Rodinné právo, rodina, manželstvo a náhradná rodinná starostlivosť

Rodinné právo, rodina, manželstvo a náhradná rodinná starostlivosť

Hlavným prameňom je Zákon o rodine.

Rodinné právo – upravuje vznik a zánik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými a právne vzťahy pri náhradnej rodinnej výchove detí.

Rodina je najstaršou ľudskou inštitúciou, po stáročia plní potrebu ľudí chrániť svojich potomkov, učiť ich, vychovávať a zaistiť čo najpriaznivejšie podmienky pre ich všestranný vývoj. Právo upravuje len jadro rodiny, tvorené spoločenstvom ženy, muža a detí, obvykle žijúcich v spoločnej domácnosti. Takáto forma rodinného spolužitia je základnou jednotkou spoločnosti.

Rodinné právo vychádza z nasledujúcich dôležitých zásad:

1. zásada rovnoprávneho postavenia ženy a muža vo všetkých rodinných vzťahoch, týka sa aj osobných a majetkových vzťahov medzi manželmi,
2. zásada rovnoprávnosti občanov v rodinných vzťahoch – odstránenie rasovej, národnostnej, náboženskej a inej diskriminácie,
3. zásada odstránenia diskriminácie detí podľa ich pôvodu (nerozlišujú sa na manželské a narodené mimo manželstva),
4. zásada ochrany – materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Ochrana detí a mládeže sa dotýka povinnosti rodičov riadne vychovávať svoje deti a zabezpečovať ich duševný a telesný rozvoj. Patrí sem aj rešpektovanie Deklarácie práv dieťaťa.
5. zásada dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzatvárania manželstva (nikto nemôže obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela),
6. zásada monogamie (manželstvo jedného muža a jednej ženy). Slovenský občan nesmie uzavrieť polygamné manželstvo,
7. zásada jednotného výchovného pôsobenia rodiny a spoločnosti (za riadnu výchovu sú zodpovední rodičia, sústava školských a kultúrnych zariadení),
8. zásada vzájomnej morálnej a materiálnej pomoci (povinnosť manželov navzájom si pomáhať).

Manželstvo – je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva. Toto prehlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov. Každé uzatvorené manželstvo sa zapisuje do matriky.

Vznik manželstva:

• občianske – prehlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva),
• cirkevné – pred predstaviteľom štátom registrovanej

Podmienky uzatvorenia manželstva:

• snúbenci si vyberú, či budú užívať spoločné priezvisko jedného z nich, svoje doterajšie priezviská, alebo obe; prehlásia, ktoré z priezvisk bude priezviskom spoločných detí,
• musia dopredu poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav a prehlásiť, že im nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce manželstvo (napr. existencia iného manželského zväzku alebo priamy príbuzenský vzťah medzi nimi),

• musia byť starší ako 18 rokov, výnimočne súd môže povoliť uzatvoriť manželstvo aj neplnoletým osobám starším ako 16 rokov,
• manželstvo môžu uzatvoriť len osoby opačného pohlavia (homosexuálni vzťah nie je v SR právne zakotvené ako registrované partnerstvo).

V prípade, že muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia manželstva, označujú sa ako druh a družka. Základným kódexom v tomto prípade je Občiansky zákonník.

K zániku manželstva dochádza:

• smrťou jedného z manželov,
• vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho,
• rozvodom a anulovaním.

Prvé dva spôsoby sú prirodzenými príčinami zániku manželstva. Súdne rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže dlhodobo plniť svoje spoločenské poslanie a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd prihliada potom na záujmy maloletých detí a pri rozvode určuje, kto a ako má prispievať na výživu detí a komu budú deti zverené do starostlivosti.

Zákon o rodine stanovuje práva a povinnosti rodičov a detí. Členovia rodiny majú predovšetkým vyživovaciu povinnosť, ktorá spočíva v poskytovaní finančných a iných prostriedkov tomu, kto nie je schopný zabezpečiť si základné životné potreby sám.

Rodičovská zodpovednosť ďalej zahŕňa:

• starostlivosť o zdravie, citový, rozumový a mravný vývoj maloletého dieťaťa;
• zastupovanie maloletého dieťaťa pri právnych úkonoch;
• riadne spravovanie majetku dieťaťa.

Náhradná rodinná starostlivosť

Častokrát dochádza k prípadom, keď sa rodičia o dieťa starať nemôžu, či už zavinene, alebo nezavinene. V takomto prípade preberá starostlivosť o dieťa štát. Rodinné právo definuje niekoľko spôsobov, ako sa o dieťa v takomto prípade postarať:

Opatrovníctvo – je vymedzené súdom v prípade stretu záujmov rodičov a detí, súrodencov alebo z iných dôvodov. Opatrovník má práva a povinnosti len v záležitostiach, ktoré mu určí súd.

Pestúnska starostlivosť – znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti fyzickej osobe (pestúna), ktorý dostáva od štátu príspevok na úhradu potrieb dieťaťa a odmenu za prácu pestúna. Pestúnska starostlivosť trvá do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

Osvojenie (adopcia) – je právne vytvorené rodinné puto. Medzi osvojiteľom a osvojencom vzniká rovnaký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi, a zanikajú príbuzenské vzťahy k pôvodnej rodine. Osvojitelia preberajú rodičovskú zodpovednosť pri výchove osvojeného dieťaťa. Osvojenec preberá priezvisko svojich osvojiteľov.

Ústavná výchova – sa využíva v prípade, keď je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a nie je možné nájsť iné výchovné opatrenia. Musí byť nariadená súdom a trvá do plnoletosti dieťaťa.