Sociológia – kultúra, rodina, náboženstvo, sociálna skupina

Sociológia – kultúra, rodina, náboženstvo, sociálna skupina

Sociológia

1. Kultúra
2. Aký je pôvod slova kultúra?

Slovo kultúra je odvodená od latinského slova cultura, čo znamená pestovať.

1. Aká je charakteristika slova kultúra?

Kultúra je súbor výkonov, čŕt nejakej komunity, považovaných ľuďmi všeobecne za prejav vyššej vyvinutosti ľudí.

Kultúra sú analogické výkony, črty u jednotlivcoch v ich prejavoch, správaní, či činnostiach, je to civilizovanosť a kultivovanosť.

Kultúra je umenie alebo vzdelanosť vôbec.

Kultúra je kolektívny ľudský produkt, ktorý zahŕňa všetko čím sa odlišujeme od zvierat: názory, myšlienky, gestá, reč a obliekanie.

Kultúra predstavuje súhrn hmotných aj nehmotných hodnôt, ktoré ľudstvo vytvorilo v procese spoločensko-historickej praxi.

Je to špecifický ľudsky spôsob organizácie.

Kultúra je obmedzená hranicami štátu, každá kultúra je jedinečná a neopakovateľná. k

Kultúra je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcii, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.

Dokument Unesco z roku 2002 definuje kultúru ako komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emócialnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru.

Kultúra vyjadruje našu inteligenčnú, vzdelanostnú a duchovnú úroveň. Hovorí o nás akí sme, obzvlášť umenie.

Kultúrou rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie.

1. Aká je charakteristika pojmu kultúrne dedičstvo?

Kultúrne dedičstvo sú prvky kultúry, ktoré sa v minulosti osvedčili a majú trvalejšiu platnosť.

1. Aká je charakteristika masovej kultúry?

Masová kultúra je kultúra dostupná a zrozumiteľná čo najširšiemu okruhu ľudí.

1. Aká je charakteristika kultúrnych univerzálii  

Kultúrne univerzálie sú prvky kultúry spoločné pre všetky sociokultúrne systémom. Príkladom kultúrných univerzácii môže byť fakt, že každá spoločnosť používa nejaký jazyk, má nejaký postoj k nadprirodzenu a vytvára si nejaké umenie.

1. Aké je základné delenie kultúry?

Kultúra sa delí na kultúru ako civilizáciu, kultúru ako svetonázor, kultúru ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov a kultúru ako model pre ustálené činnosti a ich produkty.

1. Aké pojmy súvisia s pojmom kultúra?

S pojmom kultúra sa spájajú pojmy materiálna ( hmotná) kultúra a symbolická kultúra.

1. Aké sú najvýznamnejšie funkcie kultúry?

Najvýznamnejšie funkcie kultúry sú integračná, výchovno-vzdelávacia, sociálna, socializačná, akulturačná , humanizačná, normatívna, kreatívna, akumulačná, identifikačná, preventívna, adaptačná, zábavná, terapeutická, komunikačná, ekonomická a politická funkcia.

1. Aké je vysvetlenie vybraných funkcii kultúry?
2. Integračná funkcia

Pomáha individuu pri integrácii do spoločenstva širšieho a užšieho typu.

1. Výchovno-vzdelávacia funkcia

Prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua

1. Sociálna funkcia

Sociálna funkcia zahŕňa vzorce konania.

1. Socializačná funkcia

Socializačná funkcia znamená integráciu individua do kultúrneho života spoločenstva.

1. Akulturačná funkcia  

Akulturačná funkcia znamená začlenenie individua do inej kultúry.

1. Aké sú prvky v kultúre?

Prvky v kultúre sú prvky materiálnej kultúry, prvky nemateriálnej kultúry, hodnoty, normy, symboly, umenie, ideológia, sociálne inštitúcie a organizácie.

1. Aké je vysvetlenie týchto prvkov v kultúre?
2. Prvky materiálnej kultúry

Sú predmety, ktoré sú výsledkom zámerne vykonanej ľudskej práce.

1. Hodnoty

Hodnoty predstavujú predstavy ľudí a ich ciele, rieši sa tam čo je vhodné a nevhodné, dobré a zlé.

1. Normy

Norma je pravidlo, vzor, vymedzuje vhodnosť a nevhodnosť správania.

1. Symboly

Nesú určitý význam, sú jasné a jednoznačné.

Delia sa na verbálne a neverbálne symboly. Verbálne symboly predstavujú systém znakov, ktoré nazývame reč. Neverbálne symboly predstavujú všetko kde nepoužívame slovo, ale len symbol. 

1. Umenie

Umenie sa delí na vysoké, masové a ľudové.

Vysoké umenie predstavujú originály v muzeách, masové umenie sprostredkúva jasnú informáciu a patria sem populárne piesne, klipy a seriály a ľudové umenie predstavuje súbor informácii, ktoré sa posúvajú z generácie na generáciu a patria sem príslovia, porekadlá, filozofia na podstatu bytia a existencie a náboženské predstavy.

1. Ideológia

Vytvorila si ju skupina ľudí a verí tomu, je to súbor názorov.

1. Sociálne inštitúcie

Sociálne inštitúcie prenášajú kultúru z generácie na generáciu. Patria sem školstvo, zdravotníctvo, vojenská kultúra, bankovníctvo a rodina.

1. Organizácie  

Organizácie sú konkrétne zariadenia, inštitúcie.

1. Aký je rozdiel medzi pojmami entocentrizmus a relativizmus?
2. Entocentrizmus

Základom entocentrizmu je, že moja kultúra je správna, iné kultúry pokladám za abnormálne.

1. Relativizmus

Základom relativizmu je, že všetky kultúry sú jedinečné, neopakovateľné, každá kultúra má nárok na normy, ktoré my neuznávame a ospravedlňujeme ich.

Medzi také normy správania patria obriezka, ľudožrúti, obetovanie zvierat a ľudí a trest smrti.

1. Aké sú typy kultúry?

Typy kultúry sú dominantná kultúra, subkultúra a kontrakultúra.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov kultúry?
2. Dominantná kultúra

Dominantná kultúra je hlavná kultúra v rámci socio-kultúrneho priestoru. Na Slovensku sú to napríklad kresťanské tradície.

1. Subkultúra

Subkultúra je vlastná kultúra, je kultúra menšej skupiny ľudí v rámci dominantnej kultúry. Patria sem napríklad židovská kultúra, komunita Vietnamcov, komunita homosexuálov a subkultúra mladých.

1. Kontrakultúra

Kontrakultúra je proti dominantnej kultúre. Patria sem napríklad anarchisti, bezdomovci, sprejeri a gangy.

1. Aké sú druhy kultúrnych zmien?

Druhy kultúrnych zmien sú endogénne a exogénne zmeny.

1. Aké je vysvetlenie týchto druhov kultúrnych zmien?
2. Endogénne zmeny

Endogénne zmeny vyplývajú zvnútra samej kultúry, nie sú zásahy zvonka a majú pomalý proces.

1. Exogénne zmeny

Exogénne zmeny sú zmeny kultúry zvonka. Tieto exogénne zmeny majú 2 formy a to z migrácie obyvateľstva alebo z rôznych vplyvov.

1. Aké sú ťažiskové zložky kultúry?

Ťažiskové zložky kultúry sú náboženstvo, jazyk, história a vzdelanie.

1. Aké je vysvetlenie týchto ťažiskových zložiek kultúry?
2. Náboženstvo

Náboženstvo determinuje ľudské hodnoty, ktoré predurčujú životný štýl a ovplyvňujú aj spotrebu.

1. Jazyk

Jazyk je kľúčom k pochopeniu kultúry. Odráža aj rozsah myslenia. Je dôležité prekonávať jazykové bariéry formou prekladu písomných materiálov, tlmočenia alebo ovládania cudzieho jazyka.

1. Vzdelanie

Vzdelanie plní funkciu prenosu existujúcej kultúru na ďalšiu kultúru

1. Aké sú zaujímavosti o kultúre?

Kultúra sa v podstate chápe ako ľudská činnosť v jej najrozmanitejších prejavoch.

Kultúra je predmetom štúdie filozofie.

K významným priekopníkom kultúry patrili Arthur Schopenhauer, Harald Hofding a Josef Petzoldt.

1. Aké sú názory na kultúru?

Podľa Cicera kultúra je ľudská vzdelanosť, kultúrou ducha je filozofia.

Podľa Ladislava Hanusa kultúra je ľudská práca a výsledok tejto práce. Všetko čo patrí svetu, ľudskej potencii, strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ľudskej činnosti, ktorý pretvára svojho tvorcu a svedčí o jeho výške. Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.

Podľa Jozefa Petraňa kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.

Podľa synkriticizmu kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.

Podľa Leslie White kultúra je exosomatický systém adaptácie ľudského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.

Podľa štrukturalizmu kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu- znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpateľný syntagmatickými vzťahmu a paradigmatickými vzťahmi.

B)Socializácia

1. Aká je charakteristika pojmu socializácia?

Socializácia je postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločností prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej rodine ďalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie do najširších, celospoločenských vzťahov.

Socializácia je proces, ktorým sa jedinec začleňuje do sociálnej skupiny, trvá celý život, ale mimoriadne dôležité je obdobie detstva a dospievania.

Socializácia je komplexný proces, v ktorom prostredníctvom sociálnej interakcie a komunikácie sa človek ako biologická bytosť stáva sociálnou bytosťou schopnou chovať sa ako člen sociálnej skupiny alebo spoločnosti.

22.Aká je charakteristika pojmu sociálne učenie?

Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov a postojov.

23.Aký je hlavný cieľ socializácie?

Hlavným cieľom socializácie je zaradenie jedinca do spoločností a to socializačným procesom, pri ktorom bude jedinec prijímať spoločnosťou uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt.

Cieľom socializácie je sformovať jedinca tak, aby sa aj osamote správal, akoby bol pod stálym dozorom ostatných členov rodiny.

Cieľmi socializácie sú začlenenie jedinca do sociálnych vzťahov, naučiť sa sociálne roly a vytvorenie jedincovej osobnosti a identity.

1. Aké sú 3 fázy socializácie jedinca v spoločnosti?

1.fáza

Táto fáza socializácie sa začína od chvíle, kedy dieťa rozlišuje seba od matky. Je to fáza začínajúcej individualizácie.

V tejto fáze je dieťa zamerané iba na jednu osobu, ktorou je takmer vždy matka. Ostatné vplyvy okolia sa sotva v tomto období dostanú k slovu.

2.fáza

V tejto fáze nastáva individualizácia a personalizácia, kedy dochádza k postupnej negácii vzťahu matka- dieťa. Nadobúda tu čoraz väčší význam rodina ako celok.

Dieťa si začína uvedomovať odlišnosť pohlaví, všíma si určitý druh správania a osvojuje si základné normy a vzory, pomocou ktorých kontroluje vlastné správanie.

3.fáza  

Túto fáza možno nazvať enkulturáciou a societizáciou. Je to etapa , kde prvotnú hru hrá škola.

25.Aké môžu byť spoločenské úlohy?

Spoločenské úlohy môžu byť krátkodobé, dlhodobé, všeobecné a svojské.

1. Aké je vysvetlenie týchto spoločenských úloh?
2. A) Krátkodobá spoločenská úloha

Krátkodobá spoločenská úloha môže byť napríklad medzi cestujúcimi vo vlaku

B)Dlhodobá spoločenská úloha

Dlhodobá spoločenská úloha môže byť napríklad medzi matkou a otcom.

C)Všeobecná spoločenská úloha

Všeobecná spoločenská úloha môže byť napríklad medzi mužom a ženou.

D)Svojská spoločenská úloha

Svojská spoločenská úloha môže byť napríklad medzi provokatérom.

1. Aký je rozdiel medzi primárnou a sekundárnou socializáciou?

A)Primárna socializácia

Primárna socializácia je socializácia dieťaťa v základnej, nukleárnej rodine.

B)Sekundárna socializácia

Sekundárna socializácia je proces učenia a prispôsobovania jedincov v priebehu celého života. Začína sa vstupom do širšieho sociálneho prostredia pobytom v inštitúciách napríklad v materskej škole.

1. Aký je rozdiel medzi zámernou a nezámernou socializáciou?
2. A) Zámerná socializácia

Zámerná socializácia je spôsobená cieleným úsilím rodičov, učiteľov, ich ovplyvňovaním, vychovávaním a vyučovaním. 

B)Nezámerná socializácia

Je proces každodenného vplyvu rodičov a ďalších sociálnych zdrojov v neformálnych situáciách, ktoré jedinec pozoruje a ktorých je účastníkom.

29.Aké sú 4 deje procesu socializácie?

4 deje procesu socializácie sú personalizácia, enkulturizácia, profesionalizácia a socializácia.

30.Aké je vysvetlenie 4 dejov procesu socializácie?

1. A) Personalizácia

Hlavným princípom personalizácie je utváranie osobnosti, vlastného JA.

B)Enkulturizácia

Hlavným princípom enkulturizácie je prijímanie a rozvoj kultúry.

C)Profesionalizácia

Hlavným princípom profesionalizácie je osvojenie profesnej roly.

D)Socializácia

Hlavným princípom socializácie je osvojenie sociálnych rolí.

1. Aký je hlavný výsledok socializácie?

Hlavný výsledok socializácie je vytvorenie sociálnej identity človeka.

1. Aká je charakteristika sociálnej roly?

Sociálna rola je spoločnosťou očakávaný spôsob správania viazaný na určitý status.

1. Aké sú sociálne roly?

Sociálne roly sú konvergentné a divergentné.

1. Aké je vysvetlenie sociálnych rolí?
2. A) Konvergentné sociálne roly

Konvergentné sociálne roly sú roly, ktoré jednotlivcovi vyhovujú a identifikuje sa s nimi, prípadne si ich čiastočne upraví.

B)Divergentné sociálne roly

Divergentné sociálne roly sú roly, ktoré jednotlivcovi nevyhovujú, vnútorne sa od nich dištancuje i keď navonok sa môže tváriť, že ich prijíma.

1. Aké sú sociálne statusy?

Sociálne statusy sú vrodené, získané a vnútorné.

1. Aké je stručné vysvetlenie sociálnych statusov?
2. A) Vrodené sociálne statusy

Vrodené sociálne statusy sú pohlavie, rasa a pôvod.

B)Získané sociálne statusy

Získaný sociálny status je ovplyvnený našim úsilím. Patria sem vzdelanie, povolanie a majetok.

C)Vnútorné sociálne statusy

Vnútorné sociálne statusy sú nezamestnanosť a zdravotné postihnutie.

1. Čo je obsahom videa schooltag o socializácii?

Človek je spoločenská bytosť, číže každý z nás vyhľadáva spoločnosť. K životu potrebujeme druhých, inak by sme sa asi zbláznili a rozprávali sa s loptou, ktorá má na sebe nakreslený tvar. Už naši dávni predkovia vedeli, že v skupine sa žije oveľa ľahšie napríklad mamuta ulovili v dobre zohratej partii oveľa lepšie ako sami. Socializácia je kľúčový dlhodobý proces, aj keď je dôležité obdobie detstva a dospievania. Je to začleňovanie jedinca do spoločnosti, kde si osvojuje zvyky, začleňuje si čo je správne a čo nie je správne a začleňuje sa ako individuálna bytosť.

Začneme pri procese socializácie primárnej a sekundárnej, viete aký je medzi nimi rozdiel.

Ak ste povedali alebo si pomysleli, že primárna socializácia súvisí s detstvom a obdobím dospievania a sekundárna socializácia sa odohráva v dospelosti, môžete si zapísať bod alebo kľudne aj 2 body.

Počas primárnej socializácii sa jedinec v rámci malej sociálnej skupiny učí ako funguje spoločnosť. Rozvíja sa jeho osobnosť a osvojuje si rôzne vzory správania.

V sekundárnej fáze socializácie je človek aktívnejší. Vzorce správania, ktoré sa naučil počas detstva a dospievania sa snaží aplikovať na širšie sociálne skupiny, do ktorých vstupuje v období dospelosti. Počas tohto obdobia sa prispôsobuje novým situáciám, osvojuje si nové vzorce správania a často čelí aj resocializácii- meneniu sociálnych rolí, čo prebieha až do smrti. Každý človek má v spoločnosti nejakú pozíciu, status a zároveň mnoho sociálnych rolí.

Spoločenská situácia vymedzuje postavenie jedinca vzhľadom na iných ľudí.

Sociálny status je postavenie človeka v skupine na základe schopností, veku, rešpektu a obľúbenosti. Vyplývajú z neho rôzne práva a povinnosti alebo aj obdiv a rešpekt zo strany ostatných. Sociálna rola je súbor akéhosi štandardného správania v spoločenskej úlohe. Od žiaka základnej školy očakávame iné správanie ako od študenta vysokej školy.

Povedzme si o druhoch správania, je mnoho delení a každý autor rozlišuje iné typy. Napríklad správanie sa delí na antisociálne správanie, delikventné správanie a nonkomformné správanie.

Deviácia je druh správania, ktorý sa odchyľuje od normy a zároveň sa pri ňom porušujú zvyky, zákony a normy, ktoré platia v danej spoločnosti. Deviácia môže byť funkčná a nefunkčná. Niektoré funkčne deviácie môžu byť časom akceptované. Nefunkčná deviácia zostane deviáciu aj naďalej.

Nonkomformné správanie tiež vybočuje z normy, ale sa nachádza na rozhraní medzi deviáciou a komformným správaním. Spoločnosťou je tolerované a ide o akýsi druh výstredného životného štýlu. Napríklad tam patrí spôsob akým sa obliekame.

Komformne sa správa človek, ktorý nijakým spôsobom nevybočuje z normy.

Ako si spoločnosť overuje požadované správanie?

Existuje pojem sociálna kontrola, ktorá zahŕňa procesy, pomocou ktorých je vynucované dodržiavanie spoločenských noriem. Má formu neformálnej sociálnej kontroly, formálnej sociálnej kontroly a sebakontroly.

Neformálna sociálna kontrola vyvíja na jednotlivca nepriamy nátlak napríklad cez odmeny v práci alebo pokarhania.

Formálna sociálna kontrola má už formu priameho nátlaku napríklad zo strany štátnych orgánov.

Sebakontrolu má každý, sme si vedomí noriem spoločnosti a väčšinou ich aj dodržiavame.

Sociálne skupiny

1. Aká je charakteristika pojmu sociálna skupina?

Skupina je množstvo jedincov v ktorom vzťahy medzi jednotlivými členmi sú pravidelné

Platí tam interakcia podľa určitých pravidiel.

Každá sociálna skupina má svoju štruktúru, v ktorej jednotliví členovia dostávajú určitú pozíciu, ktorá je spätá s úlohami, povinnosťami a právomocou.

Sociálna skupina je určitý počet ľudí, ktoré sú spojené vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel.

Sociálna skupina je pojem sociálnej psychológie a sociológie. Skupinu tvorí určitý počet ľudí, minimálne dva alebo viac. Musí ísť o vnútorne a funkčne prepojený celok. Podľa J.E. McGratha sú skupinou jedinci, ktorí sa pravidelne stýkajú a ktorí sami seba za skupinu považujú.

Edgar Schein definuje skupinu ako akýkoľvek počet ľudí, ktorí na seba vzájomne pôsobia, sú si vedomí jeden druhého a vnímajú sami seba ako skupinu.

Richard L. Moreland a John M. Levine definujú sociálnu skupinu ako niekoľko ľudí, ktorí na seba pôsobia podľa určitých pravidiel, majú medzi sebou afektívne väzby, zdieľajú spoločný vzťahový rámec a sú na sebe závislí v rovine chovaní.

1. Aká je charakteristika pojmu agregát?

Agregát je určitý zhluk ľudí, ktorý nemajú znaky sociálnej skupiny. Patria sem napríklad ľudia čakajúci na autobusovej zástavke alebo ľudia sledujúci film v kine.  

1. Aké sú znaky sociálnej skupiny?

Znaky sociálnej skupiny sú sociálna interakcia, pocit prinaležitosti, príslušnosti ku skupine, skupinová identita, ciele, vnútorná štruktúra a spoločné činnosti, hodnoty, normy a vzory?

1. Aké je vysvetlenie týchto znakov sociálnej skupiny?
2. A) Sociálna interakcia

Sociálna interakcia je vzájomné pôsobenie, pravidlá závisia od charakteru skupiny.

B)Pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine

Je stotožňovanie sa so skupinou jej hodnotami a normami, rozdeľuje ľudí na našich a cudzích. Ja sa zaraďujem do danej skupiny.

C)Skupinová identita

Je totožnosť ku skupine. Človek sa chápe ako študent istej triedy, školy, politickej strany a ostatní sa k nemu správajú podľa toho. Druhí ľudia ma zaraďujú do určitej skupiny.

1. Vnútorná štruktúra

Je systém sociálnych vzťahov, súbor sociálnych interakcii napríklad v triede je predseda, pokladník, nastenkár

1. Aké je delenie sociálnej skupiny podľa typu väzby medzi členmi

Sociálna skupina podľa typu väzby medzi členmi sa delí na primárnu, sekundárnu, formálnu a neformálnu.

1. Aké je vysvetlenie delenia sociálnej skupiny podľa typu väzby medzi členmi?
2. A) Primárna sociálna skupina

Znakmi primárnej sociálnej skupiny sú osobné vzťahy, bezprostredná interakcia a rovnocenné vzťahy.

B)Sekundárna sociálna skupina

Znakmi sekundárnej sociálnej skupiny sú väčší počet členov a neosobné vzťahy. Príkladmi sekundárnej sociálnej skupiny sú školská trieda a politická strana.

C)Formálna sociálna skupina

Znakmi formálnej sociálnej skupiny sú neosobné vzťahy, postavenie členov je vopred určené, vymedzené roly, štruktúra a cieľ.

D)Neformálna sociálna skupina

Znakom neformálnej sociálnej skupiny sú osobné vzťahy. Aj zo školskej triedy sa môže stať rodina.

1. Aký vodca môže byť vo väčšej skupine?

Vodca vo väčšej skupine môže byť inštrumentálny a expresívny

1. Aké je vysvetlenie týchto typov vodcov?
2. A) Inštrumentálny vodca

Inštrumentálny vodca je formálny organizátor úloh.

B)Expresívny vodca

Expresívny vodca je neformálny vodca, jeho úlohou je vytvárať dobré vzťahy, má prirodzenú autoritu.

1. Kto sformuloval železný zákon oligarchie?

Železný zákon oligarchie sformuloval Robert Michels, ktorý bol nemecký sociológ.

1. Aký je princíp tohto zákona oligarchie?

Ak vo veľkej skupine nie je možné, aby všetci každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina členov sa stáva pasívna, časť aktívna, pri tomto type oligarchie vládne niekoľko členov, získava moc a rozhoduje.

1. Aký vplyv skupiny na jednotlivca môže byť?

Vplyv skupiny na jednotlivca môže byť formulujúci a deformujúci.

1. Aké je vysvetlenie týchto vplyvov skupiny na jednotlivca?
2. A) Formulujúci vplyv skupiny na jednotlivca

Formulujú charakter človeka pozitívne

B)Deformulujúci vplyv skupiny na jednotlivca

 Formulujú charakter človeka negatívne, preto sa vytvárajú prevýchovné, protialkoholické liečenia.

1. Čo sa uplatňuje v rámci sociálnej skupiny?

V rámci skupiny sa vždy uplatňuje sociálna interakcia, sociálna komunikácia a sociálny vplyv.

1. Čo existuje v rámci sociálnej skupiny?

V rámci sociálnej skupiny existujú určité sociálne pozície, sociálne role a sociálne statusy.

1. Čo má obvykle sociálna skupina?

Sociálna skupina má obvykle určité vnútorné hodnoty a normy.

1. Čo je obsahom videa schooltag o sociálnej skupine?

O sociálnych skupinách sa hovorí často, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým čo sociálna skupina vlastne je, aké sú jej znaky, kto ju tvorí, aké sú jej funkcie a aké sú jej pravidlá, aby človek do určitej skupiny mohol vlastne patriť.

Sociálna skupina je združenie troch alebo viacerých ľudí, ktorí sú prepojení vzájomnými vzťahmi, záujmami, názormi alebo majú rovnaké ciele. Každý patrí do určitej sociálnej skupiny, dokonca hneď aj do niekoľkých. Na začiatok patríte do sociálnej skupiny Vašej rodiny, Vašej triedy, priateľov, milovníkov psov.

Základnými znakmi sociálnej skupiny sú vzájomné interakcie medzi členmi, navzájom sa poznajú, komunikujú spolu a nejakým spôsobom sa ovplyvňujú. Jej členovia sa správajú určitým spôsobom napríklad používajú určitý slang, gestá a symboly. Venujú sa určitým aktivitám a môžu mať určitú vnútornú štruktúru. Zdieľajú určitý pohľad na život a životný štýl. Majú vlastné pravidlá a čo je najdôležitejšie majú pocit určitej príslušnosti. Majú tzv. identitu, ktorú vnímajú aj ľudia, ktorí nie sú členmi tej skupiny. Ak určitá skupina nezdieľa tieto znaky, tak hovoríme o agregáte napríklad cestujúci vo vlaku.

Aké sú funkcie sociálnej skupiny a prečo ich tvoríme. Skupina môže byť inštrumentálna a afektívna. Inštrumentálna sociálna skupina ako napovedá názov je inštrumentom na plnenie cieľov napríklad školská rada.

Afektívna sociálna skupina dbá na city a na uspokojovanie emocionálnych a sociálnych potrieb, keď sa po škole stretnete so skupinou kamošov.

Sociálne skupiny ďalej delíme aj podľa veľkosti, trvania, psychologickej spätosti, zaradenia jednotlivca, dodržiavania pravidiel.

Podľa počtu členov rozlišujeme sociálne skupiny na malé, stredné a veľké. Malé sociálne skupiny nemajú viac ako 20 členov, vládnu medzi nimi pevnejšie vzťahy a majú nepísané pravidlá. Stredné sociálne skupiny majú od 20 do 40 členov a akákoľvek skupina, ktorá má viac ako 40 členov je považovaná za veľkú sociálnu skupinu. Väčšinou v nej platia formálnejšie pravidlá a je v nej silnejšia hierarchia.

Na základe trvania rozlišujeme sociálnu skupinu na situačnú a krátkodobú. Vzniká v jednom okamihu s určitým cieľom napríklad dav. Dočasná sociálna skupina má o čosi väčšie trvanie a je organizovanejšia, ale po splnení svojho cieľa tiež zanikne napríklad triedny kolektív. Potom je trvalá sociálna skupina, do ktorej môže patriť aj celý život. Tú tvorí napríklad rodina alebo skupina priateľov.

Podľa psychologickej spätosti svojich členov rozlišujeme sociálnu skupinu na psychologickú skupinu alebo spoločenskú organizáciu.

V prvom prípade sú členovia sociálnej skupiny silno prepojení a majú určité dohodnuté pravidlá do ktorých postupne dospeli. Napríklad tam patrí rodina alebo úzko zohratý pracovný kolektív. Ľudia zjednotení v spoločenskej organizácii majú väčšinou jasne definovaný cieľ. Takéto organizácie väčšinou vznikajú v politických a duchovných sférach.

Ďalej delíme sociálne skupiny na základe zaradenia jednotlivca alebo podľa toho aké majú členovia sociálnej skupiny väzby. V primárnej sociálnej skupine panujú medzi členmi priame kontakty, členovia majú medzi sebou silné citové väzby. Jej členovia majú rovnocenné vzťahy napríklad skupina priateľov alebo rodina. Naopak v sekundárnej sociálnej skupine je viac členov, ktorí sa medzi sebou nepoznajú a ich väzby nie sú až tak silné. Ide im o dosiahnutie určitého cieľa, napríklad do sekundárnej sociálnej skupiny patria politické strany.

Podľa dodržiavania pravidiel delíme sociálne skupiny na formálne a neformálne sociálne skupiny. Formálne sociálne skupiny majú striktnú organizáciu, súbor pravidiel, ktoré treba dodržiavať. Funguje v nich taktiež hierarchia, je jasne kto je nadriadený a kto je podriadený. Takto funguje napríklad vojsko alebo pracovisko. Naopak neformálna sociálna skupina vzniká na základe sympatii. Dbajú na neformálnosť a ak náhodou sú nejaké pravidlá nie sú také striktné. Napríklad do neformálnej sociálnej skupiny patrí skupina priateľov.

Na ďalšie delenie sa zameriame z pohľadu jednotlivca a z toho ako vníma sociálnu skupinu. Ak do skupiny priamo patrí hovoríme o členskej sociálnej skupine, ale ak sa s inou sociálnou skupinou nejako porovnáva a hovorí si ony sú tak strašne cool chcem byť ako ony alebo ježišmária medzi nich by som nechcel patriť ide o referenčnú sociálnu skupinu.

Podľa solidarity sa delia sociálne skupiny na vnútorné a vonkajšie. Vnútorná sociálna skupina je sociálna skupina, do ktorej človek patrí, vonkajšie sociálne skupiny sú logicky tie, do ktorej človek nepatrí, považuje ich za cudzie.

Kolektívne správanie

1. Aká je charakteristika pojmu kolektívne správanie?

Kolektívne správanie je spoločné správanie ľudí, t.j. akékoľvek reagovanie ľudí na spoločný podnet.

1. Aká je charakteristika pojmu dav?

Dav je všeobecne definovaný ako súbor väčšieho počtu ľudí, ktorí sú v telesnej blízkosti zhromaždení v určitom čase a na určitom mieste, spája ich spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene.

1. Aké sú teórie vzniku davu?

Teórie vzniku davu sú teória nápodoby, konvergenčná teória davového správania, teória postupného preberania noriem a teória pridanej hodnoty.

1. Aké je vysvetlenie týchto teórii davu?
2. A) Teória nápodoby

Podstatou tejto teórie je strata individuálnej identity a snaha jednotlivcov správať ako ostatní.

B)Konvergenčná teória davového správania

Podstatou tejto teórie je davové správanie ako činnosť ľudí s rovnakými alebo podobnými dispozíciami, úklonmi.

C)Teória postupného preberania noriem

Podstatou tejto teórie je davové správanie riadiace sa normami, ktoré členovia davu postupne preberajú od niektorých jednotlivcov.

D)Teória pridanej hodnoty

Podľa Smelsera pridanou hodnotou sa myslí narastanie hodnoty pri premene surovín na finálne výrobky. Teória vymedzuje 6 faktorov alebo podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre vznik davového správania. Ak tieto faktory nie sú prítomné, davové správanie nemôže vzniknúť, ak sú prítomné všetky, existuje veľká pravdepodobnosť vzniku davového správania.

Politické systémy

1. Aká je charakteristika politického systému?

Politický systém je súčasťou celkového sociálneho systému, zahŕňa súhrn vzťahov, ktoré sa vytvorili v oblasti politiky medzi štátnymi orgánmi, politickými organizáciami, záujmovými organizáciami, nátlakovými skupinami a ďalšími politickými inštitúciami.

1. Aké sú typy politických systémov?

Typy politických systémov sú pluraritná demokracia, vláda jednej strany.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov politických systémov?
2. A) Pluraritná demokracia

Pluraritnú demokraciu má väčšina štátov, v tomto politickom systéme existuje viacero politických strán, ktoré majú odlišné volebné programy. Na základe volieb je zložený parlament a vláda.

B)Vláda jednej strany  

Pri tomto politickom systéme ústava povoľuje len jednu politickú stranu, ostatné politické strany sú zakázané. V tomto politickom systéme panuje určitý stupeň diktatúry. Vládu jednej strany majú väčšinou komunistické štáty ako napríklad Saudská Arábia, Čína, Kuba, Kórejská ľudovodemokratická republika a Vietnam. 

1. Aké sú typy vlád?

Typy vlád sú republika, monarchia.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov vlád

A)Republika

Republika sa delí na parlamentnú a prezidentskú. V parlamentnej republike má hlavné postavenie parlament na čele s premiérom. Takými štátmi sú Slovenská republika, Česká republika, Taliansko, Maďarsko, Nemecko a Rakúsko. V prezidentskej republike má hlavné postavenie prezident a takými štátmi sú Francúzsko a Spojené štáty americké.

B)Monarchia

Monarchia sa delí na konštitučnú a absolutistickú. Na čele monarchie je dedičný panovník. Dediční panovníci môžu byť kráľ, sultán, veľkovojvoda, knieža, šejk, emir, cisár a pápež.

Pri konštitučnej monarchii výkonná moc je v rukách vlády a parlament, panovník má reprezentačnú funkciu. Príkladmi konštitučnej monarchie sú Veľká Británia, Belgicko, Dánsko, Nórsko, Švédsko a Japonsko. Pri absolutistickej monarchii panovník má neobmedzenú moc, demokracia sa neuplatňuje. Príkladmi absolutistickej monarchie sú Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Omán, Brunej a Bhután.

1. Aké sú typy štátoprávneho usporiadania?

Typy štátoprávneho usporiadania sú unitárny štát, federácia a konfederácia.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov štátoprávneho usporiadania?
2. A) Unitárny štát

Je to štát riadený z jedného centra. Takými štátmi sú Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko.

B)Federácia

Panuje rozdelenie na územné celky. Územnými celkami môžu byť provincie, kraje, teritória a spolkové republiky. Takými štátmi sú Spojené štáty americké, Rusko, Kanada, Juhoafrická republika, Austrália, Mexiko, Nemecko a Rakúsko.

C)Konfederácia

Panujú voľnejšie väzby medzi celkami. Takým príkladom konfederácie môže byť Švajčiarsko, kde je rozdelené územie na kantóny. 

1. Aké sú základné znaky politického systému?

Základné znaky politického systému sú zvrchovanosť, podmienenosť spoločenským prostredím a relatívna samostatnosť.

1. Aké je vysvetlenie základných znakov politického systému?
2. A) Zvrchovanosť

Prostredníctvom politickému systému sa realizuje politická moc a rozhodnutia

B)Podmienenosť spoločenským prostredím

Je hlavne sociálnou a ekonomickou štruktúrou.

C)Relatívna samostatnosť

Je podmienená špecifickým mechanizmom štruktúr, rolí a funkcii sociálnych skupín.

1. Aká je charakteristika štátnych orgánov?

Štátne orgány sa považujú za základnú a najdôležitejšiu súčasť politického systému, majú rôzne úlohy, postavenie a význam, svojou činnosťou by mali prispievať k zachovaniu systému.

1. Aká je charakteristika politických noriem?

Politické normy sú regulujúce vzťahy medzi politickými subjektmi, sociálnymi vrstvami a skupinami.

1. Aká je charakteristika politických vzťahov?

Politické vzťahy sú vzťahy medzi sociálnymi vrstvami, sociálnymi skupinami, ale aj vzťahy vnútri týchto skupín, ktoré sa vytvárajú v procese realizácie politickej moci.

1. Aké orgány štátnej správy poznáme?

Orgány štátnej správy sú ministerstvá, parlament, súdnictvo, vláda, štátne školy, Národná banka Slovenska, Slovenský štatistický úrad, Fond národného majetku a Slovenská akadémia vied.

1. Aká je úloha politických strán?

Ich úloha spočíva predovšetkým v získavaní, upevňovaní alebo v udržiavaní politickej moci.

1. Aké sú typy politických hnutí?

Typy politických hnutí sú nátlakové skupiny a záujmové združenia a ekonomické nátlakové skupiny.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov politických hnutí?
2. A) Nátlakové skupiny a záujmové združenia

Ich úlohou je získať a udržať si politický vplyv bez ohľadu na to, ktorá politická strana je pri moci.

B)Ekonomické nátlakové skupiny

Tlačia na štát profesné združenia, odborové organizácie. Spájajú ich ekonomické záujmy, robia nátlak na politikov. Združujú sa na báze profesie.

1. Čo prinášajú výrobné združenia do ekonomiky?

Výrobné združenia prinášajú do ekonomiky peniaze.

1. Aký je základný cieľ odborov?

Základným cieľom odborov je presadiť sociálne požiadavky v štáte.

1. Čo robia obchodné komory?

Obchodné komory sa združujú v obchodoch.

1. Kto patrí do poľnohospodárskych združení?

Do poľnohospodárskych združení patria výrobcovia a distribútori.

1. Aká je charakteristika neekonomických nátlakových skupín?

Neekonomické nátlakové skupiny neprinášajú prospech do ekonomiky, sú orientované podľa toho akej sfére sa chcú venovať, spôsoby nátlaku sú protesty, meetingy, petície a odborné recenzie.

1. Čo všetko je potrebné vedieť o médiách?

Média ovplyvňujú ľudí, mali by pravdivo a objektívne informovať, úlohou médií je sprostredkovať informácie, vychovávať, zabávať, prenášať hodnoty a vzdelávať.

Média sa delia na verejné a súkromné.

Verejným médiám štát dáva dotácie, privyrobiť si môžu zverejnením reklám, ale len určitú danú dĺžku.

Medzi príklad verejného média patrí rozhlas a televízia Slovenska.

Súkromné média žijú z reklám, majú voľnú ruku a nemajú obmedzenia.

Náboženské systémy vo svete

1. Aká je charakteristika náboženstva?

Náboženstvo alebo zriedka relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transceduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

V užšom zmysle slova je náboženstvo vierou v jedného Boha alebo vo viacerých bohov.

Náboženstvo je jedna z foriem spoločenského vedomia odrážajúca skutočnosť v ilúzno-fantastických obrazoch, predstavách a pojmoch.

1. Aké vedné disciplíny sa zaoberajú náboženstvom?

Vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú náboženstvom sú religionistika, filozofia, história, antropológia, kulturológia, etnológia a psychológia.

1. Aká bola hlavná príčina vzniku náboženstva?

Jednou z hlavných príčin vzniku náboženstva bola bezmocnosť prvobytného človeka v boji s prírodou a neskôr po vzniku triednej antagonistickej spoločnosť bezmocnosť ľudí pred živelnými pohromami, ktoré ho ovládali.

1. Aké sú svetové najväčšie náboženstvá?

Svetové najväčšie náboženstvá sú kresťanstvo, baháizmus, hinduizmus, budhizmus, ateizmus a judaizmus.

1. Aké je vysvetlenie týchto svetových najväčších náboženstiev?
2. A) Kresťanstvo

Slovo Kresťan po grécky Christianos, po latinsky Chistianus znamená prívrženec Krista.

Kresťanstvo vyznáva 2,2 miliardy ľudí po celom svete. Kresťanstvo je rozšírené v Európe, Austrálii a Amerike. Je najrozšírenejším náboženstvom na svete. Vďaka misionárom je okrem spomínaných rozšírené po celom svete. Je založené na učení Ježiša Krista, ktorý žil v Izraeli pred 2000 rokmi.

Vzniklo v polovici 1.storočia vo východných provinciách rímskej ríše v období hlbokej krízy rímskeho impéria ako nové náboženstvo otrokov a utláčaných formulujúcich sa v období náboženského synkretizmu.

V priebehu prvých štyroch storočí sa kresťanstvo rozšírilo do všetkých rímskych provincii, stálo sa postupne náboženstvom vládnucich vrstiev a za vlády Konštatína I. Veľkého bolo prijaté za štátne náboženstvo rímskej ríše.

V stredoveku sa stalo kresťanstvo základom ideológie feudalizmu v Európskych krajinách a v Byzantskej ríši. Vo východnej a v severnej polovici Afriky bolo v priebehu 7. až 15.storočia potlačené búrlivou expanziou islamu.

S Európskou kolonizáciou zámorských krajín bolo od 16.storočia prenášané do kolónii.

 V priebehu storočí sa rozdelilo kresťanstvo do viacerých denominácii. Každá denominácia má vlastné charakteristiky, ale spoločné sú považované za odvetvia tohto náboženstva pretože uznávajú rovnaké základy akými sú Biblia a Svätá Trojica. Delia sa na Katolíkov, ktorých duchovným otcom je pápež, ďalej na Ortodoxných kresťanov a Protestantov.

Najdôležitejším prameňom kresťanskej vierovýuky je biblia, kde jej prvú časť tvorí súhrn náboženských kníh prevzatých z judaizmu ( Starý zákon), druhú časť tvorí sedem kníh kresťanskej literatúry ( Nový zákon).

B)Islam

Druhým najrozšírenejším náboženstvom je islam, toto náboženstvo vyznáva 1,6 miliardy ľudí. Toto náboženstvo je rozšírené na najmä v západnej Ázii, na Strednom východe a v severnej Afrike, konkrétne v štátoch ako Afganistan, Bangladéš, Indonézia, Irán, Pakistan a aj v Turecku od roku 1928. Toto náboženstvo bolo založené v Mekke v Saudskej Arábii v 7.storočí Mohamedom, ktorý je považovaný za posledného veľkého proroka zaslaného Alahom. Samotné slovo islam znamená podriadenie. Moslimovia veria, že sa musia úplne podriadiť Božej vôli a riadiť sa svätou knihou Koránom, aby dosiahli raj po smrti. Moslimovia sa delia na sunnitov a šítov, existujú i ďalšie odnože.

Islam je arabské poddanie sa bohu. Je to najmladšie zo svetových monoteistických náboženstiev. Vyznávači Islamu sú moslimovia nesprávne mohamedáni. Islam obsahuje prvky Judaizmu a kresťanstva, Hanifizmu- prvé arabské monoteistické učenie, Zarathuštrismu a niektorých arabských kultov. Ako celok sa vyznačuje filozofickou a náboženskou jednoduchosťou a prístupnosťou. Ako etické a sociálne učenie bolo jeden z dôvodov rýchleho sa rozšírenia islamu. Muhammadove učenie je obsiahnuté v Koráne a je doplnené hadíthem a sunnou. Zahrňuje predpisy, ktoré ovplyvňujú život jednotlivca i novej islamskej spoločnosti umma. Tým boli dané základy novej spoločenskej organizácii Arabov a ich spoločnosť bola dovtedy organizovaná na rodovom a kmeňovom základe. Pôvodné pokrvné zväzky boli nahradené náboženskými a právnymi predpismi.

V 8-10.storočí boli vypracované klasické systémy islamského práva fikh., od 8.storočia sa rozvíjala veda.

Podstatou náboženstva je aj dôsledná viera v jediného boha Alah.

Moslimom je uložené dodržiavať päť základných zásad a to vyznanie viery, päť modlitieb denne podľa stanoveného obradu, náboženská daň vo forme 1/40 príjmu, pôst v mesiaci ramadán a púť do Mekky. Za určitých okolností môžu byť niektorí ľudia od niektorých povinností oslobodení napríklad tehotné ženy od pôstu a chudobní od dane. Striktne je zakázané používanie bravčového mäsa a alkoholických nápojov. Povolená je polygamia a jednou z povinností Moslima je účasť vo vyhlásenej svätej vojne.

Od polovice 19.storočia vznikali v islámskych krajinách sveta nové sekty a smery, ktoré odrážali záujmy buržoázie a usilujú sa o prispôsobenie sa islamu zmeneným hospodárskym a politickým podmienkam.

C)Baháizmus

Baháizmus vyrástol z islamu a patrí k najnovším náboženstvám na svete. Prezentuje celosvetovú víziu pokoja lásky v spoločnosti, ktorá dodržiava univerzálne náboženské princípy

D)Hinduizmus

Hinduizmus je staroveké náboženstvo bez známeho zakladateľa alebo dátumu vzniku, ale predpokladá sa, že je to približne 3000 rokov. Hinduizmus má približne 1,1 miliardy. Toto náboženstvo je rozšírené najmä v Indii, ale aj v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch amerických. Je tretím najrožšírenejším náboženstvom na svete. Termín hinduizmus sa jednoducho vzťahuje na slovo India. Hinduisti si uctievajú veľké množstvo rôznych božstiev a veria v prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu. Ak človek žije podľa dharmy, dosiahne stav moksha a nikdy viac sa nenarodí. 

Indické náboženstvo a mytológia je súhrnné označenie pre nábožensko-mytologické predstavy a kulty rozšírené na území dnešnej Indie, Pakistanu, Bangladéšu a Srí Lanke, ktoré boli utvárané a modifikované už od stredoveku až po novovek.

Základom hinduizmu je staroindické učenie radoch, zákonitostiach, činoch, odplate, neubližovaní a vyslobodení. V čele panteónov je trojica bohov a to Brahma, Višňa a Šiva. Zvláštne postavenie zaujíma Šivova manželka Parváti. Z ďalších bohov sú významní Ganéša a Káma.

S kultmi bohov je spojené aj uctievanie riek (Gangy a Jamuny), hôr, rastlín, zvierat, sôch bohov a iných symbolov. Základom náboženského spisu sú vedy aj posvätné knihy brahmanizmu a kultovým jazykom je sanskrit. Jedinými strážcami a vykladačmi náboženských predpisov sú brahmani. Základnými smermi hinduizmu sú višnuizmus a šivaizmus.

Dôležitou súčasťou hinduizmu je akceptovanie štyroch ideálnych etáp života tzv. ašrámu a to Brahmačirín, grhastha, vánaprastha a sannjasin.

V stredoveku vznikali sekty zdôrazňujúce iba jeden z aspektov hinduizmu.

E)Budhizmus

Štvrtým najrozšírenejším náboženstvom je budhizmus, toto náboženstvo vyznáva približne 488 miliónov ľudí. Je založený v Indii pred približne 2500 rokmi. Toto náboženstvo je rozšírené na Ďalekom východe konkrétne v Číne, Japonsku, Kórey a v Juhovýchodnej Ázii. Spočíva na učení princa menom Siddhárta Gautama Osvietený, ktorý žil v Indii v 563 až 483 pred Kristom. Budhisti sa snažia o hlboké nahliadnutie do skutočného zmyslu života, preto neuctievajú žiadnych Bohov ani božstvá.

Budhizmus je klenot z pokladnice indickej duchovnosti. Objavil sa približne pred 2500 rokmi v centrálnej nížine rieky Gangy, južne od Himaljí.

Budhizmus môžeme nazvať skôr životnou filozofiou, návod na život. Je návodom pre ľudí ako rozvíjať v sebe vlastnosti ako múdrosť, súcit, znášanlivosť, pokoj atď. Je označovaný ako ateistické náboženstvo, pretože nepozná osobného Boha. Budhista verí v mravný zákon, v znovuzrodenie a osvietenie. Neskôr Budha začal byť uctievaný ako boh i keď on sám to popieral.

Každá bytosť, ktorá sa narodila do sveta budhizmu je výsledkom niečoho čo bolo prv jej plodom- vipáka alebo zámerným činom- karma. Keď nejaká osoba zomrie vznikne príčina pre zrodenie novej bytosti. Môžeme povedať, že to nie je tá istá bytosť, ale odlišná pohybujúca sa po reťazi – znovuzrodenie.

Nasledujúce znovuzrodenie nemusí byť v ríši ľudí. Klasický budhizmus uvádza 6 ríš miest učenia a to ríša bohov, ríša asurov, číže titanov, ríša ľudí, ríša zvierat, ríša prétov číže hladných duchov a pekelné ríše.

Cieľom budhizmu je konečné a úplne vyslobodenie z kolobehov životov, raz a navždy uniknúť zo sansáry, už nikdy nebyť subjektom znovuzrodenia a trápení, ktoré ho sprevádzajú. Je to vyslobodenie, mókša, osvietenie a nirvána.

Budha je génius, hrdina, priekopník, duchovný hľadač, ktorý až do úplného konca neohrozene podstupuje ťažké hľadanie vyslobodenia. Budha však stále zostáva nejasnou postavou. Zrejme sa narodil v roku 566 pred Kristom v Indii. Vlastným menom sa volal Siddhárta Gautama. Oženil sa a mal syna. Jedného dňa sa mu podarilo vytratiť z paláca. Vtedy sa jeho život navždy zmenil.

Medzi štyri ušľachtilé pravdy o budhizme patria život je utrpenie, pôvod utrpenia je v ľudskej túžbe, ak odstránime túžbu, odstráni sa aj utrpenie a cesta k oslobodeniu, osvieteniu je život podľa osemdielnej cesty.

Osemdielna cesta je stredná cesta medzi asketizmom a hedonizmom a je to jediná cesta na prekonanie túžby.

Princípy osemdielnej cesty sú správne pochopenie štyroch vznešených právd, správne myšlienky vedúce k láske ku všetkému živému, správna reč, ktorá musí byť čistá, ušľachtilá a dobre mienená, správne konanie, číže morálne správanie, správny život, správne úsilie zahnať všetky zlé myšlienky, správna bdelosť a správne sústredenie pomocou meditácie.

Dve hlavné budhistické školy sú Veľká a malá cesta. Princípom veľkej cesty je, že Budha je pokladaný za Boha a budhizmus sa stáva náboženstvom. Princípom malej cesty je, že Budha je považovaný za veľkého mysliteľa a zakladateľa budhizmu.

Budhizmus sa po svojom vzniku rýchlo rozšíril po celom východe Ázie. Jeho centrom sa stal Tibet. V Indii budhizmus ustúpil hinduizmu. V 20.storočí budhistov v mnohých častiach sveta utláčali. Ide o budhistické krajiny, ktoré sa dostali po nadvládu komunistov. Inde sa však budhizmus šíril ďalej. Od začiatku 70.rokov získal pevné miesto v mnohých západných krajinách hlavne vo Veľkej Británii a USA.

F)Ateizmus

Približne 1,1 miliardy ľudí na svete sa hlási k ateizmu, čo je nevera v Boha a božstvo a popieranie ich existencie. Vo všeobecnosti sa opierajú o vedecké výskumy a tvrdia, že vedeckými dôkazmi ako aj jedno druhým navzájom sú náboženstvá dávno vyvrátené.

Ateizmus je bohaprázdnosť, neznajbožstvo.

V najširšom zmysle slova je absencia viery v existenciu boha alebo bohov.

V užšom zmysle slova je odmietnutie viery, že Boh alebo bohovia existujú.

V najužšom zmysle slova je presvedčenie, že žiaden boh alebo bohovia existujú.

Pôvodne ateizmus bol popieranie uznávaných vladnúcich bohov, napríklad keď prví kresťania odmietali vykonávať kult pohanských bohov.

Zástanca ateizmu sa nazýva ateista, neverec, neveriaci, bezbožník, bohaprázdnik a neznajboh. Za protiklad ateizmu sa najčastejšie považuje teizmus, čo je v najširšom zmysle, viera, že existuje minimálne jeden boh.

Výraz ateizmus používať už grécki básnici v 5.storočí pred Kristom. V staroveku mal viaceré použitie ako úražlive označenie tých, ktorí odmietali bohov uctievaných väčšinovou spoločnosťou.

Obsahovo bližšie súčasnej podobe sa objavil prvýkrát v 16.storočí. Prvé osobnosti, ktoré sa samé identifikovali ako ateisti žili v 18.storočí počas osvietenstva.

Francúzska revolúcia známa svojim bezprecedentným ateizmom bola prvou veľkou politickou zmenou v dejinách, ktorá obhajovala zvrchovanosť ľudského rozumu.

Keďže koncepcie ateizmu sú rôzne, určiť presné odhady počtu ateistov nie je jednoduché. Podľa medzinárodných prieskumov Win-Gallupovho inštitútu bolo v roku 2012 13 % respondentov presvedčených ateistov, v roku 2015 11 percent.

Spisovatelia sa nezhodujú v tom, ako presne definovať a klasifikovať ateizmus.

Pragmatický ateizmus je postoj, kedy osoba odmieta vieru v boha alebo v bohov, pretože je nepotrebná pre pragmatický život. Tento postoj má blízko k apateizmu a praktickému ateizmu.

Politický teoretik a sociológ 19.storočia Karl Marx nazýval náboženstvo vzdychom utláčaného stvorenia, srdcom bezcitného sveta a dušou bezduchých podmienok. Náboženstvo podľa neho je ópium ľudstva. Zrušenie náboženstva ako iluzórneho šťastia ľudí je požiadavkou pre ich skutočné šťastie.

Lenin povedal, že každá náboženská myšlienka a každá idea Boha je nevyčísliteľná špinavosť toho najhoršieho druhu, infekcia toho najodpornejšieho druhu.

Dejiny ateizmu

Ateistické školy je možno nájsť v ranej indickej filozofii a existovali od čias Védskeho náboženstva.

Západný ateizmus má svoje korene v predsokratovskej gréckej filozofii, ale ateizmus v súčasnom zmysle slova bol v starovekom Grécku mimoriadne vzácny.

V Európe počas obdobia včasného a klasického stredoveku bolo hájenie ateistického svetonázoru vzácne. V tomto období tu však boli aktivity, ktoré podporovali heterodoxné koncepcie kresťanského boha, vrátane rôznych pohľadov na prírodu, transcendenciu a poznateľnosť Boha.

Počas renesancie došlo k rozšíreniu spektra a pôsobnosti slobodného myslenia a skeptického prístupu. Jednotlivci ako Leonardo da Vinci videli experiment ako spôsob vysvetlenia a stáli proti argumentom z náboženskej autority. Ďalší kritici náboženstva a cirkvi z tohto obdobia boli napríklad Nicolo Machiavelli, Bonaventure des Périers, Michel de Montaigne a Francois Rabelais.

Ateizmus sa, najmä vo svojej praktickej podobe, rozšíril v mnohých spoločenstvách až v 20.storočí. Ateistické myšlienky našli podporu v širokom spektre iných, širších filozofií ako existencializmus, objektivizmus, sekulárny humanizmus, nihilizmus, anarchizmus, logický pozitivizmus, marxizmus, fenimizmus a všeobecne vo vede a racionalizme.

Navyše v tomto období sa objavil vo východnej Európe a Ázii štátny ateizmus najmä v Sovietskom zväze pod V.I. Leninom a J.V. Stalinom a v Čínskej ľudovej republike pod Mao Ce- tungom. Po Maovi zostala Komunistická strana Číny ateistickou organizáciou a reguluje, ale nezakazuje praktizovanie náboženstva v pevninskej Číne.

Ateistka Vashti MCCollumová bola žalobca v prelomovom prípade Najvyššieho súdu Spojených štátov z roku 1948, ktorý zakázal náboženské vzdelávanie v amerických verejných školách.

Madalyn Murrayová O´ Hairová bola pravdepodobne jedna z najvplyvnejších amerických ateitistiek, jej zásluhou Najvyšší súd v prípade Murrayová versus Curlett zakázal povinnú modlitbu v amerických školách.

V roku 1976 bola v Spojených štátoch Anne Nicol Gaylorová s jej dcérou Annie Laurie Gaylorovou založená nadácia Freedom from Religion Foundation. Podporovala odluku cirkvi od štátu.

Od pádu Berlínskeho múra počet aktívne protináboženských vlád významne klesol.

Prieskum z roku 2010 ukázal, že tí ktorí sa identifikujú ako ateisti alebo agnostici sú v priemere nábožensky vzdelanejší ako vyznávači veľkých náboženstiev. Neveriaci dosiahli lepšie výsledky v otázkach o kľučových zásadách viery protestantov a katolíkov.

V roku 2012 sa v Arlingtone vo Virginii konala prvá konferencia s názvom Ženy v sekularizme. Sekulárna žena bola založená v roku 2012 ako štátna organizácia zameraná na ženy bez vyznania.

V roku 2013 bol historicky prvýkrát odhalený ateistický monument na pozemku patriacom americkej vláde.

Dôvody ateizmu sú filozofické dôvody, vedecké dôvody, evolučná teória, osobné dôvody a historické dôvody.

Zaujímavosti

Krajina s najvyšším podielom ateistov v Európe je Česko. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvoria 59 % populácie. Na Slovensku bol podiel ateistov v roku 2011 13 %. Najvyšší podiel ateistov na svete je podľa sčítania ľudí vo Vietname, kde tvoria takmer 81 % zo všetkého obyvateľstva.

g)Judaizmus

Judaizmus je jedným z najstarších náboženstiev na svete. V súčasnosti sa s týmto náboženstvom identifikuje približne 14 miliónov ľudí veriacich v jedného Boha. V Izraeli zo spomínaných 14 miliónov žije približne 3,5 milióna Židov. Toto náboženstvo vzniklo pred 4000 rokmi. Moderný judaizmus je fenomén, ktorý spája tak náboženstvo, ako aj národnosť.

Pramene židovského náboženstva tvoria Starý zákon, tóra a neskôr talmut. Tóra je 5 kníh Mojžišových, ktorá je prečítaná pri náboženských obradoch v synagógach

Židovské obce riadia kňazi, rabíni, ktorí sú zároveň knižničnými učencami. Nábožensky kult je obmedzený na čítanie a výklad Tóry a modlitieb. Sústreďuje sa na zhromaždenie v synagóge v deň Sabatu ( židovskej soboty).

Rituály židovského náboženstva tvorí modlitba, mezuza a cicit, kapores, lulav a tašlich, košer a trefje, obriezka a rituálne očisty.

Systém rituálov židovského náboženstva je zviazaný so židovskými sviatkami, ktoré sú usporiadané podľa lunárneho kalendára, takže sú to sviatky pohyblivé. Najdôležitejšie miesto medzi židovskými sviatok zaujíma sviatok pesach, ďalej šavout, sviatok stánkov a sviatok súdneho dňa s predchádzajúcim dňom nového roka ( roš-hašana).

Dôležitú rolu v židovskom kulte hrajú pôsty, oslobodzujúce údajne človeka od jeho existenčných pút a zbližujú ho s Bohom.

Po druhej svetovej vojne sa stali hlavnými centrami židovského náboženstva USA a Palestína. Židovské náboženstvo je štátnym náboženstvom v Izraeli.

Slovo Žid je odvodené od Juda, čo bolo meno Jakubovho syna. Podľa neho bol pomenovaný jeden z kmeňov Izraela. Pôvodné pomenovanie ľudí, ktorých v súčasnosti zahŕňame pod označenie, bolo Hebrejci. Okrem toho voláme Židov aj deti Izraela odvolavajúc sa na fakt, že sú Jakubovými potomkami. Žid je každý, koho matka je Židovka alebo podstúpil formálny proces konverzie k judaizmu.

Rodina

1. Aká je charakteristika pojmu rodina?

Rodina je malá sociálna jednotka. Rodina je spoločensky schválená forma stáleho spolužitia osôb manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.

Rodina môže byť neformálna a formálna skupina.

Rodina je sociálna skupina tvorená aspoň jedným rodičom a dieťaťom. Je malou sociálnou skupinou tvorenou jednotlivcami spätými manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti.

1. Aká je charakteristika pojmu výchova?

Rodinná výchova je výchova uskutočňovaná v rodine, obvykle je to výchova detí a mladistvých uskutočňovaná ich rodičmi, starými rodičmi alebo prarodičmi.

1. Aké sú funkcie rodiny?

Funkcie rodiny sú reprodukčná, výchovná, ekonomická, ochranná a emocionálna funkcia.

1. Aké je vysvetlenie týchto funkcii?
2. A) Reprodukčná funkcia

Táto funkcia je historicky najstaršia. Predstavuje dve zložky a to sú uspokojovanie pohlavného pudu a biologická reprodukcia obyvateľstva.

B)Ekonomická funkcia

Cieľom tejto funkcie je udržať životaschopnosť rodiny. Ekonomická úroveň rodiny je závislá na priemernom príjme všetkých jej členov pričom je rozhodujúca spotreba rodiny.

C)Socializačná funkcia

	Podobné práce	Typ práce	Rozsah
	Sociológia, Sociálne skupiny	Referát	1 164 slov
	I. Čo je sociológia	Referát	817 slov
	Sociológia ako veda	Učebné poznámky	77 slov
	Čo je sociológia?	Referát	1 489 slov
	Sociológia	Referát	788 slov
	Základy sociológie	Referát	593 slov
	Vysvetlite pojmy: sociológia, kultúra, kultúrny kľúč, základné prvky kultúry	Ostatné	2 030 slov
	Rozvoj sociológie – Durkheim, Weber	Referát	717 slov
	Zadanie č. 1 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia	Ostatné	1 413 slov