozitívne právo.

V najnovšej verzii má podobu ľudských a občianskych práv.

Medzi základné tézy liberalizmu patril a patrí individualizmus.Ľudský jedinec je ponímaný ako najvyššia hodnota, zasluhuje si úctu a slobodu, dobro človeka je najvyšším cieľom činnosti spoločenských a politických inštitúcií. Nepotrebuje kontrolu žiadnych autorít

– ani štátnych ani náboženských.

Individualizmus vyúsťoval niekedy až do atomistických koncepcií, popierajúcich existenciu akýchkoľvek pozitívnych väzieb v národe, vrstve, spoločnosti a pod.

V poslednom období však význam rozhodujúcich subjektov nadobúdajú nie jednotlivci, ale určité skupiny, či politické strany.

Slobodaje najvyššou hodnotou a vyžaduje odmietnutie akýchkoľvek privilégií. Z jednej strany bola zameraná na odstránenie monarchistických a absolutisticko-cirkevných obmedzení človeka, z druhej strany obsahovala celý súbor deklarovaných liberálno- demokratických práv. V spoločenskej rovine znamenala sloboda možnosť sebarealizácie človeka, jeho osobnej kariéry, v ekonomickom zmysle bola slobodou podnikania a konkurencie, do ktorých nemal zasahovať štát.

Právo na súkromné vlastníctvotvorí ekonomickú základňu liberalizmu, je vyjadrením osobnej slobody človeka, prináša mu osobné šťastie a zároveň je hlavným činiteľom spoločenského pokroku.

S tým úzko súvisí idea trhovej ekonomiky,ktorá prešla evolúciou od voľného trhu až po príjímanie štátneho intervencionizmu.

Liberalizmus je vlastne doktrínou pokrokových zmien. Verí v možnosť neustáleho prechodu od starého, horšieho, k novému a lepšiemu, neustáleho zdokonaľovania, ktoré je nevyhnutné pre rozvoj jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti. V klasickom liberalizme panovala predstava, že spoločenský a morálny pokrok bude výslednicou technicko- ekonomického vývoja. V súčasnosti sa prekonal tento automatizmus a zdôrazňuje sa potreba hľadať cesty ich optimálneho spájania.

Štátnu moc chápe ako demokratickú zastupiteľskú štruktúru, založenú na deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Má zabezpečovať suverenitu ľudu, udržiavať právny poriadok a pripúšťať voľnú konkurenciu politických síl.

Najvyššou hodnotou je však človek. Štát má len vytvárať vhodné podmienky pre konanie občanov. Ciele a záujmy si má realizovať každý človek sám podľa vlastných predstáv a schopností. Ak sa posilňujú pozície štátu v snahe reprezentovať všetkých, dochádza k potlačeniu osobnej slobody, aktivity, iniciatívy občanov, v tomto vidia liberáli zárodky totality.

Hoci z princípov liberalizmu vychádzajú mnohé politické strany a hnutia a mnohé z týchto princípov sú uznávané za všeobecne platné, vo vyspelých štátoch nepatria vyhranene liberálne strany medzi najvplyvnejšie. Najsilnejšie liberálne strany sú v Latinskej Amerike. V Európe patria medzi stredne silné, až slabšie. V USA nie je žiadna strana orientovaná výslovne liberálne. Prvky liberalizmu sa prejavujú v činnosti Republikánskej i Demokratickej strany.

Liberálne strany predstavujú voľné združenia, myšlienkové prúdy, založené na slobode a tolerancii, vychádzajúce z tradičných hodnôt liberalizmu. Nemajú vybudovanú hierarchickú štruktúru, byrokraciu, nevyžadujú stranícku disciplínu. Členská základňa a voliči pochádzajú hlavne zo stredných vrstiev, silne je zastúpená inteligencia, slobodné povolania a vyšší úradníci.

Otázky a úlohy

1. Vymenuj a charakterizuj základné východiskové tézy
2. Ako liberalizmus chápe štátnu moc?
3. Aké je postavenie liberálnych strán vo svete? Akými znakmi sa vyznačujú liberálne strany?