OSN (Organizácia Spojených národov)

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: 25258
Typ práce: Referát
Dátum: 03.05.2024
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 825 slov
Počet zobrazení: 317
Tlačení: 26
Uložení: 29

OSN (Organizácia Spojených národov)

  1. Čo znamená slovenská skrátka OSN?

Slovenská skrátka OSN znamená Organizácia spojených národov.

  1. Aký je anglický názov organizácie?

Anglický názov Organizácie Spojených národov je United Nation Organisation.

  1. Kedy vznikla OSN?

OSN vznikla 24.októbra 1945.

  1. Aké bolo pôvodné sídlo OSN?

Pôvodné sídlo OSN bolo v San Franciscu, Spojených štátoch amerických.

  1. Kto bol prvý tajomník OSN?

Prvý generálny tajomník OSN bol nórsky politik Trygve Lie.

  1. Čo povedal druhý generálny tajomník OSN Dag Hammarskjold?

Druhý generálne tajomník OSN Dag Hammarskjold povedal nasledovne:

OSN nebola založená preto, aby doviedla ľudstvo do neba, ale aby ho zachránila pred peklom.

  1. Kde sídli súčasne OSN?

OSN sídli v New Yorku, Spojených štátoch amerických.

  1. Aký je aktuálny generálny tajomník OSN?

Aktuálny generálny tajomník OSN je Antonio Guterres.

  1. Aké sú zakladajúce štáty OSN?

Zakladajúce štáty OSN sú Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, India, Francúzsko, Brazília, Irán, Sovietsky zväz, Mexiko, Kanada, Turecko, Austrália, Irak, Egypt, Holandsko, Sýria, Saudská Arábia, Poľsko, Kolumbia, Libanon, Kuba, Haiti, Etiópia, Nový Zéland, Nórsko, Argentína, Peru, Belgicko, Dánsko, Grécko, Venezuela, Ekvádor, Dominikánska republika, Čile, Salvádor, Guatemala, Panama, Libéria, Nikaragua, Kostarika, Bolívia, Honduras, Luxembursko, Uruguaj, Paraguaj, Juhoslávia, Česko-slovensko a Čínska republika.

  1. Aký je aktuálny počet štátov OSN?

Aktuálny počet štátov OSN je 193.

  1. Aké sú dcérske spoločnosti OSN?

Dcérske spoločnosti OSN sú Bezpečnostná rada OSN, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, Svetová zdravotnícka organizácia, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodná organizácia práce, Program Spojených národov pre životné prostredie, Univerzita OSN, Svetový potravinový program, Svetová organizácia cestovného ruchu, Svetová poštová únia, Medzinárodná telekomunikačná únia, Medzinárodná námorná organizácia, Svetová meteorologická organizácia a Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva, Detský fond OSN ( UNICEF) a Dobrovoľníci OSN.

  1. Aké sú ocenenia OSN?

Ocenenia OSN sú Nobelova Cena za mier a Cena akadémie za najlepší krátky dokumentárny film.

  1. Aká je nominácia OSN?

Nominácia OSN je Cena akadémie za najlepší krátky dokumentárny film.

  1. Aké sú oficiálne jazyky OSN?

Oficiálne jazyky OSN sú angličtina, francúzština, španielčina, ruština činština a arabčina.

  1. Aká je charakteristika OSN?

Organizácia spojených národov je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Organizácia Spojených národov je medzinárodnou organizáciou, ktorú po druhej svetovej vojne v roku 1945 založilo 51 krajín, ktoré sa zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy a podporovať sociálny pokrok, lepšiu životnú úroveň a ľudské práva.

  1. Aké sú hlavné orgány OSN?

Hlavné orgány OSN sú Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna únia, Poručenecká únia, Medzinárodný súdny dvor a sekretariát.

  1. Aké je vysvetlenie týchto hlavných orgánov OSN?
  2. Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nadpolovičnou väčšinou.

  1. Bezpečnostná rada

Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

  1. Hospodárska a sociálna únia

Hospodárska a sociálna rada je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácii a inštitúcii.

  1. Poručenecká únia

Poručenecká rada je orgán OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN.

  1. Medzinárodný súdny dvor

Do právomoci Medzinárodného súdneho dvora patrí rozhodovať spory medzi štátmi a vydávať poradné právne posudky na žiadosť Bezpečnostnej rady alebo Valného zhromaždenia. Stranami v sporoch podávaných na súd môžu byť iba štáty.

  1. Sekretariát

Sekretariát plní správne funkcie.

  1. Aké sú funkčné komisie OSN?

Funkčné komisie OSN sú štatistická komisia, populačná komisia, Komisia pre sociálny rozvoj, Komisia pre ľudské práva, Komisia pre postavenie žien, Komisia pre narkotiká a Komisia pre medzinárodný obchod so surovinami  

  1. Aké sú hlavné ciele OSN?

Hlavné ciele OSN sú zachovávať mier po celom svete, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, pomáhať národom pracovať spolu na zlepšovaní životov chudobných, bojovať proti hladu a byť strediskom zosúľadovania konania národov pri dosahovaní týchto cieľov.

  1. Aké boli ciele OSN do roku 2015?

Ciele OSN do roku 2015 boli zníženie počtu chudobných a hladujúcich na polovicu, odstránenie negramotnosti, odstránenie nerovnosti žien a mužov vo všetkých úrovniach vzdelania, zníženie úmrtnosti detí o 2/3 do veku 5 rokov, zníženie úmrtnosti rodičiek o 3/4, zabránenie úbytku prírodných zdrojov, zlepšenie životných podmienok aspoň pre 100 miliónov ľudí žijúcich na chudobných predmestiach ( slumoch) svetových veľkomiest a rozvinutie svetového nediskriminačného obchodného systému.

  1. Aké sú základné zásady OSN?

Základné zásady OSN sú organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov a všetci členovia OSN svedomito plnia záväzky, ktoré prevzali podľa Charty.

  1. Na akých zásadných otázkach pracuje Organizácia Spojených národov?

Organizácia pracuje na širokej škále zásadných otázok akými sú trvalo udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia a utečencov, pomoc pri katastrofách, boj proti terorizmu, odzbrojovanie a nešírenie jadrových zbraní, podpora demokracie, ľudských práv rodovej rovnosti, posilňovanie postavenia žien, hospodársky a sociálny rozvoj, zdravie na medzinárodnej úrovni, odstraňovanie našľapných mín, zvyšovanie produkcie potravín.

  1. Aké sú hlavné kritiky OSN?

Hlavné kritiky OSN sú, že OSN sa snaží uzurpovať moc štátov, OSN nie je spojením národov, ale spojením režimov, v OSN je široko rozšírená korupcia a v OSN majú veľkú moc nezodpovedné krajiny porušujúce ľudské práva, napríklad Líbya bola zvolená 20.januára 2003 za predsedajúcu krajinu Komisie pre ľudské práva.

  1. Aká je kritika upozorňujúca na konkrétne zlyhania?

Kritika upozorňujúca na konkrétne zlyhania sa týka programu ropy za potraviny, prehliadania genocídy v Rwande, nezasiahnutia počas masakru v Srebrenici, zlyhania pri doručení humanitárnej pomoci pre obyvateľov Somálska a sexuálneho zneužívania dievčat v Kongu pracovníkmi OSN.

  1. V akom období vznikla myšlienka založiť organizáciu, ktorá by sa snažila o mier?

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny.

  1. Akú organizáciu založili lídri víťazných mocností po prvej svetovej vojne?

Lídri víťazných mocností založili vo Versailes Spoločnosť národov.

  1. Čo sa odohralo v roku 1944 v súvislosti s OSN?

V roku 1944 sa ich zastúpcovia stretli v Dombarton Oaks v meste Washington a pripravili projekt medzinárodnej organizácie.

  1. Aké sú kroky pri podávaní žiadosti do OSN?

Kroky pri podávaní žiadosti do OSN sú štát podá žiadosť generálnemu tajomníkovi, bezpečnostná rada žiadosť zváži, ak Rada odporúči príjatie, toto odporúčanie sa predstaví Valnému zhromaždeniu na zváženie a členstvo je platné dňom kedy bola prijatá rezolúcia o príjatí za člena.

  1. Aký je dátum vstupu Slovenska do OSN?

Dátum nástupu Slovenska do OSN je 19.januára 1993.

  1. Aký je obsah videa od Miroslavy Vozáryovej s názvom Prečo sú multilateralizmus a Organizácia Spojených národov dôležité?

Miroslava Vozáryová na začiatku videa poďakovala, že mohla prijať pozvanie na seminár na tému migrácie. Takisto pri tomto videu budú preberané otázky, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv a slobôd jednotlivcov v práve kontexte migrácie. Miroslava Vozáryová svoje video nastavila na tému OSN a multilateralizmus. Je na mieste si položiť otázky prečo by nás mala OSN zaujímať aj v kontexte migrácie a prečo je v tejto oblasti dôležitý multilateralizmus. Miroslava Vozáryová sa to pokúsila priblížiť nielen na historických faktoch.

Čo sa týka historickej súvislosti o OSN, tak je nielen rozprávať o aktuálnej platforme OSN a diskusie, ktorá tam prebieha, ale je dôležité sa pozrieť na univerzálnu ochranu ľudských práv už z Ligy národov.

V roku 1917 prišla do Ruska Veľká socialistická revolúcia, ktorá ako prvá spôsobila veľkú migračnú a utečeneckú vlnu. Z tejto krajiny 1,5 milióna obyvateľov muselo opustiť svoju krajinu a v dôsledku novej legislatívy sa stali osobami, ktoré stratili svoju doterajšiu štátnu príslušnosť. V tomto období sa datuje činnosť veľmi významnej osobnosti, nórskeho prieskumníka a diplomata Fridricha Hansena, ktorý ako prvý zdôraznil a tlačil medzinárodnú komunitu k tomu, aby sa zomkla a aby vytvorila platformu pre spoluprácu na ochranu všetkých týchto osôb a na určité právne riešenia, ktoré sa týkajú legalizácie ich právneho statusu v iných krajinách, do ktorých sa museli vysťahovať ako dôsledok revolúcie, ktoré tam vznikla. Fridrich Hansen samozrejme sa snažil vytvoriť tento právny rámec za spolupráce a to znamená v duchu multilateralizmu.

V roku 1922 si Fridrich Hansen vyslúžil Cenu za mier, týmto pádom sa stal veľmi významnou osobnosťou, od ktorej datujeme všetky ďalšie platformy a vývoj medzinárodnej legislatívy v tejto oblasti.

Ďalšou migračnou vlnou boli Arméni, ktorí museli odísť z Turecka. V dôsledku svetových pomerov medzi 2 vojnami vyvolali túto diskusiu, potrebu prijímania právneho rámca pre tieto osoby. Na tento účel sa vytvorilo viacero medzinárodných zmlúv, ktoré riešili právne postavenie migrantov.

Situácia, ktorá nastala po druhej svetovej vojne nebola menej priaznivá ako po prvej svetovej vojne. Vieme, že stovky tisíc ľudí zostalo po druhej svetovej vojne mimo svojho domova. Nechceli sa vrátiť do krajiny svojho pôvodu z rôznych dôvodov.

V roku 1946 vznikla Medzinárodná organizácia pre utečencov. Bol to určitý prechodný inštitucionálny rámec, subjekt, ktorý mal zabezpečiť ochranu osôb, ale medzinárodne spoločenstvo začalo pracovať na vytvárajúcej sa platforme Organizácie Spojených národov. Začalo sa pracovať na univerzálnom dokumente, ktorý by zakotvil status a právne postavenie osôb, ktoré boli prenasledované vo svojej krajine pôvodu a boli v situácii kedy museli dostať medzinárodnú ochranu od iných štátov.

Takým dokumentom bol Dohovor o právnom postavení utečencov, ktorý bol prijatý 28.júla 1951. V roku 2021 sme pripomínali 70.výročie prijatia tohto dokumentu. V roku 2021 sa stretávali viaceré miľníky, ktoré nás nútili diskutovať o týchto témach, nútia nás, aby sme sa vracali k historickým súvislostiam, sú veľmi dôležité aj pre súčasnú diskusiu.

Dohovor z roku 1951 sa samozrejme nestal dogmou, nebol uzavretým dokumentom. Celé spoločenstvo predpokladalo, že tento problém vďaka Dohovoru sa raz a navždy podarí vyriešiť. Život však priniesol iné situácie a konflikty, ktoré mali rôzny charakter, rôzne dôvody. Priniesol nielen ďalšie vlny, ale aj konkrétne príbehy jednotlivcov, ktorí museli utiecť zo svojich krajín pôvodu a hľadali medzinárodnú ochranu a podporu v iných krajinách. Samozrejme táto medzinárodná ochrana a podpora musí mať nejaký právny rámec a musí na ňu reagovať aj medzinárodné spoločenstvo

V roku 1967 bol prijatý Newyorský protokol, ktorý urobil Dohovor OSN z roku 1951 univerzálnym. Tento protokol zrušil územné obmedzenie, lebo dovtedy si krajiny mohli vybrať, že z akých krajín budú považovať utečencov.

Následne sa toto utečencke právo zaviedlo v jednotlivých krajinách do azylového práva jednotlivých štátov samozrejme vrátane Slovenskej republiky. Samozrejme dodnes Slovenská republika má zákon o azyle samozrejme postavený na všetkých týchto princípoch.

Od roku 1967 nedošlo k žiadnym kodifikačným udalostiam, ale migračná vlna z roku 2015 spôsobila šok nielen pre Európu, ale aj pre celý svet. Na platforme OSN sa začali diskusie o tom, čo ďalej s migráciou. Migrácia vždy tu bola, vždy tu je a vždy tu bude. Nie je možné ju datovať nejako časovo odjakživa ľudia migrovali z rôznych dôvodov a nie je možné ju determinovať k významnejším historickým udalostiam. Migráciu treba nejakým spôsobom uchopiť, migráciu je potrebné nejakým spôsobom riadiť a zakotviť jej konkrétne právne rámce vo všetkých jej ohľadoch. Migrácia je veľmi všeobecný pojem, ktorý častokrát v spoločnosti odmietame len preto, že ho nepoznáme dopodrobnosti.

V septembri roku 2016 v rámci OSN prijala deklarácia zameraná na utečencov a migrantov. V priebehu 2 rokov sa mali vypracovať 2 dokumenty, ktoré zmapujú a urobia situačnú analýzu v oblasti migrácie a utečenectva. Jeden dokument sa mal týkať migrácie a druhý dokument sa mal týkať utečencov.

V roku 2018 sa teda zavŕšili práce a čo je dôležité povedať, že multilateralizmus sa prejavil v plnej sile, pretože prípravu tohto dokumentu zabezpečovali nielen zástupcovia štátov OSN, ale aj zástupcovia akademickej obce, medzinárodných organizácii, mimovládnych organizácii, ale aj samotní migranti, ktorí sa táto otázka samozrejme bytostne dotýka.

OSN bola len určitou platforme, na ktorej sa tento dokument spracovával, nebol to dokument, ktorý vypracúvala OSN. Všetci títo účastníci samozrejme prinášali svoje skúsenosti, svoje návrhy na riešenie a návrhy na to ako ďalej postupovať pri riadení migrácie.

Miroslava Vozáryova vo videu začala hovoriť o globálnom pakte riadenia bezpečnej a legálnej migrácie. Na tomto dokumente participiovalo 192 štátov, Spojené štáty americké sa zúčastňovali len ako pozorovateľ. Vznikol dokument, ktorý na 30 stranách mapuje situáciu ohľadom migrácie. Dôležité je povedať, že je to dokument, ktorý vo svojom jadre má veľkú mieru kompromisov. Preto si rozdeľme, čo ten dokument je, čo nie je a čo môže priniesť pre Slovensko čo sa týka migrácie.

Tento dokument je v prvom rade hodnotovým dokumentom a je politickým dokumentom, ktorý má za cieľ sformovať spoločnú politiku v oblasti migrácie a zamerať sa hlavne na krajiny pôvodu a na krajiny, ktoré sa nedokážu postarať o vlastných občanov alebo z istých dôvodov nie sú schopné dodržiavať záväzky v oblasti ľudských práv a slobôd a o občanoch týchto štátov sa musia postarať iné štáty. Vlastných názorov ako migráciu riešiť bolo veľmi veľa. Toto je podstata multilaterizmu, že na konci dňa musí dôjsť k určitému kompromisu. Pochopiteľne v tomto dokumente nenájde aktér všetko to čo chcel nájsť. Je to dokument, ktorý sa na migráciu pozerá zo všetkých uhľov pohľadu. Sú tam otázky humanitárne, sú tam otázky možnej integrácie. Migrácia nemusí znamenať, že osoba putuje do inej krajiny len za účelom plnej migrácie. Migrácia môže byť samozrejme prechodného charakteru, nemáme na mysli dlhodobejší pobyt na území iného štátu. Tento dokument nie je medzinárodnou zmluvou, to znamená, že to nie je právne záväzný dokument. Každý štát si môže vybrať čo z katalógu cieľov prijíme do svojej vlastnej národnej migračnej politiky. Zároveň nie je dokumentom, ktorý by vytváral nové práva pre migrantov. Pretože práva, ktoré majú migranti sú univerzálne zakotvené, sú zakotvené v dokumentoch OSN, sú zakotvené v dokumentoch regionálneho charakteru, to znamená, že nie je potrebné zakotvovať ďalšie nové práva. Právo na azyl je síce vo všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 v článku 14, ale samozrejme týka sa len prenasledovania. Dôvody pre udelenie azylu stále zostávajú v kompetencii národných legislatív.

Miroslava Vozáryová sa pristavila pri 10 pilieroch tohto dokumentu, ktorý naozaj ponúka veľa riešení na otázku migrácie.

Prvým pilierom tohto dokumentu je, že migrácia by mala byť zameraná na konkrétnych jednotlivcov, rozdeľovať kategórie ľudí, to znamená podľa Miroslavy Vozáryovej účastníci diskusii si zamieňajú pojmy.

Ďalej je dôležitá medzinárodná spolupráca. Je nevyhnutná, lebo migráciu a migračné otázky nemôže riešiť sám. Sme situovaní v priestore, kde si to vyžaduje koordinované riešenia prechodu cez hranice. V tomto prípade je potrebné túto medzinárodnú spoluprácu kultivovať a prinášať do nej naozaj konštruktívny prístup.

Ďalšou otázkou je národná suverenita, ktorá je veľmi dôležitá a na ktorú často zabúdame. Národná suverenita znamená, že každý štát si buduje vlastnú migračnú politiku a každý štát si určuje kto na jeho území bude mať legálny status a kto na jeho území bude mať nelegálny status. Koncepčný charakter migračnej politiky Slovenská republika aktuálne nemá. Bol vypracovaní v prostredí Ministerstva vnútra bohužiaľ nie úplne participatívnym spôsobom s ďalšími mimovládnymi organizáciami, ale je potrebné sa k nej vrátiť, je potrebné, aby sme ju mali, preto lebo potom môžeme presadzovať vlastné pozície na medzinárodných fórach. Musia byť zadefinované, aby sme mohli na úrovni multilateralizmu ich presadzovať, ako má postupovať migračný úrad Slovenskej republiky pri udeľovaní azylu, ako má postupovať úrad hraničnej a cudzineckej polície pri udeľovaní víz. Pretože nejde len o splnenie formálnych zákonných podmienok, ale my potrebujeme tieto politiky zadefinovať vo vyššej miere vo všeobecnosti.

Ďalšou dôležitou otázkou je otázka integracie. Migračná politika spadá do pôsobnosti Ministerstva vnútra, integračná politika spadá do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je potrebné ich prepojiť, prepojiť ich aj reálne, pretože tieto osoby sa dostávajú na územie Slovenskej republiky ako cudzinci. Musíme vedieť, že ak tieto osoby tu budú zostávať dlhšie ako ich budeme integrovať.

Miroslava Vozáryova povzbudila všetkých, ktorí sú zodpovední za tvorbu migračnej politiky na Slovensku. Chcela by ich povzbudiť tomu, aby sme sa vrátili k celospoločenskej diskusii a vrátili sa aj k analýze nielen medzinárodného kompaktu pre migráciu, ale aj globálneho kompaktu pre utečencov. Sú to vhodné a veľmi dôležité dokumenty z ktorých môžeme čerpať. Môžeme si vybrať, čo v podmienkach Slovenskej republiky môžeme implementovať.

Na záver Miroslava Vozáryova potvrdila, že multilateralizmus je vektorom smerovania aj slovenskej zahraničnej politiky. To zdôraznili viacerí ústavní činitelia vrátane pani prezidentky. Je dôležité, aby sme vnímali, že multilateralizmus je založený na kompromisoch. My musíme najskôr svoje národné politiky sformovať a potom následne hľadať kompromisy so všetkými ostatnými aj na pôde OSN. Slovenská republika akoby zanevrela v diskusii, ktorá sa rozbehla v roku 2018. Nepracovalo sa ani s novou koncepciou migračnej politiky, ktorá bola predložená v roku 2020. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že multilateralizmus a diskusia na medzinárodných fórach je dôležitá. Miroslava Vozáryova chcela ponuknúť spoluprácu, ktorá by bola užitočná pre všetkých

  1. Aký je obsah videa s názvom Slovenská stopa v OSN?

 Pred 79 rokmi, 24.októbra 1945 vznikla Organizácia Spojených národov. Tento, doposiaľ najúspešnejší multilaterálny projekt, bol reakciou na najtragickejší konflikt v dejinách ľudstva- 2.svetovú vojnu. OSN nie je svetová vláda, ani nevytvára zákony, ale poskytuje pomoc pri riešení medzinárodných konfliktov a globálnych problémov. Pomáha vo svete odstraňovať chudobu a choroby, poskytuje potraviny hladujúcim a pomoc obetiam konfliktov alebo katastrof a ochraňuje utečencov. OSN a jej agentúry získali počas 79 rokov svojej existencie 12 Nobelových cien za mier a z pôvodných 50 narástol počet členských štátov na 192 a dva majú pozorovateľský štatút. Slovenská stopa sa v rámci OSN objavila už v roku 1945 na medzinárodnej konferencii v San Franciscu. Československo bolo jedným zo zakladajúcich štátov OSN. Významný slovenský diplomat Ján Papánek patril do úzkeho 14-členného tímu, ktorý pripravil text základného dokumentu Charty OSN organizácie stanovujúceho pravidlá a povinnosti. Ďalší slovenský diplomat, Ivan Krno pôsobil ako právny poradca generálneho tajomníka OSN. Slovenská republika sa ako samostatný štát stála členom organizácie 19.januára 1993. Od tej doby sa aktívne zapájame do činnosti OSN. V roku 2006 a 2007 sme boli na 2 roky voleným členom Bezpečnostnej rady OSN a v rokoch 2010 až 2012 členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Obom radám sme počas nášho členstva aj predsedali. Dvakrát sme boli členom Rady pre ľudské práva v Ženeve a od septembra 2017 do septembra 2018 pôsobil náš minister zahraničných Miroslav Lajčák ako predseda 72.zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Jeden z našich bývalých stálych predstaviteľov pri OSN Peter Tomka, je dnes najdlhšie slúžiacim sudcom Medzinárodného súdneho dvora a počas svojho pôsobenia od roku 2003 zastával funkciu predsedu a podpredsedu súdu. Príslušníci slovenskej armády a polície pôsobili vo vyše 20 mierových misiách OSN. V súčasnosti dozerá na mier viac ako 200 Slovákov v dvoch mierových operáciách, na Cypre a na Blízkom východe. V rámci niekoľkých stoviek humanitárnych a rozvojových projektov prispievame k zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, k budovaniu občianskej spoločnosti, infraštruktúry a dobrej správy vecí verejných vo viac ako 20 krajinách sveta. Na základe vlastnej historickej skúsenosti z transformácie sa Slovensko stalo jedným z lídrov reformy bezpečnostného sektora, kde odovzdávame poznatky ďalším krajinám. Špičkoví slovenskí diplomati sa v štrukturách organizácii systému OSN podieľajú na riešení otázok medzinárodnej bezpečnosti, klimatických zmien, právnej agendy a udržateľného rozvoja.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu