Štátny režim

Štátny režim

Politický režim – je to spôsob, ako sa štátna moc vykonáva.

Podľa druhu používaných metód poznáme tieto politické režimy:

1. Demokratický – sa na správe a riadení štátu podieľajú všetci občania štátu.
2. Nedemokratický – nazýva sa aj autoritatívny alebo režim tvrdej ruky, využíva rôzne metódy násilia, štátny teror, zneužíva právo a moc,
3. Kombinovaný – využíva metódu demokratického aj nedemokratického režimu, pričom v konkrétnom čase prevažuje buď jeden, alebo druhý politický režim.

Demokratický štátny režim – je taký režim, kde vládne právo, uskutočňuje sa v právnom štáte. Štát, kde štátna moc ochraňuje slobodu a práva občanov.

Rozoznávame nasledovné demokratické formy vlády:

• parlamentná – hlavné postavenie tu má parlament (SR, ČR, Taliansko, Írsko),
• kabinetná – dominantné postavenie v štáte má vláda – kabinet (SRN, Rakúsko),
• prezidentská – veľké právomoci má prezident ako hlava štátu (USA, Francúzsko, Ruská federácia).

Opakom demokratického režimu je nedemokratický politický režim, ktorého charakteristickou črtou je bezprávie. Bezprávie môže mať rozmanité formy. Buď sa prejavuje ako anarchia:

• zákonné bezprávie – obmedzenie, pozastavenie či zákaz ľudských práv,
• nezákonné bezprávie – formálne deklarovanie ľudských práv, ktoré však štátna moc systematicky porušuje.

Rozoznávame nasledovné nedemokratické formy vlády:

• aristokracia – vláda privilegovaného stavu – šľachty,
• plutokracia – vláda úzkej skupiny bohatých,
• oligarchia – vláda privilegovanej vrstvy magnátov,
• monokracia – vláda jedinca, samovládcu, diktátora.

Ďalšie formy vlády:

1. sofokracia – vláda múdrych,
2. tinokracia – vláda bohatých,
3. meritokracia – vláda najschopnejších,
4. byrokracia – vláda úradníkov...

Kým v demokratických režimoch platí ústavný poriadok, základné ľudské práva a slobody a štátna moc sa odvíja od občanov, diktátorské režimy ľudské práva a slobody potláčajú, nepripúšťajú opozičné názory. Vyhroteným stupňom diktátorskej autokracie sú tzv. totalitné diktatúry (boľševické Rusko, fašistické Nemecko a nacistické Nemecko na začiatku 20. storočia).

Príkladom fungovania nedemokratického štátneho režimu je existencia policajného štátu, totalitného štátu a autokracie.

Policajný štát – je štát, kde má prevahu štátna správa – polícia. Je to taký typ štátu, kde sa všetka moc koncentruje v exekutíve a občan nemá nijakú účinnú ochranu proti zásahom štátnej moci. Termín polícia je odvodený od pojmu politea. V antike takýmto štátom bol staroveké Grécko neskôr ju vystriedala demokracia. V súčasnosti sa termínom policajný štát označuje aj autoritatívny štát.

Totalitný štát – je nedemokratickým štátom 20. storočia a označujeme ním systém vládnutia vo fašistickom štáte (režim osobnej moci napr. Hitlera v rokoch 1933-1945) a komunistickom štáte (Stalinov režim v rokoch 1934-1953).

Autokracia – označuje vládu pomocou násilia, ktorú uskutočňuje jednotlivec alebo skupina ľudí. Príkladmi autokratických režimov sú mnohé bývalé vojenské a polovojenské

vlády latinskoamerických, ázijských a afrických štátov, ako boli napr. diktatúra Peróna v Argentíne, Duvaliérovci na Haiti, cisár Bokassa v Stredoafrickej republike, šach Réza Páhlaví v Iráne, generál F. Franko v Španielsku.

Demokracii najčastejšie zodpovedá republika, zlučiteľná je s ňou aj parlamentná monarchia – monarcha má veľmi obmedzenú moc (napr. Veľká Británia).

Typy štátu:

Monarchia – zaručuje dedičnú, doživotnú vládu jedného panovníka. Rozlišujeme:

• absolutistické (neobmedzené) – panovník má všetku výkonnú moc, je najvyšším zákonodarcom a sudcom, napr. Francúzsko za vlády Ľudovíta XIII. a Ľudovíta XIV.,
• konštitučné (obmedzené) – panovník je obmedzený právomocami parlamentu a ústavy, napr. Veľká Británia, Švédsko, Dánsko,
• stavovské – historická forma feudálnej monarchie (14. a storočie), na moci sa podieľali aj stavy (šľachta, duchovenstvo a meštianstvo),
• teokratické – na čele stojí volený duchovný vodca, Vatikán,
• dualistické – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament (panovník je napr. predsedom vlády, ktorú menuje a odvoláva – Jordánsko a Saudská Arábia).

Republika – z latinčiny res publica – vec verejná, je taká forma vlády, kde predstavitelia štátnej moci sú volení iba na základe ústavy (zákonodarným zborom, priamo občanmi alebo inak).