Sociálna patológia – Rodinná patológia, násilie v škole, rodine, drogy a závislosť, prostitúcia, chudoba, nezamestnanosť II

Sociálna patológia – Rodinná patológia, násilie v škole, rodine, drogy a závislosť, prostitúcia, chudoba, nezamestnanosť II

1. Aké sú mýty o domácom násilí?

Mýty o domácom násilí sú násilie medzi partnermi je ich súkromná vec, násilie sa vyskytuje u ľuďoch uživajúcich drogy a alkohol, keby ženy boli skutočne týrané a naozaj chcel odísť, odišli by, násilná osoba nemôže za svoje konanie, lebo sama bola obeťou násilia v detstve, násilie sa vyskytuje iba v chudobných a problémových rodinách, ženy si vymýšľajú, aby získali byt alebo výhody pri rozvode, ženám násilie nevadí, inak by násilníka opustili, ženy násilníka nejakým spôsobom provokujú, ak je žena tehotná, prejavuje sa u nej syndróm tehotnej ženy, násilník je ale dobrý otec, veď deti vôbec nebije,

1. Aká je charakteristika CAN syndrómu?

CAN syndróm je akékoľvek nenáhodné, preventabilné, vedomé aj nevedomé správanie rodiča, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané, ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobuje jeho smrť.

1. Aké sú možnosti prevencie domáceho násilia?

Možnosti prevencie domáceho násilia sú primárna, prvotná prevencia, sekundárna, druhotná prevencia  a terciálna prevencia.

1. Aká je stručná charakteristika týchto prevencii?
2. Primárna, prvotná prevencia

Primárna, prvotná prevencia by mala byť zameraná na elimináciu rizík pravdepodobného vzniku domáceho násilia. Dôležitý význam v primárnej prevencii majú napríklad: dobré vzťahy v pôvodnej rodine, kvalitné rodinné a priateľské vzťahy, výchova k tolerancii a edukačné programy inštitúcii a organizácii.

1. Sekundárna, druhotná prevencia

Sekundárna, druhotná prevencia je zameraná na včasnú identifikáciu domáceho násilia a zahŕňa intervenciu a opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť pokračovaniu domáceho násilia a jeho negatívnym dôsledkom.

1. Terciálna prevencia

Terciálna prevencia je zameraná na jednotlivcov a skupiny, ktorí sa násilia dopustili alebo sa stali obeťami domáceho násilia. Snaží sa zmierniť dopady násilia a zvýšiť kvalitu života obetí. Zahŕňa redukáciu, resocializáciu a sociálnu rehabilitáciu.

1. Aké sú mimovladné organizácie, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia?

Mimovládne organizácie, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia sú Pro Familia, Krízové centrum Brána do života, MY Mamy o.z. Prešov, Občianske združenie Pomoc obetiam násilia, Aliancia žien Slovenska, Centrum Nádej, Detské centrum Kľúčik, Krízové stredisko Dúha, Maják nádeje, Labyrint OZ, Pomoc rodine a Fenestra.  

Násilie v škole

1. Od akého slova pochádza slovo šikanovanie?

Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyselné obťažovanie, týranie, sužovanie a prenasledovanie.

1. Aká je charakteristika pojmu šikanovanie?

Šikanovanie je, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí druhému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti.

1. Aké sú spúšťacie mechanizmy šikanovania?

Spúšťacie mechanizmy šikanovania sú tlak k mužnosti, krutosť, túžba po moci, zvedavosť, nuda, túžba po senzácii .

1. Aké sú druhy šikanovania?

Druhy šikanovania sú krátkodobé a dlhodobé šikanovanie.

1. Aké sú stupne šikanovania?

Stupne šikanovania sú ostrakizmus, fyzická agresivita, hlavný moment vytvorenia jadra skupiny, väčšina sa podrobuje normám agresorov.

1. Aké sú priame varovné signály šikanovania?

Priame varovné signály šikanovania sú ponižovanie a zosmiešňovanie, kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prejavy nerovnoprávnosti, objavujú sa údery, kopanie, strkanie, štuchanie, naháňanie, žiak dobrovoľne odovzdáva desiaty kamarátovi a sú prítomne bitky.

1. Aké sú nepriame varovné signály šikanovania?

Nepriame varovné signály šikanovania sú správanie outseidera, dieťa pôsobí depresívne smutne, nešťastne a stiesnene, ak má prehovoriť pred triedou je neisté až vystrašené, nechodí na hodiny telesnej výchovy, náhle zhoršenie prospechu, nesústredenosť pri vyučovaní, má poškodené, znečistené, rozhádzané veci a má odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany.

1. Aké sú príčiny násilia v škole?

Príčiny násilia v škole sú rodinná výchova, neprimeraný postoj pedagóga voči deťom, vplyv masovokomunikačných prostriedkov a netolerantné správanie sa dospelých.

Príčinou môže byť reakcia na násilné správanie pedagógov k žiakom a reakcia na prísny školsky poriadok.

1. Aké sú rizikové činitele pôsobiace na vznik sociálnej patológie v podmienkach školy podľa Nešpora?

Rizikové činitele pôsobiace na vznik sociálnej patológie v podmienkach školy podľa Nešpora sú škola prevenciu neprevádza, škola pri prevencii sociálnej patológie nedostatočne spolupracuje s rodičmi, neexistujú rozumné, jasné a presadzované pravidlá, sociálna patológia je pre žiakov v škole a v jej okolí jednoducho dostupná, učitelia sú vnímaní ako nepriateľskí alebo ľahostajní, zlyhávajúci a problémoví žiaci sú zosmiešňovaní a ponižovaní, atmosféra na škole je cynická, odcudzená, chýba tu ponuka pozitívnych hodnôt a neexistuje nadväznosť na kvalitné mimoškolské aktivity a vhodné spôsoby trávenia voľného času.

1. Aký charakter môže mať násilie?

Násilie môže mať charakter protestu voči nespravodlivosti a môže byť výsledkom straty istôt a bezperspektívnosť mladých ľudí.

1. Aké sú 4 skupiny porúch emócii a správania detí a mladistvých?

4 skupiny porúch emócii a správania u detí a mladistvých sú poruchy správania, osobnostné problémy, psychické problémy, nezrelosť a socializovaná agresia.

1. Aká je klasifikácia porúch správania a to podľa rozhodujúceho kritéria- sociálnej dimenzie?

Poruchy správania podľa rozhodujúceho kritéria sociálnej dimenzie sa delia na disociálnu poruchu správania, asociálnu poruchu správania a poruchu správania antisociálneho rázu, delikvencia.

1. Aké sú charakteristické črty agresora?

Vo väčšine prípadov ide o fyzicky zdatných chlapcov, dievčatá nie sú výnimkou.

Sú to sebaistí jedinci pod mnohými sa podpísala nevhodná výchova.

Prevláda v ňom túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, býva zlomyseľný.

Podvádza, používa výhovorky na dosiahnutie svojho cieľa.

Môže trpieť pocitmi menejcennosti, závidí svojim spolužiakom úspechy v škole.

Osobitným typom agresora je jedinec, ktorý nie je iniciatívny pri napadnutí obete, ale pripája sa častokrát zo strachu, aby sa sám nestal obeťou.

1. Aké sú charakteristické črty obete?

Deti , ktoré nevedia skrývať svoj strach a využívať strach druhých

Deti sú tiché, plaché, citlivé

Pri akomkoľvek náznaku agresivity sa stiahnu, ustúpia

Mávajú nízké sebavedomie

 Nebývajú vždy fyzicky slabé, ale spravidla bývajú menej zdatné ako agresori

Majú odmietavý vzťah k násiliu, vyhýbajú sa tvrdým športom

Tieto deti sa ťažko presadzujú medzi vrstovníkmi

Osobitnú skupinu tvoria obete, ktoré sú súčasne tiež agresormi, zučastňujú sa na šikanovaní iných a v kolektíve sú neobľúbení 

Samovražednosť

1. Aká je charakteristika pojmu samovražednosť?

Samovražednosť je vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života.

Samovražda je reakcia na nezvládnutú situáciu.

Podľa Zemeka a Zvolského samovražda je úmyselné, viac čí menej premyslené ukončenie života.

 Ondrejkovič hovorí o samovražde ako o reakcii na následok ťažkej, zdanlivo neriešiteľnej a bezvýchodiskovej životnej situácie. Poznáme najmä demonštratívne, bilančné a autopunitívne samovraždy.

1. Aké sú tri skupín príčin samovrážd podľa Ondrejkoviča?

Tri skupiny príčin samovrážd podľa Ondrejkoviča sú kritické životné udalosti, daily hassle a kríza?

1. Aké je vysvetlenie pojmu daily hassle?

Daily hassle sú malé, opakujúce sa iritujúce udalosti, ktoré sa zvyknú kumulovať.

1. Kde je najviac a najmenej rozšírená samovražednosť z hľadiska národov?

Z hľadiska národov najviac rozšírená samovražednosť je v Rakúsku a v Maďarsku, najnižšia je v Taliansku.

1. Kde je najviac rozšírená samovražednosť z hľadiska profesii?

Z profesii je najviac rozšírená samovražednosť u lekárov?

1. V ktorom ročnom období je najviac rozšírená samovražednosť?

Z hľadiska ročných období samovražednosť je najviac rozšírená na jar a na začiatku leta.

1. Kde je najviac rozšírená samovražednosť?

Samovražednosť je častejšia vo veľkých mestách ako na vidieku.

1. V akej vekovej kategórii je najviac rozšírená samovražednosť?

Z hľadiska vekového najviac páchajú samovraždy adolescenti.

1. Aké sú faktory, ktoré pôsobia pozitívne na prevenciu voči samovražde?

Faktory, ktoré pôsobia pozitívne na prevenciu voči samovražde sú vidiecke prostredie, náboženské založenie, manželstvo ako inštitúcia.

1. Aké sú činitele vplývajúce na samovraždu?

Činitele vplývajúce na samovraždu sú sociodemografické vplyvy, psychiatrické onemocnenia, psychosociálne vplyvy, dedičné vplyvy a osobné tragédie.

Prostitúcia

1. Aká je charakteristika pojmu prostitúcia?

Prostitúcia je poskytovanie sexuálnych služieb za finančnú úhradu alebo vecné odmeny. Je to striedanie partnerov za konkrétne výhody.

Podľa Matoušeka prostitúciu chápeme ako poskytovanie služieb súvisiacich s uspokojovaním sexuálnych potrieb zákazníka za odmenu alebo inú protislužbu.

Ondrejkovič upozorňuje, že samotné poskytovanie sexuálnych služieb nie je trestné.

Matoušek k tomu dodáva, že prostitúcia sa zvyčajne spája s organizovaným zločinom ako je kupliarstvo, obchodovanie so ženami, nelegálne obohacovanie sa na ich úkor, zneužívanie detí a podobné.

1. Aké sú druhy prostitúcie?

Prostitúcia môže byť verejná, príležitostná a prostitúcia prostredníctvom spoločníčok alebo hostesiek.

Matoušek ju ďalej rozlišuje na pouličnú prostitúciu a prostitúciu ponúkanú v špecializovaných zariadeniach.

Ondrejkovič sa zmieňuje o homosexuálnej a heterosexuálnej prostitúcii. Ďalej ju rozdeľuje na ženskú, mužskú a detskú, na legálnu a nelegálnu.

Chudoba

1. Aká je charakteristika pojmu chudoba?

Podľa Ondrejkoviča a Tokárovej chudoba je charakterizovaná ako sociálny jav, ktorý je charakteristický nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny.

Podľa Matoušeka príčiny chudoby sú objektívne, subjektívne, ale najčastejšie sú ich kombináciou. Matoušek poukazuje na fakt, chudoba je prevažne problémom mladých ľudí a mladých rodín.

Podľa zákona č. 195/1998 paragraf 7 v podmienkach Slovenskej republiky momentálne nejestvuje pojem chudoba. Tento pojem sa v Slovenskej republike nahrádza pojmom hmotná núdza. Definuje ju Zákon o sociálnej pomoci ako stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum.

Chudoba znamená stratu možností, spoločenských kontaktov a vylúčenie chudobných z normálnych foriem komunikácie a družnosti.

Deti a mládež žijúce v podmienkach chudoby sa častejšie utiekajú k rôznym iným formám sociálnej patológie, akými sú najmä kriminalita, detská prostitúcia, čí užívanie drog.

Predsudky, xenofóbia a rasizmus

1. Aká je charakteristika pojmu rasizmus?

Rasizmus chápe Matoušek ako doktrínu obhajúcu nadradenosť jednej rasy alebo rasového podtypu nad inou rasou či rasovým podtypom.

Môže byť podporovaná vedeckými, pseudovedeckými teóriami, náboženstvom a tradovanými predsudkami.

1. Aká je charakteristika pojmu predsudok?

Predsudok v multikulturalizme znamená, že príslušníkov inej kultúry odsudzujeme na základe nepodstatných, vonkajších znakov bez toho, aby sme ich poznali. Predsudky existujú voči náboženstvu, voči farbe pleti, voči fyzickému vzhľadu a etnický predsudok.

1. Aká je charakteristika pojmu xenofóbia?

Dúbravcová a Šíšková veľmi jednoducho vystihuje xenofóbiu ako strach z niečoho cudzieho.

1. Aké sú tri stupne prevencie voči sociálnej patológii podľa Trapkovej?

Tri stupne prevencie voči sociálnej patológii podľa Trapkovej sú primárna prevencia, sekundárna prevencia a terciálna prevencia.

1. Aké je vysvetlenie troch stupňov prevencie voči sociálnej patológii podľa Trapkovej?
2. Primárna prevencia

Táto prevencia je chápaná ako činnosť, ktorá pomáha občanovi vytvárať v danom prostredí najvhodnejšie podmienky pre telesný, psychický a sociálny vývoj, vhodnými efektívnymi odbornými metódami a postupmi skvalitňovať sociálne usmerňovanie občana.

1. Sekundárna prevencia

Ondrejkovič rozumie pod sekundárnou, adresnou prevenciou takú, ktorá sa netýka všetkých, ale je zameraná len na ohrozené skupiny obyvateľstva.

1. Terciálna prevencia

Lubelcová a Ondrejkovič uvádzajú, že terciálna prevencia je zameraná na predchádzanie recidív, zabránenie opätovnému výskytu trestných činov u tých, ktorí sa trestných činov už dopustili.

1. Ako sa rozdeľuje primárna prevencia podľa severoamerického modelu?

Primárna prevencia podľa severoamerického modelu sa delí na všeobecnú prevenciu, selektívnu prevenciu a indikovanú prevenciu.

1. Aké je vysvetlenie týchto typov primárnej prevencie?
2. Všeobecná prevencia

Všeobecná prevencia pôsobí na celú populáciu.

1. Selektívna prevencia

Cieľovou skupinou selektívnej prevencie sú deti a dospievajúci so zvýšeným rizikom, ktorí sa doposiaľ ešte patologicky neprejavili. Sú to deti s poruchami správania a emócii.

1. Indikovaná prevencia

Indikovaná prevencia sa dotýka tých, u ktorých nie je možné exaktne identifikovať sociálnu patológiu, avšak vykazujú niektoré znaky takéhoto patologického správania. 

1. Aký je popis prednášky od Petra Josepha z roku 2010?

Peter Joseph nazval prednášku patológiou spoločnosti, lebo sa rozhodol použiť metaforu choroby k popisu súčasného stavu spoločnosti a trendu, ktorý naznačuje a udržuje. Peter Joseph prirovnal spoločnosť k stavu bunky. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Tak ako ľudia sa musia brániť k choroboplodným zárodkom, ktoré napadajú ich organizmus, tak k týmto choroboplodným zárodkom sa musí brániť celý spoločenský systém. Tie choroboplodné zárodky prichádzajú vo forme daných hodnotových preferencii.

Peter Joseph v prvej časti prednášky bude opisovať symptómy súčasnej spoločnosti t.j. diagnózu sučasného štádia choroby, v ktorej sa nachádzame. V druhej časti prednášky bude opisovať prognózu súčasnej spoločnosti , t.j. čo môžeme očakávať od budúcnosti. V tretej časti prednášky bude Peter Joseph opisovať liečbu spoločenského systému.

V úvode prednášky Peter Joseph opísal niečo čomu hovorí neviditeľné väzenie. Neviditeľne väzenie je uzatvorený intelektuálny systém spätnej väzby, ktorý neustále spomaľuje a dokonca zastavuje. Deje sa to kvôli uskutočňovaniu nových odlišných konceptov spoločnosti.

Spoločnosti sú stvorené z myšlienok buď priamo alebo ako systémový doplnok. Inými slovami niekto niečo urobil, čo generovalo záujem spoločnosti a čo viedlo k ustanoveniu určitej zložky spoločnosti, buď vo fyzickej forme alebo filozofickej forme. Ak určitej skupine myšlienok verí určitá skupina osôb, tak sa stavajú inštitúcie. Akonáhle tieto inštitúcie sa stávajú nejakým spôsobom dominantné počas svojej existencie, tak je možné túto inštitúciu považovať za establišment. Inštitučné establišmenty sú skrátka spoločenské tradície s ilúziou nemennej trvalosti.

Peter Joseph v prednáške prirovnal pojem establišment zavedeným hodnotovým programom a následne tento establišment prirovnal k programovaniu počítačov, ktoré skvelé rámuje túto otázku.

Je veľmi jednoduché pochopiť kontextu hodnôt, to znamená, čo si myslíte, že je dôležité a nedôležité. Informačné vplyvy pochádzajú zo sveta okolo nás. Bezpochyby každý intektuálny koncept, ktorý každý pokladá za prínosný je výsledkom kultúrneho informačného víru. Prostredie je sebazachovavajúci proces programovania. Tak ako počítač je programovaný, tak aj človek je programovaný do určitého svetonázoru. Aby pokračoval v analógii, tak mozog človeka je určitým hardvérom a prostredie okolo nás predstavuje programovací tím, ktorý vytvára hodnoty a hľadiská. Každé slovo, ktoré počujeme nás, tak či onak niečo naučí. Každý koncept a presvedčenie, ktoré máme je výsledkom tohto rovnakého víru. Informácie sú sériový proces to znamená, že jediný spôsob, ktorým človek môže prejsť na nejakú myšlienku. Zdá sa, že sme informačne programovaní od okamihu narodenia do okamihu našej smrti.

Udržované najdominantnejšie artribúty kultúry sú tie, ktoré zosilňujú naše prostredie. Narodili sme sa do spoločnosti , ktorá odmeňuje konkurenciu pred spoluprácou, tak si pravdepodobne tieto hodnoty osvojíme, aby sme prežili.

Ide o to, že sme v zásade biochemické stroje. Náš biologický počítač- ľudská myseľ má evolučne inštalovaný operačný systém s niektorými zabudovanými a zdanlivo zložitými tendenciami, ktoré obmedzujú našu objektivitu a tým pádom náš racionálny proces myslenia. Žiadny človek nemôže byť úplne objektívny.

Je to veľmi bežný sklon ľudí hľadať niečo, čo funguje pre naše potreby v danej spoločenskej štruktúre. Ľudia sa zmeny obávajú pretože rozrušujú ich asociácie. Veľmi dobrým príkladom je udržanie si určitého príjmu.

Ľudia väčšinou nemajú sklon kritizovať spoločenské usporiadanie, pretože sú s ním zviazaní. Na našom duševnom hardveri beži program myslenia, ktorý bol nám inštalovaný a ktorý svojou podstatou ovláda náš uhol pohľadu.

Členovia spoločnosti sa tak často stávajú zindoktrinovanými.

Najväčším ničiteľom ekológie, najväčším zdrojom odpadu a znečistenia, najväčším širiteľom násilia, vojny, zločinu, neľudskosti, chudoby a deformácie spoločnosti, najväčším pôvodcom spoločenských a osobných neuróz, duševných porúch, depresie, úzkosti a najväčším zdrojom ochromenia spoločnosti nie je nejaká vláda, nie je nejaká legislatíva, nie je nejaká darebácka kooperácia alebo monopol alebo kartel, nie je nejaká chyba ľudskej prirodzenosti, ale je im samotný ekonomický systém v samotných jeho základoch.

Spoločnosť je dnes chorá a choroba postupuje všetkými životnými systémami spoločnosti a hnutie Zeitgest vidí Peter Joseph ako imunitný systém.

Peter Joseph prešiel na prvú kapitolu s názvom diagnóza. Peter Joseph prv než začal preberať problematiku diagnózy, tak sa pozastavil u probléme hodnôt a kultúrneho relativizmu. Ľudia si dnes myslia, že ich myšlienky sú rovné myšlienkám ostatných bez ohľadu na podporné informácie. Názor každého nie je rovnocenný, je to nemožné.

Hlavnou otázkou zostáva, že čo si vlastne zaslúži dôveru? Čo je dôležité pre každého na planéte a ako si zachováme našu prosperitu ako jednotlivcov tak aj spoločnosti udržateľným spôsobom? Čo je nesporným spoločným východzím bodom na ktorom sa všetci zhodneme vo svete kresťanov, moslimov, kapitalistov, socialistov, ateistov, anarchistov, scientologov, republikánov ? Tu je jedna vec, ktorá je univerzálna a tou vecou je byť zdravý oproti byť chorý. Byť zdravý je uprednostňovanou hodnotovou preferenciou by sa dalo povedať. Toto poskytuje nezvratiteľný hodnotový základ pre všetkých jednotlivcov a spoločnosti. Doslova všetci ľudia vo všetkých spoločnostiach dávajú prednosť tomu byť nažive. Nie je to žiadny kultúrny relativizmus v tom, či je to dobrou hodnotou. Preto naša analýza spoločnosti nebude založená na HDP, indexe spotrebiteľských cien, stave akciového trhu, ekonomickom raste, úrovniach nezamestnanosti či zamestnanosti, dohodách o voľnom trhu. Namiesto toho sa zamerame na veci, na ktorých skutočne záleží ako sú miery chorobnosti, chudoby, sociálneho kapitálu, dôvery, konfliktov, korupcie, planetárneho vyčerpávania zdrojov, znečistenia, miery vrážd, očákavanej dĺžky života, vzdelanosti, miery uväznených, zneužívaní drog a alkoholu a duševnej choroby. To sú veci o ktoré skutočne ide.

Dôkazy teraz ukazujú, že naši prví ľudskí predchodcovia skutočne nežili v stave trvalého konfliktu a extrémneho nedostatku. Spoločnosti lovcov a zberačov boli veľmi unikatným usporiadaním ponorením v reštriktívným napriek tomu regulujúcim modelom prostredia. Pred príchodom poľnohospodárstva panovala veľmi malá kontrola nad tým, čo sme mali k dispozícii. Nevedeli sme ovládať prostredie. Prírodná rovnováha bola v poriadku. Spoločnosti reflektovali túto rovnováhu, tým, že mali nehierarchicky spoločenské štruktúry, ktoré boli nesuperivé bez vodca. Vedci zistili, že ich hodnotové systémy sa zakladali na rovnosti, altruizme a zdieľaní a doslova znemožnili povýšenosť, dominantnosť, agresiu a egoizmus. Dnes to vieme z antropologických výskumov zostavajúcich spoločnosti lovcov –zberáčov po svete ako je Piraha z Brazílie

Neolitická revolúcia to všetko zmenila. Dala ľudom schopnosť kontrolovať svoje prostredie viac sústredene. Udržovanie života šlo teraz kultivovať v podstate ľubovoľne. Aj keď sa príchod poľnohospodárstva zdá nesmierným prínosom pre všetkých priniesol takisto otravné sociálne problémy, ktoré sú výsledkom navyklých vlastností, s ktorými bojujeme dodnes.

Slová antropológa a profesora neurológie na Stanfordskej univerzite sú nasledujúce: Lovci-zberáči sa živili z tisíckami divokých zdrojov potravy. Poľnohospodárstvo to všetko zmenilo a vytvorilo ohromnú odkázanosť na niekoľkom tucte zdrojov potravy.

Poľnohospodárstvo počítalo s hromadením prebytočných zdrojov a aj nevyhnutne s ich nerovnomerným hromadením. To umožnilo k vzniku chudoby.

Od tejto dramatickej zmeny v štruktúre ľudskej spoločnosti pokračovalo vytváranie nerovnováh. Sociálna stratifikácia a príjmová nerovnosť sú teraz základnými súčasťami moderného sveta, ako ho poznáme. Mnohí neznalí histórie človeka by pravdepodobne považovali tieto atribúty za súčasť prirodzeného ľudského poriadku.

Slová historika, filozofa Dávida Humea: Prvý človek, ktorý potom, čo si oplotil kúsok pôdy, si vzal do hlavy, že bude hovoriť, toto je moje a našiel ľudí dostatočne prostinských, aby mu to verili. Bol skutočným zakladateľom občianskej spoločnosti. Koľko zločinom, vojnám, vraždám nešťastiam a hororom by zabránil taký človek, ktorý by býval vyťahal kôly zo zeme alebo by zaplnil priekopy a zareval na ostatných, dajte si pozor, keď počúvate tohto hochštaplera. Sme stratení, zabudli sme, že plody Zeme patria nám všetkým a Zem samotná nepatrí nikomu.

V tomto systéme nie je bankrot nejakým nepravidelným vedľajším produktom do ktorého náhodou spadnú nedbalí ľudia. Je nevyhnutným zabudovaným atribútom.

Ekonóm Bernard Lietaera povedal nasledovne: Chamtivosť a súperivosť nie sú výsledkom nemennej povahy človeka. Chamtivosť a strach z nedostatku je v skutočnosti neustále vytváraný a umocňovaný ako priamy výsledok druhu peňazí, ktoré používame. Môžeme vyprodukovať viac než dostatok jedla k nakŕmeniu každého, ale zjavne tu nie je dostatok peňazí, aby sme to všetko zaplatili. Nedostatok je v našich menách. Úlohou centrálnych bánk je vytvárať a udržiavať tento nedostatok. Priamym dôsledkom je, že musíme bojovať so sebou navzájom, aby sme prežili.

Dôsledkom tohto mechanizmu je extrémna nerovnováha spoločnosti a takisto aj sociálna stratifikácia.

Priemerný spotrebiteľ je v podstate bezvýznamný pre akciové trhy. Superboháči medzi sebou obchodujú a podieľajú sa tak na celkovom stave ekonomiky. Ľudia si robia menšie starosti s dopadom vysokých cien ropy na celkovú spotrebu. Vysoké ceny ropy sú evidentne bremenom pre väčšinu časť našich komunít. Medzi bohatými tečie toľko peňazí, že spotrebné návyky verejnosti sú takmer nepodstatné. Všetci vieme, že finančný systém má najmocnejší vplyv na väčšinu vlád na svet a hlavne na americkú vládu. Jedinou starosťou vládnucej vlády vzhľadom k väčšine populácie je iba udržiavať nás dostatočne uspokojených, aby nedošlo k silnému odporu.

Podľa odhadov bohatí budú ešte bohatší. Súčasný ekonomický úpadok, v ktorom sa teraz nachádzame skutočne pre horných 20 % bohatých ľudí nič neznamená. Súčasný ekonomický úpadok sa týka dolných 80% ľudí, ktorí budú naďalej trpieť.

Slová bývalého sudcu Najvyššieho súdu USA sú nasledujúce: Môžeme mať v tejto krajine demokraciu a alebo môžeme mať veľké bohatstvo koncentrované v rukách hrstky, ale nemôžeme mať oboje súčasne.

Najlepšie platená práca na svete je v odbore obchodu a investícii. Sú to zamestnania, ktoré nemajú nejaký elementárny zmysel. Tieto zamestnania nič nevytvárajú. Tieto zamestnania sú bezvýznamné pre stav spoločnosti v prirodzenom svete. V roku 2005 bol priemerný ročný zárobok manažérov predných 26 hedgeových fondov známych ako hračské kasína 363 miliónov dolárov pre každého. Priemerný lekár za rok zarobí 150 000 dolárov. Vedci a výskumníci v biológii, ktorí vymyšľajú nové lieky a liečbu chorôb priemerne zarobia 68 000 dolárov za rok. Peter Joseph v tomto zrovnaní mieril na príjmovú nerovnosť. Príjmová nerovnosť rastie a zdá sa byť nezastaviteľná. Peter Joseph sa publika spýtal nasledujúcu otázku: Čo to znamená pre naše zdravie, pre našu duševnú pohodu? Bežný názor, že sociálne problémy sú spôsobené priamo jednotlivými materiálnymi podmienkami ako zlé bývanie, zlá strava alebo nedostatok príležitostí ku vzdelaniu je vyvrátený. Myšlienka, že bohatšie spoločnosti prospievajú lepšie než chudobné spoločnosti čo sa týka zdravia všeobecne, neplatí. Sociálne problémy hojne sa vyskytujúce v bohatých , vysoko stratifikovaných krajinách sú z veľkej miery spôsobené škálou materiálnych rozdielov medzi ľudmi v rámci danej spoločnosti. Problémom nie je absolútný príjem, ale skôr relatívny príjem. Peter Joseph porovnal ľudí s rovnakým príjmom v rôznych krajinách. Dospel k názoru, že v krajinách s vyššou nerovnosťou sa týmto ľudom darí omnoho horšie ako v krajinách s nižšou nerovnosťou. Zdá sa, že je to psycho-sociálny fenomén.

Podľa Petra Josepha súčasná štruktúra je opravdivo zlýhaním spoločnosti.

Peter Joseph v nasledujúcej časti prednášky zrovnával predpokladanú dĺžku dožitia pomocou grafu. Na ose Y tohto grafu je očákavaná dĺžka dožitia, na ose Y tohto grafu je príjmová nerovnosť idúca zľava doprava, od nízkej k vysokej. Peter Joseph poznamenal, že Japonsko má najnižšiu príjmovú nerovnosť s najvyššou očákavanou dĺžkou dožitia.

V roku 2002 sa robila štúdia s makakmi. Vedci pozorovali 20 opíc tohto druhu a stanovili v akej vrstve hierarchie sa dané makaky nachádzajú. Potom si vedci všímali ako sa správajú dominantné opice a ako sa správajú podriadené opice. Výsledkom štúdie bolo, že opice, ktoré sa stali dominantné mali v mozgu viac dopamínovej aktivity, než vykazovali predtým než sa stali dominantné. Podriadené opice mali len malé zmeny vo svojej mozgovej aktivite. Ďalšia štúdia bola o tom , že opice sa naučili ako vpraviť kokaín do tela. Výsledkom štúdie bolo, že podriadené opice brali ďaleko viac kokaínu ako nadriadené opice. Inými slovami je to istá forma sebaliečby.

Duševné choroby sú ďaleko bežnejšie v krajinách s väčšou príjmovou nerovnosťou. Znovu figurujú Spojené štáty americké na čele výskytu duševných chorôb. Naspodku rebríčka máme Japonsko. Ako vidíme z grafu duševná choroba a príjmová nerovnosť spolu úzko súvisia. Ďalší graf ukázal rastúcu závislosť na antidepresívach medzi ľuďmi v Spojených štátoch amerických v rozmedzí rokov 1995 až 2002. Najbežnejším typom porúch sú samozrejme úzkosti a depresie.

Psychológ Jean Twenge uskutočnil zaujímavú štúdiu, ktorá ukázala, že Američania sú viac naplnení obavami a úzkosťami, než tomu bolo predtým. Prieskumu sa zúčastnilo viac než 52 000 študentov z rokov 1952 až 1993. Tento psychológ zistil, že dnešní študenti sú viac naplnení obavami než 85 % populácie na začiatku štúdie v roku 1952. Koncom 80.rokov 20.storočia bolo priemerne americké dieťa viac úzkostlivé než detskí psychiatrickí pacienti v 50.rokoch 20.storočia. Štúdie ukazujú, že depresia sa vyskytuje u ľudí medzi 20 a 30 rokom dvakrát častejšie než to bolo v roku 1970. V roku 1970 sa depresia vyskytovala u ľudí medzi 20 a 30 rokom dvakrát častejšie než to bolo v roku 1958. Štúdie takisto skonštatovala, že celkový výskyt psycho-sociálnych porúch postihujúcich mladých ľudí významne vzrástla za posledných 50 rokov. V Nemecku, Taliansku, Japonsku, Španielsku 1 z 10 mladých ľudí sa považuje za duševne chorého. V Spojenom kráľovstve 1 z 5 mladých ľudí sa považuje za duševne chorého a v Spojených štátoch amerických 1 zo 4 mladých ľudí sa považuje za duševne chorého. Naprieč celou populáciou je miera duševných chorôb 5-krát väčšia v krajinách s vyššou príjmovou nerovnosťou ako krajinách s nižšou príjmovou nerovnosťou.

Teraz sa Peter Joseph pozrel na genetiku. Richard Wilkinson to zhrnul podľa názoru Petra Josepha veľmi dobre. Hoci duševná choroba sa dá ovplyvniť zmenami hladín určitých chemikálii v mozgu nikto nezistil, že tieto zmeny chemikálii v mozgu sú skutočnými príčinami depresie. Skôr sú to zmeny spôsobené depresiou. Určitá genetická náchylnosť môže hrať pri duševnej chorobe úlohu. Samo o sebe to nevysvetľuje obrovský nárast duševných chorôb za posledných 50 rokov. Naše gény sa tak rýchle nemenia.

Peter Joseph sa posunul k otázke dôvery, inak povedané sociálnemu kapitálu. Sociálny kapitál sa definuje ako postoj, duch či ochota ľudí zapojiť sa ako občania do kolektívnych akcii. V krajinách s väčšou príjmovou nerovnosťou sa ľudia o druhého menej starajú ako v krajinách s nižšou príjmovou nerovnosťou. Podľa Petra Josepha nedôvera a nerovnosť sa vzájomne posilňujú. Mentalita priateľstva je úplne protikladná k mentalite súperenia. Empatia, vzájomnosť a spolupráca sa rovná dobrému zdraviu zatiaľ čo podozrievanie, boj, konkurencia sa vždy rovnajú vyššej úrovne stresu a deštrukcii. Stres je jedným z najsmrteľnejších zabíjakov, akých poznám. Je to tajný zabiják. Faktom zostáva, že ako spoločnosť prosperujeme, keď si dôverujeme a kooperujeme. Sociálne štruktúry, ktoré si vzťahy zakladajú na nerovnosti, menejcennosti a sociálnom vylúčení sú zaťažené najväčšou mierou sklúčenosti a neuróz.

K vraždám prirodzene viacej dochádza v spoločnostiach s väčšou mierou nerovnosti. Samotné násilie je najvyrečnejším rysom spoločenskej nerovnosti. James Gillingan pracoval 25 rokov ako väzenský psychiater a teraz je riaditeľom Centra pre štúdium násilia na Harvarde. James Gillingan zo svojich skúsenosti s násilnými činmi povedal toto: Väzni, s ktorými som pracoval, mi opakovane hovorili, keď som sa ich spýtal, prečo niekoho napadli, že to bolo preto, že ma zneuctil. Slovo zneuctiť je kľučovým slovom v slovníku morálneho hodnotového systému a psycho-dynymiky týchto chronických násilnikov. Ešte som nevidel závažný násilný čin, ktorý by nebol vyprovokovaný skúsenosťou z pocitu zahanbenia, poníženia, zneuctenia a zosmiešnenia a nesymbolizoval pokus odčiniť alebo vyhnúť sa straty tváre nech trest bude akýkoľvek prísny. Zle týmto ľudom rozumieme na naše vlastné riziko, keď si neuvedomujeme, že to myslí doslova, keď hovoria, že by radšej druhého zabili alebo zmrzačili alebo boli zabití než žili bez hrdosti, dôstojnosti a sebaúcty. Doslova uprednostňujú smrť pred potupením. Skutočne ľahko vidieť ako sa triedne vzťahy a nerovnosť v príjmoch môžu preliať v pocitoch potupenia, straty kontroly, zneuctenia a zosmiešnenia. Keď niekto príde o prácu, je to často demoralizujúce. Povie sa, och môj manžel je nezamestnaný a to je demoralizujúce.

Nakoniec samotná podstata triedy je hierarchická. Inými slovami horná trieda pozerá dole na dolnú triedu historicky povedane. A keď sa na vás niekto takto díva zvrchu, v zásade je to ponižujúce. A preto by nikoho nemalo prekvapiť, že Spojené štáty americké majú najväčší počet vrážd na svete kvôli extrémnej nerovnosti v príjmoch. Ako z grafu vidíme počet väzňov je omnoho vyšší v krajinách s väčšou mierou nerovnosti. Čím má krajina vyššiu mieru nerovnosti, tým má viacej väzňov. Avšak čo je na tejto skutočnosti zaujímavé je, že sa nevzťahuje iba k miere zločinnosti, ktorá je samozrejme vyššia v krajinách s vyššou nerovnosťou, ale súvisí to s postojom trestať takzvané kriminálne prvky spoločnosti. Inými slovami, čím väčšia nerovnosť v spoločnosti tým tvrdšie tresty za spáchanie trestného činu. V týchto krajinách strkajú ľudí do väzenia na dlhšiu dobu než v krajinách s menšou mierou nerovnosti. Od roku 1984 postavila Kalifornia jednu novú školu a 20 nových väzníc.

Väzenský život nemusí zlepšiť človeka k lepšie. Dokazujú o tom slova väzenského psychiatra Jamesa Giliganova. Najefektívnejší spôsob ako z násilneho človeka urobiť násilníka je poslať ho do väzenia. Trestné právo a systémy trestov fungujú bez vedomia tej veľkej chyby. Je to vo vedomí, že trest odstraší alebo zabraní násiliu zatiaľ čo v skutočnosti je tým najmocnejším stimulantom násilia na ktorý sme doposiaľ došli

Peter Joseph plynule prechádza na sociálnu mobilitu. Sociálna mobilita súvisí so vzťahom k triede, do ktorej sme sa narodili a jednoduchosti sa z tejto triedy dostať smerom nahor alebo dole behom života. Inými slovami, keď sa narodíme ako chudobný, akú máme možnosť, že sa staneme bohatými? Je veľmi pravdepodobne, že keď sa chudobný narodíme, tak chudobný aj zostaneme a naopak, keď sa narodíme bohatý, tak je veľká pravdepodobnosť, že bohatým zostaneme po zvyšok života. Keď sa nad tým zamyslíme, je to skutočne forma triednej segregácie.

Novorodenecká úmrtnosť je prirodzene vyššia v krajinách s vyššou príjmovou nerovnosťou, takisto to platí pri obezite. Počty detí narodeným mladistvým dievkám sú vyššie v krajinách s väčšou mierou príjmovej nerovnosti.

Ľudia vo vyšších sociálnoekonomických pozíciách žijú dlhšie, tešia sa lepšiemu zdraviu a menej trpia nedostatkami zatiaľ čo ľudia s nižším sociálnoekonomickým statusom umierajú mladší a trpia pod väčším bremenom nedostatku a chorôb. Rovnosť prospieva každému inými slovami.

Peter Joseph položil pri prednáške nasledujúcu otázku, aká je skutočná psychosocialná príčina týchto záležitostí? Aké sú tie hlavne mechanizmy, ktoré kontinuálne podporujú rozdelenie do tried? Skutočne nemusíme chodiť ďaleko pre schodné možnosti. Odvetvie reklamy je krídlom tržného systému, ktoré sa zameriava na kultúrne programovanie, ktoré slúži k udržiavaniu spotrebných hodnôt, ktoré vidíme okolo nás. Reklama ide však do mnoho väčšej hĺbky. Ide mnoho hlboko, než len donutiť ľudí, aby si kúpili veci kvôli určitému zisku pre firmu. Faktom je, že hodnoty materializmu a spotreby sú kriticky dôležité pre chod svetovej ekonomiky. Bez týchto hodnôt by systém skomíral a Peter Joseph vysvetlil prečo. Základný princíp toho čomu hovoríme ekonomický rast, ktorý potom metamorfuje v pojmy ako hrubý domáci produkt, o ktorých sa domnievame, že sú meradlá spoločenského pokroku a podobné neznamená nič, len že ľudia stále a bez prestania kupujú a predávajú stále a stále dookola. Keď si ľudia veci nekúpia, firmy a obchody si nemôžu zaplatiť svojim zamestnancom. Keď zamestnanec nedostane zaplatené, je zároveň i spotrebiteľom nemôže ísť a utratiť peniaze, ktoré dostáva zo svojho zamestnania. Keby ľudia stále dookola neutrácali svoje peniaze, celá ekonomická štruktúra vrátane celého systému práce by sa úplne zrútila. Za tejto reality je najvyššou prioritou ktorejkoľvek kooperácie alebo vlastne ktorejkoľvek vlády, ktorej ide o ekonomiku zaistiť, aby verejnosť mala bezodkladný záujem neustále spotrebovať. Je zaujímavé zdôrazniť, že Amerika bola pôvodne založená na istej miere protestantskej etiky práce, protestantskému svetonázoru , v ňom vtedy boli šetrnosť a sporenie dominantnými hodnotami. Reklamné agentúry od tých dôb museli vymeniť argumenty z orientácie na úžitok, k tým, ktorí apelujú na emočnú strunu a posilňujú vnímanie statusu. Spotreba Američanov sa od konca druhej svetovej vojny až doteraz už zdvojnásobila. Ako historickú poznámku zmienim prednú osobnosť v tomto únose amerických hodnôt a týmto pánom je Edward Bernays. Bernaysa najviac preslávila kniha s názvom Propaganda, ktorej uverilo mnoho ľudí vrátane Josepha Goebelse. Pred mnohými desaťročiami ho najali všetky predné kooperácie, aby im pomohol zmanipulovať verejnosť k tomu, aby si proste kupovali veci, ktoré nepotrebujú. V tejto dobe sa rozpútal nový svet neurotických asociácii ako materializmus a demonštratívná spotreba slovami Thorsteina Veblena, ktorý rástol a dramaticky premeňoval. Ľudské potreby sa dnes stali naprosto zvrátenými pod túžbou vnútených, vsugerovaných potrieb vytváraných mechanizmom marketingu a reklamy, ktorý neustále k spotrebe povzbudzuje. Čím je viac populácia nespokojná a nešťastná tým je to lepšie pre reklamné agentúry a kooperácie. Konzumerizmus ťaží z podriadenosti a nesmelosti, ktorý premeňuje veľmi doslovne v identitu a sociálny status. Na prekvapenie indoktrinácia je tak možná, že väčšina populácie považuje konzumerizmus za odraz akýchsi základných záujmov človeka akoby konzumerizmus zrkadlil ľudskú prirodzenosť. Je to samozrejme neopodstatnené. Naša neurotická potreba nakupovať a konzumovať je v skutočnosti odrazom toho ako hlboko sociálne bytosti sme a ako nás ovplyvnilo spoločenské naprogramovanie a orientácia na status vlastníctva a vzhľadu a všetko ostatné, čo nám kto vtlačil do hlavy.

Peter Joseph prešiel v prednáške o sociálnej patológii k ďalšej kapitola a tá kapitola má názov prognóza.

Na chvíľu odložme prosperitu ľudstva stranou a zamerajme sa na mechanizmus samotného sociálneho systému a problémy väčšieho radu, ktoré vytvára. Pochopiť jednu z najpodstatnejších skutočností, ktorá bez najmenších pochybnosti dokazuje neudržateľnú povahu nášho súčasného spoločenského systému vyhrocujúci konflikt s prírodou. Kvôli tomu ako peniaze a tržný systém funguje. Sme uzavrený v nezlučiteľnom modeli dvoch vzájomne sa vylučujúcich princípov fungovania- na jednej strane potreby neustálej spotreby alebo nekonečného rastu, to naráža na obmedzenú planétu a taktiež na fyzikálne zákony prírody. Jednoducho nemôžeme mať nekonečný rast obchodu a takisto spotreby v uzavrenom systéme akým je planéta Zem. Zem je v podstate uzatvorený systém, pokiaľ ide o jej zdroje. Všetky nerasti a ložiská energie, ktoré v súčasnosti využívame majú dobu obnoviteľnosti, ktoré výrazne prekračuje dĺžku ľudského života. Napríklad ropa a fosilné palivá všeobecne sa tvorili 100 miliónov rokov. To samé platí pre nerastné zdroje. 4400 nerastných druhov, ktoré dnes poznáme sa tvorili po nesmierne dlhé obdobie. Diamanty, ktoré dnes dobývame sa tvorili cez 3 miliardy rokov. V našom súčasnom systéme zachytávame čo možno najviac zdrojov, narobíme z nich čokoľvek o čom si myslíme, že niekto kúpi a snažíme sa jeden druhého zmanipulovať tak, aby si tieto veci od nás kvôli zisku kupil. Celý základ ideológie voľného trhu spočíva v použití a zmene čo možno najviac zdrojov čo možno najrýchlejšie za účelom vytvorenia čo možno najviac peňazí, ktoré sa následne použijú k vyťaženiu ešte viac zdrojov a stále dookola. Vytvorili sme globálne peniaze a štruktúru poháňanú ziskom, ktorá sa skladá z protokolu cyklickej zmeny, kde musia tiecť peniaze od spotrebiteľa ku zamestnávateľovi od neho zamestnancovi, ktorý je opäť spotrebiteľom a jediný spôsob, ako túto schému zachovať je udržať ľudí zamestnaných, udržať ľudí pri stravovaní, udržať rastúci hrubý domáci produkt, udržať rast akciového trhu. Je skôr príkaz, aby tovar a služby obsahujúce naše obmedzené zdroje a energie stále a bez prestania spotrebovali a predávali donekonečna bez ohľadu na zmysel, úžitok alebo úctu k tomu, čo vlastne máme. Už si snaď nedokážem predstaviť deštruktívnejší spôsob, ktorým organizovať spoločnosť. Smutné je, že ľudia ani trochu to nevidia. Ľudia boli naočkovaní ideológiami ako kapitalizmus, komunizmus a socializmus. Akákoľvek spoločenská ideológia hlavne ekonomická, ktorá sa vo svojich doktrinách vyslovene netýka zdrojov našej planéty, to znamená vlastnosti našeho prostredia, ktorá vlastne udržuje náš život je nepoužiteľnou a neopodstatnenou spoločenskou ideológiou.

Peter Joseph použil v prednáške konkrétny príklad, keď spomenul ropu a fosilné palivá. Žijeme v uhlíkovej ekonomike. Celá naša ekonomická štruktúra, to znamená výroba, distribúcia, pestovanie potravy, doprava je úplne založená na energii z fosílnych palív. V každej jednej kalórii potravín je 10 kalórii uhlíkovodíkovej energie, ktorou v dnešnej dobe spotrebúva priemyslový svet.

Peter Joseph predstavil v prednáške M. Kinga Hubberta, ktorý je geológ a na prekvapenie technokrat. Na konci 40.rokov 20.storočia predpovedal, že Spojené štáty americké dosiahnu vrchol výroby ropy v roku 1970. Samozrejme ho vedecký tím zosmiešňoval, vysmieval sa mu a zatracoval ho. Bohužiaľ tento pán mal pravdu. Spojené štáty americké dosiahli vrchol výroby v 70.rokoch 20.storočia. Niektoré štúdie teraz ukazujú, že globálne objavy ropy dosiahli pravdepodobne vrcholu v rovnakom období. Presný dátum je predmetom diskusie, ale to nič nemení. Peter Joseph skonštatoval , že niektorí ľudia si myslia, že ako vieme, že tieto štatistiky sú presné? Ako vieme, že výskumné inštitúcie nevedia o existujúcich zásobách ropy, ktoré tak zostávajú byť neobjavené? A ako vieme, čí ropné spoločnosti samy, ktoré majú datá neklamú, aby jednoducho zvýšili svoje zisky? To sú dobré otázky, ale nie je sporu o poklese v Spojených štátoch amerických.

Peter Joseph predložil slová M. Kinga Hubberta: Sme v kríze evolúcie spoločnosti. Je jedinečnou ako z histórie človeka tak geologicky. Nikdy predtým k nej nedošlo a asi už nikdy k nej nedôjde. Môžeme použiť ropu len jeden raz. Za krátky čas všetku ropu spálime a všetky kovy vyťažíme a roztrusíme. Je to zjavne scénar katastrofy máme ale technológie. Jedine, čo musíme urobiť je naprosto premeniť našu kultúru a nájsť alternatívu k peniazom. Nezačíname od nuly. Máme obrovské možnosti stavajúcich technických zručností. Je len otázkou ich dať všetky dohromady. Nekatastrofické riešenie je nemožné, keď nestabilizujeme spoločnosť, to znamená opustiť 2 axiómy našej kultúry a to súčasnú etiku práce a myšlienku, že rast je normálnym stavom života.

Ďalej M. King Hubbert píše v roku 1981 v práci nazvanej Dva intelektuálne systémy: Hmota- energia a peňažná kultúra. Hubbert píše nasledovne: Súčasná svetová priemyslová civilizácia je hendikepovaná koexistenciou dvoch univerzálne sa prekryvajúcich a nekompatibilných systémov a to nazhromaždené vedenie posledných štyroch storočí o vlastnostiach a vzájomných vzťahoch hmoty a energie a pridružnou peňažnou kultúrou, ktorá sa vyvinula z tradičných zvykov prehistorického pôvodu.

Nemôžeme skrátka mať fungujúcu spoločnosť založenú na nezbytnosti, neustáleho rastu, ktorý udržuje ironicky stabilitu. Máme k dispozícii obrovské množstvo alternatívnych energií a možnosti infraštruktúry a sofitistikovaných spôsobov realizácie, ktoré by mohli dramaticky znižiť závislosť na fosilných palivách a vydlaždiť cestu svetu, ktorý by mal vôbec nulovú závislosť na uhlovodíkových energiách. Bohužiaľ toho nebudeme len tak svedkami, pretože ekonomický model , v ktorom žijeme predstavuje ďalší vážny problém, ktorým je potrebné sa zaoberať a Peter Joseph ho jednoducho nazýva paralýza establišmentu.

 Vzhľadom k našej obrovskej závislosti na uhlovodíkovej energii v tejto fáze evolúcie človeka ľudia, keď počujú o zjavnom vyčerpaní zdrojov naivne to prejdú a domnievajú sa, že establišment sa vlastne pripravuje na prechod z našej závislosti na uhlovodíku. Alebo ešte lepšie, že establišment si vlastne môže dovoliť vytvoriť prechod. Je tu veľmi malá pravdepodobnosť prejsť na nový systém.

Faktom je, že premrštené čiastky peňazí sa zarabajú na nedostatku energie a vlastne na samotnom kolapse spoločnosti.

Peter Joseph sa pozrel do histórie a upozornil, že o obavách spojených s vyčerpaním fosilných palív sa už rozpráva dlho. Mnohí vedci v 60. a 70. rokoch mali pocit, že okolo roku 2000 budeme mať celkom odlišnú energetickú infraštruktúru.

Zmena, hojnosť, udržateľnosť a efektivita sú nepriatelia štruktúry zisku. Progresívne pokroky vo vede a technológii, ktoré môžu vyriešiť problémy neefektivity a nedostatku raz a navždy robí fakticky predošlú inštitúciu zaisťujúcu servis týchto problémov zastaraným. Preto v peňažnom systéme kooperácie nesúperia len so sebou navzájom, ale súperia vlastne s pokrokom samotným. A preto je tak ťažké dosiahnuť akejkoľvek formy zmeny v peňažnom systéme. Nemôžeme skrátka mať spoločenské pravidlo, pri ktorom sa peniaze zarábajú na neefektivite, nedostatku a utrpení a očakávať rýchle začlenenie nových objavov, ktoré by nás týchto problémov zbavili.

Jedna štúdia predného švedského experta predpovedá, že okolo roku 2030 bude svet používať 10 barelov ropy na každý barel objavený alebo vyťažený.

V roku 2008 prehlásil výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry, že by obnášalo investície 22 biliónov dolárov zmodernizovať globálnu infraštruktúru dodávok energie do roku 2030. Peter Joseph sa pýta rečnickú otázku, že odkiaľ sa vezmú tieto peniaze? Peter Joseph hovorí, že si máme zapamätať, že všetky peniaze vznikajú skrze pôžičky.

V správe od AFP nájdeme rastúci počet dôkazov, že súčasné tempo vyčerpavania zdrojov má svoj časový rámec. V správe sa píše: Za súčasného stavu ľudstvo každý rok spotrebúvava zdroje ekvilalentné takmer 1,5 násobku Zeme, aby uspokojilo svoje potreby.

Global Footprint Network, medzinárodná expertná skupina tvrdí nasledujúce: Požadujeme služby prírody, spotrebúvame zdroje a vytvárame emisie oxidu uhličitého tempom, ktoré je o 44 % rýchlejšie než akým príroda môže regenerovať a spätne je vstrebávať.

To znamená, že planéte Zem zaberie takmer 18 mesiacov, aby vyprodukovala ekologické služby, ktoré ľudstvo potrebuje za 12 mesiacov. Keď bude ľudstvo spotrebúvavať prírodné zdroje a produkovať odpad súčasným tempom, tak budeme potrebovať zdroje dvoch planét, aby sme pokryli naše potreby už v roku 2030. Nenasýtna úroveň drancovania prírody môže spôsobiť významný kolaps ekosystému.

Peter Joseph chcel zdôrazniť, že to ľudia počujú a majú Maltuziánsku predstavu. Myslia si, že naše spotrebné zvyky sú nám nejako vrodené a že tieto spotrebne zvyky sa nejako nezmenia.

Peter Joseph zistil, že z celého objemu výroby, ktorý sa vyprodukuje je v priemere 75 % odpad. Zo všetkých vytvorených materiálov, ktoré vstupujú a vystupujú z obehu končí 90 % na skládkach v priebehu 6 mesiacov.

Toto všetko spočíva v posedlosti spoločenského systému neustálym spotrebovaním kvôli ekonomickému rastu.

Medzinárodný kongres pre recykláciu a obnovu odhaduje, že do roku 2025 sa 2/3 sveta budú potýkať s nedostatkom vody. Mnoho zdanlivo bohatých krajín sa už priklaňá k procesom odsoľovania. Viac než miliarda ľudí ďalej na tejto planéte hladuje. Peter Joseph sa spýtal, že čí si publikum myslí, že vo svetle všetkého čo im ukázal, čí sa niečo zlepší vzhľadom k našej súčasnej finančnej kríze. Pre prípad, že nám to nie jasné, problémy nedostatku vody a nedostatku potravín sú skutočne na 100 % ekonomické. Existuje mnoho druhov desalinizačných procesov, ktoré by mohli vodu zbaviť soli a premeniť ju v čistú vodu vo všetkých týchto chudobných krajinách. Nikto nemá peniaze k realizácii týchto druhov riešenia v chudobných krajinách, to rovnaké platí aj o potravinách. Dostali sme sa s vedeckou vynaliezavosťou do situácie, že už ani nepotrebujeme ornú pôdu, ktorá mimochodom eruduje tempom 2,5 centimetra za rok.

Hydropónia a aeropónia samotné, keby sme ich správne použili, by mohli zabezpečiť všetkým ľudom na svete neplytvanie zdrojmi vody a nadmernej potreby dusikatých hnojív. Mohli by sme toto zariadenie stavať na vyčerpanej pôde na poschodiach. Mohli by sme mať mrakodrapy organickej výroby potravín na priemyselnej úrovni. Je to extrémne smutné a poburujúce, ale čím viac sme svedkami kolapsu spoločnosti tým viac dochádza k zločinom, vykorisťovaniu a zneužívaniu ľudí. Napriek tomu, že si myslíme, že otroctvo v Amerike bolo zrušené pred mnoho desaťročiami faktom je, že dnes je na svete viacej otrokov než kedykoľvek predtým v dejinách človeka. Tentokrát to však nie je vlastnenie ľudí, je to skrátka globalizačný atribút vykorisťovania lacnej pracovnej sily

Osobné a súkromne dlhy napríklad sú teraz tak vysoké, že si vyžadujú niekoľko ďalších splasknutých bublín než sa objaví nejaký typ takzvanej stability.

Peňažný model ekonomickej štruktúry je základným systémovým zdrojom väčšiny svetových problémov, ktoré nás obklopujú. Smerujeme k niečomu, čo nikto za kolaps ani nepovažuje. Peter Joseph nehovorí o tom, že jedného dňa sa prebudíme a nikde nič nebude. Takto nie je. Bude to pomalý proces erózie až do bodu v ktorom hodnoty, kultúra a vedomie sa stanú tak plným úzkosti a tak zmäteným, že úroveň kvality života sa stanú odôvodnenými, až začnete akceptovať menej a menej. Všetko sa spomalí a bude sa to vliecť. Neustále budú dramaticky naliehať niektoré vážne problémy hlavne keď ide o energetickú krízu, ktorá sa rysuje. Je potrebné urobiť niečo radikálne, lebo blížime sa k smrteľnej fáze.

Peter Joseph plynuje prešiel v tretej fáze prednášky s názvom liečba. Podľa Petra Josepha sú k zváženiu dva uhly pohľadu, keď sa pokúšame vyriešiť tieto problémy. Prvým uhlom pohľadu je mentalita kultúry ako sme o nej hovorili. Presnejšie sú to kultúrne programy. Druhým uhlom pohľadu je skutočná štruktúra fungovania spoločnosti. Ako zmienil Peter Joseph sú to dva atribúty, ktoré sú hlboko previazané. Čo sa týka však prvej záležitosti kultúrnej indoktrinácie potrebujeme ako hnutie využiť to, čomu hovorím spoločenská terapia. Spoločenská terapia sa týka prispôsobovania sa hodnôt spoločnosti menený hodnotovým programom. Musíme mať udržateľné hodnoty, aby sme mali udržateľné metódy. Peter Joseph by navrhoval ako prvý program z nášho duševného hardvéru odinštalovať spoločenskú deformáciu, ktorá generuje demonštratívnú spotrebu, ktorá presadzuje reklamné agentúry v službách kooperácie. Hodnotová orientácia mať viac a viac vecí bez ohľadu na ich úžitok či funkciu, je neudržateľnou ideológiou samotnou na konečnej planéte. Konzumerizmus a materializmus sú chorobou vytvorenou kultúrou a udržiavanou cyklickou spotrebou potrebnú k poháňaniu tržného a pracovného systému. To je presne to, čo sa snaží hnutie Zeitgest robiť. Nemôžeme robiť nič, pokým ľudia neporozumejú potrebe vydať sa týmto smerom čo je to, prečo sme teraz a tu.

Keď ide o skutočnú štruktúru spoločnosti Peter Joseph sa obáva, že nepotrebujeme nič menšieho než skutočnú a totálnu revíziu. A tu Peter Joseph predstavuje Projekt Venus. Peter Joseph prešiel piatimi bodmi, ktoré považoval za klúčové atribúty potrebné pre pohyb smerom k zdrojovej ekonomike.

Prvým bodom je prejsť od ekonomiky rastu ku ekonomike zotrvalého stavu. Rakovinové následky trvalého ekonomického rastu sa musia zastaviť až nebude neskoro.

Druhým bodom je, že sa musíme pohnuť od primitívneho superivého na vynálezy orientovaného systému k systému kolaboratívnemu. Konkurenčný systém takisto generuje ohromné množstvo korupcie

Tretím bodom je, že sa musíme pohnúť od nesystematických, rozptylených priemyselných metód k centrálnemu, plánovanému systému zefektívnej funkcionality. Podľa Petra Josepha je úplná šialenosť dovážať jahody z Brazílie, banány z Ekvádoru a vodu z Fidži, keď všetky tieto veci by sme mohli produkovať lokálne.

Chceme eliminovať subjektivitu, ktorá v súčasnej dobe dominuje našou spoločnosťou. Je to ako nervový systém. Nie je žiadny dôvod o niečom hlasovať. Nie je žiadny dôvod o niečom debatovať v Kongrese.

Štvrtým bodom je, že kvôli ľudskosti a efektivite potrebujeme prestať mrhať časom v pracovných procesoch, ktoré vytvárajú. Potrebujeme sa presunuť k zámernej automatizácii všetkého, čo automatizovať vieme. Zo súčasného stavu technológie nie je žiadny dôvod, aby existoval čašník v akejkoľvek reštaurácii. Nie je naprosto žiadny dôvod, aby niekto pracoval na pošte. Nie je žiadny dôvod, aby niekto bol v nejakej továrni. Peter Joseph pracuje na súbore štatistických dát pre projekt, ktorý robí, čo sa týka zamestnanosti v Amerike, v ktorom berie do úvahy aké percento súčasnej pracovnej sily by sa dalo automatizovať v tejto fáze technologického know-how. Spolu s odstranením zamestnaných, ktorí nemajú žiadny prínos pre spoločnosť ako je Wall Street, vrátane všetkých zamestnaní súvisiacich s peniazmi. Čím sme v histórii viacej mechanizovali, tým sme mali väčšiu produktivitu práce. Produktivita práce je teraz inverzná k zamestnanosti v mnohých študovaných sektoroch, čo znamená, že je nezodpovedná voči spoločnosti neautomatizovať čo možno najviac, lebo to umožňuje väčšiu hojnosť a efektivitu. Peter Joseph v prezentácii predstavil graf G7 vyspelých industralizovaných krajín, ktorý ukazuje ako zamestnanosť vo výrobe sa prepadá zatiaľ čo vyprodukovaný výstup podstatne vzrástol.