Priama a nepriama demokracia

Priama a nepriama demokracia

„Základom demokratického štátu je sloboda.“ (Aristoteles)

Formy priamej demokracie

Priama demokracia umožňuje ľuďom bezprostredne sa zúčastňovať na rozhodovaní o politických záležitostiach štátu alebo regiónu.

Prostriedky priamej demokracie sú:

1. Referendum – je prejavom priamej formy demokracie. Týka sa občianskeho hlasovania o určitom probléme. Ústava presne vyčleňuje, čo môže a čo nemôže byť predmetom referenda. Má politický (význam sa zvyšuje v období parlamentnej krízy) a morálny vplyv (zobrať do úvahy „vôľu ľudu“). Referendum môže vyhlásiť prezident, parlament, miestne zastupiteľstvo. Referendum sa častejšie používa na miestnej úrovni (obce, mestá). Referendum je platné: zúčastnenie nadpolovičnej väčšiny z oprávnených voličov a za problém sa musí pozitívne vyjadriť nadpolovičná väčšina zúčastnených.

Voľby na miestnej úrovni (komunálne voľby):

Starosta:

1. silný – volia ho priamo občania, zodpovedá sa voličom,
2. slabý – volia ho členovia miestneho zastupiteľstva (je volený nepriamo), je priamo zodpovedný miestnemu zastupiteľstvu, občania nemajú na voľbu starostu nijaký priamy vplyv.

Podľa Ústavy poznáme viacero druhov referenda:

1. obligatórne – je to referendum o určitých otázkach, v ktorých ústava zakotvuje povinnosť uskutočniť ho. V našej ústave sa obligatórnym referendom potvrdzuje ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom alebo o vystúpení z tohto zväzku (napr. vstup Slovenska do EÚ);
2. fakultatívne – ústava určuje, o ktorých otázkach verejného záujmu referendum môže, ale nemusí byť. Predmetom referenda nesmú byť základné ľudské práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet;
3. ratifikačné – potvrdzuje zákon prijatý Naša ústava tento typ referenda nepozná;
4. vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu, parlamentu či vlády;
5. ľudové – podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou (druhá hlava Ústavy SR čl. 27) požiada aspoň 350 000 občanov.

Výsledok referenda môže podľa našej ústavy (čl. 99) zmeniť alebo zrušiť NR SR svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od nadobudnutia jeho účinnosti. Inštitút referenda je zakotvený v Ústave SR v druhom oddiele piatej hlavy.

1. Plebiscit – hlasovanie o akejkoľvek otázke. Najčastejšou formou plebiscitu je územný plebiscit, keď obyvateľstvo rozhoduje buď o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu (napr. plebiscit na Zakarpatskej Ukrajine a v Sársku po 2. svetovej vojne; v súčasnosti otázka Kosova).
2. Iniciatíva – znamená právo občanov iniciovať alebo navrhovať zákony, po spísania petície.
3. Odvolanie – členov parlamentu, vlády. Potrebná je petícia určitého počtu ľudí (nadpolovičná väčšina).

Nepriama demokracia

Zastupiteľská demokracia, alebo aj nepriama demokracia, je sprostredkovanou účasťou občanov na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v mene občanov riadia štát (tvoria zákony, starajú sa o bezpečnosť občanov atď.).V nepriamej demokracii sú občania zdrojom moci, ale nositeľom moci sú zvolení poslanci.

Základným prvkom demokracie sú demokratické voľby.

Rozlišujeme rôzne druhy volieb:

1. voľby do zákonodarného zhromaždenia (parlamentné voľby), v ktorých sa volia poslanci do NR SR,
2. voľby do miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov (komunálne voľby), v ktorých sa rozhoduje o zastúpení v obecných a mestských zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest,
3. priame voľby šéfa exekutívy (prezidenta alebo premiéra, v USA, Veľkej Británii, Izraeli),

1. priame voľby prezidenta, ktorý nie je šéfom exekutívy (napr. v Rakúsku).

5. voľby do VÚC a voľby do Európskeho parlamentu.

Účasť na voľbách umožňuje občanom volebné právo, ktoré je zakotvené v Ústave SR v druhej hlave, čl.

1. Voľby do zákonodarných orgánov sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.

Všeobecnosť volebného práva

Znamená právo všetkých občanov, ktorí v deň volieb dosiahli 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov alebo zúčastniť sa na referende. Ide o aktívne volebné právo. Všeobecnosť volebného práva však znamená aj možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena určitého orgánu. Vtedy hovoríme o pasívnom volebnom práve. U nás môže byť občan zvolený za poslanca vo veku 21 rokov, za sudcu vo veku 25 rokov, za prezidenta vo veku 35 rokov, za sudcu Ústavného súdu SR vo veku 40 rokov.

Právo voliť má každý občan bez rozdielu pohlavia, rasy a národnosti, ktorý trvale žije na území SR.

Rovnosť volebného práva

Zásada rovnosti vyžaduje, aby každý občan mal pri rozhodovaní iba jeden hlas a tento jeho hlas mal rovnakú váhu ako hlasy ostatných voličov. Táto zásada vyjadruje rovnosť občanov. Za porušenie princípu rovnosti volebného práva možno považovať skutočnosť, keď hlasy niektorých sociálnych, vzdelanostných či iných skupín sa počítajú viacnásobne ako iné hlasy.

Priamosť volebného práva

Voliči hlasujú priamo za politické subjekty alebo za jednotlivých kandidátov. Volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa. Väčšina štátov utvára svoje zastupiteľské orgány priamymi voľbami, ale sú štáty, kde sa volí aj nepriamo (vo Francúzsku sa druhá komora parlamentu – Senát – volí prostredníctvom voliteľov; v USA sa týmto spôsobom volí prezident).

Tajnosť hlasovania

Vyplýva zo zákona. Povinnosť tajne hlasovať znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.

Volebnývýber

Volebný výber je demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií. Spôsob volieb určuje ústava a zákony.

Spôsoby volieb: - sú podmienené rôznymi faktormi, napr.

Permanentnosť volieb – opakovanie volieb po určitom období (napríklad môžu existovať až tri druhy volebného obdobia – v americkom Kongrese je Senát volený na 6 rokov, Snemovňa reprezentantov na 2 roky a prezident na 4 roky).

Volebný systém: spôsob voľby môže byť:

1. priamy – volič volí sám – priamo,
2. nepriamy – volič volí prostredníctvom zástupcov:
   • osôb, ktoré budú v jeho mene voliť (napr. v USA prezidenta volia volitelia),
   • orgánov štátnej moci (napr. v Nemecku).
3. systém pomerného (proporcionálneho) zastúpenia – prevláda v európskych krajinách; jednotlivé strany získajú v zastupiteľskom orgáne (parlamente) taký počet kresiel, aký zodpovedá podielu hlasov získaných vo voľbách.
4. väčšinový systém – založený na cieli zvíťaziť, dôležité je získať väčšinu

Na Slovensku trieštenie politických síl čiastočne obmedzuje stanovenie percentuálnej hranice (kvórum),

ktorú musí politická strana prekročiť, aby získala poslanecké mandáty (v SR je to 5%).

Proporcionálny volebný systém

Je to mladší typ volebného systému, využíva sa od 18. storočia, teda od presadenia všeobecného voleného práva. Prvýkrát sa použil v Dánsku v roku 1855. V súčasnosti ho využívajú európske krajiny, kde pôsobí

väčší počet politických strán. Výhodou tohto systému je to, že umožňuje účasť vo voľbách všetkých registrovaným stranám.

Väčšinový volebný systém

Používa sa najmä v štátoch anglo-americkej právnej kultúry (napr. v USA – Demokratická a Republikánska strana, Veľká Británia – Konzervatívna a Strana práce). Tento volebný systém umožňuje ľahšie vytvoriť parlamentnú väčšinu, pretože sa do parlamentu dostane len niekoľko najsilnejších politických strán (často len dve). Nevýhodou tohto volebného systému je, že menšie politické strany a strany, ktoré nepôsobia na celom území štátu, majú vo voľbách veľmi malé šance.

Pretože obidva volebné systémy majú svoje prednosti i nedostatky, v mnohých krajinách sa používa kombinovaný volebný systém (napr. v Českej republike; poslanci Poslaneckej snemovne – proporcionálneho volebného systému, senátori – na základe väčšinového).

Volebné právo – právo voliť 18 rokov (aktívne volebné právo), právo byť volený 21 rokov (pasívne volebné právo).