Sociálna práca – Rodič, dieťa, človek v produktívnom veku, zdravotne znevýhodnený občan, dôchodca

Sociálna práca – Rodič, dieťa, človek v produktívnom veku, zdravotne znevýhodnený občan, dôchodca

Právo sociálneho zabezpečenia

1. Sociálna politika
2. Aká je charakteristika pojmu sociálna politika?

Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny.

Sociálna politika je súbor aktivít, ktoré premyslene smerujú na zlepšenie životných podmienok obyvateľstva ako celku resp. určitých skupín obyvateľstva a na zabezpečenie, udržanie sociálnej suverenity a sociálneho bezpečia v rámci daných hospodárskych a politických možností danej krajiny.

Sociálna politika smeruje k fungovaniu alebo zmene sústavy vzťahov medzi ľudmi ako prvkov tohto systému prejavuje sa presadzovaním záujmov, činnosti smerom k zmene alebo udržaniu chodu systému.

Sleduje záujmy vo vnútri systému ( tam patrí napríklad riešenie sociálnych záujmov a potrieb členov spoločnosti) ako aj mimo systému ( tam patrí napríklad pomoc štátu alebo právnických čí fyzických osôb krajinám postihnutým živelnými pohromami, chorobami a tak ďalej.

Sociálna politika štátu je obvykle stotožňovaná so sociálnou politikou vlády.

1. Hill ju v učebnici sociálnej politiky vymedzuje dvoma spôsobmi: sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť čí odbor, sociálna politika je vymedzená tým, čím sa odlíšuje od ostatných politík.
2. Wilenský, americký špecialista uvádza, že sociálna politika je reziduálny pojem. Niekedy označuje i ¾ aktivity vlády, inokedy len snahu udržať príjem chudobných na určitej úrovni.
3. Titmuss nepodáva vlastnú definíciu sociálnej politiky, ale rekapituluje množstvo definícii uvádzaných inými autormi a nachádza v nich tri definičné znaky: prospešnosť občanom, viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele a využívanie nástrojov umožňujúcich redistribúciu zdrojov od bohatých k chudobným.
4. Mistra vymedzuje sociálnu politiku ako tie sociálne dohody, mechanizmy a opatrenia, ktoré súvisia s distribúciou zdrojov podľa určitých kritérii potrieb.
5. Tomeš definuje sociálnu politiku ako sústavne a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie svojho alebo iného sociálneho systému.

Š. Strižinec uvádza sociálnu politiku ako interdisciplinárnu oblasť skúmania a realizácie sociálnych opatrení, ktoré sú potrebné na vyvážený vývoj každej modernej priemyselnej spoločnosti. Je určitým priesečníkom politických zámerov, ekonomickej reality, humánnych, etických, morálnych princípov a zásad, vizií a opatrení. Sociálna politika skúma a zovšebecňuje sociálne činnosti a ako jav spoločenského myslenia je bázou, ktorá slúži a odporúča subjektom možné postupy v rozhodovacom postupe.

1. Čo zahŕňa sociálna politika?

Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia, osobné sociálne služby, rodinnú politiku, bytovú politiku, zdravotnú politiku, politiku zamestnanosti a vzdelávaciu politiku.

1. Aké sú zložky sociálnej politiky?

Zložky sociálnej politiky sú sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, sociálna politika z praktického hľadiska a sociálna politika z teoretického hľadiska.

1. Aký je popis týchto zložiek sociálnej politiky?
2. Sociálna politika ako súčasť verejnej politiky

Sociálna politika ako súčasť verejnej politika je určitá oblasť, do ktorej patrí politika sociálneho zabezpečenia, zdravotná politika, bytová politika, politika zamestnanosti a špeciálne sociálne služby.

1. Sociálna politika z praktického hľadiska

Túto sociálnu politiku možno chápať ako konkrétne opatrenia, prostredníctvom ktorých ich nositeľ, predovšetkým štát presadzuje svoje sociálnopolitické predstavy.

1. Sociálna politika z teoretického hľadiska

Do tejto sociálnej politiky patrí výskum cieľov, metód a pôsobnosti v oblasti sociálnej politiky.

1. Aké je členenie sociálnej politiky?

Sociálna politika sa člení na aktívnu a pasívnu.

1. Aké je vysvetlenie týchto politík?
2. Aktívna sociálna politika

Aktívna sociálna politika je prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov.

1. Pasívna sociálna politika

Pasívna sociálna politika sa zameriava na riešenie vzniknutých problémov.

1. Aké sú objekty sociálnej politiky?

Objekty sociálnej politiky sú jednotlivec, skupiny ľudí a celé obyvateľstvo.

Patria sem všetci obyvatelia štátu, ku ktorým sociálne opatrenia smerujú.

1. Aké sú subjekty sociálnej politiky?

Subjekty sociálnej politiky sú štát a jeho orgány, zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, odbory, obce, charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev, rodina , domácnosť a občania.

1. Ako sa môžu členiť objekty sociálnej politiky?

Objekty sociálnej politiky sa môžu členiť podľa veku, pohlavia, vzdelania, príjmov a výdavkov.

1. Aké sú modely sociálnej politiky?

Modely sociálnej politiky sú redistributívne, výkonné a reziduálne.

1. Aké je vysvetlenie týchto modelov?
2. Redistributívny sociálny model

Pri redistributívnom sociálnom modeli prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca. Takými štátmi sú napríklad Švédsko a Dánsko.

1. Výkonný sociálny model

Vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti sociálnej sféry na základe pracovných výkonov činnosti. Takými štátmi sú napríklad Nemecko, Francúzsko a Rakúsko.

1. Reziduálny sociálny model

Je orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade, keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu. Takými štátmi sú napríklad USA, Japonsko a Veľká Británia.

1. Aké sú základné princípy sociálnej politiky?

Základné princípy sociálnej politiky sú princíp sociálnej spravodlivosti, princíp sociálnej solidarity, princíp subsidiarity a princíp participácie.

1. Aké je vysvetlenie týchto základných princípov sociálnej politiky?
2. Princíp sociálnej spravodlivosti

Tento princíp sociálnej politiky patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Spravodlivosť má svoje objektívne východiská určené myšlienkami humanizmu.

Keďže sa sociálna spravodlivosť nedá absolútne kategoricky vymedziť vnímať ju pomáhajú jej čiastkové princípy ako sú výkonný princíp, princíp rovnosti, princíp súladu medzi vstupmi a výstupmi, princíp rovnakých príležitosti a princíp potrebnosti.

V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok úsilovnosti jednotlivca a súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť sociálne slabším, dlhodobo nezamestnaným a viacpočetným rodinám.

1. Princíp sociálnej solidarity

Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi.

Základné formy sociálnej solidarity sú solidarita medzi generáciámi, solidarita medzi majetnejšími a menej majetnými.  

1. Aké sú nástroje sociálnej politiky?

Nástroje sociálnej politiky sú program a plán, kolektívne vyjednávanie, sociálne príjmy, sociálne služby, vecné dávky, účelové pôžičky, úlohy a výhody a spotrebný tovar.

1. Aké sú základné oblasti sociálnej politiky?

Základné oblasti sociálnej politiky sú politika zamestnanosti, zdravotná politika, sociálne zabezpečenie, politika vzdelávania , politika bývania, rodinná politika a politika ochrany životného prostredia.

1. Čo robí Európsky parlament v oblasti sociálnej politiky?

Európsky parlament v oblasti sociálnej politiky robí nasledujúce aktivity a to pomoc pre nezamestnaných a pre mladých ľudí, pracovné podmienky, rovnosť medzi ženami a mužmi na pracovisku, zlepšovanie verejného zdravia, pracovný trh pre všetkých.

1. Aký je popis týchto aktivít?
2. Pomoc pre nezamestnaných a pre mladých ľudí

Hlavným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti a sociálneho zaradenia je Európsky sociálny fond, ktorý existuje už od roku 1957. Svoj úžitok priniesol už miliónom ľudí, ktorí sa mohli vďaka nemu rekvalifikovať a nájsť si novú prácu.

1. Pracovné podmienky

Európska únia chce zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali dôstojnú životnú úroveň. Poslanci Európskeho parlamentu prijali v septembri 2022 nové pravidlá, ktoré majú zabezpečiť primeranú minimálnu mzdu v jednotlivých krajinách.

V roku 2019 Parlament prijal minimálne štandardy pre pracovné podmienky. Tieto pravidlá majú lepšie chrániť všetkých pracujúcich, vrátane ľudí, ktoré majú neštandardné pracovné zmluvy, ktoré sa dnes vyskytujú čoraz viac v rámci tzv. zákazkovej ekonomiky.

Poslanci pravidelne prijímajú novely existujúcej legislatívy ohľadne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Naposledy napríklad odobrili prísnejšie limity pre karcinogénne látky.

1. Rovnosť medzi ženami a mužmi na pracovisku

Parlament pravidelne vyzýva Európsku komísiu, aby pripravila opatrenia proti platovým a dôchodkovým rozdielom medzi mužmi a ženami. V roku 2018 poslanci zverejnili návrhy proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku.

Ďalšou dôležitou oblasťou je zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. V roku 2019 poslanci príjali nové pravidlá, ktoré ľudom umožnia lepšie skĺbiť prácu a rodinu a ktoré posilnia práva rodičov a opatrovateľov.

1. Zlepšovanie verejného zdravia

V roku 2018 bola príjatá nová regulácia o veterinarných liečivách, ktorá má obmedziť používanie antibiotík v poľnohospodárstve a zastaviť šírenie rezistencie na antibiotiká zo zvierat na ľudí.

V roku 2021 bola spustená nová iniciatíva EU4Health na roky 2021 až 2027, ktorá umožňuje Európskej únii lepšie sa pripraviť na hlavné medzinárodné hrozby pre zdravie a zároveň urobiť dostupné cenovo prijateľne lieky a zdravotnícke zariadenia.

1. Pracovný trh pre všetkých

Parlament navrhuje príjať sériu opatrení na uľahčenie návratu do práce po dlhej maródke a lepšie začlenenie chronicky chorých a hendikepovaných ľudí do pracovného trhu.

V roku 2019 poslanci príjali Európsky akt prístupnosti, ktorý by mal ľuďom s postihnutím umožniť plne sa zapojiť do spoločnosti. Táto legislatíva vyžaduje, aby boli smartfóny, počítače alebo bankomaty prispôsobené pre ľudí s postihnutím alebo staršie osoby.

1. Aké zákony upravujú sociálnu politiku na Slovensku?

Zákony, ktoré upravujú sociálnu politiku na Slovensku sú Zákon o sociálnych službách, Zákon o zdravotnom poistení, Antidiskriminačný zákon, Zákon o službách zamestnanosti, Zákon o životnom minime, Zákon o sociálnom poistení, Opatrenie o úprave súm životného minima, Novela zákona o 13.dôchodku a Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch.

B)História sociálnej politiky

1. Aký je vývoj sociálnej politiky v staroveku?

Tým najzákladnejším bola rodina, ktorá zabezpečovala uspokojenie základných potrieb človeka niekam patriť, byť milovaný a podobne a zároveň cez reprodukciu zabezpečovala určitú mieru istoty do budúcnosti.

Samotná rodina však nemohla vytvoriť dostatočné záruky, a preto sa vytvárali väčšie systémy a to klany, kmene, hordy a podobne. V týchto ľudia vytvárali širšie vzájomné väzby, vzťahy, pravidlá a určitý spoločenský poriadok. Na jeho základe vytvárali určité spoločenské štruktúry a rozdeľovali si spoločenské roly.

Reakciou na túto potrebu bol prechod z kmeňovej solidarity, ovládanej náčelníkom na paternalistické formy vlády. Za historicky najstaršiu sociálnu inštitúciu môžeme označiť autokratický paternalizmus. Na vrchole hierarchie stal otec neskôr náčelník, despota, diktátor, ktorý rozdeľoval úlohy a prideľoval prostriedky všetkým, teda i tým, ktorí boli z rôznych dôvodov odkázaní na pomoc.

Myslitelia tejto doby sa venovali niektorým oblastiam napríklad vzťahom medzi ľudmi, výchove detí, spoločenskému usporiadaniu, avšak na tomto stúpni vývoja sa nevytvárali žiadne ucelené koncepcie sociálnej politiky, nakoľko sa predpokladalo, že všetky výrazné zmeny závisia od nadprirodzeného zásahu.

S vývojom civilizácie však dochádzalo k určitým čiastkovým riešeniam sociálnych problémov. Jednou z prvých, ku ktorým smerovali, boli bojovníci.

Tejto skupine sa vo svojom zákonníku venoval i babylonský kráľ Chamurapi. Jeho zákonník obsahuje 282 bodov, v ktorých upravuje práva a povinnosti v oblastiach majetku, rodiny, otrokov, obchodu a podobne.

Ďalšie čiastkové úpravy spoločenských pomerov môžeme sledovať v židovských zákonoch, starých knihách Indie, egyptských a čínských spisoch a podobne.

K určitým opatreniam dodnes ovplyvňujúcim ľudské fungovanie v niektorých častiach sveta, patrí napríklad sformovanie kastového systému v Indii.

S postupným zväčšovaním sa majetkových rozdielov ľudia začali postupne poznávať silu peňazí a dochádzalo k oslabovaniu moci panovníka ako zástupcu bohov, čí realizatora božej vôle. Na základe týchto tendencii začalo dochádzať i k oddeľovaniu svetskej a cirkevnej čí náboženskej moci.

Antické Grécko a starý Rím na dlhú dobu výrazne ovplyvnili vývoj sociálnej politiky v Európe. Antické Grécko vytvorilo prvé sociálne inštitúcie poskytujúce pomoc nudzným. Ako prvé v histórii vytvorilo sieť demokraticky usporiadaných mestských štátov s názvom polis, ktoré boli nezávisle, teda aspoň teoreticky. Slobodný občan v týchto mestských štátoch bol súčasťou realizácie moci. Aj v tomto období prevládalo otrokárske zriadenie. Slobodný občan bol živený svojimi otrokmi, preto nepotreboval pomoc štátu. Chudoba bola veľkým problémom a hrozila najmä remeselníkom, ktorí sa živili vlastnou prácou. Tento problém začal v Aténách spôsobovať napätie, na ktoré zareagoval Solón, ktorý reformoval tradičný politický systém. Jednou z najvýznamnejších zmien bolo zrušenie dĺžneho otroctva, teda zákaz ručiť za pôžičku životom. Občanom, ktorí boli zadĺžení, vrátil slobodu a nemuseli požičané vrátiť. Túto zmenu zneužili ľudia z jeho okolia, ktorí vedeli o pripravovanej zmene a zadĺžili sa. Pri zrušení dĺžného otroctva im teda majetok ostal. Týchto ľudí nazývali The Swindlers, číže švindliari. Taktiež nariadil sčítanie majetku a na jeho základe rozdelil obyvateľov do 4 skupín a to Pentakosiomedimnol, Hippeis, Zeugital a Thetes. Tiež zaviedol stupňovité zdanenie pre tieto skupiny v pomere 6:3:1:0.

Ďalším významným predstaviteľom bol Perikles, ktorý počas jeho vlády v Aténách umožnil chudobným, aby sa zadarmo zučastňovali na divadelných predstaveniach a štát finančne pokrýval ich účasť. Jeho riešenia boli na danú dobu mimoriadne pokrokové a ovplyvnili vývoj sociálnej politiky, ale zároveň bol kvôli týmto krokom označovaný za zodpovedného za degeneráciu aténskej demokracie a za populistu.

Taktiež je potrebné spomenúť významných filozofov tohto obdobia ako napríklad Sokrates, Platón, Aristoteles a ďalší.

1. Aký je vývoj sociálnej politiky v stredoveku?

Rozpadom rímskej ríše došlo i k rozpadu otrokárskeho usporiadania, ktoré bolo nahradené usporiadaním feudálnym.

Toto obdobie bolo výrazne ovplyvnené monoteistickými náboženstvami, ktoré priniesli prvý ucelený rámec pre sociálnu politiku.

Už Starý zákon ustanovoval niektoré pravidlá, dôležité pre vývoj sociálnej politiky. Tieto pravidlá platili už v staroveku, teda počas otrokárskeho usporiadania.

Nárast chudoby však dosiahol taký rozmach, že cirkevné inštitúcie už neboli schopné zabezpečiť pomoc všetkým potrebným. Títo sa v snahe zaobstarať si obživu, presúvali do miest, kde videli najlepšiu šancu na získanie obživy, najčastejšie žobraním. Avšak masívny nárast chudoby v mestách spôsobil i nárast napätia, ktoré si vyžiadalo konkrétne riešenia. Týmto riešením bol vznik povinností miest a obcí starať sa o svojich chudobných, ktorá v rôznych obmenách trvá dodnes. Z hľadiska sociálnej politiky išlo o významný krok vpred.

K prvým formám realizácie povinnosti miest a obcí starať sa o svojich chudobných patrilo udelenie práva žobrať. 

V neskoršom období dochádzalo k ďalšiemu nárastu chudoby spôsobenému okrem iného i vznikom manufaktúr. Začali sa preto postupne tvoriť i inštitucionálne formy starostlivosti ako chudobince, špitály, sirotince a podobne, väčšinou za bránami miest. Taktiež dochádzalo k rozdeľovaniu chudobných na práceneschopných a práceschopných. Práceneschopným sa pomoc poskytovala v chudobicoch, špitáloch a sirotincoch, práceschopným sa pomoc poskytovala v tzv. pracovných domoch.

Vives adresoval tri požiadavky pre chudobných a to všetci biedni musia ako ostatní ľudia tiež pracovať, podpora chudobných sa má orientovať na ojedinelé prípady a chudobní musia byť vychovávaní k mravného životu.

Podobne zamýšľal i Tomáš Akvinský, ktorý tiež hovoril o zákaze žobrania a povinnosti pracovať. Opravnený žobrať je len ten, pre koho je to už úplne nevyhnutné, nemôže vôbec pracovať, lebo jeho príjem nestačí k živobytiu.

Vývoj sociálnej politiky v tomto období ovplyvnila i skupina mysliteľov, ktorú označujeme ako utopisti. Patrili sem napríklad Thomas More, Tomasso Campanella , Thomas Muntzer a Robert Owen.

1. Aký bol vývoj sociálnej politiky v období liberalizmu?

Osvietenci sa síce nevenovali priamo rozvoju sociálnej politiky, túto však svojimi myšlienkami výrazne ovplyvnili. Zjednodušene by sme moli povedať, že hlavnými oblasťami záujmu osvietencov bola sloboda a prirodzené práva človeka. Obdobie, v ktorom pôsobili bolo charakteristické častými nepokojmi, politickými a náboženskými vojnami. Hlavnými predstaviteľmi týchto myšlienok boli Jean Jacques Rouseau, Montesquie a Thomas Jeffesson. Taktiež je potrebné spomenúť Imannuela Kanta, Johna Locka, Voltaira, Benjaníma Franklina a Thomassa Painea. Osvietenci presadzovali, aby ľudia mohli ovplyvňovať spoločenské dianie. Sami najlepšie poznajú svoje podmienky a preto by mali rešpektovať také pravidlá, ktoré si sami dohodnú. I na základe myšlienok osvietenstva prebehla vo Francúzsku revolúcia, ktorá bola výrazne ovplyvnená zlou ekonomickou situáciou.

Z hľadiska sociálnej politiky bolo významné, prijatie Deklarácie ľudských a občianskych práv 26.augusta 1789 neskôr doplnených i o sociálne práva. Osvietenci svojimi myšlienkami výrazne ovplyvnili vznik liberalizmu, alebo aj reziduálneho chápania sociálnej politiky.

V Nemecku vplyv cechov a spolkov začal vyvolávať veľké nápätie, na čo sa rozhodol zareagovať vtedajší ríšský kancelár Otto von Bismarck známy ako zjednotiteľ Nemecka. V roku 1883 zaviedol zdravotné poistenie , kde 1/3 odvodov platil zamestnávateľ a 2/3 zamestnanec. V roku 1884 zaviedol úrazové poistenie a v roku 1889 poistenie dôchodkové. Zároveň zaviedol zákony upravujúce prácu žien a detí.

Na prelome 19. a 20.storočia došlo k opätovnému vplyvu socialistických myšlienok, ktorých hlavnými predstaviteľmi boli Blanc, Bebel a neskôr Marx a Engels, označovaní ako socialisti. Žiadali vyvlastnenie výrobných prostriedkov a znárodnenie výroby ako predpoklad stavu, zaručujúceho sociálnu rovnosť a tieto predstavy prezentovali v Komunistickom manifeste.

1. Aký bol vývoj sociálnej politiky v 20.storočí?

Lord Wiliam Henry Beveridge bol britský politik a sociálny reformátor. V roku 1941 bol požiadaný, aby navrhol reformu britského sociálneho systému na povojnové obdobie. V roku 1942 teda predstavil svoju správu s názvom Social Insurance and Allied Servicies. Vo svojej správe vychádzal z myšlienky, že je potrebné vytvoriť úplne nový systém, ktorý by však rešpektoval britské tradície. Tvrdil, že je potrebné vytvoriť systém bojujúci proti 5 obrovským zlám a to bieda, choroba, nevedomosť, zanedbanosť a lenivosť. Uvedenú správu postavil na 6 základných princípoch a to jednotná miera dávok na živobytie, jednotná miera príspevkov, unifikácia administratívnej zodpovednosti, adekvátnosť dávok, komplexnosť a roztriedenie.

Ďalším významným reformátorom bol Gunnar Myrdal, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu spolu s van Hayekom.

1. Aký bol vývoj sociálnej politiky na našom území?

Československo bolo silne ovplyvnené nemeckým a rakúsko-uhorským modelom. Najznámejšími predstaviteľmi sociálnej politiky patrili Karel Engliš, Lev Winter, Alois Rašin a ďalší. Títo autori sa zaslúžili o vytvorenie na tú dobu veľmi moderného zákonodarstva o pracovnej dobe, o závodných radách, o minimálnej mzde, o kolektívnych mzdách, o pracovnom sudníctve a podobne a samozrejme zákon o Sociálnom poistení z roku 1924, ktorý sa stal vzorom pre viaceré krajiny napríklad pre Grécko.

Hlavnými predstaviteľmi druhej generácie boli Antonín Zelenka a Vlastimil Kalvoda, ktorí prispeli k vytvoreniu zákona o Národnom poistení. Venovali sa napríklad otázkam skrátenia pracovného času, zvýšenia miezd, ochrane žien pri práci a podobne.

Po skončení 2.svetovej vojny a opätovnom spojení Československa vývoj sociálnej politika ovplyvnila už spomínaná druhá vlna odborníkov. I keď boli prijatý zákon o Národnom poistení, pomerne rýchlo prešiel zmenami, ktorými sa približoval sovietskej škole, čo bolo spôsobené politickou orientáciou Československa.

Celý systém sociálneho zabezpečenia bol financovaný zo všeobecných daní a teda zo štátneho rozpočtu. Keďže v tomto období bola zamestnanosť povinná, v podstate existovali dva systémy prerozdeľovania : jeden pre pracujúcich občanov a druhý pre tých, ktorí z uznaných dôvodov zamestnaní neboli. Tí, ktorí nepracovali bez uznaného dôvodu, boli označovaní za príživníkov, čo bolo považované za trestný čin.

Politika zamestnanosti bola založená na koncepcii plnej zamestnanosti, ktorá však bola vytváraná umelo, často prijímaním zamestnancov na jednu pracovnú pozíciu, čo spôsobovalo pokles pracovnej produktivity. Dokonca dochádzalo k relatívnemu nedostatku pracovných síl.

Ďalším faktorom, ktorý prispieval k znižovaniu efektivity a produktivity práce bola mzdová politika. Táto politika bola založená na centrálnej mzdovej regulácii, kde boli mzdy zamerané jednak na plnenie plánu, jednak na kvalifikáciu a jednak na spoločenskú účelnosť. Neexistovala minimálna mzda, nakoľko všetky mzdy boli považované za dostatočné.

Zabezpečenie ekonomicky nečinných sa zameriavalo najmä na osoby choré alebo invalidné, tehotné ženy a matky, starajúce sa o deti a starých či neplnoletých.

Pozitívom tohto systému bolo zabránenie nárastu majetkových rozdielov a pomerne široká podpora rodiny. Nevýhodou bola vysoká nákladovosť systému a nízka prehľadnosť financovania. Keďže chudoba bola ideologicky zrušená, nebola vytvorená hranica príjmovej núdze.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že systém bol nepružný, nereagujúci na reálnu situáciu a výrazne ideologicky ovplyvnený.

Aj preto so zmenou spoločenského usporiadania v roku 1989 vznikla potreba výraznej zmeny, resp. vytvorenie úplne novej sociálnej politiky. Hlavným motívom transformácie sa stal prechod od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Prechod od centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike so sebou priniesol mnohé sociálne problémy, ktoré sa predtým buď nevyskytovali alebo boli marginalizované. Išlo napríklad o prehĺbovanie majetkových rozdielov, nárast chudoby, nezamestnanosť, problém integrácie ľudí so zdravotným postihnutím, problém drogových závislosti, bezdomovectva a podobne. I preto sa transformácia realizovala v niekoľkých hlavných oblastiach a to mzdová politika, politika zamestnanosti, rodinná politika a politika sociálneho zabezpečenia.

1. Funkcie a ciele sociálnej politiky
2. Aké sú funkcie sociálnej politiky?

Funkcie sociálnej politiky sú ochranná funkcia, rozdeľovacia funkcia, stimulačná funkcia, preventívna funkcia homogenizačná funkcia, hospodárska funkcia a integračná funkcia.

1. Aké je vysvetlenie týchto funkcii sociálnej politiky?
2. Ochranná funkcia

Táto funkcia už rieši vzniknutú situáciu, keď sa jednotlivec čí rodina dostali do nevýhodnej situácie voči ostatným.

Ochranná funkcia sociálnej politiky sa realizuje najmä prevenciou a terapiou. V historickom kontexte išlo najmä o ochranu žien, detí, seniorov, ľudí so zdravotným postihnutým, ochranu rodiny, úpravy dĺžky pracovného času a pracovných podmienok a podobne.

1. Rozdeľovacia funkcia

Je jednou z najdôležitejších a najzložitejších funkcii. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. Je spojená s prerozdeľovaním už rozdeleného. Nejde len o prerozdeľovanie dôchodkov či príjmov ale i životných situácii, šancí, možností.

Prerozdeľovacia funkcia sociálnej politiky sa realizuje prerozdeľovaním prostriedkov medzi občanmi a súvisí s vyrovnávaním nežiadúcich účinkov v spoločnosti.

Zameriava sa najmä na sociálne skupiny, ktoré sa nezúčastňujú ekonomickej činnosti z dôvodu nízkeho alebo vysokého veku, čí z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

1. Stimulačná funkcia

Podporuje, stimuluje k žiadúcemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca, rodiny.

1. Preventívna funkcia

Vedie k prijímaniu takých opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých životných situácii.

1. Homogenizačná funkcia

Je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a znamená realizáciu nejakého vyrovnávania s cieľom zmierniť sociálne rozdiely.

1. Hospodárska funkcia

Táto funkcia súvisí s výrobou a spotrebou a s materiálnymi potrebami človeka. Ak chceme zabrániť vzniku sociálneho napätia, i výroba musí byť sociálne akceptovateľná a musí dodržiavať určitú mieru sociálnej tolerancie najmä v období ekonomických zmien, kedy môže dôjsť k prevahe významu produktivity nad sociálnymi záujmami.

1. Integračná funkcia

Táto funkcia umožňuje ľudom stať sa sociálnymi tvormi , integrovať sa do spoločnosti a viesť plnohodnotný život. Taktiež umožňuje jednotlivcom reintegráciu do sociálnych systémov, z ktorých z rôznych dôvodov predtým vypadli. Túto funkciu realizuje najmä rodina, škola, obec a ďalšie inštitúcie.

1. Aké sú ciele sociálnej politiky?

Ciele sociálnej politiky sú pomoc ako cieľ, povinnosť ako cieľ a ľudské práva ako cieľ.

1. Sociálne zabezpečenie
2. Aká je charakteristika sociálneho zabezpečenia?

Sociálne zabezpečenie je v širšom zmysle súbor inštitúcii, zariadení a činnosti na predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie ťaživých sociálnych situácii občanov, ktorí v dôsledku sociálnej situácie uznanej štátom takú pomoc potrebujú.

V užšom zmysle slova to bol na Slovensku systém, ktorý od roku 2004 predchádzal dnešnému sociálnemu poisteniu. Naposledy sa riadil zákonom 100/1988 Zb. v platnom znení. Delil sa na dôchodkové poistenie, sociálnu starostlivosť, nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a členov ich rodín štátnymi dávkami.

Sociálne zabezpečenie sa skladá zo sociálneho poistenia, sociálnej pomoci a sociálnej podpory.

V užšom zmysle slova sa sociálne zabezpečenie chápalo ako zabezpečenie občanov v prípade dlhodobej práceneschopnosti, invalidity, staroby alebo straty živiteľa.

1. Aké sú práva a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v únii?

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je zabezpečované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a financované zdravotnými poisťovňami.

Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia.

Štátnu sociálnu podporu predstavujú najmä peňažné príspevky na podporu rodiny a sú vyplácané prostredníctvom úradov práce sociálnych veci a rodiny.

Sociálna pomoc predstavuje peňažne i vecné dávky poskytované v stave hmotnej núdze občana, ktorá je poskytovaná prostredníctvom úradov práce sociálnych vecí a rodiny a prostredníctvom obcí.

1. Aká je história sociálneho zabezpečenia?

V staroveku okrem štátnej podpory poskytovali pomoc aj osobitné spoločenstvá. Napríklad v Grécku to boli spolky a cechy remeselníkov, do ktorých prostriedky plynuli z príspevkov členov, ako aj z finančnej podpory bohatých spoluobčanov. Podobné spoločenstva existovali aj v Ríme.

Obdobie novoveku charakterizovala reformácia, humanizmus a formovanie suverénných teritoriálnych štátov. V roku 1349 bol v Anglicku vydaný všeobecný zákaz žobrania , kde práceschopnému obyvateľstvu bola ustanovená povinnosť pracovať a zároveň bola uložená povinnosť poskytovať nezamestnaným pomoc.

Obdobie liberalizmu bolo charakterizované heslom laisser faire, vyjadruje vieru v účinnosť slobodnej trhovej ekonomiky. K prejavom sociálneho liberalizmu patrí anglický zákon, podľa ktorého pre práceschopné obyvateľstvo sa poskytovala práca, a nie podpora. Chudobní občania poskytnutú podporu museli odpracovať.

Na našom území personálne normály vytvorili základ sociálneho zabezpečenia na našom území.

Podľa nemeckého vzoru vzniklo neskôr aj sociálne poistenie v Uhorsku a po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol prevzatý systém sociálneho poistenia z Rakúsko-Uhorska a to úrazové, nemocenské, banícke poistenie a penzijné poistenie súkromných zamestnancov.

Prvý československý zákon o nemocenskom poistení bol prijatý v roku 1919.

Zlom predstavoval až Zákon č. 99/1948 Zb. o národnom poistení. Zákon koncipoval nové druhy dávok, napríklad rodinné prídavky, dôchodok manželky. Tento zákon bol veľmi pokrokový na svoju dobu a ovplyvnil vývoj sociálneho zabezpečenia nielen u nás, ale i vo svete a určitým spôsobom sa k nemu vraciame i v súčasnosti.

Od 1.1.1952 bolo nemocenské poistenie oddelené od dôchodkového poistenia.

Od 1.1.1953 bola zrážka poistného z pracovného príjmu zamestnancov zrušená a zahrnutá do sadzieb dane zo mzdy.

Od roku 1956 došlo k obsahovej prestavbe sústavy národného poistenia. V októbri 1956 bol Národným zhromaždením prijatý zákon o nemocenskom poistení zamestnancov. Podľa tohto zákona štát poskytoval zamestnancom a ich rodinným príslušníkom prednostne a bezoodplatne preventívnu a liečebnú starostlivosť.

Obdobie 70.rokov v Slovenskej republike bolo poznačené v politickej oblasti normalizačným procesom, ktorý sa vtedajšia vladnúca garnitúra snažila zmierniť mäkkou sociálnou politikou prejavujúcou sa najmä v oblasti starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi a o ženy- matky počas tehotenstva a materstva.

V polovici 80.rokov v súvislosti s prestavbou socialistického hospodárskeho systému sa začali presadzovať myšlienky smerujúce k reforme sociálneho zabezpečenia. Hlavným cieľom bolo naďalej upevňovať sociálny rozvoj spoločnosti a zároveň dosiahnuť rovnováhu sociálneho rozvoja s rozvojom ekonomickým .

Dňa 1.októbra 1988 nadobudol účinnosť zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorým však nedošlo k zásadnej zmene.

Ďalší vývoj v sociálnej oblasti predovšetkým po roku 1989, vzhľadom na prechod k trhovej ekonomike, potvrdil nevyhnutnosť uskutočnenia reformy v oblasti sociálneho zabezpečenia a potvrdil nutnosť prejsť od systému štátneho sociálneho zabezpečenia k verejnoprávnemu sociálnemu poisteniu v súvislosti s uskutočnením daňovej reformy k 1.januáru 1993.

Významným medzníkom vo vývoji práva sociálneho zabezpečenia sa stal zákon č.461/2003 Zbierky zákonov o sociálnom poistení. Tento zákon zaviedol sociálne poistenie, ktoré zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie ( starobné a invalidné poistenie), úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

1. Aké sú hlavné zásady sociálneho zabezpečenia?

Hlavné zásady sociálneho zabezpečenia sú zásada všeobecnosti, zásada teritoriality, zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov, zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti, zásada samofinancovania, zásada sociálnej rovnosti, zásada financovania dávok súvisiasich so mzdou, zásada demokracie, zásada právnych a ekonomických záruk a zásada kauzality.

1. Aké je vysvetlenie hlavných zásad sociálneho zabezpečenia?
2. Zásada všeobecnosti

Táto zásada vychádza z práva každého jednotlivca na zabezpečenie určitej minimálnej hranice životnej úrovne, ktorá je predmetom spoločenského konsenzu.

1. Zásada teritoriality

Predpokladá výkon zárobkovej činnosti na území daného štátu

1. Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov

Vyjadruje skutočnosť, že vznik, trvanie a zánik povinného poistného vzťahu nezávisí od vôle zúčastnených.

1. Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti

Existencia povinného poistného vzťahu je nezávislá od plnenia oznamovacej povinnosti.

1. Zásada samofinancovania

Financovanie dávok sociálneho poistenia sa uskutočňuje najmä z prostriedkov tých, ktorí patria do okruhu poistených.

1. Zásada sociálnej rovnosti

Povinné sociálne poistenie nie je zamerané na vzťah výšky poskytnutej dávky od odvodeného príspevku.

1. Zásada financovania dávok súvisiacich so mzdou

Hlavným cieľom je náhrada ujmy ekonomicky činným osobám.

1. Zásada právnych a ekonomických záruk

Právne zavedenie povinného poistného nesmie zhoršiť individuálne nároky získané podľa doterajšieho poistenia , ekonomické záruky sa realizujú vhodným valorizačným systémom.

1. Zásada kauzality

Relevantný nie je výsledok, ale pričinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou sociálnou udalosťou.

1. Aké sú princípy sociálnej politiky?

Princípy sociálnej politiky sú princíp solidarity, princíp subsidiarity a princíp participácie.

1. Aké je vysvetlenie týchto princípov sociálnej politiky?
2. Princíp solidarity

Tento princíp je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Vychádza z tézy, že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia, že je čiastočne odkázaný na druhých. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu.

1. Princíp subsidiarity

Nastupuje vtedy, ak boli vyčerpané všetky možnosti v individuálnej sfére jednotlivca.

1. Princíp participácie

Participácia znamená spoluúčasť na riešení nepriaznivej sociálnej situácii občana, uplatňuje sa najmä v poistných systémoch. Právna úprava sociálneho poistenia plne využíva uvedený princíp na riešenie sociálnych udalostí, v ktorých sa občan môže ocitnúť v budúcnosti.

1. Ako je to so sociálnym zabezpečením v Rakúsku, Česku, Poľsku a Maďarsku?
2. Maďarsko

Maďarsky systém sociálneho zabezpečenia poskytuje ochranu v prípade choroby, materstva, staroby, invalidity, chorôb z povolania, pracovných úrazov, úmrtia , výchovy detí a nezamestnanosti. Všetky osoby v platenom zamestnaní alebo v podobnom pracovnom pomere sú poistení proti všetkým rizikám. Všetky osoby v platenom zamestnaní alebo v podobnom pracovnom pomere sú poistení proti všetkým rizikám. Patria sem osoby v platenom zamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, mnohé skupiny osôb pokladaných za takéto, osoby poberajúce finančnú pomoc a osoby poberajúce podporu alebo náhradu v nezamestnanosti.

Každá osoba, ktorá začína pracovať, sa automaticky stáva členom systému sociálneho poistenia. Zamestnávateľ aj zamestnanec musia platiť príspevky. Osoby, ktoré sa dobrovoľne prihlásia do systému sociálneho zabezpečenia, môžu podpísať dohodu s príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia.

Existuje 5 hlavných oblastí sociálneho zabezpečenia v Maďarsku. Dôchodky a zdravotná starostlivosť tvoria sociálne poistenie. Ďalšie tri oblasti tvoria poistenie v nezamestnanosti, systém na podporu rodiny a systém sociálnej pomoci. V Maďarsku je len jeden druh zdravotného poistenia.

Systém dôchodkového zabezpečenia tvoria dva piliere. 1.pilier je povinný štátny dôchodkový systém, ktorý sa spravuje verejne a jeho financovanie prebieha na priebežnom princípe. Zvyšok 2.piliera je od 3.novembra 2010 dobrovoľný.

1. Česká republika

Systém sociálneho zabezpečenia v Českej republike je tvorený systémom dôchodkového, zdravotného a nemocenského poistenia, ako aj národnou politikou systému zamestnanosti a bezpríspevkovým systémom sociálnych dávok. Systém zdravotnej starostlivosti je financovaný prostredníctvom zdravotných poisťovní, ostatné zložky systému sú financované zo štátneho rozpočtu.

Zdravotné poistenie je povinné pre všetky osoby, ktoré majú trvalé bydlisko v krajine a pracujú na území Českej republiky. Poistení sú aj občania Európskej únie vykonávajúci závislú alebo samostatne zárobkovú činnosť v Českej republike.

Za niektoré kategórie osôb, akými sú nezaopatrené deti, dôchodcovia, poberatelia rodinných prídavkov, ženy na materskej dovolenke, uchádzači o zamestnanie platí poistné štát.

1. Poľská republika

Dávky sociálnej pomoci financované z daní zahŕňajú okrem systému sociálnych služieb určité jednorázové dávky poskytované osobám so zdravotným postihnutím a systém pomoci v hmotnej núdzi. Tento systém je zameraný na ľudí, ktorí nemajú dostatočný príjem. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť základné potreby týkajúce sa živobytia a ubytovania. Hlavnou podmienkou je nízky príjem a nemožnosť jeho zvýšenia vlastným úsilím ( prácou, využívaním majetku a ostatnými prednostnými pohľadávkami.

Sociálne poistenie v Poľsku zahŕňuje tieto poistenia a to starobný dôchodok, invalidný dôchodok, nemocenské poistenie, poistenie v materstve, poistenie proti pracovným úrazom, poistenie proti chorobám z povolania a zdravotné poistenie. K týmto poisteniam treba priradiť sústavu rodinných dávok, dávok sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti.

Systém sociálneho zabezpečenia v Poľsku pokrýva takmer všetky osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, t.j. zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov. Sociálne poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Všetky osoby , ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť sú kryté povinným poistením. Povinnosť prihlásiť tieto osoby na sociálne poistenie majú zamestnávatelia. Systém sociálneho zabezpečenia spadá do všeobecnej pôsobnosti ministerstva práce a sociálnej politiky a ministerstva zdravotníctva, no právna, administratívna a finančná organizácia tohto systému je od týchto ministerstiev nezávislá.

1. Rakúska republika

Rakúske sociálne poistenie zahŕňa zdravotné poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Sociálne poistenie je založené na zamestnaní a poistenec si nemôže vybrať poisťovňu. Z historických dôvodov platí v oblasti sociálneho poistenia rozdelenie na územné a stavovské poistenie. Preto existujú osobitné poisťovne pre zamestnancov železníc, baníkov a zamestnancov verejných služieb, ako aj pre poľnohospodárov, obchodníkov a notárov.

Okrem zdravotnej starostlivosti sa rakúske zdravotné poisťovne zaoberajú aj vyberaním príspevkov na úrazové a dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Ich úlohou je aj vyplácanie prídavkov na výchovu detí. Služby zdravotnej starostlivosti poskytujú predovšetkým zmluvní lekári a ďalší partneri. Ľudia v núdzi môžu poberať zaručené minimálne zdroje zamerané na potreby.

Sociálne poistenie poskytuje 22 poisťovní, ktoré sú na základe verejného práva samosprávnymi inštitúciámi. Niektoré poisťovne musia spravovať dve alebo všetky tri oblasti V Rakúsku existuje 19 zdravotných poisťovní, 5 dôchodkových poisťovní a 4 úrazové poisťovne.

Príslušným orgánom na spravovanie rodinných dávok je spolkové ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže. Rodinné prídavky spravujú daňové úrady. Príspevky na výchovu detí spravuje spolkové ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže a zdravotné poisťovne, nad ktorými vykonáva priamy dohľad ministerstvo.

Rodinné prídavky

1. Aká je charakteristika pojmu rodinné prídavky?

Rodinný prídavok je štátna sociálna dávka. Je určený tým, ktorí sa starajú o nezaopatrené dieťa.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa.

1. Pre koho je určený rodinný prídavok?

Rodinný prídavok je určený pre tých, ktorí sa sústavne pripravujú na povolanie, sa nemôže pripravovať na povolanie, ani zarábať, pre úraz, chorobu čí dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ale len do 18 rokov, je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy a navštevuje základnú školu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

1. Pre koho nie je určený rodinný prídavok?

Rodinný prídavok nie je určený pre dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, dostáva invalidný dôchodok alebo nastúpi do zamestnania.

1. Kto môže poberať rodinné prídavky?

Rodinné prídavky môže poberať rodič, ale aj osoba, ktorá má dieťa zverené v náhradnej starostlivosti. Sú prípady, keď poberá prídavky maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti. Tiež to môže byť plnoleté dieťa. Toto dieťa musí byť nezaopatrené a zároveň spĺňať jednu z týchto podmienok a to nemá rodičov, má úpravenú vyživovaciu povinnosť, bolo zverené do náhradnej starostlivosti a uzavrelo manželstvo.

1. Ako vybaviť rodinné prídavky na dieťa na Slovensku?

Rodinné prídavky si vybavia rodičia podaním žiadosti na úrade práce sociálnych a rodiny. Doručiť ju môžeme osobne, poštou, e-mailom, elektronicky

1. Čo sa dokladá po ukončení povinnej školskej dochádzky?

Po ukončení povinnej školskej dochádzky sa zase dokladuje, že dieťa sa ďalej vzdeláva. Každý rok sa predkladá potvrdenie o návšteve školy, ktoré nám musí vzdelávacia inštitúcia potvrdiť.

Daňový bonus

1. Kedy je nárok na daňový bonus na dieťa?

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nárok na daňový bonus za rovnakých ustanovených podmienok vzniká aj tomu daňovníkovi, ktorému dieťa zomrie v deň, v ktorom sa dieťa narodilo.

1. Koľko daňovníkov má nárok na daňový bonus?

Ak je dieťa v jednej domácnosti vyživované viacerými daňovníkmi, nárok na uplatnenie daňového bonusu má len jeden z daňovníkov.

Štátna sociálna podpora

1. Aká je charakteristika štátnej sociálnej podpory?

Štátna sociálna podpora je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia.

1. Aký je cieľ štátnej sociálnej podpory?

Jej cieľom je diferencovane poskytovať podporu jednotlivcovi alebo rodine spravidla s nezaopatrenými deťmi, ktoré sa nachádzajú v takých životných situáciách, ktoré štát uznáva za odôvodnené podporovať a ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho alebo rodinného životného cyklu.

1. Odkiaľ je financovaná štátna sociálna podpora?

Tieto dávky sú financované zo štátneho rozpočtu.

1. V akých zákonoch je upravená problematika štátnej sociálnej podpory?

Problematika štátnej sociálnej podpory je upravená v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa o príspevku  rodičom, v zákone o príspevku na pohreb, v zákone o prídavku na dieťa, v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa a v zákone na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

1. Ako sa delia štátne sociálne dávky?

Štátne sociálne dávky podľa dĺžky frekvencie výplaty členíme na jednorazové a opakované dávky.

1. Aký je rozdiel medzi nimi?
2. Jednorazové sociálne dávky

Pri jednorazových dávkach sa plnenie realizuje jednou výplatou. 

1. Opakované sociálne dávky

Pri opakovaných dávkach je plnenie systematické opakované v určitých časových intervaloch.

1. Aké sú jednorazové a aké sú opakované sociálne dávky?

Jednorazové sociálne dávky sú príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok k rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac deti súčasne, príspevok na pohreb, príspevok k rodičovi, jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti a jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti.

Opakované sociálne dávky sú prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok náhradnemu rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

Sociálna pomoc

1. Aká je charakteristika sociálnej pomoci?

Sociálna pomoc sa uplatňuje v situáciách, keď iné zdroje, ktoré by mohli pomôcť jednotlivcovi alebo jeho rodine prekonávať ohrozujúcu životnú situáciu, nie sú k dispozícii a občan nie je schopný vlastnými silami ju prekonať.

1. Čím sa odlišuje sociálna pomoc od sociálnej poistenia a štátnej sociálnej podpory?

Od sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory sa odlišuje individuálnym charakterom, sociálnou odkázanosťou ako aj dočasnou alebo náhlou núdzou.

1. Aký je cieľ sociálnej pomoci?

Cieľom sociálnej pomoci je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana nepriaznivú životnú situáciu –hmotnú alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana, zabraňovať príčinám, vzniku, prehĺbovaniu alebo opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana, predchádzať sociálnemu vylúčeniu zo spoločnosti alebo zabezpečiť sociálnu inklúziu týchto osôb.

1. Aká je úloha sociálnej pomoci?

Úlohou sociálnej pomoci je hlavne sociálna prevencia, riešenie sociálnej núdze, sociálno-právna ochrana detí, sociálna kuratela, kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a riešenie hmotnej núdze.

1. Aké sú základné princípy sociálnej pomoci?

Základnými princípmi sociálnej pomoci sú princíp adresnosti, princíp humanizácie, demokratizácie a participácie, princíp plurality poskytovateľov, zdrojov a nástrojov sociálnej pomoci, princíp demonopolizácie a decentralizácie, princíp partnerstva.

1. Aké je vysvetlenie základných princípov sociálnej pomoci?
2. Princíp adresnosti

Tento princíp znamená poskytovanie sociálnej pomoci konkrétnym cieleným skupinám.

1. Princíp humanizácie, demokratizácie a participácie

Tento princíp znamená poskytovanie sociálnej pomoci formami a metódami, ktoré sú pre občana najvhodnejšie a participácia na kvalite a rozvoji poskytovanej pomoci napríklad poskytovanie sociálnych služieb v prirodzenom prostredí, budovanie zariadení sociálnych služieb a ich vhodné spájanie, aby charakterom a podmienkami starostlivosti nahradili prirodzené domáce prostredie.

1. Princíp demonopolizácie a decentralizácie

Tento princíp nadväzuje na princíp plurality.

1. Princíp partnerstva

Tento princíp znamená spoluprácu a interakciu poskytovateľov a zdrojov sociálnej pomoc i

1. Aké sú základné kategórie systému sociálnej pomoci?

Základné kategórie systému sociálnej pomoci sú hmotná núdza, životné minimum, sociálna núdza.

1. Aké je vysvetlenie základných kategórii systému sociálnej pomoci?
2. Hmotná núdza

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a príjem si nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

1. Životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

1. Sociálna núdza

Sociálna núdza je stav, keď občan vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť či stratu zamestnania nemôže si sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť a ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.

1. Aké sú druhy sociálnych služieb?

Druhy sociálnych služieb sú sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb v týchto zariadeniach, sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo dovŕšenia dôchodkového veku, sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii, podporné služby.

1. Aké je vysvetlenie týchto druhov sociálnych služieb?
2. Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb v týchto zariadeniach

Týmito sociálnymi službami patria nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania.

1. Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi

Týmito sociálnymi službami sú pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, podpora zosúľadovania rodinného a pracovného života, poskytovanie sociálnej starostlivosti v zariadeniach dočasnej starostlivosti o deti, poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom centre pre deti a rodinu.

1. Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo dovŕšenia dôchodkového veku

Týmito sociálnymi službami sú poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, opatrovateľská služba, prepravná služba, sprostredkovateľská služba, predčitateľská služba, sprostredkovanie tlmočnickej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie a požíčavanie pomôcok. 

1. Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii

Týmito sociálnymi službami sú monitorovanie a signalizácia potreby pomoci a krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológii.

1. Podporné služby

Týmito sociálnymi službami sú odľahčovacia služba, pomoc pri zabezpečovaní opatrovníckych práv a povinnosti, poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, poskytovanie sociálnej služby v jedálni, poskytovanie sociálnej služby v práčovni a poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

1. Ako má vyzerať sociálna politika štátu podľa Zoroslava Smolinského a čo sa dá vylepšiť?

Zoroslav Smolinský je bývalý šéf moderných odborov vo Volkswagene Bratislava, dnes je to kandidát do parlamentných volieb. Podľa Zoroslava Smolinského situácia v oblasti sociálnej politiky na Slovensku je veľmi zlá. Týka sa hlavne obyvateľov krajiny. Za posledné tri roky vidíme výrazne ochudobňovanie národa. Nevidíme žiadne opatrenia, ktoré by túto situáciu vylepšili. Tie opatrenia chýbajú. Samozrejme Slovenská národná strana má množstvo skúsenosti nielen na národnej úrovni, ale má skúsenosti aj na medzinárodnej úrovni.

Drahé potraviny sú jedna z oblastí, samozrejme je tam mnoho ďalších problémov. Podľa Zoroslava Smolinského recept na drahé potraviny je zníženie DPH. Treba sa pozrieť na marže predajcov hlavne veľkých predajcov. Ďalšou dôležitou vecou je podpora slovenských podnikateľov, výrobcov, chovateľov a pestovateľov. Potravinová bezpečnosť na Slovensku je mizivá. Toto sú opatrenia, ktoré by sme chceli zaviesť do života. Málinko predajcov je slovenských, väčšina predajcov je zahraničných.

Moderátor dodal, že teraz zaznieva zo strany Progresívne Slovensko, že treba siahnuť na vysoké dôchodky, moderátor hosťa sa spýtal, čo na to hovorí. Zoroslav Smolinský nechce hodnotiť Progresívne Slovensko. Tie myšlienky z tejto politickej strany nie sú práve proslovenské. Zoroslav Smolinský sa nediví. Väčšina z nich sú mladí ľudia, ktorí nemajú až tak veľa skúsenosti čo sa týka riadenia štátu, ale aj národného povedomia. Progresívne Slovensko je politická strana, ktorá sa orientuje na Európsku úniu. Orientuje sa možno na tú zahraničnú politiku. Podľa Zoroslava Smolinského teraz nie je situácia, aby sme sa uberali tým smerom. Je alarmulujúca situácia. Treba chrániť Slovensko a predovšetkým Slovákov. Vyjadrenia, ktoré má Progresívne Slovensko treba brať s rezervou. Situácia v oblasti dôchodkov, situácia v oblasti minimálnej mzdy je mizerná. Slovenská národná strana sa chce podieľať na náraste reálnej mzdy. Treba sa pozrieť na opatrenia, aby reálne rástli mzdy Slovákov.

Zoroslav Smolinský nevidí žiadnu perspektívu pre mladé rodiny, pri tej politike, ktorá sa robí. Mladé rodiny potrebujú mať istoty, mladé rodiny potrebujú mať zázemie, mladé rodiny potrebujú mať trvalý príjem. Dneska politika zamestnanosti je založená na tom, aby každý mal aspoň 20 rokov praxe, čo samozrejme dneska nie je možné a politika mladých rodín je hlavnou prioritou Slovenskej národnej strany. Mladé rodiny sú vlastne budúcnosť celej krajiny. Ak vieme vytvoriť pokojné prostredie, tak by sa odliv mladých ľudí zo Slovenska zastavil, pretože ten je za posledné obdobie veľmi výrazný.

Moderátor relácie sa hosťa spýtal čo hovorí na rastúce hypotéky. Samozrejme situácia s hypotékami je zlá. 84 % ľudí, ktorí zarábajú do 1000 eur sú na hranici chudoby. Vysoké percento ľudí v rámci bývania sú závislí práve na hypotekách. Hlavne sa treba orientovať na ľudí, ktorí chcú pomôcť Slovákom, pretože je zbytočné, keď niekto má byt za hodnotu 250-tisíc eur a nemá na mesačné splátky. My musíme konečne začať riešiť svoju pronárodnú politiku a starať sa o svojich občanov. Banky nemusia mať taký nehorázny zisk a musíme zatlačiť na celý bankový systém ohľadom hypoték ohľadom zvyšovania úrokov a musia sa zamraziť. Odliv peňazí zo Slovenska je nehoráznych rozmerov. V podstate všetky peniaze zo Slovenska idú preč a to je zlé.

Moderátor sa spýtal hosťa , čí by nebolo dobré, keby všetky zahraničné banky odišli a mali by sme tu iba našu banku. Je to dobrá hypotetická otázka, ale Zoroslav Smolinský si to nevie predstaviť, pretože celý bankový systém je chobotnica na celom svete. Zoroslav Smolinský si myslí, aby sme išli urobiť, to čo urobiť vieme, to znamená ponechať úroky ako sú a pomôcť mladým rodinám. Kedysi mali mladé rodiny väčšie možnosti, napríklad bola novomanželská pôžička.

Zoroslav Smolinský upozorňuje na regionálnu diskrimináciu, že obyvatelia regiónov nemajú rovnaké možnosti. Toto je jedno z ďalších opatrení, zbaviť sa regionálnej diskriminácii. To znamená, že mzda v každom regióne by mala byť stanovená na základe zákona. Zoroslav Smolinský počul od Progresívneho Slovenska, že v každom regióne by mala byť iná minimálna mzda, to proste nejde. Sme jedna krajina, jeden štát a zákony by mali platiť v krajine rovnako.

Celá tá situácia je naozaj tragická. Namiesto pokoja zbraní sa rokuje o tom aké zbrane sa vo vojne použijú. Samozrejme Zoroslav Smolinský to vníma veľmi negativisticky. Európa je nielen ekonomicky, ale aj kultúrne likvidovaná. To isté sa deje v Spojených štátoch, momentálne sú veľmi zlé časy celosvetovo. Určite nie je zástancom rozrastania NATO, nie je zástancom, aby Ukrajina bola v NATO, ale to je iba hosťov subjektívny názor, pretože celosvetová politika je niekde inde a sú informácie, ktoré vôbec nevieme. Sú veci, o ktorých v žiadnom prípade nejdeme rozhodovať. Je to smutné, keď niekto ide dodávať kazetovú muníciu a nie je iný spôsob. Je to principiálna záležitosť, lebo bojovať na frontoch neprináša pohodu a je to zlé.

Je to o nastavení jednotlivých krajín, Európska únia tlačí do zbrojenia, krajiny bývalého východného bloku a Maďarsko sú samozrejme proti , Švajčiari nie sú takisto ruskí agenti a sú proti zbrojeniu a takisto vyhlásili, že nebudú dodávať žiadne zbrane. Keby sme mali inú prezidentku a iných politikov v parlamente, tak by sa postoj Slovákov retrospektívne zmenil. Dnešní ľudia, ktorí majú funkcie plnia funkcie, ktoré im boli nariadené. Samozrejme, ten, ktorý proti národu, tak to nie dobré zrkadlo. Veľmi málo Slovákov si praje ďalší vojnový konflikt, veľmi málo Slovákov si praje ďalšie zbrojenie a výdavky.

Ministerstvo obrany na rok 2022 malo rozpočet 1 800 000 eur na jeden rok a ľudia, ktorí sa dostali do funkcii, tak chcú skupovať dane za miliardu eur. Slovensko nie je v situácia, aby 1 miliarda peňazí išla len na zbrojenie. Pritom Ministerstvo obrany má 25000 zamestnancov. Peniaze by sa mali presunuť na sociálne systémy a bojovať s chudobou na Slovensku. Máme armádu, ale nemáme zbrane. Máme chránene nebo, Poliaci , Česi, Maďari nás chránia

Ľudia, ktorí sa dostali na vládne funkcie, tak nemali absolútnu vedomosť ako čerpať eurofondy. Všetky krajiny vedia čerpať eurofondy, len Slovensko je v tomto zabrzdené. To sú ďalšie prostriedky, ako by sa mohlo pomôcť mladým rodinám. Takisto tie peniaze by sa dali využiť na rozvoj slovenských podnikov. Takisto by sa dali použiť na pomoc slovenských poľnohospodárov, chovateľom a fabrikám. Bohužiaľ je taká situácia, že na experimenty nie je čas a treba hrať na istotu. Slovenská národná strana vie tieto istoty dodržať a vie ich ponúkať.

Doter