Základná charakteristika pojmov z práva

Základná charakteristika pojmov z práva

Právo – je súbor noriem, vydaných a uznaných štátom, ktoré sú spoločensky záväzné a ich zachovanie je vynucované štátnou autoritou.

Európske právo – je písané právo, tvoria ho štátne orgány a do života ho svojimi rozhodnutiami uvádzajú súdy. Anglické právo – je na rozdiel od kontinentálneho práva nepísaným právom, tvoria ho súdne precedensy, teda rozhodnutia vyšších súdov, ktoré sa do budúcnosti stávajú záväznými pre každý podobný prípad.

Slovenská právna kultúra mala donedávna znaky socialistického typu právnej kultúry. Transformáciu na európsky typ právnej kultúry Slovensko začalo prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991, ktorú neskôr včlenilo do Ústavy SR.

Právne normy – pravidlá správania sa ako sa majú určité subjekty za určitých okolností a podmienok správať a aká sankcia ich postihne, ak sa takto správať nebudú. Normy nám umožňujú dobre spolunažívať. Tam, kde nie sú pravidlá, neplatia dobré spôsoby, slušnosť a spravodlivosť. Všade vládne chaos a násilie.

Normy nám umožňujú dobre žiť a morálne konať. Jednou z dôležitých pravidiel správania sa je aj Desatoro Božích prikázaní.

Právny systém– je logicky skĺbený poriadok, ktorý tvoria späté právne normy. Každá norma nižšej právnej sily má svoje zdôvodnenie a oporu v norme vyššej právnej sily a všetky právne normy musia byť v súlade s ústavou štátu (napr. len za rok 1992 zákonodarné orgány a ústredné orgány štátnej správy vyprodukovali 3 700 strán Zbierky zákonov).

Právna sila – je vlastnosť právneho predpisu, ktorá ho umožňuje porovnávať s inými právnymi predpismi (zistiť jeho podriadenosť či nadriadenosť voči nim), a tak nás informuje o jeho mieste v celej hierarchii. Nižší predpis nikdy nesmie odporovať predpisu s vyššou právnou silou a všetky dovedna musia byť v súlade s ústavou.

Zákony parlamentu je potrebné ďalej rozviesť, konkretizovať, a to je úlohou vlády, ktorá to robí vydávaním vládnych nariadení. Zákony vykonávajú aj ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy svojimi vyhláškami a výnosmi, ak ich na to splnomocní zákon. Vládne nariadenia, vyhlášky a výnosy ministerstiev súhrnne označujeme ako vykonávacie predpisy. Všetky tieto predpisy tvoria univerzálne právne normy, ktoré platia na celom území štátu.

Lokálne právo – sú to orgány miestnej štátnej správy – krajské a okresné úrady, ktoré vydávajú všeobecne záväzné vyhlášky, a samosprávne orgány obcí, obecné zastupiteľstvá, ktoré vydávajú všeobecné záväzné nariadenia. Platia len na území, ktoré tieto orgány spravujú.

Tvorba práva (legislatívny proces)

Ako občania môžeme proces tvorby práva ovplyvniť iba tým, že sa zúčastníme na voľbách našich zástupcov, poslancov. Hoci poznáme aj rôzne priame iniciatívy (petície, referendum či plebiscit – rozhodnutie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke), náš systém je zastupiteľskou (nepriamou) demokraciou.

Celý postup: → od podania návrhu právneho predpisu,

→ jeho prerokúvanie,

→ schvaľovanie,

→ vydanie – sa nazýva legislatívny proces.

Účastníci legislatívneho procesu:

1. pracovníci, ktorí pripravujú návrhy právneho predpisu,
2. volení členovia zákonodarného

Právo zákonodarnej iniciatívy – NR SR, vláda SR a poslanci majú právo podať návrh zákona, ktoré im vyplýva z Ústavy SR. Napríklad Ministerstvo školstva toto právo nemá a svoj návrh musí uplatniť pomocou vlády.

Napr. Ten, kto zákon pripraví, stáva sa gestorom návrhu zákona. Vládu označujeme pojmom legislatívna rada. Návrh zákona prednesie v parlamente spravodajca.

Na prijatie zákona sa najprv uskutoční v parlamente rozprava (návrh je posudzovaný, vytvára sa jeho konečné znenie, musí prejsť 1. čítaním – prezentuje sa a rozhoduje sa o ňom, či sa posunie do druhého čítania; 2. čítanie – návrh je prerokovaný, poslanci predkladajú doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a záverečným 3. čítaním), následne poslanci hlasujú.

Počet poslancov, ktorých prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia, sa nazýva kvórum (u nás je to nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čo znamená 76 poslancov). Na platné uznesenie je spravidla potrená nadpolovičná väčšina prítomných. Iba na prijatie ústavy a ústavných zákonov sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina, t. j. tri pätiny všetkých poslancov (90).

Zákon potom podpíšu – signujú – príslušní ústavní činitelia, prezident, predseda parlamentu, predseda vlády, prípadne príslušný minister. Právo veta – prezident odmietne podpísať zákon a vráti ho na opätovné prerokovanie do NR SR. V prípade jeho opätovného schválenia zákon musí byť vyhlásený aj bez podpisu prezidenta.

Posledným štádiom legislatívneho procesu je publikovanie prijatého právneho predpisu (zákona) v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Publikovaním zákona nadobúda platnosť: stáva sa súčasťou právneho systému a treba sa podľa neho riadiť až dovtedy, kým nebude zmenený, či zrušený. Platí stará zásada: „ignoratia iuris non excusat“ – neznalosť práva nikoho neospravedlňuje.

Právny predpis nadobúda účinnosť dátumom, ktorý nájdeme v poslednom ustanovení právneho predpisu. Znie asi takto: Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020. Ak tam podobné ustanovenie nenájdeme, musíme počkať 15 dní odo dňa jeho publikovania v Zbierke zákonov.

V Zbierke zákonov sa neuverejňujú výnosy ministerstiev ani všeobecne záväzné nariadenia miestnych orgánov.

Zákaz retroaktivity – konanie človeka posudzujeme vždy podľa právneho predpisu platného v čase, keď k tomuto konaniu došlo. Právne predpisy teda nepôsobia spätne, vždy sa orientujú na budúcnosť.

Legisvakačná lehota – doba medzi platnosťou a účinnosťou právneho predpisu, v ktorom sa adresáti noriem majú možnosť oboznámiť s ich obsahom, aby ich mohli aplikovať v praxi.

VZNIK PRÁVNEHO ŠTÁTU

Právny štát ako nejasný ideál existoval už v starovekom Grécku. Napríklad Sokrates tvrdil, že štáty sú šťastné len vtedy, keď sa dodržujú zákony. Platón spočiatku hovoril, že štát, v ktorom vládnu najmúdrejší (filozofi) nepotrebuje veľa zákonov. Neskôr však tvrdil, že nemáme nechať vládnuť človeka, ale zákon.

Charakteristika právneho štátu

Právny štát je taký typ politického režimu, v ktorom štátnu moc ohraničuje a limituje právo. Jednoducho povedané, právny štát = štát, ktorý sa riadi právom.

Etatizmus – prerastanie štátu do života spoločnosti.

Paternalizmus – snaha vlády o všetkom rozhodovať a do všetkého zasahovať.

Právny štát charakterizujú 3. znaky:

1. moc sama seba obmedzuje – hoci štát je výhradným tvorcom práva, len čo právo vzniklo, je ním sám viazaný,

1. občan môže robiť všetko, čo zákon nezakazuje – občan môže slobodne konať a nikto ho nemôže volať na zodpovednosť za činy, ktoré v čase ich uskutočnenia neboli protiprávne. Toto všetko dáva občanovi dôveru v právo – právnu istotu,
2. rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd – ktoré sú v medzinárodných zmluvách, ktoré právny štát ratifikoval.

K ďalším znakom patria:

1. zvrchovanosť práva – každý postup akéhokoľvek subjektu nemôže byť protizákonný, musí byť v súlade so zákonom,
2. princíp podriadenosti štátnych orgánov právu – každý štátny orgán je kontrolovaný, štátny orgánom je povolené len to, čo im zákon prikazuje,

1. princíp ochrany záujmov jednotlivca – občanovi je povolené konať všetko, čo mu nie je zákonom zakázané; v právnom štáte sú všetci občania pred zákonom rovní a je im zabezpečená realizácia práv a slobôd,

1. princíp kontroly – v štáte musia byť vybudované kontrolné orgány, ktoré sú nezávislé a samostatné; ich rozhodnutia nezávisia od štátnej moci, ich rozhodnutia sú určované zákonom (najvyšším kontrolným úradom je NKÚ),

1. právna istota – v štáte musia byť zaručené a garantované ľudské práva.

Právo na spravodlivý (slušný) súdny proces

Definuje 7. zásad:

1. domová prehliadka je zakázaná – polícia môže domovú prehliadku vykonať len na základe súdneho príkazu,
2. nikoho nemožno zadržať bez jasného písomného obvinenia – občania majú právo presne vedieť, z čoho sú obvinení,
3. prezumpcia neviny – každého, komu nebola dokázaná vina, treba pokladať za nevinného,
4. občanov nemožno nútiť, aby svedčili sami proti sebe – to však neznamená, že môžu krivo vypovedať, uvádzať falošné dôkazy, klamať a podvádzať súd,
5. človeka nemožno dvakrát trestať za ten istý trestný čin – nikoho nemožno obviniť z takého trestného činu, ktorý v čase, keď sa stal, nebol podľa platných zákonov trestným činom,
6. zakázané sú kruté a ponižujúce tresty,
7. proti rozsudku súdu existujú opravné prostriedky – právo sa odvolať na vyššiu inštitúciu. Zároveň má každý právo na odškodnenie za nesprávne rozhodnutie.

NÁPRAVA NEZÁKONNOSTI V PRÁVNOM ŠTÁTE

Štát musí zabezpečiť pre spoločnosti záruky pred nezákonnými zásahmi. V tejto súvislosti hovoríme o zárukách nápravy nezákonnosti alebo o garanciách ochrany práva, medzi ktoré patrí:

1. zabezpečenie súladu všetkých právnych predpisov s ústavou,
2. nezávislosť súdnictva,
3. opravné prostriedky proti rozhodnutiam,

1. petičné právo,
2. štátna a spoločenská kontrola

SÚLAD PRÁVNYCH PREDPISOV S ÚSTAVOU

Právny systém je logicky skĺbený poriadok, ktorý tvoria späté právne normy. Každá norma nižšej právnej sily má svoje zdôvodnenie a oporu v norme vyššej právnej sily a všetky právne normy musia byť v súlade s ústavou štátu.

Ústavný súd SR – do jeho právomoci patrí len výklad ústavných zákonov. Ústavný súd SR zakotvuje siedma hlava našej ústavy ako súdny orgán kontroly ústavnosti. Jeho sídlo je v Košiciach.

Podať ústavnú sťažnosť, t. j. iniciovať konanie pred ústavným súdom, môžu:

• poslanci Národnej rady SR – minimálne jedna pätina (30),
• prezident, vláda, generálna prokuratúra a súd.
• občan alebo organizácia ju môžu podať len vtedy, ak má ústavný súd rozhodovať o ich práve podľa čl. 127 Ústavy SR. V inom prípade by to občan musel urobiť prostredníctvom týchto orgánov, čiže prostredníctvom poslancov.

Ústavná sťažnosť musí obsahovať:

• musí byť písomne podaná na Ústavný súd SR (Mäsiarska ulica, Košice),
• akej veci sa týka (aké práva a slobody boli porušené a akým konaním sa tak stalo),
• kto ho podáva,
• akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
• odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

To, čo Ústavný súd SR konštatuje – nález (napr. nariadenie vlády o liečebnom poriadku je v rozpore s Ústavou SR), musí byť to zverejnené v Zbierke zákonov SR. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nemožno podať opravný prostriedok – odvolanie.

NEZÁVISLOSŤ SÚDNICTVA

Je pilierom demokracie a spravodlivosti právneho štátu. Sudcovská nezávislosť znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným, len právom a svojím svedomím.

Funkčná nezávislosť: osobná a statusová nezávislosť – ich funkcia je nezávislá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu.

NAPADNUTEĽNOSŤ ROZHODNUTÍ OPRAVNÝMI PROSTRIEDKAMI

Pri rozhodnutí súdu sa môže stať, že jedna strana sa cíti poškodená. V takejto situácii sa môže brániť opravnými prostriedkami, ktorými napadneme rozhodnutie prvostupňového (okresného či obvodného) súdu.

Opravné prostriedky – sú právne inštitúty, ktorými sa oprávnená osoba domáha, aby opravný súd preskúmal rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo a urobil nápravu. Hovoríme o riadnom opravnom prostriedku – odvolanie, mimoriadnom – dovolanie, obnova konania a v obmedzenej miere aj sťažnosť pre porušenie zákona.

Lehota na podanie odvolania plynie až odo dňa, keď mi bolo doručené písomné rozhodnutie. Dĺžka lehoty je v trestných veciach 8 dní a v občianskoprávnych 15 dní. Proti právoplatnému rozhodnutiu sa môžeme brániť iba mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

PETIČNÉ PRÁVO

Petičné právo je upravené v druhej hlave Ústavy SR (čl. 27). Podrobnejšie o tomto práve sa dozvedáme v č. 85/1990 Zb.).

Petíciou nesieme vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd, ani ňou nezasahovať do nezávislosti súdu.

Štátny orgán, ktorému je petícia adresovaná, ju musí prijať, posúdiť je obsah a do 30 dní písomne odpovedať tomu, kto zastupuje členov petičného výboru.

ŠTÁTNA A SPOLOČENSKÁ KONTROLA

Orgány kontroly sa delia na:

1. vnútornú kontrolu – kontrola zameraná na podriadené subjekty (napr. vnútropodniková, vnútrorezortná kontrola);
2. vonkajšia kontrola – kontrola zameraná na orgány, organizácie a pracovníkov, ktorí nie sú podriadení kontrolným orgánom (napr. orgány štátnej kontroly ju uskutočňujú v odbore energetiky, obchodu, akosti výrobkov – Slovenská obchodná inšpekcia).