Prostriedky ochrany ľudských práv

Prostriedky ochrany ľudských práv

Na ochranu jednotlivca pred porušovaním ľudských práv a základných slobôd sa vytvorila celá ústava prostriedkov. Členíme ich na vnútroštátne a medzinárodné prostriedky:

1. vnútroštátne prostriedky – sú to kontrolné mechanizmy politickej moci, ktoré sme už spomínali, napr. nezávislé súdnictvo, výchova a vzdelanie v oblasti ľudských práv atď. Vo vyše päťdesiatich štátoch sveta pôsobí ako ochranca ľudských práv ombudsman – je to staré švédske slovo, ktoré označuje vysokého štátneho úradníka, ktorý sa stará o ochranu ľudských práv v rôznych oblastiach: životné prostredie, ochrana práv spotrebiteľa, ochrana práv detí, ochrana odporcov vojenskej služby a pod. Ombudsman nepodlieha vláde, ale parlamentu, ktorému pripravuje ročné správy o svojej činnosti. Na Slovensku týmto ombudsmanom je JUDr. Mária Patakyová, PhD.
2. medzinárodné prostriedky – univerzálny systém predstavuje OSN a jej orgány na ochranu ľudských práv, najmä výbor OSN pre ľudské práva.

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a demokratického poriadku. Ústavnosť vyžaduje, aby všetky štátne orgány, orgány štátnej samosprávy, fyzické a právnické osoby konali a rozhodovali v súlade s ústavou. Postavenie a úlohy ústavného súdu upravuje ústava v článkoch 124 až 140.

Ústavný súd SR má 13 sudcov, ktorých vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.

Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.

V kompetencii ústavného súdu je kontrolovať, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť, a ochraňovať základné práva a slobody občanov, ak nie sú chránené iným súdom. Medzi ďalšie kompetencie ústavného súdu podľa zákona č. 38/1993 Zb. patrí:

• rozhodovať o súlade právnych predpisov s Ústavou SR,
• rozhodovať o kompetenčných sporoch medzi orgánmi štátnej správy,
• vykladať ústavné zákony,
• rozhodovať o ústavných sťažnostiach,
• rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,
• rozhodovať o sťažnostiach proti výsledku referenda,
• rozhodovať o obžalobe na prezidenta republiky a iné.

Ústavný súd nepatrí do sústavy všeobecných súdov, nemôže rozhodovať v trestných alebo občianskoprávnych veciach.

Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh:

• najmenej pätina poslancov NR SR (t. 30 poslancov),
• prezident Slovenskej republiky,
• vláda Slovenskej republiky,
• súd,

• generálny prokurátor,
• fyzická i právnická osoba vo veciach porušenia práv podľa čl. 127 Ústavy

Ústavná sťažnosť musí obsahovať:

• musí byť písomne podaná na Ústavný súd SR (Hlavná ulica 110, Košice),
• akej veci sa týka (aké práva a slobody boli porušené a akým konaním sa tak stalo),
• kto ho podáva,
• akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
• odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

To, čo Ústavný súd SR konštatuje – nález (napr. nariadenie vlády o liečebnom poriadku je v rozpore s Ústavou SR), musí byť to zverejnené v Zbierke zákonov SR. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nemožno podať opravný prostriedok – odvolanie.

Na čele ústavného súdu je jeho predseda (JUDr. Ivan Fiačan, PhD.), ktorého zastupuje podpredseda (JUDr. Ľuboš Szigeti). Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR – do jeho právomoci patrí len výklad ústavných zákonov. Ústavný súd SR zakotvuje siedma hlava našej ústavy ako súdny orgán kontroly ústavnosti. Jeho sídlo je v Košiciach na Hlavnej ulici 110.

Podať ústavnú sťažnosť, t. j. iniciovať konanie pred ústavným súdom, môžu:

• poslanci Národnej rady SR – minimálne jedna pätina (30),
• prezident, vláda, generálna prokuratúra a súd.
• občan alebo organizácia ju môžu podať len vtedy, ak má ústavný súd rozhodovať o ich práve podľa čl. 127 Ústavy SR. V inom prípade by to občan musel urobiť prostredníctvom týchto orgánov, čiže prostredníctvom poslancov.

Ústavná sťažnosť musí obsahovať:

• musí byť písomne podaná na Ústavný súd SR (Hlavná ulica 110, Košice),
• akej veci sa týka (aké práva a slobody boli porušené a akým konaním sa tak stalo),
• kto ho podáva,
• akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
• odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

To, čo Ústavný súd SR konštatuje – nález (napr. nariadenie vlády o liečebnom poriadku je v rozpore s Ústavou SR), musí byť to zverejnené v Zbierke zákonov SR. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nemožno podať opravný prostriedok – odvolanie.

NEZÁVISLOSŤ SÚDNICTVA

Je pilierom demokracie a spravodlivosti právneho štátu. Sudcovská nezávislosť znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným, len právom a svojím svedomím.

Funkčná nezávislosť: osobná a statusová nezávislosť – ich funkcia je nezávislá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu.

Trestné právo

Trestné právo– súhrn noriem, ktoré vymedzujú trestné činy a tresty, ktoré sa za ne ukladajú ich páchateľom. Základným prameňom je Trestný zákon (hmotné právo) a Trestný poriadok (procesné právo). Trestný zákon stanovuje, čo je trestný čin a aký trest zaň možno uložiť.

Trestný poriadok upravuje trestné konanie.

Trestný čin– je pre spoločnosť nebezpečné konanie, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Spáchanie trestného činu je základom založenia trestnej zodpovednosti. Pri obzvlášť závažných trestných činoch je trestná už ich príprava na ne. Trestný je aj pokus o trestný čin (vystrelím, ale netrafím sa). Rozlišujeme dva druhy trestných činov – prečin a zločin.

Prečin – je trestný čin: a) spáchaný z nedbanlivosti,

1. b) úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon stanovuje trest odňatia slobody do 5 rokov.

Zločin – je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ukladá trest odňatia slobody nad 5 rokov. Za obzvlášť závažný zločin tento zákon ukladá trest odňatia slobody najmenej 10 rokov. Trestná je aj príprava na zločin i pokus o trestný čin.

Pri posudzovaní, či ide o trestný čin, sa skúma zavinenie (vina). Podľa Trestného zákona poznáme 2 formy zavinenia:

1. úmyselné zavinenie – keď páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom (napr. krádež bicykla, vražda),
2. zavinenie z nedbanlivosti – keď páchateľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale spoliehal sa, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (napr. vodič motorového vozidla prejde cez plnú čiaru, zanedbanie povinnej výživy rodiča). Priestupok– je konanie, ktoré nie je kvalifikované ako trestný čin, ale ohrozuje záujmy spoluobčanov, narušuje verejný poriadok a občianske spolunažívanie. O priestupkoch rozhodujú orgány štátnej správy a Policajný zbor Za priestupok možno udeliť trest: pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci. Za priestupok sa považuje napr.: poškodenie značky, rušenie nočného pokoja, priestupky v premávke.

Jednou z podmienok kvalifikovania skutku ako trestného činu či priestupku je aj výška spôsobenej škody. V tomto prípade je možné skonštatovať, že ak páchateľ krádežou tovaru v obchodnom dome spôsobí škodu do 266,-- € dopustí sa priestupku. Ak výška škody je nad 266,-- € spácha trestný čin, kde mu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky (§ 125 Trestného zákona).

Novela zákona o priestupkoch znížila vekovú hranicu trestnej zodpovednosti za priestupky z 15 na 14 rokov (v prípade mladistvého páchateľa sa trest znižuje na polovicu – do 18. roku). Súčasný Trestný zákon platí od roku 1961. Každoročne prechádza mnohými zmenami. 1.

1. 2006 nadobudol platnosť nový Trestný zákon (rekodifikovaný). Tento nový Trestný zákon napr. stanovuje v 212 ods. 2 písm. f) novú formu spáchania trestného činu krádeže. Podľa tohto ustanovenia sa osoba dopustí trestného činu krádeže, ak jej bola v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov uložená sankcia za spáchanie priestupku proti majetku formou krádeže podľa § 50 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo jej bola za takýto priestupok uložená pokuta v blokovom konaní.

Policajný zbor SR

• Je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohu vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti
• Jeho činnosť kontroluje NR SR a vláda
• Vo svojej činnosti sa riadi zákonom NR SR o policajnom zbore (1993)

Plní tieto úlohy :

• Chráni život a bezpečnosť osôb a majetku (osobnú bezpečnosť určených osôb a ochranu určených subjektov
• Odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov
• Vedie boj proti terorizmu
• Zabezpečuje ochranu štátnych hraníc
• Dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
• Vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach

Organizácia policajného zboru

• Policajný zbor SR tvorí služba kriminálnej polície, služby poriadkovej polície, služby dopravnej polície, služby ochrany objektov, služby cudzineckej polície, služby hraničnej polície, služby osobitného určenia.
• Samostatnou organizačnou súčasťou PZ sú úrady vyšetrovania
• Do funkcie vyšetrovateľa – príslušník PZ starší ako 24 rokov, VŠ právnické vzdelanie a ako čakateľ vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku
• Útvary PZ zriaďuje minister vnútra, celkový početný stav PZ určuje vláda.

Prokuratúra

Je to sústava štátnych orgánov. Medzi úlohy prokuratúry patrí:

• stíhať trestné činy – prokurátor dáva obžalobu v mene štátu,
• dohľad nad dodržiavaním predpisov v prípravnom konaní súdov aj v činnosti súdov,
• dozor nad dodržiavaním predpisov na ministerstvách, na orgánoch štátnej správy, ale aj medzi občanmi.

Na čele prokuratúry je generálny prokurátor (Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD. – opätovne sa nemôže uchádzať o tento post). Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenúva prezident na 7 rokov, aj ho odvoláva.

Advokácia

• latinské advocatus = ten, kto je privolaný, aby poskytol právnu pomoc
• je slobodné povolanie na súkromnom základe, poskytuje právnu pomoc občanom a organizáciám pred rôznymi štátnymi orgánmi a súdmi
• úlohy: obhajoba fyzických a právnych osôb v súlade s ústavou a zákonmi, obhajoba občanov v trestnom konaní, zhotovovanie a spisovanie zmlúv a podaní, udeľovanie právnych rád, vypracúva stanoviská, analýzy, rozbory k právnym problémom
• každý advokát musí byť zapísaný do zoznamu advokátov, vedie ho Slovenská advokátska komora; je garanciou povolania advokáta, chráni advokáta aj klienta, kontroluje výkon profesie- erika advokáta, nezávislosť advokáta; do Komory advokátov treba písomnú žiadosť, spôsobilosť na právne úkony, VŠ právo, 5 rokov praxe, bezúhonnosť, zloženie skúšky, sľub;

• povinnosti advokátov: mlčanlivosť, ochrana záujmov zastupovaného, povinnosť zastupovať každého kto o pomoc požiada, môže aj pomoc odmietnuť (zo závažných dôvodov)
• právnu pomoc poskytuje za odmenu, ak bol advokát ustanovený z úradnej moci „ex offo“ odmenu dáva štát; „ex offo“ ľuďom, ktorí nemajú prostriedky.

Notárstvo

• notár je štátom určený a splnomocnený právnik, ktorý vykonáva notársku činnosť podľa Notárskeho poriadku, koná nezávisle, nestranne, viazaný je ústavou a zákonmi, koná nestranne a objektívne; platí predpoklad, čo notár overil, sa v skutočnosti pred ním stalo
• úlohy: spisuje, vydáva listiny o právnych úkonoch, osvedčuje hry, žrebovanie, významné skutočnosti, rieši dedenie, poskytuje právne rady, spravuje majetok
• za notára môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky spôsobilý na právne úkony, má VŠ právnickú, bezúhonný, 5 rokov praxe, zložil notársku skúšku

Súdy

• rozhodujú o právach, povinnostiach, právom chránených záujmoch fyzických, právnych osôb a štátu, rozhodujú o vine a nevine obžalovaných, ukladajú tresty za spáchané trestné činy
• sústavu súdov tvoria: Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy, okresné súdy, vojenské súdy, špeciálny súd – Špecializovaný trestný súd (Banská Bystrica, Pezinok)
• rozhoduje sa v občianskoprávnych a trestných veciach
• skladba súdov: samosudca, senát, sudca (občan Slovenskej republiky, nad 25 rokov s lehotou na výkon sudcu 30 rokov, pri ústavnom sudcovi vek je 40 rokov, pri sudcovi Najvyššieho súdu min. 35 rokov, VŠ právo, menuje a odvoláva ich prezident, zánik funkcie sudcu, ak dosiahol vek 65 rokov).