Oslovovanie

Oslovovanie

Úvod

Vedieť sa orientovať v spoločenských vedách, v ekonómii, obchode, financiách, práve, filozofii, kultúre, umení, atď., sa dnes vyžaduje nielen v diplomacii, ale je súčasťou každodenného života každého kultúrneho jedinca.

Nadväzovať a kultivovať potrebné spoločenské kontakty začíname samotným oslovovaním, ktoré je začiatkom každého rozhovoru.

1. Oslovovanie medzi deťmi

Medzi deťmi oslovenie obyčajne nepredstavuje žiaden problém. Deti si navzájom tykajú a oslovujú sa menom, jeho zdrobneninou, alebo prezývkou, ktorá vyjadruje určitý špecifický znak medzi oslovujúcim a osloveným.

2. Oslovovanie medzi dospelými – základné pravidlá:

– Oslovovanie menom sa zvyčajne spája s tykaním.

– Spájať vykanie a oslovovanie menom nie je správne.

– Oslovenie priezviskom musí byť spojené s titulovaním pani alebo slečna.

– Osloveniami pán, pani, slečna oslovujeme iba osoby neznáme, teda tie, ktorým sme neboli predstavení, nepoznáme ich.

– V niektorých prípadoch je obvyklé oslovenie pani, slečna plus krstné meno (napr. v kaderníctve, krajčírstve), tento spôsob je vžitý aj v určitých profesionálnych skupinách napr. v divadlách – je však dovolený iba tým, ktorí sú súčasťou týchto skupín, má totiž v sebe istú mieru familiárnosti

– Slovom pán, pani, slečna bez priezviska oslovíme len osobu, ktorú nepoznáme a musíme s ňou niečo vybaviť. Čiže v obchode predavačku, náhodných chodcov...

– . Ženu po istom veku, či vydatú, alebo slobodnú, oslovujeme pani.

– Zdvorilosť nám káže venovať pozornosť menu osloveného, aby sme ho neskomolili, alebo si ho nesplietli s iným menom.

Nezdvorilé oslovenia:

– Haluška, poďte sem!

– Rovnako nezdvorilé je aj oslovovanie len titulom, pán, pani, slečna, lebo týmto naznačujeme, že tento človek nestojí za to, aby sme si zapamätali jeho meno.
-Hovoriť komukoľvek iba priezviskom je úplne chybné, nezdvorilé a svedčí o nedostatku spoločenského taktu.
-Oslovenie slečinka, panička, chlapče nepoužívame, iba ak na trhovisku alebo v prostredí, kde

to zapadá.

– Nemôžeme napríklad kaderníčke hovoriť pani Helena, keď ona nás oslovuje pani Kováčová.

Je to istá degradácia jej osobnosti.